Z kliatby do požehnania

Existujú dve mocné sily, ktoré významne vplývajú na vývoj a priebeh ľudského života

Tieto slová apoštola Pavla z listu Galaťanom hovoria o dôležitom rozmere Kristovej obete na kríži. Okrem toho, že obeť Božieho Syna vyriešila problém ľudského hriechu a priniesla možnosť večnej záchrany pre tých, kto v Syna uveria, otvorila im tiež možnosť úplného oslobodenia od duchovnej sily kliatby a umožnila im prijať Abrahámovo požehnanie (pozri Gn 12), ktoré bolo dovtedy vyhradené len pre fyzických potomkov praotca viery Abraháma. Toto je veľmi dobrá správa a práve jej sa budeme venovať v tomto článku.

Pre moderne a materialisticky zmýšľajúceho človeka znie slovo kliatba ako niečo mystické, nereálne a ťažko zdôvodniteľné. Ukážme si teda, ako táto negatívna duchovná sila pôsobí. Aj v našej sekulárnej spoločnosti existujú ľudia, ktorým sa doslova „lepí smola na päty“ a prenasleduje ich neúspech. Majú rovnakú inteligenciu a východiskové možnosti ako ľudia v ich okolí, ale hoci sa veľmi snažia, darí sa im oveľa horšie. Sú to tí nešťastníci, ktorí „keď si dajú do záhradky trpaslíka, tak im vyrastie“. Ďalšiu kategóriu tvoria ľudia, na ktorých sa nevysvetliteľným spôsobom „lepia“ rôzne ochorenia, a to nie iba infekčné. Máme tiež ľudí, ktorí dlhodobo nedokážu preraziť vo finančnej oblasti. Aj keď sú veľmi usilovní, akonáhle zarobia peniaze, nejakým záhadným spôsobom o ne prídu. Tieto nešťastné symptómy sa mnohokrát dedia z generácie na generáciu, a práve takto sa prejavuje sila prekliatia. Dobrou správou je, že vďaka Božej milosti a vykupiteľskému dielu Pána Ježiša Krista sa pôsobenie rôznych prekliatí dá vyriešiť a zvrátiť. Kliatba môže byť nahradená požehnaním.

Čo je kliatba a čo je požehnanie

Pod výrazom kliatba (zlorečenie, prekliatie) rozu­mieme pôsobenie neviditeľnej deštruktívnej sily, ktorá spôsobuje v ľudskom živote množstvo negatívnych vecí, napríklad neúspech, choroby, predčasné úmrtia či skutočnosť, že dobré veci sa záhadne obracajú na zlé.

Požehnanie (dobrorečenie) predstavuje pravý opak. Taktiež ide o neviditeľnú silu, ktorá však je veľmi pozitívna a prináša úspech, víťazstvo, zdravie, život, radosť, obrat zlých vecí na dobré a pod.

V Biblii sú dôsledky požehnania aj kliatby veľmi dobre opísané v 28. kapitole knihy Deuteronómium, ktorá vypočítava požehnania spojené s poslušnosťou Božím výrokom a kliatby nasledujúce neposlušnosť.

Hlavným prostriedkom požehnania a prekliatia sú slová. Ide predovšetkým o Božie slová, pri ktorých pôsobí najsilnejšia autorita, ale tiež slová ľudí. A práve ľudia, ktorých si vážime a sú pre náš život dôležití (rodičia, autority, vzory, lekári, učitelia), dokážu svojimi výrokmi ovplyvniť náš život viac, ako si vieme predstaviť.

Najčastejšie príčiny kliatby

Ako sme už naznačili, najčastejšou a najsilnejšou príčinou kliatby (ale aj požehnania) v živote človeka sú Božie výroky. O všeobecnom požehnaní alebo prekliatí života človeka primárne rozhoduje jeho postoj a poslušnosť voči Božiemu slovu. Z už spomenutej 28. kapitoly Deuteronómia je zjavné, že požehnanie alebo prekliatie si ľudia môžu vybrať. Existujú však tiež kliatby, ktoré pôsobia v ľudských životoch ako dôsledky hriechov predkov.

Uctievanie falošných bohov

„Boh hovoril všetky tieto slová: Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá viny otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, čo ma nenávidia, ale milosť preukazujem tisícom tých, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania.“ (Ex 20,1-6)

Tento text je úvodnou časťou Desatora a hoci je v spoločnosti dobre známy, ľudia si neuvedomujú, že jeho nedodržiavanie spôsobuje kliatbu, ktorá sa prenáša na 3 až 4 nasledujúce generácie. Pre Izrael znamenalo uctievanie nejakých iných bohov popri Hospodinovi duchovné cudzoložstvo a porušenie zmluvy, ktorú mali so svojím Pánom. Predstavovalo to veľký problém a v súčasnej dobe je to veľkým problémom aj pre všetkých kresťanov, ktorí prejavujú náboženskú úctu komukoľvek inému ako osobám Božej Trojice – Otcovi, Synovi a Duchu Svätému. Uctievanie akejkoľvek inej osoby prináša duchovnú záťaž aj na budúce generácie.

Podobne je zakázané zhotovovanie a uctievanie modiel, teda predmetov zobrazujúcich čokoľvek, čo je na nebi, na zemi alebo vo vodách pod zemou. Aj takéto praktiky, tak veľmi bežné v pohanských a, žiaľ, aj v kresťanských kultúrach sú príčinou kliatby.

Do kategórie falošnej spirituality patria tiež všetky formy okultizmu či ezoteriky. Okultné aktivity predstavujú nelegitímny kontakt s duchovným svetom, ktorý vedie ku kontaktu s démonickými silami. Písmo hovorí o tom, že k Bohu vedie jediná cesta. Ježiš vyhlásil: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Ján 14,6) Akákoľvek snaha získať pomoc duchovného sveta, hoci aj s ušľachtilými úmyslami, je zlá a nebezpečná. V konečnom dôsledku totiž nikdy neprinesie požehnanie, ale jeho pravý opak – kliatbu.

Okultné aktivity môžeme rozdeliť do niekoľkých kategórií. Prvou z nich je čarodejníctvo, ktoré predstavuje silovú formu okultizmu, zameranú na manipuláciu, zastrašovanie, jednoducho na ovládanie ľudí. Ďalšou kategóriou je veštenie. V prípade veštenia ide o snahu získať duchovné poznanie skrytých vecí, predpovedať budúcnosť a nájsť rady pre správne rozhodnutia. Mágia je okultnou aktivitou, ktorá sa snaží pôsobiť prostredníctvom rôznych magických predmetov a zaklínadiel.

Rôzne predmety či artefakty s okultným pozadím sú dnes medzi ľuďmi značne rozšírené a namiesto toho, aby ľuďom „prinášali šťastie“, bývajú príčinou pôsobenia mnohých kliatob nad jednotlivcami aj rodinami. Čo si máme pod takýmito predmetmi predstaviť? Ide predovšetkým o všetky suveníry privezené z pohanských kultúr, kde slúžia k rôznym rituálom alebo zobrazujú pohanské božstvá, rôzne ochranné talizmany, lapače snov a podobne. Bežné sú prívesky s astrologickými znameniami, sošky svätých a všeobecne predmety používané pri modloslužbe. Jednoducho každý predmet, ktorý ľudia uctievajú a domnievajú sa, že im zabezpečí Božiu priazeň a ochranu, môžeme považovať za modlu.

Pred okultnými praktikami v akejkoľvek podobe nás Písmo dôrazne varuje: „Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, nenapodobňuj ohavnosti miestnych národov. Nech nie je medzi vami nikto, kto by syna alebo dcéru previedol cez oheň: ani veštec zaoberajúci sa veštbami, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani veštec, ani ten, čo by sa vypytoval duchov mŕtvych. Každý totiž, kto koná tieto veci, je Hospodinovi ohavný. Hospodin, tvoj Boh, práve pre tieto ohavnosti tie národy vyháňa pred tebou.“ (Dt 18,9-12)

Ak má byť odstránená kliatba, pôsobiaca v dôsledku vyššie uvedených vecí, je potrebné týchto praktík zanechať, odstrániť okultné predmety a prosiť Boha o odpustenie. V prípade, že sa takýmto aktivitám venovali naši predkovia, môžeme sa modliť aj za to, s vierou, že v našich životoch tieto temné sily už pôsobiť nebudú. Platí totiž aj záver citovaného biblického textu o tom, že Boh preukazuje milosť tisícom tých, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania.

Morálne a etické hriechy

Existujú tiež prehrešky v morálnej oblasti, ktoré často bývajú príčinou kliatob pôsobiacich v životoch ľudí.

„Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo tak je to spravodlivé. Cti si otca i matku – to je prvé prikázanie s prisľúbením – aby sa ti dobre vodilo a dlho si žil na zemi.“ (Ef 6,1-3)

Úcta k rodičom je hodnotou, na ktorú kladie Boh obrovský dôraz. Ak v živote nejakého človeka chýba, dôsledkom je absencia dlhovekosti a spokojného života. Pre mnohých ľudí je cestou k prelomeniu kliatby napravenie postojov k rodičom. S rodičmi nemusíme zdieľať rovnaké hodnoty a môžeme mať pomerne odlišné názory na život, sme im však celoživotne zaviazaní prejavovať úctu. Prejavovaná neúcta k rodičom je zlyhaním, ktoré nasleduje kliatba.

Prekliatie spôsobujú tiež všetky podoby útlaku a nespravodlivosti, najmä ak sú namierené proti slabým a bezmocným. Boh bol od počiatku ochrancom slabých. V dnešnej dobe sú najohrozenejšou skupinou nenarodené deti. Iba na Slovensku je ročne zavraždených okolo 16 000 nevinných životov (údaj z roku 2017) a v celosvetovom meradle toto číslo predstavuje 40-50 miliónov umelých potratov ročne. Toto šialené číslo zrejme predstavuje najväčšiu príčinu prekliatia modernej spoločnosti a možnú odpoveď na otázku, prečo dnes západná vyspelá spoločnosť trpí toľkými neduhmi predovšetkým v duchovno-morálnej oblasti.

Do tejto kategórie patria tiež všetky formy Božím zákonom zakázaného a neprirodzeného sexu. Počnúc mimomanželským sexom a končiac sexuálny­mi praktikami, ktoré Písmo označuje ako zavrhnutiahodné (Lv 18). Posvätená sexualita v manželskom zväzku je veľkým požehnaním, dnešný ultra-liberálny štýl v oblasti praktizovanej sexuality však súčasnej generácii prináša skôr prekliatie.

Antisemitizmus

Postoj ľudí a spoločnosti voči Bohom vyvolenému židovskému národu mal vždy vplyv na mieru požehnania alebo prekliatia daného národa. Ľudia, ktorí žehnali Židom, boli požehnaní, a naopak tí, ktorí zlorečili, boli postihnutí kliatbou. Dôvod je jednoduchý. Boh povedal Abrahámovi:

„Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa, zvelebím tvoje meno. Buď požehnaním! Požehnám tých, čo teba žehnajú a tých, čo tebe zlorečia, prekľajem. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“ (Gn 12,2-3)

Dnešný antisemitizmus má mnohé podoby, od brutálnej nacistickej nenávisti voči židovskému národu až po liberálny antisionizmus zameraný proti súčasnému štátu Izrael. Existuje aj kresťanská podoba antisemitizmu stelesnená v tzv. teológii náhrady, ktorá hlása, že úlohu biblického Izraela dnes v plnej miere prevzala kresťanská cirkev. Kto toto tvrdí, celkom prehliada vyučovanie apoštola Pavla v 9., 10. a 11. kapitole Listu Rimanom. Kresťanská cirkev aj židovský národ majú svoje nenahraditeľné miesto v dejinách spásy, stavať sa proti Židom a preklínať ich (zle o nich hovoriť) v podstate znamená preklínať seba samého.

Spoliehanie sa na vlastné sily, telesnosť, zákonníctvo

„Toto hovorí Hospodin: Prekliaty je muž, ktorý dôveruje človekovi a spolieha sa na telo, jeho srdce sa však odvracia od Hospodina. Bude ako borievka na stepi, neuzrie prichádzať dobro, bude prebývať na rozpálených miestach púšte, v krajine soľnej a neobývanej. Požehnaný je muž, ktorý dôveruje Hospodinovi a ktorého nádejou je Hospodin…“ (Jer 17,5-7)

Táto kliatba postihuje životy ľudí, ktorí sa spoliehajú na vlastné sily, na svoje prirodzené schopnosti. Takíto ľudia sa domnievajú, že Boha a jeho pomoc nepotrebujú, v dôsledku čoho sa ich srdce odvracia od Stvoriteľa. Neuvedomujú si však, že práve toto je ich najväčší problém. Spoliehať sa na telo (hebr. básár, gr. sarx) znamená staviť všetko na schopnosti ľudskej (padnutej a hriešnej) prirodzenosti. Toto, žiaľ, nikdy neprinesie dobré ani v osobnom živote, ani v živote spoločnosti.

Národy na to doplatili pri babylonskej veži a dnes rovnakú chybu opakujú pri nadnárodných globalizačných projektoch. Spoliehanie sa na to, že v človeku drieme iba dobro a že ľudstvo samo si dokáže nájsť cestu k pokroku a blaženosti bez pokánia a návratu k Bohu, dokonalo vystihuje podstatu moderného humanizmu a liberalizmu. Biblickému kresťanstvu je takýto postoj veľmi vzdialený. Vieme, že tak jednotlivec ako aj spoločnosť potrebujú Boha, ním stanovené morálne hodnoty a pravidlá a tiež jeho pomoc a požehnanie. Kladiem si otázku, či duchovno-morálny rozpad liberálnej západnej Európy nie je práve dôsledkom tejto naivnej viery v schopnosti pokrokového ľudského spoločenstva. Samozrejme, že východná Európa na tom nie je oveľa lepšie. Aj ona potrebuje návrat k Bohu a prebudenie, ale v bývalých komunistických štátoch predsa len stále prevláda konzervatívny svetonázor, oveľa bližší kresťanským hodnotám.

Popri vyššie uvedenom existuje ešte jedna forma spoliehania sa „na telo“, teda na vlastné prirodzené schopnosti, tou je zákonníctvo. Tento náboženský fenomén predstavuje zdôrazňovanie nutnosti dodržiavania všetkých ustanovení Božieho zákona na základe vlastnej sily a schopností človeka a nie je v ňom žiadne miesto pre Božiu milosť. Zákonnícki ľudia sa navzájom pretekajú v zbožnosti a majú veľmi tvrdé srdcia nemajúce zľutovanie s nikým, kto je horší, alebo menej duchovný, ako sú oni. Nevedia však, že vo svojej podstate sú telesní a dopadá na nich kliatba. Práve takýmto ľuďom adresoval Pán svoj výrok: „Milosrdenstvo chcem a nie obeť!“ (Mt 9,13 a 12,7) Biblický kresťan je si vedomý svojej vlastnej nedostatočnosti a spolieha sa na Božiu milosť. Práve s týmto postojom, ktorý vylučuje akúkoľvek pýchu, je spojené to najväčšie požehnanie.

Pasivita a lenivosť

„Prešiel som okolo poľa lenivého muža a popri vinici človeka, čo stratil rozum. A hľa, bola celkom zarastená bodľačím, jej povrch pokrývala pŕhľava a jej kamenný múr bol rozváľaný. Keď som na to hľadel, vzal som si to k srdcu, videl som a vzal som si z toho ponaučenie: Ešte si pospať, zdriemnuť trochu, ešte si zložiť ruky a odpočívať – no chudoba príde k tebe ako tulák a núdza ako ozbrojený muž.“ (Pr 24,30-34)

Hoci sa v tomto texte priamo nepíše o kliatbe, kontext je jednoznačný. Pasívny a lenivý prístup k životu vedie k zanedbanosti, rozvratu, chudobe a nevyhnutnému krachu. Ide o princíp kliatby par excellence.

Samotná podstata úspešného kresťanského života spočíva v rozhodnutí aktívne nasledovať Krista. Viera nikdy nie je pasívna, ide o „plávanie proti prúdu“ a „beh na dlhú trať“. Na aktívny prístup k životu prichádza Božie požehnanie, lenivosť, žiaľ, stíha neúspech.

Kvalifikované čarovanie a preklínanie

Je skutočnosťou, že aj v dnešnej dobe existujú ľudia, venujúci sa čarodejníctvu a rôznym formám mágie. Takíto ľudia dokážu používať svoje temné schopnosti aj na to, aby niekomu uškodili. Pravdou je, že sú tiež ľudia, ktorí sú im za to ochotní zaplatiť. Núkajú totiž možnosť niekomu ublížiť a zbaviť sa ho prostriedkami, ktoré sú metódami modernej kriminalistiky neodhaliteľné a nedokázateľné.

Hoci používanie magických kliatob do určitej miery funguje a je nebezpečné, kresťania majú účinné prostriedky, ako tomu zabrániť. Prvým krokom je poraziť strach z týchto vecí. Akýkoľvek strach iba zväčšuje moc kliatby, lebo očakáva jej naplnenie. Ide o negatívnu vieru. Naša viera v Božiu ochranu pred temnými silami musí byť väčšia ako akýkoľvek strach.

Božie slovo hovorí: „Ako preletovanie vrabca a poletovanie lastovičky ani bezdôvodná kliatba nedosiahne cieľ.“ (Pr 26,2) Pokiaľ patríme Ježišovi Kristovi a naše životy sú očistené od hriechov a porušení Zákona jeho vzácnou krvou, preliatou na kríži, nemusíme sa báť kliatby. Podobne ako kliatba berie svoju silu zo slov, môžeme aj my našimi slovami vyslovenými s vierou v autorite mena Ježiša Krista akúkoľvek takúto kliatbu zrušiť.

Ak máte pocit, že nad vami niekto vyslovil prekliatie, urobte veľmi jednoduchú vec. Povedzte: „Môj život patrí Bohu, som očistený skrze obeť Pána Ježiša Krista, ktorý sa stal prekliatím, aby som ja mohol byť požehnaný. Preto teraz v mene Ježiša Krista ruším akúkoľvek kliatbu vyslovenú nad mojím životom (tu môžete byť konkrétni a danú vec presne pomenovať a zrušiť). Takáto kliatba nemá na mňa žiadny vplyv. V Kristovi som v bezpečí a som požehnaný človek.“ Takéto slová kresťanov majú oveľa väčšiu moc ako akékoľvek čarovanie.

Zlé slová zlých ľudí

Popri cieľavedomom preklínaní existuje aj ďalšia kategória kliatby, a tou sú zlé slová, ktoré o nás hovoria ľudia, čo nás nemajú radi. Ak nás niekto vytrvale ohovára a nepovie o nás dobré slovo, má to svoju moc. Hoci to nie je také účinné, ako vyššie opísané „kvalifikované“ preklínanie, aj proti tomu je potrebné sa postaviť a neutralizovať vplyv, ktorý to na nás môže mať. Robí sa to presne rovnakým spôsobom ako v predchádzajúcom prípade. Vyhlásenie, ktoré zruší moc negatívnych slov nad našimi životmi by malo byť súčasťou pravidelného modlitebného života každého veriaceho.

Vlastné slová

V prípade našich vlastných negatívnych výrokov o nás samých ide o špeciálnu kategóriu tzv. „sebapreklínania“. Tento jav sa, žiaľ, vyskytuje veľmi často a ľudia majú tendenciu ho podceňovať. Veď predsa každý si niekedy rád uľaví tým, že si vynadá do hlupákov, prípadne použije aj silnejšie výrazy. Keď sa stane nejaká nepríjemnosť, ľudia konštatujú: „Tak toto sa mi deje stále.“ „Nikdy sa mi nič nepodarí!“ „Všetko iba pokazím.“ Na takéto rozprávanie si musíme dať pozor. Požehnaní ľudia viery takto nehovoria. Keď sa nám niečo nepodarí, treba sa k tomu postaviť tak, že sa budeme ďalej snažiť a že nabudúce to vyjde. Takéto myslenie sa musí premietnuť aj do našich slov. Keď vieme povzbudzovať druhých, naučme sa povzbudzovať a fandiť aj sebe samým. V prípade, že už z našich úst vyjdú nejaké zlé slová na našu vlastnú adresu, hneď ich zrušme a nahraďme pozitívnym vyznaním. Takáto sebadisciplína v oblasti jazyka už pomohla mnohým ľuďom doslova zmeniť svoje životy. Nezabúdajme na biblický výrok: „Smrť a život sú v područí jazyka, tí, čo ho milujú, najedia sa jeho plodov.“(Pr 18,21)

Každá kliatba sa dá zrušiť

Hoci sú kliatby reálnou a nebezpečnou duchovnou silou, ich moc je možné zrušiť. Základom je biblický výrok, ktorým sme uviedli tento článok: „Kristus nás vykúpil z kliatby zákona tým, že sám sa stal kliatbou za nás, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve, aby v Kristovi Ježišovi prišlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbenie Ducha.“ (Ga 3,13-14)

Oslobodenie z moci prekliatia pozostáva z niekoľkých krokov. Tým najdôležitejším je osobné obrátenie sa k Ježišovi Kristovi. Kto prijme Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa a dovolí mu vládnuť vo svojom živote, začne zažívať všetky benefity toho, čo pre nás vykonal na kríži, vrátane zlomenia moci kliatby.

V prípade kliatby vychádzajúcej z porušenia Božieho Zákona je dôležité biblické pokánie z hriechov, ktorými sme Zákon prestúpili. Hriechy treba oľutovať, vyznať ich Bohu a poprosiť ho o odpustenie. Takto príde do života človeka Božia milosť a kliatbu Zákona nahradí Abrahámovo požehnanie.

To isté platí tiež o kliatbach, ktoré nevychádzajú z Božieho zákona a ich pôvodcami sú ľudia. To, ako ich zrušiť, sme už opísali. Kresťania si potrebujú uvedomiť, že môžu žiť životom, ktorý je celkom slobodný od moci kliatby.

Odsúdení na požehnanie

Ľudia veriaci v Ježiša Krista sú zo svojej podstaty požehnaní. Pán Ježiš svojím životom naplnil všetky požiadavky Zákona na to, aby mohol byť dokonale požehnaný, a potom si s nami vymenil miesto a stal sa prekliatím. Rovnako ako niesol náš hriech a dal nám svoju spravodlivosť, stal sa za nás prekliatím a dal nám svoje požehnanie. Túto skutočnosť si musíme uvedomiť a konať podľa nej. Iba vtedy to bude fungovať, lebo, ako vieme, „viera bez skutkov je mŕtva“ (Jk 2,26).

Jedno z najväčších požehnaní veriaceho človeka opisuje záver 23. žalmu: „Áno, dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života.“ Božia dobrota a milosť (presnejšie preložené láskavosť) sprevádzajú človeka, ktorého pastierom je Pán, po celý život. Slovo „budú sprevádzať“ je prekladom hebrejského výrazu rádaf, ktorý doslova znamená „prenasledovať“. Toto je Božie konanie s nami a jeho zámer. Tých, ktorí zápasili s kliatbou, bude doslova prenasledovať požehnanie. Tomuto treba veriť a takto treba žiť.

Buď požehnaním!

Biblickým príkladom požehnaného človeka je nepochybne Abrahám. Jeho život, hoci nebol bez zápasov, môžeme označiť za veľký úspech. Keď ho Boh žehná a sľubuje mu veľké veci, svoje požehnania spája s jedným príkazom. Hovorí mu: „Buď požehnaním!“(Gn 12,2) Ozajstný kresťanský život nie je životom „konzumentov požehnania“. Je životom požehnaných ľudí, ktorí požehnanie šíria, nasledujú šľapaje „praotca požehnaných“ Abraháma a sú požehnaním pre každého, koho stretnú. Takto totiž vyzerá víťazstvo nad kliatbou, ktoré je vďaka Ježišovi Kristovi k dispozícii každému. Porazme prekliatie a buďme požehnaním!

Zdroj a odporúčaná literatúra:

Derek Prince: Požehnanie alebo kliatba. Vyber si!
Túto publikáciu je možné zakúpiť v e-shope na stránkach www.milost.sk
Použité biblické citácie sú prevzaté zo Slovenského ekumenického prekladu Biblie.