Staré pravdy, ktoré vedú k požehnaniu

Začal sa nový rok. To, aký pre nás bude, záleží na tom, či budeme správne točiť kormidlom svojho života, aby náš čln plával podľa azimutu, ktorý je v súlade s Božou vôľou.

Okrem toho, že potrebujeme čo najlepšie porozumieť špecifickej Božej vôli týkajúcej sa nášho osobného života, čo Pán hovorí konkrétne k nám, musíme si uvedomiť aj to, že existujú konštantné faktory, ktoré rozhodujú o tom, či a ako budeme napredovať. V každej normálnej cirkvi sú tieto faktory témou kázní, ale skúsme si ich pripomenúť, zhrnúť a najmä, snažme sa podľa nich aj konať a nepokúšať sa požiadavky Božieho slova obísť alebo podliezť.

1. Budúcnosť nie je hotová

Nie sme fatalisti. Neveríme, že náš život je nezmeniteľne určený, ale veríme, že sa bude odvíjať podľa toho, aký bude náš vzťah s Bohom. V Biblii často nájdeme prísľuby o požehnaní, ale je tam jedna podmienka, a to „AK“. „AK budeš poslúchať príkazy Hospodina, svojho Boha, ktoré ti dnes prikazujem zachovávať a uskutočňovať ich. Hospodin ťa ustanoví za hlavu, nie za chvost. Budeš vystupovať čoraz vyššie a nebudeš upadať.“ (5Moj 28,13) Zároveň však Pán upozorňuje, že požehnania sa v našom živote nemusia naplniť a môžu prísť kliatby. Taktiež je tam „AK“. „AK ale nebudeš poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, ani zachovávať a uskutočňovať všetky jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti dnes dávam, doľahnú na teba všetky tieto kliatby a budú ťa prenasledovať…“ (5Moj 28,15)

2. Povzbuď sa v nádeji

Nie nadarmo začíname nádejou. Je to úplne základný faktor, pri ktorom by sa mal každý zastaviť a preskúmať sa, čo ďalej od života očakáva a či vôbec niečo očakáva. Špeciálne dlhoročným kresťanom sa môže stať, že žijú zo dňa na deň, žijú reaktívne, zmietaní okolnosťami života, hasiac to, čo sa zdá najdôležitejšie. Horší prípad je, ak niekto spadne do skepticizmu, čo sa nám ľahko môže stať po tom, keď sme prešli ťažkým obdobím a veci nedopadli tak, ako sme si želali. Nemôžeme si dovoliť zostať zatrpknutými, lebo by sme uškodili sami sebe. Treba sa obnoviť v milosti, radosti a v nádeji. Kotva našej nádeje nie je v prirodzenom svete, ale sme ukotvení hore v nebi. „A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivo dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočisko v tom, že sa budeme verne pridŕžať ponúkanej nádeje. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá siaha až dovnútra, za oponu, kde za nás vošiel Ježiš ako predchodca, keď sa stal veľkňazom naveky na spôsob Melchisedeka.“ (Žid 6,17-20) Veľkosť ženy s krvotokom, ktorej príbeh je veľmi často inšpiráciou pre kazateľov, je práve v tom, že po rokoch neúspechu nezahorkla, ale stále očakávala pomoc a riešenie svojej situácie – stále mala nádej. Človek bez nádeje nemôže žiť vierou, lebo viera je substanciou toho, na čo sa človek nadeje. Ak nie je nádej a pozitívne očakávanie budúcnosti, viera nepracuje. Každému radím: naplň sa Svätým Duchom a očakávaj veľké a dobré veci od nášho Boha. Teš sa a buď vďačný.

3. Čiara za minulosťou

Biblia hovorí, aby sme sa zbytočne neobzerali dozadu, ale pozerali dopredu. „Ježiš odpovedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ (Lk 9,62) Pokiaľ možno, s minulosťou sa vyrovnaj, nech sa za tebou neťahá ako ťažké bremeno. Vyrovnanie s minulosťou znamená aj vyrovnanie dlžôb, vrátenie požičaných vecí a, samozrejme, odpustenie.

4. Odpustenie a zmierenie

Odpustenie neobídeme. Je to základný faktor požehnania. Ak odpustíš, budeš požehnaný, ak nie, diabol má právo zožierať tvoje požehnanie a tiež ťa trápiť. „Zlý sluha, všetok ten dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil; či si sa teda i ty nemal zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa i ja zmiloval nad tebou? A jeho pán, rozhnevaný, vydal ho mučiteľom, dokiaľ by nezaplatil všetkého, čo mu bol dlžen. Tak i môj nebeský Otec učiní vám, keď neodpustíte jeden každý svojmu bratovi zo srdca ich previnení.“ (Mt 18,21-35) Odpustenie niekedy nie je ľahké, ale je nevyhnutné. Je to skutočná olovnica nášho kresťanského charakteru.

5. Svätý Duch

Keď boli prví učeníci na Letnice naplnení Svätým Duchom, vyvolalo to veľa zmätkov, čo nakoniec vyvoláva aj dnes. Peter v súvislosti s vyliatím Ducha Svätého cituje proroka Joela: „A bude v posledných dňoch, hovorí Boh, že vylejem zo svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia budú prorokovať i vaše dcéry, a vaši mládenci budú vídať videnia, a vašim starcom sa budú snívať sny.“ (Sk 2,17) Ako vidíme, veľmi dôležitou úlohou Svätého Ducha je práve to, aby nás uviedol do vecí, ktoré Boh chce s nami v budúcnosti konať. Začneme vidieť určité kontúry a postupne sa vízia budúcnosti stáva konkrétnejšou.

6. Vierou sa drž zasľúbenia

Najbezpečnejší spôsob, ako mať dobrú budúcnosť, je držať sa Božieho slova. Je dobré chytiť sa zasľúbení Božieho slova, ktoré hovoria do našej konkrétnej situácie a ktoré sa nám stali živými, a pevne sa ich vierou držať. Keďže viera sa uvoľňuje ústami, je dobré tieto zasľúbenia si pripomínať a vyznávať ústami. „Lebo srdcom sa verí na spravodlivosť, a ústami sa vyznáva na spasenie.“ (Rim 10,10)

7. Modlitba

Bez modlitby to nejde. To, či veríme, alebo nie, sa prejaví práve na modlitbe. Pán povedal: Keď sa modlíte, verte a budete to vidieť. Mnohé zasľúbenia sa nenaplnia iba tak automaticky, ale tým, že si ich prosto a jednoducho vymodlíme. Je to ďalší zo zákonov evanjelia: modlíš sa – máš, nemodlíš sa – nemáš. Niekedy počujem argument: „Nemám čas, preto sa nemôžem modliť.“ Moja odpoveď je: „Nemáš čas, lebo sa nemodlíš.“ „Žiadate a nemáte, vraždíte a závidíte a nemôžete dosiahnuť; boríte sa a bojujete, ale nemáte, pretože si neprosíte; prosíte a neberiete, pretože si zle prosíte, aby ste to spotrebovali vo svojich rozkošiach.“ (Jk 4,2-3)

8. Úcta k rodičom a manželkám

Témou článku je budúcnosť, dobrý a požehnaný život. Niekedy nám uniká, že prikázanie, v ktorom je požiadavka úcty k rodičom, je spojené s požehnaným pozemským životom: „Cti svojho otca i svoju mať, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh.“ (2Moj 20,12) Veď to chce každý rozumný človek. Ešte som nestretol človeka, ktorý by mal dobrý život, bol šťastný a zároveň nenávidel svojich rodičov. Podobne často podceňujeme to, o čom hovorí apoštol Peter, že je potrebné rešpektovať manželky, brať ich ako plnohodnotné partnerky, ako dedičky tých istých zasľúbení. „Vy, muži, tak podobne, spolubývajte s nimi podľa rozu­mu ako so slabšou nádobou ženskou, preukazujúc im úctu ako tiež spoludedičom milosti života, aby vaše modlitby nemali prekážky.“ (1Pt 3,7)

9. Dobročinnosť

Ježiš hovorí: „Vystríhajte sa, aby ste nedávali svojej almužny pred ľuďmi na to, aby vás videli, lebo inak nemáte odplaty u svojho Otca, ktorý je v nebesiach. Keď tedy dávaš almužnu, netrúb pred sebou, ako tí pokrytci robia v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia chválili. Amen vám hovorím, že tam majú svoju odplatu. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí tvoja pravica, aby bola tvoja almužna v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, on ti odplatí zjavne.“ (Mt 6,1-4) Všimni si, že Boh ti odplatí zjavne. Boli to almužny a modlitby stotníka Kornélia, kvôli ktorým uviedol Boh do pohybu celé nebo. Je veľmi dobré, že naša cirkev sa vyznačuje mimoriadnou štedrosťou. Pokračujme v tom, je to dobré.

10. Izrael

Ďalším faktorom, ktorý rozhoduje o miere požehnania, je vzťah k Izraelu. Boh hovorí jasne: Kto žehná Izrael, bude požehnaný. Preto antisemiti sú úplne vyňatí z Božej priazne. Naďalej stojíme na strane Izraela, modlíme sa zaň, aj v budúcnosti budeme organizovať pútnické výpravy a rôzne podujatia na podporu Izraela. „A Hospodin sa stretol s Balámom a vložil slovo do jeho úst a riekol: Navráť sa k Balákovi a takto budeš hovoriť. Keď potom prišiel k nemu, hľa, stál pri svojej zápalnej obeti a kniežatá Moábove s ním. A Balák mu povedal: Čo hovoril Hospodin? Tu začal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Povstaň, Baláku, a počuj! Pozoruj na mňa ušami, synu Cipporov! Silný Boh nie je človek, aby klamal, ani syn človeka, aby ľutoval. Či azda on povie a nevykoná? A keď hovoril, či neučiní tak, aby to stálo? Hľa, prijal som rozkaz dobrorečiť, a keď on dobrorečil, ja toho neodvrátim. Nebude hľadieť na neprávosť v Jakobovi ani neuvidí trápenia v Izraelovi, Hospodin, jeho Boh, je s ním a radostné pokrikovanie kráľa v ňom. Silný Boh ich vyviedol z Egypta; vládu má, ako je vláda jednorožca. Lebo nie je kúzla proti Jakobovi ani čarov proti Izraelovi. V svojom čase bude sa hovoriť o Jakobovi a o Izraelovi: Čo všetko učinil silný Boh! Hľa, ľud, povstane ako ľvica a vzchopí sa ako mladý lev: neľahne, dokiaľ nebude žrať koristi a nenapije sa krvi pobitých.“ (4Moj 23,16-24)

Záver:

Konaj podľa Božieho slova a budeš požehnaný.