Boh potrebuje práve teba

„A toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom, a vtedy príde koniec.“
(Mt 24:14)

Vydať svedectvo o smrti a vzkriesení Pána Ježiša Krista nie je o nič menšia záležitosť ako záchrana na večnosť. Toto nie je vháňanie členov do nejakej organizácie, ani agitácia niekoľkých náboženských fanatikov, ale je to vyslobodzovacia akcia prebiehajúca po celej tvári zeme. Satan a k nemu patriaci zlí anjeli, „teroristi”, držia v zajatí ľudský rod a reťazami hriechu ho nemilosrdne pripútali k sebe, uvrhnúc do večného zatratenia každého, kto ako nevinné dieťa opustil lono matky. Tu neexistuje žiadna výnimka, platí to pre každého, ale vďaka znovuzrodeniu, skrze Ježiša Krista, existuje únik z tohto hrozného stavu.

Prostredníctvom Adama vošiel do sveta hriech, smrť a zahynutie. Vďaka Ježišovi Kristovi prišla milosť, odpustenie hriechov a večný život. Musíme ľuďom pomôcť nájsť vyslobodenie v Ježišovi Kristovi, aby mohli uniknúť satanským silám. Je to ako rukojemnícka dráma, v ktorej nie sme ako vystrašení diváci, ale ako členovia záchranného „alfakomanda“ na čele s Ježišom Kristom.

Skôr, než by si náš milý čitateľ pomyslel, že tieto prirovnania sú len pascami, pozrime sa do Biblie, ako vidí Stvoriteľ zablúdené stvorenia v džungli hriechov. „My všetci sme zblúdili ako ovce; každý z nás sme sa obrátili na svoju vlastnú cestu, a Hospodin uvalil na Neho neprávosť všetkých nás.“ (Iz 53:6) „Tí, ktorí sedeli vo tme a v tôni smrti, spútaní biedou a železom, pretože odporovali rečiam silného Boha a opovrhli radou Najvyššieho...“ (Ž 107:10-11)

Žiaľ, ľudia si zvolili cestu žiadostí a hriechu, ktorej priamym dôsledkom je smrť a nadvláda temnoty. Tomuto môže byť koniec, len ak Pánom pomazaní ľudia zvestujú evanjelium v moci, na základe nebeského videnia.

Musíš nasledovať nebeské videnie

Takýto bol aj apoštol Pavol, ktorý opísal kráľovi Agrippovi svoje stretnutie s Ježišom a svoje nebeské povolanie, čo by malo byť cieľom každého veriaceho. „Ale vstaň a postav sa na svoje nohy, lebo na to som sa ti ukázal, aby som si ťa zvolil za služobníka a za svedka i toho, čo si videl, i toho, pre čo sa ti ešte ukážem, vytrhujúc ťa z rúk izraelského ľudu a z moci pohanov, ku ktorým ťa ja teraz posielam, aby si otvoril ich oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu a od moci satana k Bohu, aby dostali odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou, vierou vo mňa. A preto, kráľu Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu; ale tým v Damašku najprv i Jeruzalemu ako aj celej zemi Judskej i pohanom som zvestoval, aby činili pokánie a obrátili sa k Bohu a činili skutky, hodné pokánia.“ (Sk 26:16-20)

Takže zmyslom nášho života nemá byť to, aby Boh okamžite splnil každé naše prianie, ktoré vidí na našich očiach. Naopak, my sme Jeho služobníkmi a svedkami. My musíme viesť ľudí z temnoty do svetla, zo satanovej nadvlády k Bohu. Toto je to nebeské videnie, ktorému musíme byť poslušní, podobne ako Pavol. Keď sme naplnení Duchom Svätým, musíme odvážne zvestovať radostnú zvesť evanjelia.

Základné predpoklady víťazstva

Základnou podmienkou k úspešnej záchrane ľudských životov je, aby Duch Svätý mohol skrze nás osloviť ľudí. Buďme vždy v takom stave, aby Duch Boží mohol prostredníctvom nás konať, veď naše telo je chrámom Ducha Svätého. Vydajme svoje telá do služby Pánovi a oddeľme sa úplne od záležitostí sveta. Toto bolo jedným z tajomstiev Danielovho úspechu. „A Daniel si položil na srdce, že sa nebude poškvrňovať pokrmom kráľovým a vínom, z ktorého on pije. A prosil náčelníka dvoranínov, žeby sa nemusel poškvrňovať.“ (Dan 1:8)

Aj my sa musíme v srdci rozhodnúť: nepoškvrním sa pokrmom a vínom vládcu tohto sveta! Nutne potrebujeme nebeský pokrm a nebeskú radosť, a nie radosť z pôžitkov tohto sveta. Nemôžeme svoj nový kristovský život spojiť s hriešnymi záležitosťami sveta. Naopak! Musíme ukrižovať svoje staré zvyky, plynúce z minulosti, aby mal náš nový život v Ježišovi Kristovi slobodný rozlet!

Nové víno plňme do nových kožíc! Žime svoj nový Kristovský život s novými biblickými hodnotami, ktoré sú v rozpore so svetskou kultúrou, s rodinnými tradíciami a zvykmi, priateľskými zväzkami, klamstvami a skazenosťou plynúcou z médií. Musíme plávať proti prúdu ako pstruhy, pokiaľ nenájdu svoje rodisko. Prameňom nášho znovuzrodenia je Nebo. Ak prídu ťažkosti, nevzdaj to, len napreduj bez obáv po úzkej ceste za svojím cieľom! Popri oddelenom, posvätenom životnom štýle, je nevyhnutné systematické štúdium Biblie, modlitebný a pôstny spôsob života.

V 9. kapitole proroka Daniela sa dočítame, že počas skúmania Písma zistil nasledovné: nemusím byť len čitateľom Jeremiášovho proroctva, ale priamym účastníkom, aktívnym spolutvorcom. Vieme, že proroctvá sa nie vždy naplnia automaticky. Božie ciele sa často uskutočnia poznaním a spoluprácou človeka.

Daniel, študujúc Písmo a pozorujúc na Pána porozumel, že sa čoskoro ukončí trpký osud jeho ľudu, že je koniec babylonskému zajatiu. Je možné vrátiť sa do zasľúbenej zeme a zase slobodne slúžiť Bohu. V týchto časoch sa rozmáha Božia globálna vyslobodzovacia akcia vo všetkých národoch na celej našej planéte. K tomu, aby sme v tomto gigantickom pláne zohrali pozitívnu úlohu, musíme nasledovať Ježiša a mať dobrý postoj k blížnym.

Miluj ľudí

„A keď videl tie zástupy, hlbokou ľútosťou bol pohnutý nad nimi, že boli zmorení a rozptýlení ako ovce, nemajúce pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Tedy proste Pána žatvy, že by vyslal robotníkov do svojej žatvy.“ (Mt 9:36-38) Je dôležité, aby sme boli, podobne ako Ježiš, hnutí milosrdenstvom naproti blížnym, a tak hlásali víťaznú zvesť. Modli sa za robotníkov v žatve, no nezostaň len pri modlitbe, ale sám sa staň záchrancom.

V nebi dostaneš mzdu

„Či vy nehovoríte, že ešte štyri mesiace, a príde žatva? Hľa, hovorím vám, pozdvihnite svoje oči a podívajte sa na krajiny, že sa už belejú, len ich žať. A ten, kto žne, berie plat a zhromažďuje úrodu do večného života, aby sa spolu radovali, ten, kto seje, i ten, kto žne. Lebo v tomto prípade je pravdivé to slovo, že iný je, kto seje, a iný, kto žne.“ (Jn 4:35-37) Božie slovo - zhromažďuje úrodu do večného života -
- poukazuje na takú činnosť, ktorá stojí námahu, vyžaduje obetavosť. Táto činnosť nemá v porovnaní s pozemskou žatvou významný úžitok, no o to skôr vo večnosti! Žiaľ, tradičné náboženstvo, historické dekorácie bazilík alebo katedrálne fresky poskytujú ľuďom nesprávny obraz o nebi, kde sú si všetci rovní, každý má na sebe snehobiele šaty, na tvári má preduchovnelý úsmev, kde sú zotreté všetky rozdiely, kde niet chudobného a bohatého a pod.

Hovorme o Ježišovi kedy je to len možné... 

Predstava, že je skutočne jedno, čo sme vykonali tu na zemi - hlavne, aby sme sa dostali do neba - je na míle vzdialená od biblických právd. Ani medzi učeníkmi neprebiehalo súperenie (čo pravdaže nebolo správne) pre výhodnejšie pozemské privilégiá, ale pre tie nebeské - pre poprednejšie miesta v nebi. Niektorí hrdinovia viery podstúpili mučenícku smrť preto, aby mali účasť na slávnostnejšom vzkriesení. Je možné, že medzi nebeskými bytosťami budú väčšie rozdiely v kvalite životného štýlu, než sú medzi pozemskými kráľmi a žobrákmi. Samozrejme, to neznamená, že by tam bol niekto čo i len na okamih nešťastný, rozhodne ale platí, že pozemskou sejbou si kladieme základy kvalitného životného štýlu v nebi.

Pokiaľ má kresťan zdravé nebeské videnie, poskytuje mu to viac motivácie ešte aj v bežných rozhodnutiach. Neuspokojí sa s úspechmi na prirodzenej úrovni, vidí až za horizont a pripravuje sa na prichádzajúci budúci svet. Podľa základných biblických učení si človek musí svoje nadpozemské požehnania zhromažďovať už tu na zemi. No a najistejším spôsobom je tvoja účasť na sejbe a žatve, na vydávaní svedectva.

V sejbe nikdy neustaň!

Teraz sa pozrieme na sejbu a žatvu podrobnejšie. V prípade neobráteného hriešnika znamená sejba to, že sa stretne so zvesťou evanjelia. Následne sa spustí proces, ktorého výsledkom bude napokon žatva - jeho obrátenie. Každý človek musí prejsť týmto procesom, hoci nie je u každého rovnako dlhý. U niekoho to trvá niekoľko dní, u iného aj roky. Sejba môže začať prostredníctvom svedectva iného človeka, alebo prostredníctvom charizmatickej knihy, či brožúrky, alebo vďaka vysielaniu evanjelia skrze médiá. Medzi sejbou a žatvou je rozdiel: často sa stáva, že iný seje a iný žne. Nehovoriac o tom, že niekomu zvestujú evanjelium štyria-piati kresťania, kým ho napokon šiesty zožne. Hľa, o koľko viac práce vyžaduje sejba než žatva!

Keď v danej krajine niet žatvy, nie je za to zodpovedný Boh. Príčina je tá, že nebolo dostatok tých, ktorí sejú. V sejbe si neužívame tak často úspech - skôr slzy. Smiech čaká na ženca. Ale keď niet toho, kto by sial - niet čo žať! Napokon je to ale jednoduchšie, než si myslíme - preto nekomplikujme príliš! Hovorme o Ježišovi, ako je to len možné, akýmkoľvek spôsobom. Od jednoduchého pozvania, až po náročné teologické diskusie. Je jedno kto a ako to robí, hlavne nech každý robí to, čo vie, podľa miery svojej sily. Boh si často použije viacero ľudí, kým sa konečne obráti jeden človek.

Ježiš upozorňuje žencov, že keď vidia, že poslucháči vzývajú meno Pánovo, aby nespyšneli a nepoľavili, aby si nemysleli, že sa to deje iba vďaka nim, lebo v pozadí je veľa modlitebníkov, a tých čo siali! Preto vy, ktorých Pán používa k sejbe, nenechajte sa znechutiť a nestraťte ochotu! Nebuďte smutní, keď naozaj len zriedka uvidíte na vlastné oči obrátených tých, ktorým ste svedčili. Ste rovnako dôležitou súčasťou úspešnej žatvy! Ba práve v tejto službe je nutné chodiť vierou - v tejto službe sme skutočne preverení. Nezahorknite, ak vaše svedectvo nesprevádza okamžitý úspech - buďte Bohu vďační, že môžete siať a nezabudnite: sejbou si zhromažďujete nebeskú úrodu.

Čo ak to budeme práve my, ktorí budeme musieť svojimi slzami zavlažovať vyprahlé srdcia našich blížnych, aby potom iní zožali radosť zo žatvy? Podstúpime aj v takomto prípade obeť? V nebi budeme presne vedieť, kto akú zohral úlohu na záchrane iných. Tam všetci vezmeme spravodlivú odplatu. Ten, ktorý seje a aj ten, ktorý žne, bude mať rovnaký pôžitok z úspechu.

„Príď do zboru!“

V sejbe a žatve máme všetci účasť podľa miery povolania a prípravy. Tí, ktorí už majú väčšiu známosť ohľadom evanjelizovania, dlhšie čítajú Bibliu, majú viac svedectiev, tí majú dosť tém, o ktorých môžu rozprávať. Týchto povzbudzujeme, aby nepoľavili a boli pohotoví. No sú situácie, kedy môže byť každý, kedykoľvek užitočným spolupracovníkom v sejbe, nezávisle od miesta, času a pripravenosti. Úspešní môžu byť aj tí, ktorí sa necítia byť dostatočne pripravení a užitoční. Niektorí majú obavy zo svojich obmedzení, že nebudú vedieť odpovedať na všetky otázky. Nuž s takýmito pocitmi sa museli popasovať aj učeníci na začiatku svojej služby. Pojednáva o tom 1. kapitola Jánovho evanjelia, kedy čerstvo obrátený Filip hovorí oduševnene o Ježišovi svojmu priateľovi Natanaelovi. Reakcia Natanaela je odmietavá a odzrkadľuje predsudky ohľadom Ježišovej služby. „A Natanael mu povedal: Či z Nazareta môže byť niečo dobrého?“ (Jn 1:47)

Je nám dôverne známe, že svedčíme o Ježišovi, o Jeho diele, o veciach v zbore a tu dostaneme ako odpoveď predsudok, ktorý vymysleli v dávnych straníckych časoch „experti“ na „zmarenie škodcov“. Títo ľudia, tak ako kedysi Natanael, povedia čosi bez premýšľania. Filip bol rozumný. Vedel o svojich hraniciach, veď ešte nepoznal proroctvá, ktorými by bol účinne odvrátil hradby predsudkov. Nezačínal zbytočnými jalovými diskusiami. Namiesto toho odpovedal čo najrozumnejšie. Povedal pár slov, ktoré spustili zmeny v živote Natanaela: „Poď a vidz!“ (Jn 1:47) Filip vedel, že u neho ešte nie sú rozvinuté charizmy Ducha Svätého, no nečakal, kým skončí „biblickú školu“. Urobil, čo mohol a vedel. Pozval Natanaela na to miesto, kde boli zjavené tajomstvá jeho srdca, tam, kde uctievali Pána. Týmto miestom je dnes cirkev, na čo poukazuje aj apoštol Pavol v 1Kor 14:24-25. A tých niekoľko slov, ktoré máme k dispozícii pre tých, ktorí ešte nejako pochybujú o Ježišovi znejú takto: „Poď do zboru!“ Ak by si viac ani neurobil, ale v tomto budeš verný, nestratíš svojej odmeny! Na základe našich skúseností môžeme potvrdiť, že tento spôsob sejby - čo sa týka rastu zborov - je dnes najúčinnejší.

Si záchranca, alebo zbieraš mŕtvoly?

Pred časom zničilo tsunami niekoľko desiatok tisíc ľudských životov. Istý manželský pár, ktorý bol v tom čase na dovolenke v tej oblasti, nám to opísal takto: Keď opadla sila ničivej vlny, naskytol sa im otrasný obraz - zvalené budovy, zranení, hromady mŕtvol - kde len oko dovidelo. S prekvapením zistili, že množstvá zranených, ktorí potrebovali pomoc, zachraňovali len turisti, kým miestni obyvatelia boli zamestnaní zbieraním mŕtvych tiel. Ale prečo to bolo tak? Miestni obyvatelia stratili všetko: minulosť, budúcnosť, žili len pre prítomnosť - toto bola ich posledná nádej. Turisti mali zachránené nielen svoje životy, ale aj svoje domovy, budúcnosť aj nádej. V tejto katastrofálnej situácii neboli pre nich najdôležitejšie pozemské hodnoty, ale ľudské životy. A preto, hoci boli sami zranení - zachraňovali iných. Mám na teba otázku, milý čitateľ: Kam si sa zaradil na tejto planéte postihnutej katastrófou, kde hubí nielen tsunami, ale aj hriechy, kliatby, choroby, hlad či teror? Tam, kde diablove zbrane hubia ľudské životy bez rozdielu? Len sa rozhliadni po svojom okolí a uvidíš množstvá núdznych, ktorí potrebujú tvoju pomoc.

Vďaka zvestovaniu evanjelia ich môžeš zachrániť na večnosť! Odpoveď na otázku je ukrytá v skutkoch. Čím sa budeme zaoberať v týchto posledných časoch: záležitosťami života alebo tohto sveta? „Lebo vieme, že keby náš pozemský dom stánu bol zborený, máme stavanie od Boha, dom, nie rukou učinený, večný v nebesiach;...“ (2Kor 5:1)

Sme na tejto planéte len prechádzajúcimi turistami. Náš skutočný domov je v nebesiach. Pomôžme iným, aby aj oni našli cestu domov.

Zdroj: Nový Exodus, september 2005, str. 54-58
Preklad: Zlata Radnotyová