Dokonalá oběť

Všetky starozákonné obete boli iba predobrazom obete Božieho Syna, Pána Ježiša Krista

© iStockphoto.com / Lusoimages

Princíp obetí sa tiahne celou Bibliou. Keď Adam zhrešil, Boh zabil zviera. Bolo to preto, aby neprávosť, ktorá bola na Adamovi, mohla byť prenesená na niekoho iného a aby Boh mohol ďalej konať v Adamovom živote. V tom je práve princíp obete – je možná zámena; je možné, aby hriech, neprávosť, vina človeka bola prenesená na niekoho iného. Pristúpiť k Bohu bez obete je vylúčené. Každý človek zhrešil, na každom je vina a každý si za svoje viny zaslúži trest: „Lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej.“ (Rim 3,23) Niektoré náboženské systémy popierajú tento fakt a vyučujú, že k Bohu je možné pristúpiť priamo, bez obetí – skrze meditácie alebo vykonanie predpísaných rituálnych skutkov. Mojžišov zákon, nachádzajúci sa v Svätom Písme, nám zjavuje, že na to, aby bol hriech odstránený, je obeť nevyhnutná. Najbežnejšou obeťou bol baránok. Bez baránka nebolo možné prísť ku kňazovi do Božej prítomnosti. Vieme o tom, že obete Starého zákona nemohli definitívne vymazať prestúpenie, iba sa odkladal súd a trest. Hriech sa iba prikryl, preto sa jeden z najdôležitejších židovských sviatkov volá Jom Kippur, Deň zmierenia, pričom koreň slova kippur hovorí práve o prikrytí, nie o vymazaní. Keďže starozákonné obete nevedeli odstrániť hriech a jeho dôsledky, museli byť stále opakované. „V ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy. A každý kňaz stojí svätoslúžiac deň ako deň a často donáša tie isté obeti, ktoré nemôžu nikdy sňať hriechy. Ale on donesúc jednu bitnú obeť za hriechy, navždy sa posadil po pravici Božej. A teraz už len očakáva, až budú jeho nepriatelia položení za podnož jeho nôh. Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.“ (Žid 10,10-14) Všetky starozákonné obete boli iba predobrazom obete Božieho Syna, Pána Ježiša Krista, ktorého Ján Krstiteľ nazýva Baránkom Božím, ktorý sníma hriech sveta. Obeť Ježiša Krista je od stvorenia sveta najdôležitejšou udalosťou v celom vesmíre, ktorá sa odohrala v minulosti, takisto ako jeho príchod je najdôležitejšou udalosťou budúcnosti. Tieto dva kľúčové medzníky ľudských dejín si pripomíname, keď slávime pamiatku Večere Pánovej: „Lebo koľkokoľvek ráz by ste jedli tento chlieb a pili tento kalich, zvestujete smrť Pánovu, až dokiaľ nepríde.“ (1Kor 11,26) Vzhľadom na to, ako je obeť Pána Ježiša Krista nesmierne dôležitá, môžeme skonštatovať, že je až pozoruhodné, ako sú tieto udalosti deformovane interpretované. Preto sa pokúsme odstrániť nánosy rôznych myšlienok a názorov a na základe biblických výpovedí konštatovať, aký vplyv má táto obeť na ľudský život a za akých podmienok sa tento vplyv uplatňuje.

1. Obeť je jediná, dokonalá a večná

Vždy, keď Písmo hovorí o diele Ježiša Krista, hovorí v čase minulom. Tak ako sa Ježiš iba raz narodil, takisto iba raz zomrel na golgotskom kríži a iba raz vstal z mŕtvych. Ježiš žije a viac už nezomrie, ani nezomiera. „Vediac, že Kristus vstanúc z mŕtvych už viacej nezomiera; smrť viacej nepanuje nad ním.“ (Rim 6,9) Preto na rozdiel od starozákonných obetí, obeť Ježiša Krista nemohla byť nikdy opakovaná, nemôže byť v súčasnosti a nebude ani v budúcnosti. „Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.“ (Žid 10,14)

Ďalším dôležitým konštatovaním o obeti Pána Ježiša Krista je, že táto obeť je večná, má večnú platnosť, večnú účinnosť. Všetci ľudia, ktorí kedy vošli do Božieho kráľovstva, museli vojsť práve vierou v túto obeť, či už to bolo v minulosti, či v súčasnosti, a týka sa to aj tých, ktorí ešte len uveria. „Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.“ (Žid 10,14)

Iným aspektom toho, čo Ježiš vykonal, je dokonalosť. Ježišova obeť je dokonalá, netreba k nej nič pridávať ani z nej nič uberať. Zdokonaľuje (privádza k dokonalosti), je nevyčerpateľným zdrojom milosti a požehnania, je v nej zaopatrenie a vyslobodenie nielen pre život večný, ale aj pre ten časný. Ježišova obeť prináša požehnanie pre nášho ducha, dušu i telo. Obsahuje odpustenie hriechov, spasenie, uzdravenie tela aj duše a materiálne požehnanie. Hoci sa neustále objavujú snahy k tejto dokonalej obeti niečo pridávať, apoštol Pavol, ktorý napísal približne polovicu kníh Nového zákona, prehlasuje: „Lebo som nebol usúdil vedieť niečo iné medzi vami okrem Ježiša Krista, a toho ukrižovaného.” (1Kor 2,2), keďže mu bolo jasné, že už nie sú potrebné ďalšie krvavé obete, ani netreba v tomto zmysle presúvať pozornosť z osoby Mesiáša na iných ľudí, nech by boli akíkoľvek veľkí hrdinovia.

Pozrime sa bližšie na rôzne aspekty vykúpenia, tak ako o ňom hovorí prorok Izaiáš v 53. kapitole, ktorá je tiež známa ako „mesiášska“.

2. Namiesto trestu večný život

„Lebo odplatou za hriech je smrť, ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi.“ (Rim 6,23) Prvým a najdôležitejším aspektom nášho spasenia je to, že na Pána Ježiša Krista bol prenesený náš hriech. Keďže hriech je prestúpením voči Bohu, prináša so sebou dôsledky, ktoré sú večné, lebo aj Boh je večný. Trestom je odlúčenie od Boha – smrť, ktorá spôsobí, že telo človeka prestane plniť svoje funkcie, duch a duša sa od tela oddelia. Potom už nasleduje druhá smrť, ktorá nie je nič iné ako večné trápenie v ohnivom jazere, tak ako je napísané v Zjavení Jána: „A jestli niekto nebol nájdený zapísaný v knihe života, bol uvrhnutý do ohnivého jazera.“ (Zj 20,15) Preto je evanjelium tou najlepšou správou pre všetkých ľudí, lebo nám oznamuje, akým spôsobom je možné vyhnúť sa tomuto trestu. Niekedy počujeme trúfalé vyhlásenia ľudí, že oni predsa nie sú takí zlí, nič zlé neurobili, a pod. Každý čestný človek pri zhodnotení svojho života musí vidieť, koľkých zlých vecí sa dopustil a koľkým ľuďom ublížil, či už slovom alebo skutkom. Tí, ktorí sú ochotní priznať hriechy, vedia oceniť to, čo Ježiš pre nich vykonal. Božie slovo ide ešte ďalej: nielenže nemusíme trpieť v dôsledku svojich hriechov, ale Boh nám ponúka aj večný život. Keď hovoríme o večnom živote, hovoríme o niečom, čo sa dá slovami len ťažko vyjadriť, lebo Boh nám dal šancu nielen žiť večne, ale aj v stave dokonalého šťastia, večnej blaženosti, bez akéhokoľvek trápenia, bolesti alebo strachu. Keby vykupujúca obeť Kristova nezahŕňala už nič iné, aj tak by mal každý človek dôvod k vďačnosti a radosti. Môžeme teda získať v dôsledku zámeny tie dobré veci a hodnoty, ktoré patria dokonalému Božiemu Synovi, ktorý nikdy nezhrešil – čo je rozdiel od obetí starozákonných. Obetovaním zvierat nemohol prejsť na človeka večný život.

© Peter Prachař

3. Uzdravenie

O tom, či Izaiáš v 53. kapitole hovorí o fyzickom uzdravení, sa vedú spory aj medzi znovuzrodenými kresťanmi. Znovuzrodení kresťania sú tí, ktorí uverili, že skrze Ježiša Krista získali večný život – čo ich odlišuje od nominálnych kresťanov, ktorí bežne túto vieru nemajú. Pozrime sa, o čom presne hovorí Izaiáš vo svojom výroku: „Kým on vzal na seba naše nemoci a niesol naše bolesti, a my sme sa domnievali o ňom, že je ranený a zbitý od Boha a strápený. A on bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti; kázeň nášho pokoja bola vložená na neho, a jeho sinavicou sme uzdravení.“ (Iz 53,4-5) Tí, ktorí v uzdravenie neveria a neslúžia modlitbami za chorých (ba naopak, často túto službu z nepochopiteľných dôvodov kritizujú), tvrdia, že Izaiáš nehovorí o uzdravení tela, ale o uzdravení duše od smrteľnej rany hriechu, stále púšťajú túto obohratú platňu a tak zabraňujú ľuďom v uzdravení. Vyššie sme ukázali, že Ježišova obeť nás z tejto rany naozaj uzdravila, no je ľahko dokázateľné, že uvedený verš sa vzťahuje na uzdravenie tela. Matúš sa totiž na túto pasáž odvoláva, keď popisuje, ako Ježiš uzdravoval fyzické choroby: „A keď prišiel Ježiš do domu Petrovho, videl jeho svokru, že leží a má horúčku, a dotkol sa jej ruky, a hneď ju opustila horúčka, a vstala a posluhovala im. A keď bol večer, priviedli mu mnohých posadlých démonmi, a on slovom vyhnal nečistých duchov a všetkých, ktorí sa zle mali, uzdravil, aby sa naplnilo, čo bolo povedané skrze proroka Izaiáša, ktorý povedal: On vzal naše nemoci a naše neduhy niesol.“ (Mt 8,14-17) Nepopierateľne ide o choroby fyzické (samozrejme, aj choroby psychické).

Práve službu uzdravovania Boh v týchto časoch pozdvihuje na vyššiu úroveň. Uzdravujúce zhromaždenia sa stretávajú s veľkým záujmom a Pán potvrdzuje aj medzi nami, že sa nezmenil a Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky. Zanedbanie služby uzdravenia znamená vzdať sa jedného z najefektívnejších nástrojov, ktorými môžu byť ľudia získaní pre Ježiša. Za chorých sa môže modliť každý, čím však nechceme poprieť, že niektorí veriaci majú k tejto službe špeciálne povolanie a majú aj dar uzdravovania. Čím viac budeš veriť, že Boh sa postaral aj o tvoje zdravie, tým viac ho budeš zakúšať ty aj tvoje okolie.

4. Finančné zaopatrenie

Ak sme spomínali, že existujú negatívne postoje voči uzdravovaniu, tak dvojnásobne to platí o finančnom požehnaní. Je to zvláštne, ale ľudia, ktorí sa celý týždeň zaoberajú získavaním financií, popierajú, že by ich Boh chcel finančne požehnať, a tým vlastne svoju snahu o zarobenie peňazí a naplnenie potrieb dávajú do rozporu s Božou vôľou. Podľa môjho názoru, kľúčom k odpovedi na otázku, či obeť Ježiša Krista zahŕňa aj finančné požehnanie, je to, aká je naša predstava o bohatstve a tiež o tom, či bol Ježiš Kristus chudobný alebo bohatý. Ježiš Kristus bol bohatý. Nielen v nebi, ale aj počas svojho pozemského života. Možno nebol bohatý podľa našich moderných predstáv. Nepotreboval sa vystatovať svojím majetkom ani bankovým kontom; mal však naplnené všetky potreby. Nemal dlžoby – ani on, ani jeho učeníci, o ktorých sa musel starať, pričom minimálne dvakrát nakŕmil niekoľko tisícový zástup. Príjemná chudoba... Nemyslím si, že Pán chodil neupravený, v rozpadávajúcich sa šatách, ktoré nemali žiadnu cenu. Keby jeho odev nemal cenu, vojaci by oň nehrali kocky.

Čo tým Pavol myslel, keď sa pýtal Korinťanov: „Lebo znáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že súc bohatý pre vás bol schudobnel, aby ste vy zbohatli jeho chudobou.“ (2Kor 8,9)? Ježiš skutočne na určitý čas schudobnel. Vykupujúce dielo začalo už v Getsemane, kde Ježiš potil krv, pokračoval tým, že znášal posmech, bitie, bičovanie a nakoniec zažil potupnú smrť na golgotskom kríži. Celé to trvalo asi 60 hodín. Do tej doby bol Ježiš úplným suverénom. Zažil síce únavu, hlad a smäd ako každý iný človek, ale nikdy nebol vydaný zlovôli iných ľudí, nedostatku ani chorobe. V určitom okamihu, pre ktorý prišiel na svet, sa úplne odovzdal do moci temnoty, znášal utrpenie vo všetkých oblastiach, či už sa to týka ducha, duše, tela, o všetko prišiel a nakoniec zakúsil aj smrť. V tej chvíli, keď vrcholilo Ježišovo mesiášske poslanie, zažil úplnú chudobu tak, ako o nej hovorí 5. Mojžišova 28,48. Ježiš bol v rukách cudzích ľudí, hladný, smädný, bez odevu, opustený, tu na Zemi mu nepatrilo vôbec nič. Prečo? Aby nás Boh zo svojej milosti požehnal. „A Boh má moc rozhojniť vám každú milosť, aby ste vždycky vo všetkom mali všetkého dostatok a tak hojneli na každý skutok dobrý.“ (2Kor 9,8) Čím viac budeš veriť, že Boh sa postaral o tvoje financie, tým viac budeš zažívať požehnanie ty aj tvoje okolie.

5. Uzdravenie duše

Obeť Ježiša Krista zahŕňa aj uzdravenie našej duše. Môžeme sa tak vyrovnať s negatívnymi silami, ktoré pôsobia v našej duši ako dedičstvo po Adamovi, hlavne so zahanbením, strachom a pocitom odmietnutia. Pán Ježiš zažil aj zahanbenie, keď bol bez odevu pribitý na kríž, ale zrejme najťažšia skúsenosť bola, že bol odlúčený od svojho Otca, keď povedal: „Eli, eli, lama sabachtani?“ Krátko nato zomrel, pravdepodobne na srdcový kolaps. Čím viac budeš veriť, že Boh zobral zahanbenie a odmietnutie na seba, tým viac si budeš užívať postavenie Božieho dieťaťa a pocit prijatia.

Záver

Ježiš na kríži zvolal: „Je dokonané!“ Znamená to, že jeho obeť je dokonalá a skrze ňu sa Boh postaral o všetky oblasti nášho života. Ostáva otázka, ako si ľudia môžu tieto Ježišom vydobyté dobré veci privlastniť. Odpoveď znie: vierou. Preto musíme ľuďom o Pánovi Ježišovi hovoriť – zvestovať, čo pre nich urobil a že vstal z mŕtvych. Ak niekto s vierou a vďačnosťou prijme Božie slovo, jeho život sa začne meniť. Nakoniec chcem odpovedať na otázku, prečo to vlastne Boh urobil. Odpoveď je jednoduchá – z lásky. V žiadnom prípade nie preto, že by si to niekto z nás zaslúžil. Dúfam, že po prečítaní tohto článku uvidíš, že Božia láska je oveľa väčšia, ako si si doteraz myslel. Buď vďačný a šťastný!