Ale těm, kteří ho přijali, dal právo být Božími dětmi – všem těm, kdo věří v jeho jméno. (Jan 1,12) |
Možno si niektorí povedia, že na výchovu detí stačí intuícia, alebo si povedia: „Veď aj mňa dáko vychovali“, „Zvládlo to mnoho iných rodičov, určite to zvládnem aj ja…“ Možno áno. Možno ste mali dobré základy, z ktorých viete teraz vychádzať. No vo väčšine prípadov je to tak, že sme dobré základy ani zďaleka nemali a hlavne neboli podľa Božieho slova. A pri výchove detí často platí, že tak, ako vychovávali nás, následne aj my vychovávame svoje deti. Neuvedomelo a podvedome. Nemôžeme svojim deťom odovzdať nič iné – iba to, čo sami poznáme. Je to normálne, pretože tak to funguje. Treba si však uvedomiť jednu vec: „Ako môžem naučiť svoje deti niečo, o čom nič neviem?“ Dobre to vystihuje verš: „Čo človek rozsieva, to bude aj žať.“ (Galaťanom 6,7) Nemôžeme siať do detí, pokiaľ najskôr nezasejeme do seba – a nemôžeme žať, pokiaľ nič nezasejeme.
Ide o to, aby sa naše deti, ako druhá generácia, dostali ďalej za náš obzor. Nemôžeme do nich vložiť len základ, ale už v detstve musia byť ďalej ako my. Každá generácia má za úlohu dostať sa o úroveň vyššie – a to je úloha rodičov: Nech naše deti nebojujú tie isté boje ako my, ale oveľa vyššie a dôležitejšie, teda vyšší level v dosahovaní kvality života a služby pre Boha. Začína to práve už v detstve, a to tým, aké nároky (či nízke, alebo vysoké) kladieme na naše deti.
Určite ste si v detstve hovorili známu vetu: „Ja svoje deti budem vychovávať inak.“ Potom prišla realita a z vás podvedome vychádzajú veci, ktoré vám hovorievali rodičia. Máte rovnaké výchovné metódy, ako mali vaši rodičia. Je to spôsobené práve tým, že sme sa v oblasti výchovy viac nevzdelávali. No, a trik je v tom, že to nie je len o vzdelávaní vo výchove, ale aj o tom, aby sme sa vzdelávali práve v oblastiach, v ktorých nie sme až takí dobrí: ako sú napr. komunikácia či emocionálna inteligencia a mnoho ďalších (každý má iné silné a slabé stránky a práve v tých slabých by sme sa mali vzdelávať). Dávid hovorí svojmu synovi Šalamúnovi: „Počiatkom múdrosti je: Získavaj múdrosť a za celé svoje imanie získavaj rozumnosť.“ (Príslovia 4,7) Téma výchovy sem určite spadá.
Pokiaľ chceme svoje deti vychovávať inak, ako rodičia vychovávali nás, je nutné vzdelávanie v oblasti výchovy detí. A v konečnom dôsledku nejde ani o to vzdelávanie, ale o premenu nás samotných. Keď sme nespokojní s tým, ako s deťmi komunikujeme a ako komunikujú samotné deti, musíme sa najskôr my naučiť komunikovať inak. Keď sme nespokojní s tým, v akom stave hnevu, nervozity a vyťaženosti sa stále nachádzame, musíme s tým najskôr urobiť niečo my rodičia. Dieťa je väčšinou naším zrkadlom a ukazuje nám, v ktorej oblasti sa máme zlepšovať. Pokiaľ sa hnevá, kričí, plače, tak asi často aj my takto reagujeme. A ono sa iba učí od nás. Pokiaľ nás dieťa vydiera, manipuluje s nami, tak možno aj my manipulujeme s ním. Áno, je pravda, že deti niekedy vedia prekuknúť slabiny rodičov a tlačiť na ne, ale aj to nám ukazuje, v ktorej oblasti by sme sa mali dovzdelávať a začať inak reagovať. V Prísloviach 4,1 je napísané: „Synovia, počúvajte otcovu kázeň a pozorujte, aby ste sa naučili rozumnosti.“ Tak žime takým spôsobom, aby tie naše deťúrence mali čo pozorovať.
Poďme sa však pozrieť na výchovu detí aj z iného hľadiska. Boh nám zveril svoje dieťa a dal nám v ňom hrivnu. Je na nás rodičoch prevziať zodpovednosť aj za túto životnú úlohu.
Raz sa postavíme pred Boha a On sa nás možno spýta: „Dal som ti deti, ako si s nimi naložila?“ Poviete Mu, že ste robili, čo ste mohli, vedeli… Skutočne? Skutočne sa viac už nedalo? Alebo sa nám nechcelo?! „Aj ten, kto je nedbalý pri svojej práci, je bratom ničiteľa.“ (Príslovia 18,9) Niekedy sa už skutočne nedá viac spraviť – ale niekedy áno.
Výchova detí nie je jednoduchá. Je to náročná úloha. Veľmi veľa záleží na Bohu. V prvom rade musíme veriť Bohu, že sa o deti postará a ochráni ich. „Uvaľ na Hospodina svoje diela a tvoje úmysly sa zdaria.“ (Príslovia 16,3) A Boh nám dôveruje, že pre Jeho deti urobíme tiež všetko, čo je v našich silách.
Často sa stáva, že sa nám vo výchove detí niečo nepodarí tak, ako si predstavujeme. Určite urobíme mnoho chýb. A to je tiež normálne. Sme ľudia a stále sa učíme. Ale mať v sebe pocit, že som skutočne urobila všetko, čo sa len dalo, a viac už je na Pánovi, je úžasný.
Treba mať v tom zdravý postoj a tiež to s tým vzdelávaním nepreháňať. Pretože znalosť nadúva. Modlitba, Božie slovo a intuícia nám veľa napovedia, čomu sa venovať, ako to vyriešiť a mnoho ďalšieho. A keď sa už nič nedarí, tak to zverte Bohu a On sa postará. Tiež sa mi však v živote veľakrát potvrdilo, že predchádzať problémom je lepšie ako samotné problémy riešiť. A predchádzať problémom s deťmi a v rodine viem len tak, že sa v tej oblasti vzdelávam. Vtedy robím zmenu hlavne na svojej strane a to, čo sa naučím, aj používam a dávam do praxe. Pretože „kde nieto rady, plány sa rušia, daria sa však, kde je dosť poradcov“ (Príslovia 15,22) a „víťazstvo je tam, kde je mnoho radcov“ (Príslovia 24,6).
Vzdelávame sa vo všetkom možnom, ale to, čo máme v živote najradšej, sú väčšinou naše deti. Preto investujme do nich aj tým, že sa kvôli nim začneme meniť na lepších a šťastnejších ľudí.
O výchove | | | Logos 11 / 2010 | | | Danica Luková | | | Vyučování |
Buďte jako děti | | | Logos 2 / 2012 | | | Daniel Šobr | | | Téma |
Deti potrebujú hranice | | | Logos 2 / 2012 | | | Oľga Betková | | | Vyučování |
Ako vychovať zbožné deti | | | Logos 2 / 2012 | | | Kenneth Copeland | | | Vyučování |
Tři nevidomé děti prohlédly | | | Logos 12 / 2008 | | | Redakce | | | Skutečný příběh |