Dr. Peter Gammons

V utorok 23. marca zažilo Kresťanské spoločenstvo v Banskej Bystrici skutočnú poctu

Pozvanie slúžiť zhromaždeným veriacim (i neveriacim) prijal služobník svetového formátu, ktorý už viac ako tri desaťročia káže evanjelium masám po celom svete – Peter Gammons. Udalosť to bola skutočne unikátna. Neprišli len veriaci z miestneho zboru v Banskej Bystrici – privítali sme návštevy z Martina, Žiliny, Prievidze, Brezna, ako aj z iných kútov Slovenska. Vskutku, smäd v srdciach veriacich po Božom konaní je neuhasiteľný a nikto nechcel minúť príležitosť stretnúť pomazaného Božieho služobníka. Atmosféra svätej zvedavosti a očakávania bola úplne citeľná v celom zhromaždení. Treba dodať, že zrejme išlo o najväčšie nekonferenčné kresťanské zhromaždenie doposiaľ usporiadané v Banskej Bystrici.

Ako sa aj pastor Kříž zmienil, išlo o skutočný vrchol tohto jarného obdobia – akési zavŕšenie prvého kvartálu, kedy veriaci odovzdane kázali evanjelium, pozývali známych aj neznámych na zhromaždenia a vytrvalo sa modlili za prebudenie. Očakávanie sa naplnilo a bohoslužba bola od začiatku do konca plná Božej prítomnosti a nebeskej aktivity. Po chválach a zbierke sa dostal k slovu Peter Gammons. Jeho bezprostredné, až ležérne vystupovanie vyústilo do uvoľnenej a priateľskej atmosféry. Veriaci neboli konfrontovaní so žiadnym samozvaným, autoritatívnym indivíduom. Hneď na začiatku kázne Gammons prízvukoval kľúčovú dôležitosť zmluvného vzťahu medzi veriacimi a ich pastorom. Nesnažil sa pútať pozornosť na seba – každý, kto sa zúčastnil zhromaždenia mohol na vlastnej koži pocítiť, že protagonistom večera bol sám Ježiš Kristus. Gammons si vybral klasickú tému kazateľa viery – Sedem krokov ako prijať od Pána zázrak. Peter Gammons kázal na dobre známy text o žene s krvotokom, no nikomu sa nezdalo, že by išlo o nejaké staré, ošúchané poučky. Zjavenie bolo v jeho kázanom slove evidentné. Hoci tento učeník velikánov ako T. L. Osborn hovoril o ľudskej aktivite a spolupráci pri prijímaní zázraku, opäť bola celá pozornosť a sláva upriamená na Ježiša, Uzdraviteľa, Zaopatriteľa a hlavne Spasiteľa. Po Gammonsovom dynamickom posolstve Boh čakal na odozvu počúvajúcich Slovo. Gammons dal výzvu na obrátenie a znovuvydanie svojho života. Dopredu vyšlo veľké množstvo ľudí, odhadom asi do štyridsať (väčšina z nich prijala Pána po prvýkrát). Po tomto najväčšom zázraku prišiel rad na službu uzdravenia, ktorá bola nemenej mocná a inšpiratívna. Po krátkej modlitbe poprosil evanjelista tých, ktorí prežili uzdravujúci Boží dotyk, aby prišli dopredu so svedectvom. Asi pätnásť ľudí vyšlo dopredu a bolo možné počuť o svedectvách ako uzdravená šľacha (kedy bol dotyčný schopný normálne pohybovať nefunkčným zasádrovaným palcom a vzápätí sádru ani nepotreboval), zmiznutie bolesti v krížoch, atď. Zvláštnu pozornosť počas tejto služby dostali ľudia so sluchovým postihnutím. Týchto Gammons vyzval, aby vyšli dopredu a za každého sa osobitne pomodlil. Ľudia v priebehu pár sekúnd počuli na uši, v ktorých znelo nemenné ticho až desiatky rokov. Peter Gammons nezostával iba pri slovách, každé uzdravenie si overoval – zapchal zdravé ucho a šepkal do predtým postihnutého ucha. V jednom prípade Boh uzdravil ucho, v ktorom už roky nebol prítomný bubienok. Mohli sme sa presvedčiť o tom, že Boh vie stvoriť nové veci aj dnes, práve na tomto mieste. Ľudia, ktorí v nemom úžase sedeli na svojich miestach, si pri pohľade na tieto obrovské divy právom hovorili: „To tu ešte nebolo.“ Pastor už na začiatku zhromaždenia povedal, že Boh posiela do Cirkvi služobníkov, aby bola rovnováha darov a služobností. Tieto slová sa opäť potvrdili. Boh vypočul modlitby svojich túžiacich detí a dal im to, čo práve vtedy potrebovali – povzbudenie, pozdvihnutie nadprirodzenej viery, uzdravenie a, predovšetkým, spasenie duší.

Hneď na začiatku kázne Gammons prízvukoval kľúčovú dôležitosť zmluvného vzťahu medzi veriacimi a ich pastorom.

Daniel Šobr prezentoval Dr. Gammonsovi niekoľko otázok, na ktoré vzácny hosť s radosťou odpovedal. Prepis tohto rozhovoru vám prinášame v nasledujúcich riadkoch.

D.S. Pastor Gammons, práve ste slúžili v našom zbore a zhromaždenie bolo skutočne úžasné. Boh naozaj mocne konal v tomto „dome“. Mohli by ste sa s nami podeliť o vaše dojmy?

P.G. Bolo to skvelé! Som nadšený z toho, čo Boh robí na Slovensku. Je to prekrásny zbor, máte úžasného pastora a skvelé zhromaždenie, ktoré veľmi dobre reaguje na Pánov dotyk. Hľadíme na začiatky ozajstného prebudenia.

D.S. Ďakujeme za vaše povzbudenie. Priblížte čitateľom vašu službu – ako to všetko začalo?

P.G. Nevyrástol som v kresťanskej domácnosti, nikto z našej rodiny nenavštevoval cirkev. Hudba bola mojím životom – chcel som byť profesionálnym spevákom. Vyhrával som talentové súťaže, postupne som začal aj nahrávať svetskú, tanečnú hudbu. Celý čas som však vedel, že v mojom živote niečo chýbalo. Keď som však neskôr stretol Krista, Boh ma krátko nato veľmi dramatickým spôsobom povolal do služby. Išiel som na bohoslužbu a jedna neznáma žena za mnou prišla so slovami: „Peter, Boh ma za tebou poslal s týmto slovom: ‚Vezmeš moje posolstvo o uzdravení spolu s mojou uzdravujúcou mocou do sveta.‘“ Ďalej hovorila: „Nemám auto, musela som sem ísť sedem míľ taxíkom, aby som sa dostala na zhromaždenie. Odovzdala som ti posolstvo a teraz idem naspäť.“ Táto pani nasadla naspäť do taxíka a odišla. Pomyslel som si: „To je divné.“ Na zhromaždení kázal služobník, ktorý prijal pomazanie cez Kathryn Kuhlmanovú krátko predtým ako zomrela. Asi dvesto zhromaždených spievalo hymnus „Česť, sláva buď Bohu“ (angl. To God be the Glory), keď kazateľ vykríkol: „Prestaňte!“ Všetci sa pozerali, čo sa deje. Potom na mňa ukázal prstom a povedal: „Ty chlapče, poď sem!“ Bol som vydesený a rozmýšľal som, čo zlého som urobil. No on začal nad mojím životom prorokovať slová: „Vezmeš moje posolstvo o uzdravení spolu s mojou uzdravujúcou mocou do sveta.“ Keď skončila bohoslužba a ľudia už boli roztrúsení, prišiel za mnou jeden muž s prosbou, aby som sa za neho pomodlil, nech je naplnený Svätým Duchom. Začal som sa obzerať po pastorovi, aby sa za neho pomodlil, no muž nástojil na tom, aby som sa za neho pomodlil ja, keďže som v ten večer dostal od Pána prorocké slovo. Ako som sa muža dotkol s tým, že sa za neho budem modliť, padol pod mocou Ducha a všetci boli z toho v šoku. Toto sa stalo v raných sedemdesiatych rokoch a tí ľudia o niečom takomto vôbec nepočuli. Dokonca ani ja som o tom nič nevedel. Preto som sa rozhodol, že túto tému preskúmam a napísal som zrejme prvú knihu, ktorá sa zaoberala padnutím pod Božou mocou. Ľudia tento fenomén nepoznali a chceli vedieť, kde sú zmienky v Biblii a cirkevných dejinách o tom, že ľudia padajú pod Božou mocou. Tak som napísal knihu „Dotyk z neba“ (angl. Touch from heaven), kde riešim túto problematiku. Odvtedy, kdekoľvek som šiel, ľudia boli uzdravení. Začal som dostávať pozvania, aby som hovoril v rôznych zboroch, ako aj na mládežníckych zhromaždeniach. Raz som kázal v jednom anglikánskom zbore a nikto nezostal stáť, lebo Božia moc zostúpila takým spôsobom, že všetci padli na zem – toto všetko počas „náboženskej“ bohoslužby. Zvesť sa rýchlo rozšírila, Boh otvoril rôzne dvere a dnes slúžim v mnohých národoch sveta – kážem asi sto miliónom ľudí v približne sto rôznych krajinách sveta. A dnes kážem v ďalšej krajine! Tým, že ste ma pozvali slúžiť vo svojich zboroch, ste mi pomohli naplniť moje povolanie. Slovensko je taká nádherná krajina. Keď som dostal pozvanie slúžiť tu, išiel som na internet a začal som trošku skúmať túto krajinu a videl som veľa krásnych fotografií a scenérií...

D.S. Ešte raz vďaka. Keď som sa dostal na vašu webstránku bol som takpovediac šokovaný, keď som čítal o vašom zhromaždení na Filipínach, kde bolo štyri milióny zúčastnených. Je to neuveriteľné! Povedzte nám, prosím, niečo o tejto udalosti.

P.G. Na Filipíny chodím už vyše dvadsať rokov a odvtedy to tam skutočne narástlo. Bohoslužby sú stále početnejšie a početnejšie. Neexistuje zvukový systém, ktorým by sme boli schopní zabezpečiť, aby každý na zhromaždení počul kázeň, keďže niektorí sú až štyri míle vzdialení od pódia! Preto si ľudia so sebou nosia na zhromaždenie vlastné rádiá, niektorí dokonca malé TV-systémy. Najväčší dav, aký sme tam doposiaľ mali, siahal niekde medzi štyri až šesť míľ. Prezident krajiny musel opustiť svoju limuzínu a prejsť asi pol kilometra pešo, aby sa dostal do blízkosti pódia. Asi milión ľudí bolo na mieste už dvadsaťštyri hodín pred začiatkom bohoslužby.

Primátor mesta, premiér, ako aj iní, potvrdili, že išlo o najväčšie kresťanské zhromaždenie v histórii. Dokonca miestna polícia, ktorá okolo celého zhromaždenia, samozrejme, hliadkovala, potvrdila toto číslo – štyri milióny ľudí. Nešlo teda o žiadny výmysel. Najúžasnejšie na tom je však to, že viac ako milión z nich odovzdalo svoj život Ježišovi. Keď sa zamyslíme nad touto skutočnosťou, sme užasnutí, lebo počas prvých sto rokov dejín kresťanstva s obrovskými Božími mužmi, ako boli apoštoli Peter, Pavol a iní, iba približne milión ľudí sa obrátilo k Pánovi. Dnes sme svedkami toho, ako sa milión ľudí obráti za jeden večer. Je to naozaj úžasné!

D.S. Vaša služba je služba zázrakov. Môžete čitateľom porozprávať o niektorých z tých najväčších zázrakov, aké ste počas svojho pôsobenia mohli vidieť?

P.G. Je veľmi ťažké izolovať iba niekoľko z nich... myslím, že medzi tie najúžasnejšie patrí uzdravenie hluchonemého muža v Brazílii, ktorý pracoval pre General Motors. Na druhý deň som počul nejakého muža, ktorý vydával akési zvláštne zvuky. Opýtal som sa teda, či ho niekto pozná. Jeho žena povedala, že je to jej manžel, ktorý bol od narodenia hluchonemý a teraz počuje a hovorí. Spýtal som sa, či ho ešte niekto pozná a ďalší asi dvaja ľudia sa prihlásili so slovami, že ho poznajú a pracujú s ním. Na druhý deň sa o tom dopočulo všetkých 2000 zamestnancov General Motors. Musel som presunúť evanjelizáciu zo zborovej budovy na futbalový štadión, lebo také množstvo ľudí začalo navštevovať naše zhromaždenia. V Brazílii sme boli svedkami toho, ako sa rozprúdilo prebudenie. Kázal som v šesťdesiatich rôznych mestách a väčšina zhromaždení bola na futbalových štadiónoch. Na podujatia sa musela dostaviť polícia, keďže davy boli tak početné, že všetci ľudia sa ani nezmestili do budov. Tisíce ľudí museli prečkať bohoslužby vonku, keďže štadióny boli plné. Jeden z najúžasnejších zázrakov, aké som kedy videl, sa stal v meste Koyaba, v Brazílii. V Koyabe otvorili najväčšiu zborovú budovu na svete, s približne 60.000 miestami na sedenie. Stavali ju deväť rokov bez akejkoľvek dlžoby. Išlo o zbor Assemblies of God. Pozvali ma, aby som slúžil na ich otváracom zhromaždení. Po celom meste mali billboardy, na ktorých bolo napísané: „Slepí vidia, hluchí počujú, chromí chodia.“ Novinári prišli za pastorom a povedali mu, že prídu na všetky zhromaždenia a ak sa tieto veci nebudú diať, ukážu všetkým čitateľom, že ich zbor je podvrh. Je jasné, že nechcete otvoriť zborové priestory pre 60.000 ľudí a mať od začiatku zlú publicitu. Pastor mi hovorí: „Dr. Gammons, dúfam, že uvidíme nejaké zázraky...“ Odvetil som: „Boh je verný, vždy vidím, ako sa dejú.“ Vďaka Bohu, diali sa úžasné zázraky. Len počas jedného večera Boh uzdravil štyridsaťtri hluchonemých detí, ktoré priviedli zo školy pre hluchonemé deti – všetky počuli! Na konci tejto kampane boli v miestnych novinách titulky ako: „Videli sme to na vlastné oči – hluchí počuli, slepí videli a chromí chodili.“ Je mnoho iných skvelých príbehov, ktoré by som vám mohol povedať – tisíce a tisíce uzdravených. Takisto aj dnes večer – Boh vykonal mnoho nádherných uzdravení. Ľudia, ktorí tridsať, štyridsať rokov nepočuli... a Boh otvoril ich uši. Najúžasnejším dojmom na mňa pôsobí, keď vidím, ako sú uzdravené malé deti.

D.S. Áno, bolo to naozaj úžasné. Chceli by sme sa vás taktiež opýtať, ako vnímate situáciu v svetovom kresťanskom hnutí? Kde sa Boh pohybuje a kde horí oheň prebudenia?

P.G. Boh sa pohybuje tam, kde je vítaný. Neviem, či by som mohol izolovať nejaké konkrétne ohne prebudenia ako také, lebo niekedy niečo ľudia nazvú prebudením, a pritom niekto iný by to nazval inak. Čo však vidím, sú úžasné veci, ktoré Boh robí po celom svete. Vaša cirkev je skvelým príkladom Božieho ohňa a prítomnosti. Je mnoho iných miest, kde Boží Duch koná. Napríklad na Filipínach – hovorili sme o veľkých davoch prítomných na zhromaždení, ale zabudli sme spomenúť ďalších dvadsať miliónov, ktorí sledujú bohoslužbu v televízii! Priatelil som sa so štyrmi prezidentskými rodinami v tejto krajine. Ak niekto chce vyhrať voľby, musí sa zúčastniť našej kampane, ináč nemôže vyhrať. Na našich bohoslužbách je dosť ľudí na to, aby vyhrali voľby. Každý, kto chce byť senátorom alebo politikom musí prísť na bohoslužby. Zvyčajne im dáme miesta na pódiu, hoci kedysi sme ich zvykli nechať hovoriť tri – štyri minúty o svojom volebnom programe. Keď bola súčasná prezidentka ešte len učiteľkou, prorokoval som jej, že sa stane prezidentkou. Za štyri roky sa dostala cez pozíciu senátorky a viceprezidentky až na prezidentské kreslo. Ako vidíte, vo svete sa dejú skutočne vzrušujúce veci.

D.S. Ako vnímate špecificky Európu? Tento kontinent sa zdá byť zvláštny a iný ako všetky ostatné. Je tu viac materializmu, a pod.

Ľudia v priebehu pár sekúnd počuli na uši, v ktorých znelo nemenné ticho desiatky rokov.

P.G. Myslím si, že hlavný problém v Európe súvisí s pastormi. Mnohí ovládajú svoje zbory a neotvoria ich pre pomazania, ktoré sú v Kristovom tele. Do svojho zboru musíš dostať pomazania, ktoré pomôžu ľuďom dostať sa na ďalšiu úroveň. Mnohí Boží generáli sa pominuli. Väčšinu z nich som aspoň trochu poznal. Oral Roberts už nie je s nami, dokonca ani Billy Joe Daugherty, ktorý bol mojím dobrým priateľom. Brat Hagin je už taktiež preč. Je tu nová generácia, no ja verím, že existuje kontinuálne pomazanie – to pomazanie odovzdávame ďalej. Napríklad ja som prijal svoje pomazanie nepriamo cez Kathryn Kuhlmanovú. Keď je pastor pokorný, ako napríklad váš pastor, a pozýva iné služobnosti do svojej cirkvi, niečo so sebou prinesú. Som veľmi nadšený z toho, čo Boh medzi vami robí a je pre mňa požehnaním, že odteraz môžem byť toho súčasťou. Neviem len, kde dáte všetkých tých ľudí, ktorí prídu!

D.S. Mám pre vás poslednú otázku. Čo je podľa vás tou najdôležitejšou vecou vo vašom živote? Aké je vaše posolstvo pre našich čitateľov?

Najúžasnejším dojmom na mňa pôsobí, keď vidím, ako sú uzdravené malé deti.

P.G. Najdôležitejšou vecou v mojom živote je páčiť sa Bohu a naplniť svoj osud – jeho vôľu pre môj život. Toto ma úplne pohlcuje. Nie je to o úspechu, ale o páčení sa Bohu. Niektorí ľudia sa ma pýtajú, ako môžem kázať štyrom miliónom, a potom ísť slúžiť do nejakého malého zboru? Nie je to o veľkosti zboru, je to o jedinej veci – byť tam, kde vás Boh chce mať. Na začiatku, keď som sa dozvedel, že Boh chce, aby som prosperoval... Ja som veril, že dostanem veľký dom, auto a podobné veci. Mal som takpovediac všetko, čo si dokážete predstaviť. Boh ma naozaj požehnal. Mal som dom s devätnástimi spálňami. Je ťažké si taký dom vôbec predstaviť, bol to skôr zámok! Mal som nádherné autá, asi každú dobrú značku, ktorú si viete predstaviť. Časom som si však uvedomil, že prosperita nie je o tom, čo mám, ale o tom, čo dám. Preto prosperitu nemeriame tým, čo máme, ale tým, čo dávame. Keď opustíme tento pozemský život, všetky tieto veci necháme na zemi. Boh nás pri vstupe do neba nepotľapká po pleci s pochvalou za skvelé auto, dom alebo hodinky, ktoré si nadobudol. Spýta sa však, koľko duší si získal pre Krista. Je samozrejmé, že nie všetci sme evanjelisti, ale všetci ich môžeme podporovať. To, že sa ľudia obrátia, je jedným z darov, ktoré má evanjelista – je to úplne prirodzené. Skutočná prosperita sú duše získané pre Pána.

D.S. Veľmi pekne vám ďakujeme za rozhovor. Nech vás Pán mocne požehná vo vašej službe aj v osobnom živote.