Falošný alebo pravdivý svetonázor?

Svetonázor je ucelený pohľad jednotlivca na svet, systém myšlienkových pochodov, na základe ktorých človek hodnotí veci a javy vo svojom okolí. Vytvára sa prirodzene a nepozorovane už v skorom detstve, hlavne vplyvom rodiny a pedagógov v škole.

S účasťou svetonázoru je hodnotový systém, rozlišovanie medzi tým, čo je správne a čo zlé. Svetonázor je nevedomou a skrytou olovnicou hlboko v nás, ktorou meriame všetko, s čím sa v živote stretneme. Ak niečo nie je v súlade s naším svetonázorom (podľa našej olovnice), pokladáme to za nesprávne (stavba je krivá). Problém však je, že každý má svoju olovnicu a svoj uhol pohľadu. To, čo niekto v charaktere hodnotí ako pokrivené, druhý človek môže vnímať ako úplne správne. Existuje nejaká objektívna olovnica, alebo je človek mierou všetkých vecí?

Keď sa pozrieme na svet globálne, zisťujeme, že väčšina ľudí na zemi má svetonázor, ktorý nehodnotí skutočnosti správne. Milióny ľudí žijú v klamstve. Každý človek má právo na vlastný svetonázor, má slobodu prejavu i vierovyznania, ale faktom zostáva, že väčšina ľudí má nepravdivý svetonázor. Nie je jedno, čomu ľudia veria, ako žijú, čo hovoria a čo robia... Nie je jedno, aké sú hodnoty ich života, aké je ich očakávanie. Naším cieľom nie je odsúdiť človeka pre zlý svetonázor, ale odsúdiť zlý svetonázor, aby bol život človek zachránený. V skutočnosti svetonázor ovplyvní priebeh celého života aj jeho ukončenie a svetonázor nakoniec rozhodne o tom, kde človek strávi večnosť! Preto je svetonázor ako kľúč do večnosti, a v priebehu života ho treba obrúsiť tak, aby pasoval do nebeskej brány. Nesprávnym kľúčom sa nedajú otvoriť dvere. Človek s nesprávnym svetonázorom nemôže vojsť do Božieho kráľovstva, minie ten najdôležitejší cieľ svojho života.

Materializmus

Materializmus je pomerne mladým a moderným svetonázorom. Na rozdiel od starších „babylonských bratov“ ponúka človeku zdanlivú slobodu a nezávislosť. Materializmus nahrádza Boha v živote ľudí, zastiera skutočnú podstatu a význam všetkých vecí. Pôvod života odvodzuje z hmoty a aj život samotný popisuje len ako vyšší stupeň organizácie hmoty bez zásahu inteligentnej bytosti. Oporou materializmu je evolučná teória, podľa ktorej život vznikol náhodou v priebehu miliárd rokov a neustále sa zdokonaľuje. Na základe pozorovania javov v živej prírode však vidíme, že entropia a devastácia prírody toto vylučujú. Nové druhy rastlín a živočíchov nepribúdajú, pôvodné druhy vymierajú. Príroda bola na začiatku v lepšom stave ako teraz a porušenú rovnováhu už nie je možné obnoviť. Poznatky genetiky a súčasnej medicíny sú v rozpore s evolučnou teóriou, nehovoriac o tom, že medzičlánky medzi opicou (predpokladaný predchodca človeka) a človekom sa do dnešného dňa nenašli.

Pretože chýbajú presvedčivé dôkazy, evolučná teória zostáva len teóriou. Cieľom materializmu je absolútne popretie biblického svetonázoru. Evolučná teória je len jedným z prostriedkov. Keďže človek sa vyvinul sám, jeho inteligencia je len dôsledok náhodnej organizácie hmoty a smrťou jednotlivca sa život definitívne končí, nie je potrebné hľadať pravdu, nie je potrebné sa podriaďovať nejakému Bohu, obmedzovať svoj život rôznymi nariadeniami, ale človek môže robiť úplne všetko, čo chce a on určí, čo je správne a čo zlé. Neexistuje hriech, neexistuje objektívna pravda, neexistujú obmedzenia... neexistuje peklo, ani súd. Čo je morálne, si človek určí sám a podľa toho, ako mu to aktuálne vyhovuje, to aj zmení. Človek je v centre záujmu.

Materializmus je formou ateizmu, ktorý bol v našich podmienkach dlhé roky forsírovaný komunistickým režimom, zdeformoval myslenie ľudí. V dôsledku materializmu ľudia nevedia pochopiť pravý zmysel a cieľ života, nerozumejú neviditeľnému duchovnému svetu, neveria v existenciu Boha, nevedia, že človek je duchovná bytosť. Presvedčenie materialistov, že život sa fyzickou smrťou definitívne a nezvratne končí, vedie často k hedonizmu. Ľudia sa vlastnými silami snažia dosiahnuť šťastie, byť strojcami svojho osudu, vybudovať raj na zemi... Majú plány a ciele, ktoré sa vzťahujú len na pozemské dianie, sú dočasné. Materializmus je nám blízky preto, lebo všetko okolo nás je hmotné, vrátane nášho vlastného tela, oblečenie, jedlo, nábytok, auto... Materializmus ľahko obkolesí ľudskú dušu, ktorá je v našej kultúre silne ovplyvnená gréckou filozofiou. Aj veriaci človek sa môže časom zmaterializovať. Je paradoxom, že materialisti, často veľmi inteligentní a vzdelaní ľudia, čítajú horoskopy, veria astrológii, počúvajú veštice v televízii a zaujímajú sa o numerológiu. Ľudia, ktorí neveria v Boha, veria, že ich osud určuje postavenie hviezd, neživých kozmických telies bez inteligencie! Svetonázor často nie je jednoznačný, ale je zmesou viacerých „produktov“ výchovy, miestnej kultúry, náboženských rituálov, ľudových povier, národných zvykov a politickej propagandy. Vytvorenie správneho svetonázoru je dlhodobý proces, ktorý vyžaduje aktivitu každého z nás. Svet, v ktorom žijeme, je naštartovaný tak, aby sme pravdu nepoznali. Vplyvom médií je v ľuďoch systematicky formovaný falošný svetonázor globálne.

Falošné náboženstvá

V skutočnosti najsilnejším pilierom falošného svetonázoru sú rôzne náboženstvá. Väčšina ľudí vo svete sa hlási k nejakému náboženstvu, nie k ateizmu. V Boha neverí menej ako 15% svetovej populácie. Ktoré náboženstvo je však to pravdivé, keď ich je tak veľa? Hinduizmus, budhizmus, islam, judaizmus, kresťanstvo? Na základe logiky všetky náboženstvá nemôžu byť súčasne pravdivé, pretože hlásajú úplne protichodné tvrdenia.

Hinduizmus

Hinduizmus je historicky veľmi staré náboženstvo, ktoré pochádza z Indie. Hlási sa k nemu asi 13% svetovej populácie. Boh je podľa hinduizmu neosobný vesmírny duch (Brahma). Celý vesmír, príroda i človek sú prejavom tohto ducha, ktorý všetko navzájom spája. Hinduizmus však súčasne hlása mnohobožstvo (polyteizmus). Okrem Brahmana, ktorý je údajne pôvodcom a základom všetkého bytia, je to tiež boh Višnu („udržovateľ“ sveta), Šiva („ničiteľ“), Krišna (majster a zakladateľ jógy). Vesmír, príroda i človek sú súčasťou božskej podstaty. Pre hinduizmus je príznačné uctievanie zvierat, riek (Ganga), stvorených vecí. Z hinduizmu vychádza vegetariánstvo propagované v západných krajinách ako zdravý alternatívny smer výživy. Jóga je neoddeliteľnou súčasťou hinduizmu a má jednoznačne duchovný základ. Chcem zdôrazniť, že jóga nie je prospešné fyzické cvičenie zamerané na zdravie ľudského tela! Cieľom jógy je naplniť ľudský organizmus kozmickou životnou energiou (prána). Podľa hinduizmu človek má božskú podstatu, ale túto si musí uvedomiť. Pre orientálne náboženstvo je charakteristické tzv. dualistické chápanie človeka, rozlišuje len telo a dušu. Duša je božská a nesmrteľná, telo je dočasná nádoba, ktorá bude nezvratne zničená. Telo je väzením pre dušu a jej nepriateľom. Pre hinduizmus je charakteristická viera v reinkarnáciu. Duša po smrti údajne opúšťa telo a prevteľuje sa do inej formy života v závislosti od miery dobrých skutkov, ktoré človek robil v predchádzajúcom živote. Zlá karma (osud) zasiahne človeka tak, že sa narodí ako postihnutý, alebo sa reinkarnuje do zvieraťa. Východiskom z tohto začarovaného kruhu reinkarnácie, ktorý sa neustále opakuje, je práve jóga. Je to cesta sebazdokonalenia, ktorá má uviesť človeka do harmónie s prírodou a vesmírnym duchom a pomôcť pri nájdení vlastného božského ja. Svojou snahou človek vie dosiahnuť stav dokonalosti a blaženosti (samadhi). Vrchol - nájdenie svojho božského ja - je možné dosiahnuť cez meditáciu. Konečným cieľom je vytrhnúť sa z kruhu opakovaného prevteľovania a zjednotiť dušu s vesmírnym duchom, kedy človek ako indivíduum prestáva existovať dosiahnutím nirvány (božskej dokonalej existencie).

Každý človek má právo na vlastný svetonázor, má slobodu prejavu i vierovyznania, ALE ...

Podľa hinduizmu je človek vo svojej podstate dobrý, má v sebe božskú iskru, ktorú treba len roznietiť. Vlastným úsilím, sebazaprením a cvičením jógy vie dosiahnuť spasenie a dokonalosť. Je to antropocentrické (na človeka orientované) náboženstvo egocentricky zamerané. Jasným dôkazom je indický spoločenský systém kást, obrovská sociálna nespravodlivosť, chudoba, nízky hygienický štandard, minimálna zdravotná starostlivosť, vysoká chorobnosť a úmrtnosť.

Prijímanie karmy v podstate zabraňuje ľuďom, aby pomáhali iným, pretože veria, že zlý osud, chudoba či choroba, je len následkom predchádzajúceho zlého života. Bohatí sa o chudobných nezaujímajú. V Indii nie sú liečené ani liečiteľné choroby. Je to krajina, kde vo veľkej miere prekvitá ilegálne obchodovanie s ľudskými orgánmi.

Biblický svetonázor

Boh Biblie je inteligentná bytosť, ktorá má vôľu a emócie. Nie je neosobný duch ako opisujú orientálne náboženstvá. Boh je osoba, s ktorou je možné mať vzťah. Podľa Biblie je spasenie dar Boží z milosti, nie je možné ho získať skutkami, prijíma sa vierou skrze vyznanie úst. Boh je jeden, trojjedinný, ktorý sa predstavil v troch rôznych osobách: Boh Otec, Boh Syn, Boh Svätý Duch. Všetky osoby Božej trojice sú vo vzájomnej duchovnej jednote. Cestu spasenia Boh zrealizoval vo svojom Synovi, ktorý sa stal človekom, zomrel zástupne za hriechy ľudí na golgotskom kríži a na tretí deň vstal z mŕtvych na naše ospravedlnenie. Kto verí v Ježiša Krista, má večný život. V Ježišovi Kristovi má znovuzrodený človek opäť prístup k Bohu Otcovi. Človek sa skladá z ducha, duše a tela (dualizmus je vylúčený), nemá božskú podstatu (ako tvrdí hinduizmus), jeho stará prirodzenosť nie je dobrá! Sebazdokonaľovanie nevedie k spaseniu ľudskej duše. V centre biblického svetonázoru je Boh, ktorý stvoril človeka na svoj obraz, stará sa o jeho život, pripravil pre neho zadarmo cestu spasenia. Ľudské telo po smrti nebude definitívne zničené, nie je ani nenávideným väzením pre dušu. Ľudské telo bude slávne vzkriesené, tak ako bolo vzkriesené telo Božieho Syna. Ježiš Kristus povedal: „Ja som vzkriesenie i život. Ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude.“ (Ev. Jána 11,25)

Viera vo vzkriesenie je jedným zo základných rozdielov v učení Biblie od všetkých ostatných náboženstiev. Podľa Biblie má každý človek len jeden život a potom bude súd. Každý má len jednu šancu a raz vydá počet zo všetkých slov, skutkov a motívov myšlienok. „Boj sa Boha a ostríhaj Jeho prikázania, lebo to je povinnosťou každého človeka, pretože Boh privedie každý skutok na súd i každú vec skrytú, už či je dobrá či zlá.“ (Kazateľ 12,13-14) „Ľuďom je uložené raz zomrieť a potom súd.“ (List Židom 9,27) Boh Biblie je dobrý Boh, milostivý, ľútostivý a dlho zhovievajúci, ale je aj Bohom súdu. Súd musí byť vykonaný, aby bola uskutočnená spravodlivosť. Niektorí budú odmenení, iní potrestaní. A práve teraz je čas milosti, aby si každý mohol dať život do poriadku. Boh zhovieva pre tých, ktorí Ho ešte nepoznajú, pretože chce, aby všetci ľudia prišli ku poznaniu pravdy. Boh Biblie miluje človeka, je milosrdný, na pokánie odpovedá odpustením. Mierou všetkých vecí je Boh - Stvoriteľ neba a zeme, nie človek - stvorenie. To, čo je dobré a čo zlé, môže človek spoznať skrze Bibliu, ktorá je tou olovnicou v živote každého človeka. Súčasťou biblického svetonázoru je fakt, ktorý grécka filozofia odmietla, že objektívna pravda existuje. Ježiš Kristus povedal: Ja som cesta, pravda i život. V skutočnosti nijaký zakladateľ svetových náboženstiev sa neoznačil počas svojho života za Boha (ani Budha), ani po svojej smrti nevstal z mŕtvych, ako to vidíme u Ježiša Krista. Nech nám Boh dá milosť, aby sa v nás neustále formoval pravdivý svetonázor, aby sme mali správny pohľad na veci vôkol nás, aby sme sa vedeli dobre rozhodovať a úspešne naplnili konečný cieľ nášho života - vstup do večnej Božej prítomnosti. Nech sú zborené hradby falošného svetonázoru, ktorý oddeľuje ľudí od milujúceho Boha. Nech sa Boh dotýka nás aj našich rodinných príslušníkov, priateľov a známych, aby sme videli ich premenené životy, a aby naša radosť bola úplná. Ďakujem Bohu za to, čo už vykonal v našich životoch, že zmenil naše myslenie i konanie a neustále sa môžeme premieňať obnovovaním svojej mysle pod vplyvom kázaného Božieho slova v cirkvi. Keď budú zbúrané pevnosti v našich mysliach, uvidíme väčšie veci ako doteraz. Ježiš Kristus povedal: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Ev. Jána 8,32)