Ice Meeting 2012 Očakávanie každým ďalším dňom rastie. Už len týždeň, šesť dní, päť dní, štyri, tri, dva a… Áno, je tu ten deň D – 26. december. Sivá obloha, hmla, mrazivý vzduch, ale horúce srdcia mladých ľudí cestujúcich na zimný kresťanský tábor do známej rekreačnej oblasti Slovenska, na Donovaly. Toto turistické centrum sa nachádza v krásnom prostredí na rozhraní dvoch národných parkov – Nízkych Tatier a Veľkej Fatry. Práve tu možno nájsť aj náš hotel s rovnomenným názvom, ktorý sa počas štyroch dní stáva naším prechodným domovom. Približne 100 mladých ľudí cestovalo z rôznych kútov Slovenska a Českej republiky, aby sa stretli a spoločne hľadali Boha, budovali svoj kresťanský životný štýl cez počúvanie aktuálnych posolstiev a rozvíjali vzťahy so svojimi rovesníkmi. V prvom rade išlo o rozvoj spirituálnej (duchovnej) časti osobnosti. Okrem toho sme sa však mohli venovať spoločenským hrám a posilneniu tela pri zimných športoch ako korčuľovanie, lyžovanie, spúšťanie sa na ,,čomkoľvek“ z kopca či snowboardovanie. Po večeri v prvý deň pobytu, pastor Rastislav Bravčok z Banskej Bystrice v kázni prirovnal život človeka k stromu. „A bude ako strom, zasadený nad potokmi vody, ktorý dáva svoje ovocie svojím časom, ktorého list nevädne a všetko, čokoľvek bude robiť, podarí sa mu.“ (Žalm 1,3) Strom má tri hlavné časti: koreň, kmeň a korunu. A práve to, čo robí strom silným alebo slabým, je jeho neviditeľná časť, čiže koreň. Sami to dobre poznáme. Keď presádzame rastlinku a potrháme jej korene, môžeme dúfať už len v zázrak, že to prežije. Tak je to aj s nami, ľuďmi, potrebujeme mať kvalitnú, stabilnú, výživnú pôdu pre koreň a dostatok vody. Touto pôdou je Božie slovo – živí nás systematickým a hlbokým štúdiom Biblie a počúvaním kázní inšpirovaných Duchom Svätým. Vodou je Božia prítomnosť v našich životoch. K tomu je však nevyhnutné tráviť čas v modlitbe v Duchu Svätom. Toto sú piliere kresťanstva, o ktorých sme počuli mnohokrát, a predsa ich treba znovu oprášiť a obnoviť sa v nich. Kazateľ sa dotkol aj otázky mysle, myslenia a potreby zmeny postojov, ako sú sebaklam, menejcennosť, lenivosť. Nasledovala kázeň mladého služobníka Petra Málika na tému Svetonázor. Úvodom definoval pojem svetonázor (je to nazeranie na svet, súbor myšlienok, názorov, ako vidíme svet). Spomenul tiež pravidlá, podľa ktorých môže človek sám seba otestovať, kde sa nachádza jeho život, a urobiť sebareflexiu – zhodnotenie dobrého a zlého v živote a urobiť nápravu s cieľom zlepšenia. Pravidlo číslo jeden: Si tým, čo do seba prijímaš, ,,staneš sa tým, čo ješ“. Po druhé: Si tým, ako myslíš. Po tretie: Si tým, čo robíš a ako rozprávaš. Svetonázor si každý z nás vytvára podľa toho, aké odpovede má na tieto otázky: 1. Čo je to svet? Kde sa nachádzame? Čo nás obklopuje? 2. Futurológia – názor na to, kam smeruje ľudstvo, 3. Etika – systém hodnôt, 4. Metodológia – spôsob, akým dosahujeme ciele, 5. Epistemológia – poznanie, čo považujeme za pravdu a čo za lož, 6. Etiológia – príčina – prečo veci prebiehajú tak, ako prebiehajú. Len čo sme sa na druhý deň stretli po raňajkách, pokračovali sme ďalším programom, modlitbami a vyučovaním. Tu nás vedúci tábora pastor Rasťo Bravčok vyučoval o srdci. „A dám vám nové srdce a nového ducha dám do vášho vnútra a odstránim to kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa.“ (Ezechiel 36,26) Srdce – tento prienik pocitov, vôle, myšlienok, tela – môže byť oklamané úspechom aj neúspechom. Úspechom tak, že srdce spyšnie alebo zlenivie, a neúspechom zas tak, že zostane slabé, ak s ním človek nepracuje. Srdce je dôležité, pretože hýbe celou našou bytosťou. Skutočne milujeme alebo vykonáme len to, čo je aj v našom srdci. To, ako môžeme srdce meniť, zrozumiteľne zachytáva Žalm 51,12: „Stvor mi čisté srdce, ó, Bože, a obnov priameho ducha v mojom vnútri.“ Ak voláme k Bohu a prosíme podobne ako žalmista, aby v nás formoval čisté srdce, Boh to urobí, pretože je verným Bohom. Pred obedom sa väčšina z nás vychystala pozrieť, aké možnosti ponúka toto stredisko športu a turistiky. Nesklamalo. Mnohí z nás neváhali a s chuťou sa pustili do zimných športov. Poobedie ubehlo ako voda. Ani sme sa nenazdali a bola tu večera v hoteli, po ktorej nasledovala večerná bohoslužba. Tá sa niesla v pojmoch: srdce, slová, myseľ. Spomenula by som zopár myšlienok z bohoslužby: Kto má čisté srdce, ten bude skutočne šťastný. – Život nemožno posudzovať len podľa vonkajšieho úspechu. – Človek, ktorý uteká pred problémom, je zbabelec. – Ak je nič, prázdno v tvojej mysli a v tvojom srdci, je to ideálne miesto pre démonov. (Mt 12,37) Prihovoril sa nám aj vedúci bystrickej mládeže Ondrej Filipko. Jeho posolstvo bolo zamerané na otázku využívania voľného času mladých ľudí. Odkaz znel, aby sme čas netrávili len zábavou typu: TV, Fb, počítačové hry… V prípade, že nebudeme my ovplyvňovať okolitý svet, tak svet a médiá ovplyvnia nás. Človek, ktorý sa nechá strhnúť každým závanom módy, filozofie, reklamy je v skutočnosti slabý, nemá odvahu ísť proti prúdu a zastávať konzervatívne hodnoty. Povzbudzoval nás k väčšej bohabojnosti a túžbe po posvätení. Nasledovala služba oslobodenia a vkladania rúk. Zažili sme atmosféru moci a lásky, takže sa nám ani nechcelo odísť zo spoločenskej miestnosti, kde prebiehali všetky zhromaždenia. V ten večer sa k mikrofónu dostali viacerí hudobníci a speváci. Zlatým klincom večera boli piesne z vlastnej tvorby pastora Rastislava Bravčoka. Tábor sa pomaly schyľoval ku koncu. Prišiel tretí deň a s ním radosť z príchodu sľúbeného hosťa Tomáša Pajora z Budapešti. Pricestoval aj s manželkou zo susedného Maďarska, aby s nami rozprávaním znovu ,,prežili“ svoj životný príbeh a tému: O Božej láske. Tomáš, čo sa týka showbiznisu, mal slávnu minulosť. Bol známym muzikantom, spevákom a lídrom punkovej kapely, ktorý skúsil ,,všetko“ – drogy, alkohol, ,,slobodný život“, no Boh pre neho plánoval omnoho slávnejšiu budúcnosť. V jednom momente svojho života sa obrátil k Ježišovi Kristovi a pochopil, že Ježiš je tou najväčšou hviezdou bez konkurencie. Tým, že sa jej bude podobať, naplní svoje poslanie tu na zemi, byť služobníkom, manželom a otcom. Jeho život bol dokonca sfilmovaný a premietaný v maďarských kinách. Jedna z myšlienok Tomášovej kázne, ktorá mi utkvela v hlave: Hriech je minutie cieľa a jeho následkom sa spoločenstvo lásky s Bohom zmenilo na strach, bojazlivosť a nechuť rozprávať sa so svojím Stvoriteľom. Východiskom z tohto je obeť Pána Ježiša Krista, znamenajúca zmierenie a pokoj s Bohom, naším Otcom. Na večernom zhromaždení zopakoval niektoré výroky z rána a rozvinul ich do komplexného vyučovania. Zdôraznil, že nasledovanie Ježiša nie je o pochopení všetkých duchovných skutočností, ale o viere v Jeho slovo. Kresťanstvo nemožno budovať len rozumom, ale najmä dôverou voči Bohu. Vysvetlil, že Boh do vzťahu s ľuďmi investoval všetko, ale nám samotným dal slobodnú vôľu, či Ho začneme milovať, alebo nie. Pritom je omnoho jednoduchšie milovať osobu ako neživú ideu, preto nie je ťažké milovať Ježiša Krista. Božej láske sa treba odovzdať. Posilnení touto láskou dokážeme potom odovzdať hodnoverné evanjelium (dobrú správu) okoliu. Tomáš nás na záver všetkých požehnal kladením rúk, aby sme prijali Božiu silu slúžiť ľudom, medzi ktorými žijeme. Bolo to veľmi občerstvujúce. Zbor viery v Maďarsku je naozaj nasledovaniahodným vzorom. V sobotu ráno sme zakončili program raňajkami, rozlúčili sa s priateľmi a ponáhľali sa na Biblický seminár do Banskej Bystrice. Ice Meeting bol podľa môjho názoru veľmi vydarený, za čo patrí vďaka na prvom mieste živému Bohu, potom vedúcim tábora – ich námahu naozaj oceňujme – hudobníkom, spevákom a vôbec všetkým, ktorí prispeli ku skvalitneniu pobytu. Myslím, že morálka bola na vysokej úrovni, a teda sme ukázali, že je možné takto žiť aj v dnešnom svete. Tí ľudia sú kresťanmi, ktorí sa na kresťanov iba nehrajú, ale v ktorých žije Kristus, ktorí milujú Ježiša ako osobu a neberú vzťah k Nemu ako náboženstvo. Kresťania nežijú sami pre seba, ale pre Ježiša, premýšľajú a rozprávajú o veľkej budúcnosti. Ďakujeme všetkým za účasť a tešíme sa na tábor opäť v lete.
