Misijná skupina Ružomberok

Práca na budovaní zboru v našom meste začala trochu inak, ako to bežne býva zvykom, kde zbor KS vyšle svojich služobníkov, aby išli založiť zbor do určitého mesta. Verím však, že vznik Božej práce v Ružomberku je aj výsledkom neúnavnej práce a modlitieb v zboroch KS-Milosť, aby aj v ich okolí vznikali ďalšie zbory, kde nespasení ľudia budú môcť počuť čisté evanjelium sprevádzané Božou mocou a ich životy môžu byť zmenené. Boh má veľa spôsobov, ako začať Božiu prácu kdekoľvek na svete. Aby sme tento spôsob poznali, dôležité je mať otvorené duchovné oči k videniu a uši k počutiu, ako to Pán chce urobiť.

Myslím si, že spojením modlitieb a túžby naplniť to najväčšie poverenie, ktoré Ježiš dal svojim učeníkom: „Iďte po celom svete a kážte evanjelium každému stvoreniu!“ sa zrodila práca aj v Ružomberku.

Základ nášho zboru tvoria štyri kompletné rodiny a iných, už niekoľko rokov znovuzrodených a Svätým Duchom naplnených ľudí, ktorí sme uverili a duchovne rástli v iných zboroch na Liptove. Tieto zbory sme sa rozhodli opustiť, pretože sme vnímali, že Pán nás chce aj použiť a vyzbrojiť mocou Ducha Svätého pre účinnú službu v Ružomberku a v jeho okolí. Dlho sme sa za to modlili a rozhodovali, aby nám Pán ukázal, ku komu sa máme pripojiť, alebo či ísť vlastným smerom. Pán nám povedal, že sa máme pozerať tam, kde prúdi Jeho pomazanie t.j., kde sa z nemožných vecí stávajú veci možné, a nie naopak. Sledovaním rôznych cirkví a spoločenstiev kresťanov na Slovensku, sme tento jav spozorovali u KS Milosť.

Naša práca je na začiatku. Stretávame sa pravidelne v nedeľu na zhromaždeniach, v týždni máme skupinky, modlitby. V lete, za pomoci martinského zboru, robíme pouličné evanjelizácie a učíme sa evanjelizovať aj sami. Uvedomujeme si (a už to aj vidíme), že diablov odpor bude veľký, pretože Ružomberok je veľmi náboženské mesto, v ktorom vládne vzhľadom na evanjelium veľká temnota. Ale vieme aj to, že v tejto temnote žijú ľudia, ktorí hľadajú cestu k svetlu, ktorí majú hlad po pravom poznaní Boha. A nie je ich málo. „Ľud, ktorý chodil vo tme, uzrie veliké svetlo, a nad tými, ktorí bývali v zemi tône smrti, zaskveje sa svetlo.“ (Izaiáš 9:2) Tieto prorocké slová sa v našom meste už napĺňajú. Ľudia sa obracajú, sú spasení, nás to upevňuje vo viere a dáva väčšiu chuť pracovať s radosťou pre Pána i naďalej. „Hovorím vám, že tak bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie, väčšia ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánia.“ (Lk 15:7)

Uvedomujeme si, že diabol to len tak nenechá, aby sme ľahko napĺňali Božie poverenie a pošle na nás rôznych levov preoblečených do ovčieho rúcha. Aby sme sa nedali znechutiť a zviesť, potrebujeme úplne zapadnúť do spoločenstva s Bohom, aj do zborov KS Milosť, na čom i pracujeme.

Svedectvo - Ján

Narodil som sa v rodine, kde matka bola znovuzrodená kresťanka a otec RK. Keďže sme bývali u otcových rodičov, bol som nútení učiť sa katolícke modlitby, chodiť na náboženstvo a do kostola. Ani nie tak otec, ale jeho mama zo mňa chcela silou mocou urobiť katolíka, a preto dbala, aby som ovládal všetko, čo predpisuje katolícka cirkev. Moja mama chodila do zhromaždenia asi 25 km od miesta, kde sme bývali. Keď mohla, tak brávala so sebou aj mňa. Takže som mohol už ako dieťa vidieť rozdiely a porovnávať neznovuzrodených ľudí z kostola a znovuzrodených zo zhromaždenia. Verím, že už toto bol moment v mojom živote ako dieťaťa, ktorý určil spolu s modlitbami mojej mamy, aby som sa vedel rozhodnúť pre tú správnu cestu.

Myslím si, že netreba vysvetľovať, ako ťažko sa žije jednému obrátenému kresťanovi medzi náboženskými rodinnými príslušníkmi, ktorí veria len tradícii a nie Písmu. Už ako dieťa som vedel, že nasledovať Pána Ježiša znamená ísť proti prúdu, a preto treba vydržať. Do zhromaždenia s mamou som chodil vždy rád, aj keď veľakrát v zime pre veľké mrazy nešiel autobus. Pamätám sa, ako sme 5 km niekoľkokrát museli šľapať pešo, aby sme do zhromaždenia prišli načas na 9,00 hod. Do kostola s otcom som chodil nerád, aj keď sme ho mali „pod nosom“. Samotný farár i všetky tie rituály na mňa pôsobili strašidelne a nezmyselne. Pamätám sa, keď som ako 12-ročný išiel na prvé prijímanie, farár ma zavolal, aby som sa mu predtým vyspovedal. Nevedel som, čo mu mám povedať, tak mi napovedal: „Nikdy si nezahrešil, nikoho neoklamal, nič neukradol?“ Moja odpoveď bola: „Nie.“ Farár bol z mojej odpovede tak prekvapený, že mi začal nadávať do klamárov a za trest ma poslal v kostole do kúta modliť sa 15 otčenášov a niekoľko zdravasov, a potom som mal prísť opäť za ním. Ale ja som sa namiesto toho vybral domov a už nikdy viac som do kostola nevkročil. Otcova mama sa o tomto incidente dozvedela až o niekoľko dní a ďalší boj s nami vzdala. V tom čase sme už bývali v novopostavenom rodinnom dome, takže aj jej priamy vplyv na mňa skončil.

Ďalšie moje kroky vždy smerovali do spoločenstva znovuzrodených ľudí, kde som sa cítil najlepšie. Tam som rástol, pracoval, slúžil, ako som vedel. Nikdy ma to neťahalo do sveta, a preto som ani nevyhľadával spôsoby, ako si užiť tento svet tak, ako to robili moji kamaráti. Či to bolo na základnej, strednej škole, alebo na vojenčine, kamarátov som si vyberal ja, nie oni mňa. Verte, vždy sa našiel niekto, s kým som si rozumel. Mojím vzorom boli vždy ľudia (aj neveriaci), ktorí pri každom kroku vedeli zvážiť aj dôsledky. Nikdy som netajil, že som kresťan, ani za komunistov, aj keď išlo o moje štúdium alebo neskôr o kariéru. Bola to vždy príležitosť povedať o Ježišovi. Bibliu som si brával na každú cestu aj v čase, keď som aktívne športoval, na sústredenia, na preteky. Keď sme išli na preteky do nejakého mesta, prvé čo bolo, snažil som sa nájsť tam dobrý zbor, kde by som mohol tráviť voľný čas, kým ostatní moji kolegovia si užívali radovánky tohto sveta pri pive, diskotéke, baroch atď. Mnohí sa čudovali tomuto môjmu životnému smerovaniu, ale poviem vám, stálo to zato. Ešte teraz sa dozvedám, ako kto z nich dopadol. To, čo siali za mladi, teraz žnú, samé zlé veci (choroby, kliatby, rozbité manželstvá, závislosti). Aj keď mi diabol hovorieval cez mnohých ľudí, že ten Ježiš, ktorého vyznávam, ma iba odsunie na vedľajšiu koľaj, že nebudem ničím, nič v živote nedokážem, že spoločnosť takýchto ľudí nechce, vidím opak. Zničil životy tým, čo mi to hovorili, a ja som bol vo všetkom vyvýšený a som doteraz. Pán ma viditeľne požehnal aj v športovej atletickej kariére. Od roku 1974 do roku 1980 som sa stal sedemnásobným majstrom ČSSR v šprintoch na 50,60,100 m, prekonal som niekoľko rekordov, a pokiaľ viem, doteraz držím aj jeden európsky. Ľudia v dedine, kde som vyrastal, ktorí mnou opovrhovali preto, že som inoverec a stránili sa ma, keď sa dočítali o mojich úspechoch v novinách, a videli ma i v televízii, zrazu boli na mňa hrdí a chceli sa so mnou zhovárať. Ďalej ma Pán požehnal dobrou manželkou, tromi deťmi, ktoré nasledujú Pána. V materiálnej oblasti sme nikdy nemali nedostatok. V podnikaní sa mi darí, a viem, že rodina, zbor, alebo spoločnosť, ktorá chce prosperovať, potrebuje ľudí verných Bohu, ktorí vedia nielen vykročiť, ale aj vytrvať. Len vytrvaním možno dosiahnuť cieľ, vidieť dobré veci, tešiť a radovať sa z nich, nielen ja sám a moja rodina, ale sú z toho požehnaní aj ďalší. A preto nepadajte a nedeste sa, keď vás svet neprijíma. Aj Písmo hovorí: „A budete nenávidení od všetkých pre moje meno, ale ten, kto zotrvá do konca, bude spasený.“ (Mt 10:22) Bratia a sestry, myslím si, že to stojí zato. Moja skúsenosť je, že nikdy neskončíš ako nula, keď Ježiš bude v tvojom živote jednička: „Hospodin to dá, že tvoji nepriatelia, ktorí by povstali proti tebe, budú porazení pred tebou; jednou cestou vyjdú proti tebe a siedmimi cestami budú utekať pred tebou.“ (Deuteronomium 28:7)

Svedectvo - Jana

Narodila som sa ako šiesta s ôsmich detí svojich rodičov v Liptovskom Mikuláši, kde som bola aktívne zapojená v cirkvi BJB (ocko bol roky starším zboru). Takže som vyrastala vo veriacej rodine, kde ma rodičia učili viere v Boha. Môj život mal rôzne etapy alebo obdobia. Počula som, že deti z veriacich rodín prežijú viac obrátení k Bohu počas života a to je aj môj prípad.

Ako 11-ročná som na detskom tábore prijala Pána Ježiša do svojho srdca ako Pána a Spasiteľa. Až ako 17-ročná som sa dala pokrstiť na vyznanie svojej viery (tak nás viedli). Túžila som hľadať Božiu vôľu vo svojom živote hneď od začiatku, takže takmer 20-ročná som sa vydávala za Janka z lásky, na základe Božieho slova zo Žalmu 109/27 „...aby poznali, že je to Tvoja vôľa, že si to Ty učinil Hospodine“.

Prišla etapa manželstva, prišli hneď aj deti a s tým veľa práce (dve do roka) a veľká zodpovednosť s výchovou a starostlivosťou o ne. Dostala som sa do určitého stereotypu: práca-deti-domácnosť-svoje záujmy-štrikovanie, šitie a nedeľné zhromaždenia. Žila som po svojom, aj keď som sa snažila čítať Bibliu a modliť sa. Výsledok bol náboženský a zákonnícky život (z čoho som musela robiť pokánie) a to, že som nemala istotu spasenia. Aj napriek tomu mi bol Boh milostivý a na základe svedectva Ducha Svätého do môjho ducha a Božieho slova z 1. Jána 5/19 a Žalmu 119/89 som túto istotu získala. Haleluja! O týchto rokoch si myslím, že to boli roky v mojom duchovnom živote, ktoré požrali kobylky, ale zasľúbenie je, že ich Pán vynahradí. Teším sa na to.

Radostné obdobie v mojom živote bolo, keď som mala na srdci bremeno za hynúce duše, ktoré žijú okolo mňa a spolu s Jankom sme sa modlili, aby Pán pridal do cirkvi celé rodiny. To sa aj stalo a naša viera opäť podrástla a naplnilo sa Slovo, že u Boha je všetko možné, že nie je hluchý a Jeho ruka nie je prikrátka, aby nemohla zachrániť. To je úžasné (to je studňa, ktorú chcem vykopať). Stále sme hľadali niečo viac.

S príchodom do KS Martin a pod pomazanie Ducha Svätého a na základe všetkých kázní, môj duch silnie, aj keď často musím robiť veľké upratovanie vo svojich myšlienkach a postojoch, vidím Božiu ruku nad svojím životom - Jeho lásku, milosť, zaopatrenie. Dôkaz Jeho lásky a môjho rozhodnutia viac Ho poznať je moja nová práca, z ktorej sa od augusta t.r. veľmi teším a vidím na nej Božie požehnanie. Boh je dobrý, úžasný, nádherný!

Keď prídu do môjho života rôzne búrky a protivenstvá, ďakujem Ježišovi, že je vždy pri mne a v mojej loďke, že ma chráni a nesie na svojich rukách a nedopustí, aby zahynula moja viera. Verím, že čo dobré vo mne započal, to aj dokončí na Jeho Slávu. Haleluja! Nech Vás Pán Ježiš veľmi požehná.