Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením, staré pominulo, hľa, všetko je nové. (2. Korinťanom 5:17)

„Nie je dôležité, v ktorej si cirkvi. Dôležité je, v ktorej si rodine.“

 

Znova narodený do rodiny Božej

Existuje kľúč, ktorým sa otvárajú všetky Božie zasľúbenia. Ježiš učil, že človek sa musí znova narodiť. Nasledujúce slová pochádzajú z Ježišových úst: „Amen, amen vám hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“ (Ján 3:3) „Amen, amen ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.“ (Ján 3:5) „Amen vám hovorím, keď sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva.“ (Matúš 18:3) „Nie, hovorím vám, ak nebudete činiť pokánie, všetci zahyniete.“ (Lukáš 13:3)

Nové narodenie je podmienkou spasenia. Novým narodením sa dostaneš do správneho vzťahu s Bohom. Nové narodenie je nutné preto, aby si si mohol nárokovať všetky zasľúbenia Biblie. Nové narodenie však nie je konfirmácia alebo birmovka, členstvo v cirkvi, krst vodou, prijímanie sviatostí, plnenie náboženských povinností, rozumové chápanie kresťanstva, pravovernosť, chodenie do kostola, modlenie sa, čítanie Biblie, dodržiavanie morálky, kultivovanosť a jemné mravy, konanie dobrých skutkov, snahy žiť čo najlepšie alebo aj množstvo ďalších vecí, o ktorých sa niektorí ľudia domnievajú, že ich spasia.

Nové narodenie je druhé narodenie ľudského ducha

Nikodém, s ktorým sa Ježiš o novom narodení rozprával, robil väčšinu z uvedených vecí, ale Ježiš mu povedal: „Musíš sa znova narodiť.“ (Ján 3:7)

Zločinec na kríži a iní, ktorým Ježiš odpustil, keď bol na zemi, boli spasení aj bez týchto skutkov. Urobili jednoducho túto jedinú potrebnú vec - prijali Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa, činili pokánie a obrátili sa k Bohu celým svojím srdcom ako malé deti.

U toho, kto je znovu narodený, sa dostavia vonkajšie dôkazy dobrého života ako dôsledok nového narodenia celkom automaticky. Lenže milióny ľudí veria, že ich môžu spasiť uvedené cnosti a je smutné, že milióny ľudí zomrú bez nového narodenia a budú stratené, pretože boli zvedené na nesprávnu cestu a nedospeli k novému narodeniu.

Je mimoriadne dôležité, aby sme sa každý sám postarali o svoj večný život a nedôverovali v tom ani tomu najlepšiemu z ľudí. Ak totiž dovolíme ľuďom, aby nás v otázkach večnosti zviedli na scestie a budeme zatratení, potom už bude príliš neskoro, aby sme mohli pre svoje blaho ešte niečo urobiť. Postaraj sa teda o to teraz!

Prestaň si myslieť, že ty sa nedáš podviesť. Prestaň si myslieť, že tvoja cirkev je tá jediná pravá a že ťa nemôže zviesť z cesty. Tvoja cirkev môže mať pravdu, čo sa týka učenia o novom narodení, ale ty sám sa musíš presvedčiť na vlastné oči v Biblii a poznaj svojím srdcom, či máš správny vzťah, či si znovu narodený a či každý nový deň prežívaš zmierený s Bohom.

Vôbec nikomu neposlúži, ak oklameš sám seba. Buď si znovu narodený, alebo nie si. Buď si skutočne spasený, alebo žiješ v klame a iba si myslíš, že si spasený a si stratený. Ty sám predsa najlepšie poznáš svoj skutočný vzťah k Bohu. Preskúmaj teda, či si naozaj spasený a či si naozaj v spojení s Bohom.

Kultúra, jemné mravy alebo navonok usporiadaný život - či už v organizovanej cirkvi, alebo mimo nej - nemôžu nahradiť nové narodenie. Problém je totiž v postoji srdca.

Ježiš povedal: „Lebo z vnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky: cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, krádeže, lakomstvá, nešľachetnosť, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo. Všetky tieto zlé veci vychádzajú z vnútra a poškvrňujú človeka.“ (Marek 7:21-23) Problém je v srdci, vo vnútornom človeku, v duchu. Akákoľvek obnova iba vonkajšieho života ťa nespasí.

Umelec by dokázal prekryť povrch zhnitého jablka vrstvou krásne sfarbeného vosku, ale jablko by vo vnútri zostalo stále zhnité. Jediné zahryznutie by prezradilo jeho skutočný stav.

Každý človek, ktorý je oddelený od Krista, má „zhnité“ srdce. Iba vonkajšia dokonalosť života bez Krista je umelá, je vlastne prejavom pokrytectva. Ježiš tým, ktorých nazval pokrytcami, povedal: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, pretože sa podobáte hrobom obieleným vápnom, ktoré sa síce zvonku zdajú byť krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a každej nečistoty.“ (Matúš 23:27)

 

Zo smrti do života

Biblia je tajomná kniha, kým nájdeme kľúč, ktorý ju otvára. Potom prestáva byť tajomstvom a stáva sa posolstvom. Sú dve slová, ktoré otvárajú Bibliu - sú to slová život a smrť.

Smrť bola tajomstvom vo všetkých dobách. Veda pred ňou stráca reč, je neschopná ju vysvetliť. Filozofia sa zmení na poéziu, keď sa s ňou stretne ako s neľútostným nepriateľom človeka. A teológia zostala len pri všeobecných výrokoch, keď sa ju pokúšala vysvetliť. Smrť, ten krvilačný nepriateľ, začala svoje dielo pri kolíske ľudského rodu a ide s ním prúdom storočí, až do prítomnosti, nebola však súčasťou stvorenia ani pôvodného Božieho plánu. V 1. liste Korinťanom 15:26 čítame, že fyzická smrť je nepriateľ, ktorý bude zničený ako posledný.

Skôr, ako porozumieme povahe smrti, musíme porozumieť povahe človeka. Človek nie je len fyzická bytosť. Človek je duch. Človek je v skutočnosti duch, ktorý má dušu a žije v tele. „A On sám, Boh pokoja, nech vás ráči celých posvätiť a váš duch nech je zachovaný celý a neporušený i duša i telo bezúhonné, keď príde náš Pán Ježiš Kristus.“ (1. Tesaloničanom 5:23) Keď Ježiš povedal Nikodémovi: „Musíte sa narodiť znova“ (Ján 3:7), Nikodém to chápal telesne a spýtal sa: „Ako sa môže človek narodiť znova, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa?“ Ježiš odpovedal: „Amen, amen ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.“ (Ján 3:4-6)

Nové narodenie je druhé narodenie ľudského ducha.

Skutočný človek je duch. Duch pôsobí cez dušu (ľudský rozum, city, vôľa) a duša pôsobí cez fyzické telo. Človek teda (to znamená duch) a jeho duša žijú vo fyzickom tele. Po fyzickej smrti opustí človek a jeho duša fyzické telo a prejdú do svojho domova.

Duchovná smrť znamená odlúčenie od Boha

Kristus nám v Lukášovi 16:19-24 podáva skúsenosť boháča a Lazara: „A bol nejaký bohatý človek, ktorý sa obliekal v purpur a kment a žil každý deň v radosti a v prepychu. A bol nejaký chudobný človek menom Lazar, ktorý ležal pri jeho bráne vredovitý a žiadal si nasýtiť sa omrvín, ktoré padali zo stola boháča. Ale ešte aj psy prichádzali a lízali mu jeho vredy. A stalo sa, že chudobný človek zomrel (fyzicky) a bol zanesený od anjelov do lona Abrahámovho.“ (Všimnite si, že anjeli ho niesli - nielen jeho telo, ale jeho, to znamená jeho ducha aj dušu, do Abrahámovho lona.) „A zomrel aj boháč a pochovali ho. Potom v pekle, v mukách, pozdvihol svoje oči a videl Abraháma zďaleka a Lazara v jeho lone. Vtedy zavolal boháč a povedal: Otče Abraháme, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby omočil koniec prsta vo vode a ovlažil môj jazyk, lebo sa mučím v jeho plameni.“ (Lukáš 16:19-24)

Lazar a boháč boli pri vedomí. Človek nie je mŕtvy ako nejaké zviera, ako by ti chceli niektorí nahovoriť. A tiež neexistuje žiadny spánok duše. V Biblii sa hovorí o niekoľkých druhoch smrti, ale je potrebné, aby sme sa bližšie zoznámili s tromi z nich. Sú to: 1. duchovná smrť, 2. telesná (fyzická) smrť a 3. večná smrť alebo tiež druhá smrť, ktorá znamená tiež uvrhnutie do jazera ohňa a síry.

Skutočná smrť sa týka skôr nášho ducha než tela. Telesná smrť je len prejavom prvotnej, duchovnej smrti. Druhá smrť je konečná, trvalá smrť, domov duchovne mŕtvych. Najskôr prišla na zem duchovná smrť a prejavila sa potom v hmotnom tele tak, že ho zničila. Telesná smrť je iba prejavom zákona, ktorý účinkuje vo vnútri a ktorý Pavol nazval „zákonom hriechu a smrti“ (Rimanom 8:2). Keď Boh povedal Adamovi: „Toho dňa, kedy budeš jesť ovocie toho stromu, iste zomrieš,“ nehovoril o telesnej smrti, ale o smrti duchovnej. Keby človek nezomrel duchovne, nezomrel by ani telesne.

V okamihu, keď Adam zhrešil, bol odlúčený od Boha. Keď Boh, ako mal vo zvyku, zostúpil v dennom vánku, aby sa prechádzal a rozprával s Adamom, zavolal: „Adam, kde si?“ Adam odpovedal: „Ukryl som sa.“ Bol odlúčený od Boha.

Duchovná smrť však znamená ešte viac, než len odlúčenie od Boha. Ježiš povedal farizejom: „Vy ste z otca diabla a chcete robiť žiadosti svojho otca. On bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je luhár a jej otec, otec lži.“ (Ján 8:44) Farizeji boli veľmi pobožní. Chodili v sobotu do kostola, modlili sa, platili desiatky, postili sa a robili ešte množstvo pekných a správnych vecí, ale klamali o Kristovi a zabili Ho. Ježiš povedal, že sú deťmi diabla, lebo mali jeho znaky. Duchovná smrť znamená mať Satanovu prirodzenosť - práve tak, ako prijatie večného života znamená, že máme v sebe Božiu prirodzenosť.

Keď Adam a Eva poslúchli diabla, stal sa on ich duchovným otcom a diablova povaha sa stala povahou ich ducha. To je duchovná smrť a táto povaha sa začala prejavovať v ľudskom rode. Prvorodený syn zavraždil druhorodeného.

Človek je teraz spojený s diablom. Je z neho vyvrheľ, vyhostenec, je vyhnaný zo záhrady a nemá žiadne právo priblížiť sa k Bohu. Neodpovedá už na Božie volanie. Odpovedá len na pokyny svojej novej povahy a svojho nového pána. Človek je viac než priestupník, je viac než narušiteľ zákona a hriešnik. Duchovne je diablovým dieťaťom a podieľa sa na povahe svojho otca.

V Božej prítomnosti človek nemôže obstáť taký, aký je, pretože má povahu svojho otca - diabla. Ak má byť človek niekedy spasený, musí byť spasený niekým, kto namiesto neho zaplatí trest za jeho hriechy a kto mu dá novú povahu.

Vezmeš napríklad osla s dlhými ušami a budeš z neho chcieť urobiť pretekárskeho koňa. Vyčistíš mu uši a vyleštíš kopytá. Budeš ho kŕmiť najvyberanejšou stravou, prebehneš s ním každý deň pretekársku dráhu a nasťahuješ ho do najlepšej stajne. Ale v deň pretekov, keď zaznie výstrel ku štartu, dá sa nanajvýš do klusu, pretože je to osol. Jednoducho to v ňom nie je. Ale vezmi si pretekárskeho koňa, nemusíš sa o neho ani zvlášť starať, ale keď ho postavíš na štart a zaznie výstrel - už ho niet! Má to v povahe. Prišiel tak na svet a vycvičili ho tak. Aby sa mohol zo starého osla stať pretekársky kôň, musel by sa znovu narodiť - a to nie je možné.

Človek sa môže znovu narodiť, pretože je duchom, žijúcim v tele, jeho prirodzenosť sa môže zmeniť. Môže sa z neho stať nové stvorenie v Ježišovi Kristovi.

Nové narodenie je nové stvorenie zhora - priamy zásah Božieho slova a Božieho Ducha do tvojho života, ktorý úplne premení tvojho ducha, keď budeš činiť skutočné pokánie a obrátiš sa k Bohu.

 

 

 

Nezáleží na tom, aké vzdelanie človek získa, koľko titulov má pred a za menom, koľko má peňazí, ako sa spoločensky angažuje ani ako je nábožný - v Božej prítomnosti nemôže obstáť. Jeho podstata je zlá. Človek je stratený nie preto, čo robí, ale preto, aký je. (To, čo robí, je výsledkom toho, aký je.) Človek potrebuje od Boha život, pretože je duchovne mŕtvy! Buď Bohu vďaka, Kristus nás vykúpil z duchovnej smrti. „Lebo ako má Otec život sám v sebe, tak dal Synovi, aby mal život sám v sebe.“ (Ján 5:26)

Nový človek, Ježiš Kristus, v sebe nemá smrť. Nenarodil sa tak, ako sme sa narodili my, ani v sebe nemal duchovnú prirodzenosť, ktorá je podstatou smrti - totiž diablovu prirodzenosť. Biblia nám v liste Židom 2:9 hovorí, že okúsil smrť za všetkých. V liste Židom 9:26 čítame, že obetovaním seba zničil hriech (nie množné číslo: hriechy). Vzal na seba našu hriešnu prirodzenosť, podstatu duchovnej smrti, aby sme my mohli mať večný život.

Ježiš povedal: „Zlodej nejde na iné, iba na to, aby ukradol, zabil a zahubil. Ja som prišiel na to, aby mali život a aby mali hojnosť.“ (Ján 10:10) Povedal tiež: „Amen, amen vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“ (Ján 5:24) Ježiš prišiel, aby nás vykúpil z duchovnej smrti! Adam bol vyhnaný od stromu života, pretože odmietol poslušnosť Božiemu slovu. Podľa Zjavenia 2:7 sú všetci, ktorí prijmú život a plnia Božie slovo, privedení späť ku stromu života. Nové narodenie neprebieha stupňovito. Je okamžité! Je to dar od Boha, prijatý vo chvíli, keď uveríme.

V liste Efežanom 2:1 a 5 stojí, že Boh prebudil k životu aj teba, hoci si bol mŕtvy pre svoje poklesky a hriechy - to bola duchovná smrť. Verše 8 a 9 hovoria, ako sa to stalo: „Lebo ste milosťou spasení skrze vieru a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil.“ (Efežanom 2:8-9) Nie zo skutkov! Tým je prepichnutý balón nášho ja. Človek chce urobiť niečo pre to, aby sa sám spasil. Chce mať na tom podiel. To nie je možné. Musíš jednoducho priznať svoju bezmocnosť a svoje beznádejné postavenie. Musíš priznať, že si presne to, čo o tebe hovorí Biblia - stratený hriešnik. Potom prídeš a prijmeš to, čo pre teba Kristus vykonal - je to dar. Prešiel si z duchovnej smrti do duchovného života? Je Boh tvojím Otcom? Môžeš sa pozrieť hore k nebu a povedať: „Bože, Otče!?“ Je Jeho Duch vnútri tvojho ducha a dosvedčuje, že si Božie dieťa? Máš vo svojom duchu Ducha Svätého, ktorý volá: „Abba, Otče!“? Ak si znovuzrodený, potom toto všetko máš. Ak nie si, prijmi Krista ako svojho Spasiteľa teraz! „Lebo všetci, ktorí sú vedení Duchom Božím, tí sú synmi Božími. Lebo ste nevzali ducha služby aby ste sa zase báli, ale ste vzali ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče! Sám ten Duch spolu svedčí s naším duchom, že sme deťmi Božími.“ (Rimanom 8:14-16)

 

Nové narodenie

„Takže, ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením, staré pominulo, hľa, všetko je nové.“ (2. Korinťanom 5:17) Nové narodenie je nové stvorenie zhora - priamy zásah Božieho slova a Božieho Ducha do tvojho života, ktorý úplne premení tvojho ducha, keď budeš činiť skutočné pokánie a obrátiš sa k Bohu. Toto nové stvorenie sa uskutoční nasledujúcim spôsobom:

1 Uznaj, že si hriešnik, stratený, bez Boha a bez nádeje (Rimanom 3:23).

2 Vyznaj, že Ježiš Kristus zomrel na kríži, aby ťa spasil od hriechu svojou drahocennou krvou.

3 Obráť sa k Bohu, ľutuj svoje hriechy a odvráť sa od hriechu, odvolaj sa na moc Kristovej krvi v Kristovom mene - a narodíš sa znova. (Duch Svätý z teba učiní nové stvorenie tým, že ťa očistí od všetkých hriechov mocou Božieho slova a Kristovou krvou, ktorá bola preliata za zmierenie tvojho hriechu.)

4 Ver svojím srdcom a vyznaj svojimi ústami, že ti Boh odpúšťa tvoje hriechy, a že ťa očisťuje od každej neprávosti.

Tu je niekoľko veršov, ktoré ti ukazujú, čo môžeš vo svojej autorite veriť a vyznať:

„Lebo keď vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami a uveríš vo svojom srdci, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom sa verí na spravodlivosť a ústami sa vyznáva na spasenie.“

(Rimanom 10:9 -10)

„Ale všetkým, ktorí Ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v Jeho meno: ktorí nie z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení.“ (Ján 1:12-13)

„... a toho, kto príde ku mne, nevyženiem von.“ (Ján 6:37)

Aký základ pre vieru! Nie je možné, aby k nemu niekto prišiel a bol odohnaný preč! Ježiš povedal: „... a toho, kto, príde ku mne, nevyženiem von...“

 

Ježiš povedal:„... a toho, kto, príde ku mne, nevyženiem von... Nie je možné, aby k nemu niekto prišiel a bol odohnaný preč!“

 

 

 

 

 

 

„A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka, aby nikto, kto verí v Neho nezahynul, ale mal večný život. Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v Neho nezahynul, ale mal večný život. Lebo neposlal Boh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby svet bol spasený skrze Neho. Kto verí v Neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Lebo každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde ku svetlu, aby neboli zjavené jeho skutky. Ale ten, kto činí pravdu, ide ku svetlu, aby boli zjavené jeho skutky, že sú vykonané v Bohu.“ (Ján 3:14-21)

„Kto verí v Syna, má večný život, ale ten, kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom.“ (Ján 3:36)

„Amen, amen vám hovorím, že ten, kto čuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“

(Ján 5:24)

„A tak čiňte pokánie obráťte sa, aby sa vytreli vaše hriechy, aby prišli časy občerstvenia od tváre Pánovej, a aby poslal predurčeného Ježiša Krista...“

(Skutky 3:19-20)

„Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil.“

(Efežanom 2:8-9)

„Keď vyznávame svoje hriechy, verný je a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti.“

(1. list Jánov 1:9)

Máš dosť rozumu a vidíš sám, čo hovorí Biblia. Varujem znova - nepočúvaj výklady ľudí, ktorí vytrhávajú jednoduché verše zo súvislosti a uvádzajú ťa len do zmätku. Nezáleží im na tvojej duši, pretože inak by sa ťa nepokúšali okradnúť o tvoje skutočné kresťanské poznanie. Keby ťa naozaj milovali, dovolili by ti aspoň veriť tomu, čo hovorí Biblia. A povzbudzovali by ťa v tvojom vlastnom biblickom poznaní.

Keď tak usilovne zápasia, aby ťa pripravili o tieto dary, bol by si blázon, keby si sa nespamätal a nerozoznal, že sú to diablovi agenti, ktorí posielajú ľudí do pekla. Vôbec nezáleží na tom, že sú to najpríjemnejší ľudia, akých si kedy stretol - nie sú to Boží služobníci, ak ťa okrádajú o Božie požehnanie. Biblia hovorí:

„A nie div, lebo veď sám satan sa pretvaruje na anjela svetla. Nuž teda nie je to veľkou vecou, ak sa i jeho služobníci pretvarujú, ako čo by boli služobníkmi spravodlivosti, ktorých koniec bude podľa ich skutkov.“

(2. Korinťanom 11:14 -15)

 

Voda nového narodenia

Čítame, ako Ježiš povedal: „Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa narodiť znova.“ (Ján 3:7) Krátko predtým ešte povedal: „Amen, amen ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.“ (Ján 3:5) Čo je vlastne tá voda nového narodenia? Aký má toto slovo význam? Znamená snáď krst vodou? Budeš spasený? Nie, o tom Ježiš nehovorí. Božie slovo je tou vodou, o ktorej sa hovorí v Jánovi 3:5. Dôkazy nájdeme, keď sa pozrieme na niekoľko ďalších veršov:

„... ako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu, aby ju posvätil očistiac ju kúpeľom vody, slovom …“

(Efežanom 5:25-26)

„Duch je, ktorý oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život.“ (Ján 6:63)

„Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril.“ (Ján 15:3)

„Posväť ich vo svojej pravde! Tvoje slovo je pravda.“ (Ján 17:17)

„Veď ste sa zrodili nie z porušiteľného semena, ale z neporušiteľného: Božím Slovom živým a večným.“

(1. list Petrov 1:23)

„A chcúc to tak, splodil nás slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou jeho stvorení!“ (list Jakobov 1:18)

Keď človek celým svojím srdcom uverí tomu, čo hovorí Božie slovo, totiž, že je hriešnik a že Kristus zomrel, aby ho spasil od každého hriechu a uverí evanjeliu - potom je to v súlade so Slovom. Duch Svätý premení jeho život mocou Božieho slova a Kristovou krvou. V tej chvíli si znovuzrodený! A tento novostvorený človek, toto novonarodené Božie dieťa má potom veriť a konať podľa toho. Musí začať čítať Bibliu a modliť sa k Bohu. Musí kráčať a žiť v duchu a v zhode s Božím slovom tak, ako sa mu dostáva svetlo poznania. Byť znova narodený, stať sa Božím dieťaťom, má mimoriadny význam. Je to kľúč, ktorým sa otvárajú všetky Božie zasľúbenia. Lebo ak sa staneš Božím dieťaťom, všetky zasľúbenia sú tvoje.

KENNETH E. HAGIN

Marek 11:23-24 - tieto verše udávali základný tón života a služby KENNETHA E. HAGINA. Prvýkrát uveril týmto prekvapivým slovám Pána Ježiša, keď ležal takmer celý ochrnutý, pripútaný na lôžko s ťažkou srdcovou poruchou a nevyliečiteľnou krvnou chorobou. Lekári neočakávali, že by sa mohol dožiť svojich sedemnástich narodenín. Po šestnástich mesiacoch úplného pripútania na lôžko však uveril, že toto miesto Písma znamená presne to, čo hovorí. V prostej viere podľa neho konal a vstal uzdravený.

Neskoršie ho Pán povolal: „Pôjdeš učiť môj ľud viere!“

V roku 2003 K. E. HAGIN odišiel k Pánovi vo veku 86 rokov.

 

Niekoľko faktov o novom stvorení

Veriaci, kresťania, tu je niekoľko biblických faktov o novom stvorení, ktorým ste v Kristovi:

Si Božie dieťa

Žiadna pravda v Biblii nemá taký ďaleký dosah ako požehnaný fakt, že ak sme znovu narodení do Božej rodiny, je Boh Otec naším Otcom. Stará sa o nás! Zaujíma sa o nás, o každého zvlášť. Nie ako o skupinu, zbor alebo o cirkev. Zaujíma sa o každé zo svojich detí a miluje každého z nás rovnakou láskou.

O Božom otcovstve a o bratstve medzi ľuďmi rozprávajú mnohí, ale Ježiš povedal aj niektorým zbožným ľuďom: „Vaším otcom je diabol ...“ (Ján 8:44) Boh je Stvoriteľom celého ľudstva, ale človek sa musí znovu narodiť, aby sa stal Jeho dieťaťom. Svetu je Bohom, ale Otcom je len novostvorenému človeku.

Boh je tvoj najvlastnejší otec. Ty si jeho najvlastnejšie dieťa. A ak je On tvojím Otcom, môžeš si byť istý, že tiež zaujme otcovo miesto a prevezme aj otcovu úlohu. Môžeš mať istotu, že ťa ako otec miluje a bude sa o teba starať.

„Ježiš povedal a riekol mu: Keď ma niekto miluje, ten bude ostríhať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.“

(Ján 14:23)

„Amen, amen vám hovorím, že všetko, za čokoľvek by ste prosili Otca v mojom mene, dá vám.“ (Ján 16:23)

„Lebo sám Otec vás má rád, pretože ste vy mňa mali radi a uverili ste, že som ja vyšiel od Boha.“ (Ján 16:2)

„Teda nebuďte im podobní, lebo váš Otec vie, čo potrebujete, prv než by ste Ho vy prosili. Vy sa teda modlite takto: Náš Otče, ktorý si v nebesiach, nech sa posvätí Tvoje meno …“ (Matúš 6:8-9)

„Pozrite na nebeské vtáctvo, že nesejú ani nežnú ani nezhromažďujú do stodôl, a váš nebeský Otec ich živí! A či ich vy o veľa neprevyšujete?“ (Matúš 6:26)

„Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je v nebesiach, dobré tým, ktorí Ho prosia.“ (Matúš 7:11)

Zoznám sa so svojím Otcom prostredníctvom Slova. Vlastne si sa narodil do jeho rodiny ako malé dieťa. A malé deti musia v prirodzenom svete dostávať primeranú potravu, ktorá je potrebná pre vývoj a rast. V Biblii je návod pre Božie deti: „Ako priam teraz zrodené nemluvniatka žiadostiví buďte mlieka bezo ľsti Božieho slova, aby ste ním rástli na spasenie.“ (1. Petrov list 2:2) Len v Božom slove spoznáte nášho Otca, Jeho lásku k nám, Jeho povahu, ako sa o nás stará, ako nás miluje. Je všetkým tým, čo o Ňom hovorí Slovo. Urobí všetko, čo Slovo hovorí, že urobí.

Si nový tvor -- nové stvorenie - nová bytosť

Som rád, že som novým stvorením. Keď som sa ním stal, mal som len 15 rokov, ale bolo mi celkom jasné, že sa v mojom vnútri niečo stalo. Zdalo sa mi, akoby sa mi z hrude odvalil dvojtonový balvan. A nielen, že niečo odišlo, ale niečo do mňa aj vstúpilo. Už som nebol tým istým človekom. Vo vnútri došlo k zmene.

Pri novom narodení sa obnoví náš duch. (Naše telo nie. Máme stále to isté telo, ktoré sme mali doteraz. Celkom sa obnoví len náš duch.) V tele žije človek. Pavol ho nazýva vnútorným človekom. (Telo sa nazýva vonkajším človekom.) „... ale jestli sa aj váš vonkajší človek ruší, vnútorný sa obnovuje deň čo deň.“ (2. Korinťanom 4:16) Peter nazýva vnútorného človeka „človek skrytý v srdci“ (1. Petrov list 3:4). Je skrytý prirodzeným očiam. Nikto ťa nemôže vidieť. Napriek tomu, že si myslíme, že sa navzájom vidíme, vidíme len dom, v ktorom ten druhý žije. Si dnu a pozeráš sa cez okná. Hoci poznáš niekoho milovaného lepšie ako seba, aj tak si ho ešte nikdy nevidel. Nevieš, ako vyzerá. Videl si len dom, v ktorom žije. Keď sa človeku dom rozpadne, skutočný človek žije ďalej. Skutočný človek nikdy nezomrie. A práve tento vnútorný človek sa stane novým človekom v Kristovi. Novým stvorením. Práve on sa rodí do Božej rodiny. Stáva sa vlastne Božím dieťaťom a je v dokonalom spojení s Pánom.

Stať sa Božím dieťaťom,má mimoriadny význam. Je to kľúč, ktorým sa otvárajú všetky Božie zasľúbenia. Lebo ak sa staneš Božím dieťaťom, všetky zasľúbenia sú tvoje.

Pán a ty ste jedno

„A ten, kto sa pripojuje k Pánovi, je s ním jeden duch.“ (1. Korinťanom 6:17) Veriaci a Ježiš sú zjednotení. Ježiš povedal: „Ja som vinič a vy ste ratolesti.“ (Ján 15:5) Pri pohľade na strom sa ti nezdá, že by vetvy tvorili jednu časť a zbytok stromu druhú časť. Vidíš ho ako jeden celok. My tvoríme jeden celok s Kristom. Náš duch je s Ním zjednotený. Ježiš je hlava a my sme telo.

Všetky veci sú pre teba možné

Nikto nemá námietky voči výroku Písma: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“ (Matúš 19:26) Ale ten istý Nový zákon tiež hovorí: „Všetko je možné tomu, kto verí.“ (Marek 9:23) Sú oba tieto výroky pravdivé? Možno je jeden skutočnosťou a druhý nedorozumením? Možno je nepravdivý? Nie! Oba sú výroky s faktami. Všetky veci sú možné tomu, kto verí. To mi pomáha. Keď ma zastihne nejaká zdanlivo nemožná situácia, pomôže mi, keď poviem nahlas: „Všetko je možné tomu, kto verí. A ja verím!“

Ten väčší je v tebe

„Vy ste z Boha, dieťatká, a zvíťazili ste nad nimi, pretože ten, ktorý je vo vás je väčší, ako ten, ktorý je vo svete.“ (1. list Jánov 4:4)

Ste z Boha

To je ďalší spôsob, ako povedať, že si narodený z Boha. Je to to isté ako v 2. liste Korinťanom 5:17: „Takže, ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením, staré pominulo, hľa, všetko je nové.“ Ján nám hovorí, že sme narodení z Boha, že sme sa znovu narodili, že náš duch bol obnovený, že sme z Boha.

Je smutné, ale mnohí kresťania nevedia, že sú narodení z Boha a dostali večný život (život a prirodzenosť Božiu). Myslia si, že večný život je niečo, čo „budú mať“ až keď prídu do neba. Mnohí si myslia, že dostali len odpustenie hriechov.

Ak nás učili len to, že nám boli odpustené hriechy, a že budeme ospravedlnení len vtedy, keď budeme žiť poriadne pred Bohom - a ak sme nikdy neboli poučení o tom, že Božia prirodzenosť a podstata je vo vnútri nášho ducha - potom budú nad nami ďalej vládnuť satan a hriech.

Ale keď vieme, že ten človek vo vnútri, ten skutočný človek, sa znova narodil a predstavuje nové „ja“ v Ježišovi Kristovi, potom my budeme panovať a vládnuť nad satanom.

„U ktorých boh tohto sveta oslepil zmysly, zmysly neveriacich, aby sa im nezablesklo osvietenie evanjelia slávy Kristovej, ktorý je obrazom Boha.“ (2. Korinťanom 4:4) „...a zvíťazili ste nad nimi, pretože ten, ktorý je vo vás je väčší ako ten, ktorý je vo svete.“ (1.list Jánov 4:4) Ten, ktorý je vo svete, je bohom tohto sveta - satan. Ale vďaka Bohu, väčší je Ten, ktorý je v nás, než boh tohto sveta! Je väčší než démoni, väčší než zlí duchovia! Väčší než choroba. On je Ten väčší! A žije vo mne! Žije v tebe! Ten, ktorý je „v tebe“, je väčší než akákoľvek moc, s ktorou sa stretneš.

„Lebo veď vy ste chrámom živého Boha, ako povedal Boh: Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom.“ (2. Korinťanom 6:16) Koľko kresťanov si uvedomuje skutočnosť, že Boh v nich prebýva? Znie to takmer prehnane. Ale čo tento verš znamená, ak nie to, čo hovorí? Už je načase, aby sa cirkev stala cirkvou s vedomím „Boh je vo vnútri“. Príliš dlho bola totiž cirkvou s vedomím slabosti, choroby, pocitu menejcennosti, s vedomím ťažkosti a chudoby. Tak sme hovorili a mysleli, až sme v cirkvi vytvorili vážny stav pochybností, nevery, duchovnej porážky a nemohúcnosti. Takto nás psychológia nevery okradla o mocnú a živú kresťanskú vieru, o hojnosť života, ktorú pre nás Ježiš zamýšľal. „Ja som prišiel na to, aby mali život a aby mali hojnosť.“ (Ján 10:10) Keď vieme, že Darca života prebýva v nás, že Pôvodca každého života zostúpil v Osobe svojho Syna, skrze moc Ducha Svätého, aby prebýval v našom vnútri, potom bude celá naša bytosť životom priam žiariť!

„Ten, ktorý je vo vás, je väčší než ten, čo je vo svete.“ Chyť sa toho! Si z Boha. Si znova narodený zhora! Ten istý mocný Duch, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, prebýva v tebe. Nie je teda divné, že Biblia hovorí: „Všetko je možné tomu, kto verí.“ Je to preto, lebo Boh, ktorému je všetko možné, žije v nás.

 

MODLITBA PRIJATIA 
JEŽIŠA KRISTA ZA SPASITEĽA

Drahý Nebeský Otče, prichádzam k Tebe v mene Ježiša. Tvoje Slovo hovorí: „A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem ...“ (Ján 6:37). Preto viem, že ma neodoženieš, 
ale prijmeš. Ďakujem Ti za to.

Vo svojom Slove si povedal: „Lebo ak svojimi ústami vyznáš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh Ho vzkriesil z mŕtvych, BUDEŠ SPASENÝ,“ a „Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“ (Rimanom 10:9 a 13)

Verím vo svojom srdci, že Ježiš je Syn Boží.

Verím, že bol vzkriesený z mŕtvych kvôli môjmu ospravedlneniu. Vzývam Jeho meno - meno Ježiš, a tak teraz viem, Otče, že som spasený.

Tvoje Slovo hovorí: „Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.“ 
(Rimanom 10:10)

Verím vo svojom srdci a vyznávam Ježiša ako svojho Pána, a preto som spasený.

Ďakujem Ti, Otče!