Posledný konflikt

Mnohí ľudia sa vyhýbajú čítaniu Zjavenia Jána, pretože z väčšej časti obsahuje súdy. Keď však človek porozumie základnej téme tejto knihy, úplne to zmení jeho pohľad na históriu ľudstva.

Zjavenie Jána sa dá rozdeliť na tri časti: čo bolo, čo je a čo sa má stať. Tieto tri pohľady sa v ňom častokrát prelínajú, ale táto kniha má jednoznačne aj chronologický charakter. Ježiš povedal, že Ján má napísať to, „čo videl, čo je a čo sa stane potom“. Prvé tri kapitoly sa odohrávajú na zemi a zaoberajú sa tým, čo bolo (najmä úvod videnia) a čo je (obdobie cirkvi). V štvrtej kapitole sa nachádzame v nebi (trónna miestnosť) v čase „po tomto“, t. j. po období cirkvi. V piatej kapitole je veľmi dôležitý odkaz k významu toho, čo bude nasledovať ďalej od šiestej kapitoly. Piata kapitola teda kladie základ pre pochopenie celého zvyšku Jánovho zjavenia.

Stratené dedičstvo

Keď človek začal počúvať zvieratá, nad ktorými dostal autoritu, t. j. po páde do hriechu, diabol si uchvátil právo na súčasný svetský systém. Biblia hovorí, že diabol je bohom tohto sveta – bohom tých ľudí, čo hynú. Na inom mieste je napísané, že diabol je kniežaťom tohto sveta, alebo že mu patria všetky kráľovstvá na zemi. Odkiaľ získal takúto veľkú autoritu? Biblia naznačuje, že človek túto autoritu odovzdal diablovi cez prvý hriech a stal sa tak otrokom diabla (pozri Ján 12,31).

Kniha a sedem pečatí

Piata kapitola Zjavenia Jána hovorí o knihe, ktorá je popísaná zvnútra aj zvonka a zapečatená siedmimi pečaťami. Je to veľmi dôležitá kniha, pretože Ján veľmi plače, keď sa nenašiel nik, kto by mohol zlomiť pečate a nahliadnuť do nej. Takýmto spôsobom sa podľa historikov v čase Jána pečatili právne dokumenty. Iba jeden typ dokumentu bol popísaný zvnútra aj zvonku: list vlastníctva. Veľká časť vykladačov Biblie sa preto zhoduje na tom, že aj v tomto prípade ide o dokument vlastníctva. Všetci ľudia boli diskvalifikovaní prevziať dedičstvo či výkupné a vypadá to tak, že bez Ježišovej obete by človek bol večne zajatý v tomto diabolskom osude.

Boh poslal svojho Syna na túto zem, aby priniesol nápravu a aby človek mohol opäť získať stratené dedičstvo a nadvládu. Na kríži túto nápravu priniesol, ale právne sa to bude musieť ešte vymôcť. To bude prebiehať lámaním pečatí, kedy dôjde k tzv. transferu kráľovskej autority od satana k Ježišovi. Mechanizmom pre tento transfer je práve kniha so siedmimi pečaťami. Dedičstvo Ježiša Krista je totiž kráľovstvo a vlastníctvo zeme (Ž 2,6-8). Piata kapitola Zjavenia Jána teda opisuje udalosť odohrávajúcu sa v trónnej miestnosti neba: nadišiel čas vysporiadať vlastníctvo! Iba Ježiš Kristus, ktorý priniesol vykúpenie, bol hodný vziať knihu a otvoriť jej pečate.

Vykupujúci príbuzný

Predobraz vykúpenia je zachytený v Knihe Rút, kde sú uplatnené tri zákony: zákon zbierania (Rút zbierala klasy), zákon levirátu¹ a zákon vykúpenia. V Izraeli bola toho času zem pridelená a v prípade, že niekto prišiel o svoju zem vplyvom nepriazne osudu, bol spísaný list vlastníctva a zem prechádzala do nájmu iného, až dokiaľ nebude splatená (resp. najneskôr do tzv. jubilejného roku). List vlastníctva obsahoval zmluvné podmienky o vykupujúcom rodinnom príbuznom, ktorý môže nehnuteľnosť vykúpiť (porovnaj s Jer 32,6-27).

Boaz vystupuje ako vykupujúci príbuzný – goel. Toto starozmluvné slovo goel má veľmi dôležitý význam: „prichádzajúci pomôcť alebo zachrániť“, t. j. poskytnúť ochranu, vykúpiť či pomstiť. Existuje jedno novozmluvné slovo, ktoré je mu významovo najbližšie, a to paraklétos (tešiteľ, pomocník alebo obhajca), slovo, ktoré Ježiš použil ohľadom osoby Ducha Svätého. Vykupujúci príbuzný mal tri výsady:

Ak Izraelita kvôli chudobe predal svoje dedičstvo a nebol schopný získať ho späť, postúpilo sa to na jedného z jeho príbuzných, ktorý to kúpil. To platilo aj vtedy, keď seba predal ako otroka. (Lv 25,25-28,47)

Ak Izraelita niekomu ublížil, ale potom hľadal nápravu, a zistil, že človek, ktorému ublížil, je mŕtvy bez toho, že by zanechal syna, nápravu získal goel, najbližší príbuzný (Num 5,6n). Ak nebol blízky príbuzný, odškodnenie išlo kňazovi, ktorý reprezentoval Boha ako výkupníka.

Posledný úrad goela bol krvný pomstiteľ v prípade vraždy svojho príbuzného, ktorý odčinil násilné zničenie života. Toto dodnes vidíme hlboko zakorenené v semitských národoch.

Naomi predstavuje Izrael a Rút predstavuje pohanov. Ten bližší vykupujúci je pravdepodobne predobrazom zákona. Boaz je obrazom Ježiša Krista – obrazom milosti. Aby bol goel kvalifikovaný, musí spĺňať tieto predpoklady: krvná línia toho istého kmeňa, biologická blízkosť príbuzného rodiny a ochota naplniť túto úlohu. Bližší vykupujúci nebol ochotný vykúpiť Rút, keďže bola pohankou. Človek prišiel o svoje vlastníctvo (zem) a zapredal sa ako otrok diablovi. Ježiš sa preto musel stať človekom z mäsa a krvi, aby sa stal naším goelom a mohol vykúpiť človeka a len ako človek bol hodný otvoriť knihu so siedmimi pečaťami.

Predobraz súdov Zjavenia Jána

Niečo podobné ako vidíme v Zjavení Jána, sa už v histórii stalo. Boh Jahve si vyvolil jedného človeka: Abraháma, jeden národ: židovský a jednu zem: Izrael. Diabol sa však ľudí len tak nechcel vzdať, a tak sa dostali do otroctva v Egypte, ktorý je obrazom svetového systému. Tu vidno, že svet bol vždy ovládaný padlými bohmi (anjelmi), ktorí sa snažili prekaziť Božiu vôľu.

Boh sa rozhodol vyslobodiť svoj ľud prostredníctvom desiatich zvláštnych súdov. Biblia odkrýva, že tieto súdy neboli v prvom rade namierené voči ľuďom, ale voči týmto padlým božstvám. Keďže egyptský ľud týchto bohov uctieval a pridŕžal sa ich, tak sa súdy ušli aj im. Faraón je istý predobraz antikrista a bol hlavnou prekážkou k tomu, aby židia mohli ísť do svojej zeme. Súdy, ktoré prebehli počas vyslobodenia Božieho ľudu, sa podobali na tie, ktoré prídu na zem v čase sedemročného súženia.

Bolestivé vredy šiestej pliagy (Ex 9,8-12) sa podobajú na súd prvej čaše:
„Vtedy odišiel prvý a vylial svoju čašu na zem. A vyhodil sa odporný a zlý vred na ľuďoch, ktorí mali znamenie šelmy, a na tých, ktorí sa klaňali jej obrazu.“ (Zj 16,2)

Rieky, ktoré sa obrátili na krv v prvej pliage (Ex 7,19-21), sa podobajú na súd tretej čaše:
„A tretí anjel vylial svoju čašu na rieky a na pramene vôd, a obrátili sa na krv.“ (Zj 16,4)

Tma v deviatej pliage (Ex 10,21-23) pripomína súd piatej čaše:
„A piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy, a jej kráľovstvo stalo sa zatemneným.“ (Zj 16,10)

Krupobitie siedmej pliagy (Ex 9,22-26) sa podobá siedmej čaši:
„Aj siedmy anjel vylial svoju čašu na vzduch, a vyšiel z chrámu od trónu mohutný hlas: Stalo sa! Nato nastali blesky, zvuky, hromy a veľké zemetrasenie, aké nebolo odvtedy, čo je človek na zemi; také veľké bolo zemetrasenie.“ (Zj 16,17-18)

Čo je zmysel týchto podobností? Každou pliagou opísanou v Druhej knihe Mojžišovej Boh postupne uvoľňoval svoj ľud z otroctva svetovej ríše. V Zjavení Jána sa udeje to isté. Boh uskutoční záverečný exodus, aby progresívne vzal celý svet z rúk satanského poviazania a odovzdal túto zem Mesiášskemu kráľovstvu. Satan, samozrejme, nechce pustiť tento svet, pretože vie, že keď to kráľovstvo príde, bude zviazaný v bezodnej jame a nakoniec hodený do ohnivého jazera.

Existuje preto ešte jeden nástroj, ktorý si Boh používa k docieleniu tejto slobody: Izrael. V ňom majú byť požehnané všetky iné národy (Gn 12,2-3). Cez židovský ľud prišlo na tento svet mnoho požehnania, no jedno ešte čaká: Mesiášske kráľovstvo situované v Jeruzaleme (Iz 2,2-3, Zach 14,16-18, Zj 20,9).

Rovnako, ako sa diabol snažil zastaviť Kristov prvý príchod, bude sa v druhej polovici Veľkého súženia snažiť zastaviť aj Kristov druhý príchod, a to tak, že sa pokúsi vyhladiť všetkých židov (Zj 12,1; Gn 37,9-10). Avšak, ako Boh ochránil prvý príchod Krista, tak bude chrániť aj židov v budúcom prenasledovaní (Zj 12,6.13-16; Zach 13,8-9).

Antisemitské útoky na Izrael

Nadchádzajúci antisemitský útok na Izrael, ktorý poznáme pod pojmom Góg-magóg, predpovedá 38. a 39. kapitola proroka Ezechiela:

„Takto hovorí Pán Hospodin: A stane sa toho dňa, že prídu veci na tvoje srdce, a vymyslíš zlú vec.“ (Ez 38,10)

Vieme, že tento desiaty verš hovorí o diablovi – on vymyslí zlú vec proti Izraelu a vloží ju do ľudských myslí (znie to trochu konšpiračne). Sú to práve antisemitské myšlienky, ktorými presvedčí ľudí k tomuto činu. Podľa Biblie satan útočí práve na ľudskú myseľ (2Kor 4,4).

„A pôjdeš hore na môj ľud Izraela ako hustý oblak, pokrývajúci zem. Bude to v posledných dňoch, a dovediem ťa na svoju zem, aby ma poznali národy, keď sa posvätím v tebe pred ich očami, Gógu!“ (Ez 38,16)

Biblia vymenúva presné národy, ktoré pôjdu proti Izraelu. Nachádzajú sa vo vonkajšom prstenci okolo Izraela. Góg je evidentne osobou, vodcom konfederácie. Najzáhadnejším je Magóg. Historicky sa identifikuje so Skýtmi, s ktorými asimiloval. Ich územie sa rozprestieralo od centrálnej Ázie do oblasti medzi Čiernym morom a Kaspickým morom, t. j. od Mongolska po Kazachstan (t. j. Kirgizsko, Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, ale aj Afganistan). Isté sú aj krajiny Turecko, Irán, Etiópia a Líbya. Ohľadom Ruska sa stále vedú debaty, no existujú vcelku presvedčivé argumenty, že Róš je Rusko. Pre bližšie informácie odporúčam knihu Armagedon, ropa a teror od Dr. Walvoorda, ktorá je preložená v SK aj CZ jazykoch.

Každým dňom sa množia správy, že antisemitizmus rastie a za posledných niekoľko rokov dosahuje najvyššiu úroveň od Druhej svetovej vojny. Anti-Defamation League zaznamenala za prvé tri mesiace roku 2017 až 161 bombových vyhrážok proti izraelským inštitúciám a stovky tisíc činov vandalizmu voči židovským cintorínom a synagógam.

Spomenutý Gógsko-magógsky konflit knihy Ezechiel sa zvykne situovať do času tesne pred sedemročným súžením, prípadne do tzv. medzery medzi vytrhnutím a začiatkom Súženia, ktorá môže trvať mesiace aj roky.

Na konci druhej polovice Veľkého súženia sa objaví ešte jeden boj proti Pomazanému, t. j. proti Izraelu. Mark Hitchcock vo svojej knihe The End píše, že cieľom armagedonského konfliktu bude finálne a úplné vyhladenie zvyšku židov zo zeme. Táto kampaň sa bude rozliehať od Megidda na severe až po Edom na juhu a na troch miestach bude veľmi intenzívny boj: v údolí Jehošafat, v údolí Jezreela (Megiddo) a v Bocre. Židia sa v tom čase budú skrývať na púšti, pravdepodobne v oblasti Petry [gr. skala] v regióne bývalého Edomu, dnešné Jordánsko. Boh bude hľadať, kto by pomohol Izraelu, ale nikto sa nenájde. Preto Ježiš zostúpi na Olivovú horu, zničí hordu v Megidde a vydá sa južne do Bocry², aby vyslobodil zvyšok Izraela.

V tomto bode Ježiš naplní rolu goela ako krvného pomstiteľa (Num 35,12; Dt 19,6.12; Joz 20,3. 5. 9) a ustanoví tisícročné kráľovstvo. Vtedy bude zem de facto vrátená do edenského stavu, pôvodným majiteľom a Boží ľud už nikdy viac nebude v otroctve. Celý svet bude žiť v mieri a prosperite, ale bude to hlavne odmena pre verných, pretože tam dostanú autoritu vládnuť nad zemou.

Zdroje:
Dr. Andrew, M. Woods: The prophecy Watchers magazine 02.2017
Mark Hitchcock: The End