Mohamed posledný prorok?

Je cesta islamu cestou mieru? 11. september nám už dal odpoveď. Cieľom môjho článku však nie je terorizmus islamských radikálnych skupín, ktorý medzinárodne presiakol spoločnosť. Budeme sa zaoberať islamom ako filozofickým smerom, jeho vznikom a historickým pozadím, životom zakladateľa a jeho nadprirodzenými zážitkami, svätou knihou - Koránom a jej myšlienkami. Budeme sa venovať piatim pilierom, na ktorých stojí islam a pokúsime sa nájsť zhodu Koránu a Biblie. Islam je jednoznačne zaujímavou témou a taký bol aj život jeho zakladateľa.

Islam - mladé náboženstvo

Je pozoruhodné, že hoci je islam pomerne rozšírené náboženstvo, nepatrí svojou históriou medzi najstaršie. Veľmi málo ľudí vie, že islam vznikol až v 7. storočí po Kristovi! Na území dnešného Izraela vtedy dominovali judaizmus a kresťanstvo. Skrze Mohameda dostal islam svoju definitívnu tvár. Moslimovia veria, že on je posledný prorok, pokračovateľ Krista, a je nazývaný Pečať prorokov. Žiadny skutočný prorok po ňom už vraj nemôže povstať.

Moslimovia veria v súlade s knihou Genesis, že jeden Boh stvoril zem a ľudí, že celé ľudstvo je potomstvom Adama a Evy. Noe, ktorý prežil potopu, mal syna Sema, od ktorého je odvodené slovo „semita“. Línia potomkov vedie k Abrahámovi, ktorému Boh zasľúbil, že bude mať syna, napriek tomu, že jeho žena Sára nerodila. Hľadajúc prirodzené riešenie, vzal si za ženu slúžku Hagar, ktorá mu porodila syna Izmaela. Toto však nebol dokonalý Boží plán. Izmael nebol dedičom zasľúbení. Neskôr, keď dozrel čas, narodil sa Sáre syn Izák, pokračovateľ rodu, z ktorého vyšiel židovský národ. Izmael bol poslaný na púšť aj s Hagar (1. Mojž.21:14), jeho potomkovia sú Arabi. Izákovi potomkovia zostali v „zasľúbenej zemi“, Izmael opustil krajinu a neskôr si zobral za ženu Egypťanku. Oba semitské národy Boh materiálne zabezpečil, ale len jeden sa stal dedičom duchovného požehnania. Až potiaľto sa Korán zhoduje s Bibliou, ale tu sa objavujú dve protichodné podania. Moslimovia sú presvedčení, že Abrahám na horu Mória nešiel obetovať Izáka, ale Izmaela, preto on je dedičom zeme a všetkého požehnania. Toto je popretie historickej skutočnosti, ktorá je veľmi presne popísaná v Biblii, a zdrojom nezmieriteľných konfliktov „dvoch bratov“. Boh povedal, že syn slúžky nebude dediť so synom slobodnej, so synom zasľúbenia. Izákovo narodenie totiž bolo nadprirodzené, o čom niet pochýb. Odpoveď na otázku, kto bol položený na oltár na vrchu Mória, súčasne dáva odpoveď na otázku, komu v skutočnosti patrí Chrámová hora v Jeruzaleme.

Život Mohameda

Izmaelova línia nás privádza do Arábie. Sme v šiestom storočí po Kristovi. V spoločnosti vládne chaos. Lupičstvo je považované za prejav mužnosti. V najdôležitejšom meste - v Mekke - sa zrútilo súdnictvo. Politický život uviazol na mŕtvom bode. Dochádzalo k masovému zabíjaniu detí - hlavne dievčat, ktoré boli považované za menejcenné. Bratovražda bola prijímaná ako norma. Prudké strety si vyžiadali potoky krvi. Niektoré zločiny krvnej pomsty sa tiahli cez pol storočia. Život väčšiny ľudí bol neodmysliteľne spojený s materiálnym nedostatkom a presiaknutý polyteizmom. Podľa samotných moslimov vládla v tomto svete nevedomosť. Doba si žiadala osloboditeľa. Mal ním byť Mohamed?

Asi v roku 570 po Kristovi sa narodil chlapec, ktorému dali meno Mohamed, čo znamená „vysoko velebený“. Pochádzal z vládnuceho mekkánskeho kmeňa Kurajšovcov. Ešte v detstve mu zomreli obaja rodičia. Citovú prázdnotu, ktorá sa takto vytvorila, sa snažil zaplniť jeho strýko láskou. Osirotenie v ňom vraj prebudilo citlivosť k ľudskému utrpeniu, k slabým a k chudobným. Cítil sa však veľmi vzdialený svojim súčasníkom. Nerozumel svojim rovesníkom, vyhľadával samotu a izoláciu. Myšlienky Mohameda sa obrátili do jeho vlastného vnútra. Keď dosiahol dospelosť, začal sa venovať obchodu. Dnes môžeme povedať, že mal finančnú inteligenciu. Vo veku 25 rokov vstúpil do služieb zámožnej vdovy Chadídži, ktorá bola o 15 rokov staršia. Postupne pochopil, že je lepšie bohatstvo vlastniť, ako bohatým slúžiť. A oženil sa... Hovorí sa, že to bol šťastný krok a ona odľahčila jeho bremeno (finančné určite). Aj po svadbe Mohamed vyhľadával samotu (zrejme ešte viac) a začal sa uchyľovať do jaskyne v hore neďaleko Mekky. V izolácii, ďaleko od ľudí sa snažil pochopiť tajomstvo dobra a zla na vlne vlastných myšlienok. Často prebdel v jaskyni celú noc. Je známa skutočnosť, že Mohamed počul mnohé hlasy.

Potomkovia Izmaela, Arabi, ktorí žili v drsných podmienkach púšte, uctievali mnohých púštnych bohov. Známy púštny démon Džin nemohol Mohameda uspokojiť. Alláh bol v tom čase len jedným z uctievaných púštnych bohov v Arábii. Po jednej prebdenej noci Mohamed došiel k záveru, že Alláh je oveľa väčší, ako sa jeho krajania domnievali. Z jaskyne zaznel výkrik, ktorý rozťal vzduch: „Lá iláha illá ´lláh!“ Táto veta sa stala kľúčovou pre arabský svet. „Niet boha okrem Alláha!“ Toto bol výsledok Mohamedovho presvedčenia, jeho osobný objav. Čo však predchádzalo tomuto zjaveniu? Okolo roku 610 počas Veľkej noci, keď Mohamed ležal v jaskyni, prišiel k nemu anjel v podobe človeka a povedal mu: „Hlásaj!“ Mohamed mal námietky, ale bytosť naliehala: „Prednášaj v mene Pána svojho, ktorý stvoril človeka, človeka z kvapky priľnavej! Prednášaj...“ (Korán 96,1-5) Mohamed bol v tranze. Keď precitol, vnímal, akoby slová, ktoré počul, boli vypálené do jeho duše.

„Niet boha okrem Alláha!“ Táto veta
sa stala kľúčovou pre arabský svet

Mohamed pravdepodobne skutočne mal nadprirodzené navštívenie. Stretol sa s duchovnou bytosťou, ktorá mu dávala informácie a príkazy. Podľa obsahu slov však vidíme, že Mohamed neprijal zjavenie pravdy. Tvrdenia, ktoré počul, sú v rozpore s odkazom Písma, ktoré dal Boh ľudstvu. Väčšina ľudí si myslí, že každé posolstvo anjela musí byť pravdivé, len preto, že je nadprirodzené. My však vieme, že Satan sa pretvaruje, akoby bol anjelom svetla a vie zobrať na seba akúkoľvek podobu. Apoštol Pavol hovorí: „Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty!“ (Gal. 1:8) Vieme, že nie všetci anjeli sú anjelmi svetla, hoci sa za nich vydávajú. Nie každý anjel je poslaný od Najvyššieho Boha. Ak je zjavenie v rozpore s písaným Božím Slovom, je lžou, aj keby ho povedal anjel. Takýto anjel je prekliaty. Takéto zjavenie je falošné a zavádzajúce. Podľa biblického svetonázoru Boh nestvoril človeka z kvapky krvi (z organického materiálu), ale z prachu zeme (anorganickej hmoty). Až keď vdýchol Boh do nozdier človeka dych (ducha) života, človek sa stal živou dušou a jeho krv začala prúdiť. (1.Mojž. 2:7) Duša tela je v krvi. (3.Mojž. 17: 11) Krv je len súčasťou tela, nie jeho stavebným materiálom. Telo je viac ako krv. Najprv bolo telo, potom krv. Zjavenie Mohameda je v rozpore s tvrdením Biblie. Ak by bol človek stvorený z kvapky krvi, potom by krv bola prvá a významnejšia ako celé telo. Človek však nie je len telo a krv, ale je duchovná bytosť. Človek má večného ducha, ktorý pochádza od jediného Boha - Stvoriteľa. Meno Stvoriteľa nie je Alláh. Boh, ktorý stvoril nebo a zem, je Boh Abraháma, Izáka a Jakoba, nie je púštnym bohom! Svoje meno zjavil celému ľudstvu prostredníctvom izraelského národa. Boh, ktorý hovoril s Abrahámom, sa ani raz nepredstavil ako Alláh. Boh, ktorý dal ľudstvu Desatoro, sa nevolal Alláh. Niektorí ľudia hovoria, že Jahve a Alláh sú dve mená pre tú istú osobu, lebo pravý Boh je len jeden. Zisťujeme však, že sú to dve odlišné bytosti, pretože ich tvrdenia, vlastnosti a popisované skutky sú odlišné. Je nepopierateľný rozdiel medzi Alláhom, jedným z púštnych bohov a Bohom - Stvoriteľom, ktorý vládne v Univerze. Ak sú dve tvrdenia úplne v rozpore, nemôžu byť obe pravdivé.

Vráťme sa však do jaskyne! Po spomínanom zážitku sa hlas opakovane vracal a jeho príkaz bol stále rovnaký - hlásaj! Od tejto chvíle 23 rokov hlásal a zapisoval slová, ktoré mu oznamoval hlas. Takto vznikol Korán - islamský svätý text. Doslova znamená arabské slovo kur´án - prednášanie. Moslimovia sa prikláňajú k jeho doslovnému výkladu. Mohamed prirovnával hlasy, ktoré počul, k duneniu zvonov. Postupne sa hlasy kondenzovali do jediného, ktorý sa prehlásil za hlas anjela Gabriela. S plnou istotou vieme, že to nebol anjel Gabriel poslaný od Boha, pretože jeho posolstvo je v rozpore nielen s tým, čo bolo oznámené prorokovi Danielovi, ale s celou líniou Božích proroctiev v Písme. Sú to moslimovia, ktorí bránia vystaveniu tretieho chrámu na pôvodnom mieste. Bol to práve anjel Gabriel, ktorý povedal Márii: „A hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazveš jeho meno Ježiš. Ten bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. A Pán Boh mu dá trón Dávida, jeho otca. A bude kraľovať nad domom Jakobovým až naveky, a jeho kráľovstvu nebude konca. Svätý Duch príde na teba, a moc Najvyššieho ťa zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.“ (Ev. Lukáša 1:31-33,35) Gabriel doniesol zjavenie, že Svätý Ježiš je Synom Božím. Je Synom Najvyššieho, lebo nemá pozemského otca. Islam tvrdí, že Boh nepotrebuje syna. Moslimovia neuznali Ježiša Krista ako Božieho Syna, pokladajú ho len za proroka. Moslimovia nenávidia jeho kraľovanie nad domom Jakobovým, pretože Jakob je synom Izáka. Netúžia, aby bol obnovený trón Dávida. Islam popiera božstvo Ježiša Krista. Odkazom islamu je, že Boh nemá syna. Anjel Gabriel bol poslaný od Boha do mesta Nazaret, aby oznámil ľuďom dobrú správu: Boh poslal svojho Syna na zem. Apoštol Ján píše: „Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ev. Jána 3:16) Korán nemohol nadiktovať anjel Gabriel, pretože ten 600 rokov predtým vyhlásil, že sa narodí Boží Syn! Boh je ten istý včera, dnes i naveky. Ani za tisícročia nezmení svoje Slovo a nikdy nezaprie svojho Syna. Kto sa verejne prizná ku Jeho Synovi, k tomu sa aj Ježiš Kristus prizná pred svojím Otcom. Najlepšia správa pre ľudstvo je skutočnosť, že existuje záchrana v Jeho Synovi. Boh má Syna! A v tom je Božia láska, že Ho dal svetu, hoci svet Ho neprijal. Zjavenie, ktoré dostal Mohamed, nepochádzalo od Najvyššieho Boha.

Veľmi zaujímavý je zachovaný popis, ako Mohamed prijímal ďalšie zjavenia. Mohamed nemal vplyv na to, kedy bude hlas hovoriť. Keď hlas prehovoril, Mohamedov stav sa viditeľne zmenil. Sám hovoril, že slová na neho útočili, akoby boli ťažké, doslova ho prepadli. Tento stav, ktorý prichádzal nečakane a náhle, pripomínal vytrženie. Slová, ktoré v stave nepríčetnosti Mohamed vykrikoval, jeho nasledovníci rýchlo písali na kosti, kôru, listy alebo kúsky pergamenu, aby uchovali ich presnú podobu. Sám Mohamed si nepamätal, čo v tomto stave vykrikoval. Jednotlivé výroky potom spísal. Korán písal postupne po krátkych celkoch. Čo by sa stalo, keby sa dnes takýmto spôsobom Mohamed správal na verejnosti? Namiesto ťavy by prišiel modernejší dopravný prostriedok - sanitka. Namiesto jaskyne dnes máme tiché očalúnené miestnosti pre „prorokov“, aby si neublížili. Dostanú jedlo, šaty a dostatočný priestor pre akustickú realizáciu svojho projektu. Do jednej budovy sa zmestí veľa „prorokov“.

Proroctvo a zázraky

Aj tu vidíme rozdiel v porovnaní so spôsobom, akým prorokovali Boží proroci - poslaní Bohom v dobe Starého i Nového zákona. Biblickí proroci hovorili v stave plného vedomia zmysluplné proroctvo, ktoré nebolo v rozpore s tým, čo Boh hovoril v minulosti, ale vytváralo jednu kontinuitu. Napr. Eliáš na hore Karmel nebol v tranze, keď pripravoval oltár pre obeť. Nepolievali ho vodou, aby sa prebral z tranzu po prorockej modlitbe, ale on polieval vodou oltár. Keď zostúpil oheň z neba - ako odpoveď - ľudia videli, ktorý Boh je pravým Bohom.

Keď prišiel prorok Nátan k Dávidovi, rozprával mu pomaly pokojným hlasom príbeh o ovečke. Nátan nevykrikoval v tranze so zavretými očami. Duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom. Prorok nie je nevypočitateľný, vie sa ovládať, skutočný prorok vie byť aj ticho. Ďalším veľmi dôležitým parametrom sú zázraky. Božích prorokov vždy sprevádzali zázraky. Mohamed nikdy žiadny zázrak neurobil! Sám zdôrazňoval, že Boh ho neposlal, aby robil zázraky. Tvrdil, že treba len otvoriť oči, lebo príroda je plná zázrakov. Ak niekto potrebuje znamenie, nech ho nehľadá u Mohameda, ale u Boha. Mohamed pokladal Korán za zázrak, ktorý skrze neho prišiel na svet. Boh Biblie vždy robil zázraky skrze svojich služobníkov. Zázrakmi potvrdzoval z neba ich službu. Mohamed nikdy nikoho neuzdravil, neurobil ani ekonomický zázrak. Počas celého života učenie Mohameda nesprevádzali zázraky. Pre porovnanie, proroci starozákonnej doby činili veľké zázraky. Podstatnú časť služby Ježiša Krista tvorili práve zázraky. Chodil po krajine a uzdravoval všetky choroby. Slepí začali vidieť, chromí chodiť, vyháňal démonov a ľuďom činil dobre. Ježiš Kristus dokonca kriesil mŕtvych.

Novozákonní služobníci Najvyššieho Boha tiež robili zázraky, uzdravovali chorých a slúžili v Božej moci. Aj dnes sa dejú divy a zázraky. Doba zázrakov sa neskončila smrťou apoštolov.

Prenasledovaný Mohamed

Reakcia na posolstvo Mohameda v Mekke bola prudko nepriateľská. Svojich poslucháčov po skončení kázne vždy zaprisahával vernosťou k Alláhovi. Jeho nasledovníkov nebolo veľa. Hoci dnes sa moslimovia s hrdosťou bijú do pŕs pre monoteizmus, pre Arábiu bol polyteizmus typický. Náboženstvo bolo výhodným biznisom (podobne ako dnes) a spájal sa s ním veľký finančný výnos. Mekka bola už pred Mohamedom pútnické miesto. Len v Mekke bolo 360 svätýň (jedna na každý deň lunárneho roku)! Mohamed tu uctievanie božstiev nezaviedol, len pozmenil cieľ uctievania. Pretože mekkánski vodcovia Mohameda neprijímali ako hovorcu Alláha, musel v roku 622 po Kristovi utiecť do mesta Medína. Od tohto dátumu sa počíta moslimský kalendár. V Medíne sa stal správcom mesta a s mekkáncami bojoval o duchovné ovládnutie celej Arábie. Boj prebiehal niekoľko rokov, nakoniec Mekka prehrala, jej obyvatelia sa stali moslimami. Mohamed zasvätil svätyňu Ka´bu Alláhovi a tá sa stala geografickým stredom islamského sveta. Potom sa vrátil do Medíny a o dva roky zomrel (r. 632 po Kristovi). Jeho nasledovníci bleskovo dobyli Arménsko, Perziu, Sýriu, Palestínu, Irak, Severnú Afriku, Španielsko a vstúpili na územie Francúzska. Na území, ktoré dobyli vojenskou cestou, pochopiteľne povinne zaviedli islam.

Korán - skutočný zázrak?

Mohamed sám sa nepokladal za autora Koránu, on len zaznamenal myšlienky inej duchovnej bytosti. Podľa moslimov je Korán pokračovaním Božieho zjavenia Židom a kresťanom, dokonca jeho vyvrcholením. Starý a Nový zákon majú podľa Koránu nedostatky, zjavujú len časť pravdy, ale Korán vraj nedostatky nemá, je konečným a neomylným zjavením Božej vôle. Táto kniha je pre moslimov verbálnym vtelením Alláha. Korán má byť prostriedkom Božej milosti a prehlásením milosrdenstva Boha. Už od detstva sa moslimovia učia jeho podstatné časti naspamäť.

Základné teologické pojmy

Islam nadviazal na judaizmus a kresťanstvo a prevzal základné pojmy, ale ich výklad je úplne odlišný. Spoločným znakom všetkých troch prúdov je viera v Najvyššieho neviditeľného nehmotného Boha, ktorý je všemohúci. Podľa zjavenia Biblie sa Boh nikdy nepredstavil ako Alláh. Judaizmus je pre moslimov neprijateľný preto, lebo zasľúbenia sa vzťahujú len na vyvolený ľud Izrael - potomkov Izáka. Deťmi Izmaela sa Starý zákon viac nezaoberá, nie sú v centre Jeho záujmu. Boh však pripravil plán spasenia pre všetky národy sveta vo svojom Synovi. Každého, kto uverí v zástupnú obeť Ježiša Krista, Boh prijme. Boh nie je prijímačom osôb a dal šancu každému človeku z každého národa. Korán uznáva Ježiša ako proroka a prijíma jeho narodenie z panny, odmieta však biblické učenie o vtelení a svätej Trojici, čo pokladá za mnohobožstvo. Vieme, že každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista prišlého v tele, je nečistý. Za islamom stojí silný duch antikrista.

Boh pripravil plán spasenia pre všetky
národy sveta vo svojom Synovi

Podľa koránu je Alláh stvoriteľom sveta i človeka. Dôležité je tvrdenie, že podstata človeka je jednoznačne dobrá, nebola nikdy poškvrnená žiadnym katastrofickým pádom do hriechu. Toto je v ostrom protiklade so zjavením Biblie. Podľa Koránu ľudia zabúdajú na svoj božský pôvod a dobrú podstatu (vplyv východných náboženstiev). Islam núti k úplnému odovzdaniu sa. Byť otrokom Allahovým znamená byť oslobodený od iných foriem otroctva. Každého, kto neverí v Alláha, pokladajú za nevďačného Bohu za život. Moslimovia veria, že život sa smrťou nekončí, veria v posledný súd, v nebo a v peklo. Základný životný pocit moslima je strach z Alláha, ktorý rozhodne o večnom umiestnení ľudskej duše podľa poslušnosti jeho príkazom. Moslimovia sami hovoria, že obava je jediný možný realistický pocit pred Alláhom. Obrazy neba a popis pekla sa nezhodujú s biblickým zjavením. Samovražedným atentátnikom je sľubovaná odmena v nebi v podobe 70 panien. Ježiš Kristus však zjavuje, že v nebi nebude človek ako muž alebo žena, nebude sa ženiť ani vydávať. Nebo je miesto, kam prichádza ľudská duša a duch. Duch človeka nemá pohlavie! Telá, ktoré budeme mať, budú premenené a slávne. Nebeské telá nie sú predurčené na sexualitu, ale na existenciu v Božej sláve. Nebo je čisté miesto a nič nečisté do neho nevojde. Krvavý atentát na inovercov nemôže byť vstupenkou do pravého neba, pretože Boh prikázal: „Nezabiješ!“

Päť pilierov islamu

Oficiálne má islam päť pilierov, v skutočnosti sa ako šiesty pilier označuje džihád - „svätá“ vojna proti neveriacim v Alláha (hlavne proti Židom a kresťanom). Prvým pilierom je islamské vyznanie viery (šaháda): „Nie je boha okrem Alláha a Mohamed je jeho prorok.“ Túto vetu vykrikujú moslimovia často a vždy v stave vzrušenia. Druhým pilierom je osobná modlitba, ktorá je povinná 5-krát denne. Najskôr sa moslimovia modlili tvárou k Jeruzalemu, ale Korán im neskôr prikázal modliť sa smerom k Mekke. Tým moslimovia vyjadrujú, že najdôležitejším a centrálnym mestom je pre nich Mekka, a nie Jeruzalem. Modlitbe predchádza rituálne umývanie. Najkoncentrovanejšie sú modlitby v piatok na obed v mešite. Tretím pilierom je dobročinnosť. 2,5 % majetku by malo byť ročne rozdelené chudobným moslimom. Malo by byť... Štvrtým - silným pilierom islamu - je dodržovanie ramadánu. Je to posvätný mesiac moslimského kalendára, lebo vtedy sa začalo zjavenie Koránu a Mohamed sa presťahoval do Mekky. Od úsvitu do západu slnka prebieha pôst. Zdržujú sa od jedla, pitia i fajčenia (čo po západe slnka všetko dobehnú). Mala som možnosť zažiť ramadán v Jeruzaleme a bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok. Pre turistu to znamená obmedzený pohyb na historicky významných miestach Jeruzalema, zákaz vstupu na Chrámovú horu, k Zlatej bráne a podobne. Mesto pulzuje neuveriteľným chaosom, ovzdušie je naplnené hlukom. Z minaretu vychádzajú cez amplión nanucujúce vyhlásenia islamu. Vzduch je presiaknutý lžou. Nie je možné uniknúť, jednoducho to nepočuť. Nikde v Jeruzaleme vtedy nie je tiché miesto ani v múzeu, ani na záchode. Autá trúbia ako zbláznené a davy moslimov sa valia bránami Zlatého mesta. Ich pohľady nie sú práve priateľské. Potom, ako sme priamo na ulici zažili pokus o okradnutie, zaznel neďaleko od nás výbuch. Náš židovský sprievodca nám bez nejakého zvláštneho vzrušenia povedal, že to nebola prasknutá pneumatika, ale zrejme samovražedný útok a večer to bude v správach. Keď sme prechádzali arabskou uličkou starého Jeruzalema bola som v šoku, keď som videla na moslimských obchodoch nápisy v angličtine: „Šťastný 11. september!“ s obrázkom usmiateho panáčika. Skutočne hlboký zážitok!

Džihád - svätá vojna

Piatou povinnosťou moslima je raz za život vykonať púť do Mekky. Zdá sa, že v poslednej dobe najviac ožíva šiesty pilier, ktorý má celosvetový rozmer - džihád. Svätá vojna proti inovercom je založená na nezmieriteľnom konflikte. Každý pokus o mier je prejavom naivnej nevedomosti. Ak moslimovia ustúpia, tak len dočasne a zdanlivo, aby získali lepšiu pozíciu v ďalšej bitke. Radikálny moslim nikdy neustúpi, mierovú zmluvu nikdy nedodrží. Podľa islamu moslim nemá klamať moslimovi, ale keď oklame inoverca, alebo nedodrží zmluvu s ním, neprehrešil sa. Preto moslimovia spokojne klamú aj pod prísahou na vlastnú matku. Medzi veci, ktoré by nemali robiť, patrí krádež, pitie opojných nápojov, jedenie bravčového mäsa, sexuálna promiskuita. Po smrti Chadídži mal Mohamed viac žien. Podľa jeho vzoru Korán povoľuje mnohoženstvo. V islamskom svete je stále veľký morálny problém s detskými nevestami. Malé dievčatká sú vydávané do rúk zrelých mužov bez ich súhlasu. Je zdokumentované, že keď mal Mohamed viac ako 50 rokov, oženil sa s Á´išou, ktorá mala len 9 rokov! Manželská zmluva však bola podpísaná, keď malo dievča 6 rokov! Á´iša s ním musela žiť do jeho smrti. Keď Mohamed zomrel, dovŕšila 18 rokov života.

Použitie sily

Islam je označovaný za prostriedok medzinárodného porozumenia. Zdá sa však, že je skôr zjednocujúcim faktorom teroristických skupín, hoci ani islam nie je jednoliatym celkom a rozdelil sa na viaceré frakcie.

Moslimovia tvrdia, že obraz islamu ako militantného náboženstva je len predsudok Západného sveta. Neviem, ako to dnes (po udalostiach 11. septembra) chcú vysvetliť Amerike a celému svetu. Je historickou skutočnosťou, že islam sa rozšíril hlavne silou meča, nie silou láskavého slova. Počas 13. storočí islam a Európa zdieľali spoločné hranice a väčšinu času o územie bojovali. Aj moslimovia uznávajú, že Korán neradí nastaviť po údere druhé líce, tak ako Kristus. Korán nie je príručkou pacifizmu. Sám Mohamed bol bojovník, vojnový vodca, a zanechal po sebe tradíciu vedenia vojny. Korán povoľuje trestanie zlých činov a podporuje spravodlivú vojnu. Úlohou svätej vojny je pomstiť vykonané zlo. Otázkou však zostáva, čo je tým zlom? Kedy je vojna spravodlivá?

Nároky na Jeruzalem

Je paradoxom, že moslimovia si dnes robia nárok na Jeruzalem, ktorý v histórii islamu nikdy nehral dôležitú úlohu. Jeruzalem je hlavným mestom Židov 3000 rokov, nikdy nebol hlavným mestom moslimov. V Biblii je zmienka o Jeruzaleme viac ako 700-krát, v Koráne ani raz! Jeruzalem vybudoval kráľ Dávid po tom, ako ho dobyl asi v roku 1000 pred n.l. a porazil kananejský národ - Jebuzejcov. Kráľ Dávid učinil Jeruzalem hlavným mestom svojho kráľovstva, preniesol sem Archu zmluvy. Kráľ Dávid legálne kúpil pozemky na hore Mória, kde v roku 960 pred n.l. kráľ Šalamún postavil prvý Chrám. Tu prebývala Božia sláva - šekina. Jeruzalem bol centrálnym svätým miestom uctievania Boha pre Židov tisícročia pred narodením Mohameda a vznikom samotného islamu. Šalamúnov chrám, ktorý bol postavený na mieste, kde Abrahám išiel obetovať Izáka, je dnes zborený. Miesto, kde stál, je pre Židov najsvätejšie, lebo tam bola Svätyňa svätých. Toto miesto na Chrámovej hore si násilne privlastnili moslimovia. Z histórie je úplne jasné, komu toto miesto má patriť, kto ho získal legálnym spôsobom. Je zarážajúci fakt, že Mohamed v Jeruzaleme počas svojho života nikdy nebol a toto mesto nepokladal za dôležité. Podľa tradície ho okrídlený kôň v noci zaniesol na Chrámovú horu a odtiaľto vystúpil prorok do neba. Tento jav nikto nevidel, chýbajú výpovede svedkov (možno preto, že bola noc a prorok nevyžaroval svetlo). Je však doložené, že Mohamed nezomrel v Jeruzaleme! Tento popis konca jeho života sa javí ako vykonštruovaný pokus o nadprirodzený zázrak, ktorý počas celého jeho života chýbal. Na tomto mieste bol v roku 691 vystavený Skalný dom. Na južnom svahu Chrámovej hory bola v roku 715 vybudovaná mešita El-Aksa Mosque, ktorá sa stala treťou najposvätnejšou islamskou svätyňou (po Mekke a Medíne). Pre Židov je Chrámová hora centrálne dôležitým miestom viac ako 3000 rokov, moslimovia si robia na ňu nárok od 8. storočia po Kristovi! Dnes žije v Izraeli 1/6 obyvateľov, ktorí sa považujú za moslimov. Požiadavka moslimov na Jeruzalem ako hlavné mesto je neoprávnená a nepodložená historickými faktami. Zaujímavosťou tiež je, že mnohí, ktorí sa dnes označujú za Palestínčanov, v skutočnosti nemajú arabský pôvod.

Islam verzus kresťanstvo

Nezostáva mi priestor venovať sa sociálnym zmenám, ktoré priniesol Mohamed. Jeho myšlienky ohľadom zaopatrenia chudobných, boja proti alkoholizmu, hazardným hrám a sexuálnej promiskuite sú dobré, ale nie sú ničím novým. Už v Starom zákone je varovanie, že smilstvo a vínna šťava odníma rozum (v origináli srdce) a že vo víne je prostopašnosť. Boh nariadil, že sa treba starať o chudobných. A zjavil tiež, že opilci, smilníci a cudzoložníci nezdedia Božie kráľovstvo. Tieto morálne normy boli stanovené stáročia pred narodením Mohameda.

Porovnaním Koránu a Biblie, islamu a židovsko-kresťanskej viery, prichádzame k záveru, že Boh Izraela - Jahve nie je totožný s púštnym bohom Alláhom. Ide o dve rozdielne bytosti. Korán je nepochybne duchovná kniha, ale obsahuje historické omyly a tvrdenia, ktoré nie sú založené na pravde. Na hore Mória Abrahám mal obetovať Izáka, nie Izmaela. Vyvolený národ je židovský, nie sú ním Arabi - potomkovia Izmaela. Jeruzalem je hlavné mesto Židov, nie moslimov. Chrámová hora legálne patrí izraelskému národu. Mohamed v Jeruzaleme nikdy nebol. Počas celého svojho života neučinil nijaký zázrak. Je málo pravdepodobné, že po svojej smrti by navštívil Jeruzalem, ktorý ani počas svojho života nepokladal za dôležitý. Islam popiera, že Ježiš Kristus je Boží Syn, popiera Trojicu. Moslimovia uznávajú Ježiša Krista ako proroka, ale podľa Jeho učenia nežijú. Zjavenie Koránu je v rozpore so zjavením Starého i Nového zákona, nie je jeho pokračovaním ani vyvrcholením. 100-krát opakovanej lži ľudia ľahšie uveria, ale lož sa nikdy nestane pravdou. Ani 1300 rokov nestačí na to, aby sa lož premenila na pravdu, hoci sa hlasno vykrikuje z najvyššej veže. Duchovný prameň islamu nevydával čistú vodu ani pri svojom vzniku a v priebehu storočí sa ešte viac zanečistil. Podľa moslimov vzývanie Alláha čistí srdce a odstraňuje hrdzu. Podľa Biblie vzývanie falošných bohov zatemňuje srdce a robí ho zlým, človek stráca schopnosť prijať pravdu, schopnosť rozlišovať čo je dobré. Takýmto uctievaním sa ľudské srdce práve zanečisťuje. Zo židovsko-kresťanského pohľadu je islam falošným náboženstvom. Spoločnou črtou judaizmu a kresťanstva je viera v Mesiáša v ľudskom tele, ktorý je Synom Božím. Skúsenosť z 11. septembra 2001 nás nepresvedčila o čistom srdci odovzdaných vyznávačov islamu. Alláhov súcit a milosť sa v Koráne spomína na 192 miestach. Alláh je popisovaný ako vysloboditeľ z utrpenia a utešiteľ, jeho láska je údajne nežnejšia než láska vtáčej matky k mláďaťu. Zdá sa, že správy zo zahraničia v televíznych novinách neodrážajú milosrdný charakter Alláha. Posledný samovražedný atentát sa stal včera v Bagdade na hlavnej ulici šiitskej štvrte, kde zomreli traja ľudia a desiatky sa zranili (vrátane policajtov). Ramadán, ktorý začal minulý týždeň, v Iraku nie je pokojný. Moslimovia nemajú poriadok ani vo vlastných radoch. Boje medzi sunnitmi a šiitmi nie sú dobrou medzinárodnou vizitkou islamu - náboženstva „mieru“.

Použitý zdroj informácií:

Huston Smit: Světové náboženství.
1.vydanie. Praha, Knižní klub 1995, s.145-169

Tomík Radoslav: 40.výročie šesťdňovej vojny. Logos 8/2007- IV. ročník, s. 21

GEO - 8/2007 - s.43

Brosnahan Tom, Ullian Robert:
Jeruzalem. 1.české vydanie.
Bučovice, RO-TO-M 2000, s.9-14