Postrehy zo života ortodoxných Židov

Pred mojimi očami sa odvíjali dva úplne rozdielne svety, ktoré mali spoločného menovateľa – židovstvo.

Pred mojimi očami sa odvíjali dva úplne rozdielne svety, ktoré mali spoločného menovateľa – židovstvo. Dvaja bratia, dve rodiny a dva diametrálne rozdielne spôsoby života, ktoré sa odohrávali v tej istej krajine a ktorých korene pochádzajú z diaspóry východného Slovenska.

Avihou Efrat a jeho ortodoxný brat Nadav so svojimi rodinami sa vydali po stopách svojej mamy Blanky Bergerovej a navštívili miesta, ktoré spomína vo svojej knihe „Najväčší biznis môjho života“. Prešli od Humenného cez Banskú Bystricu, až po miesto hlboko v lesoch Starých Hôr, kde počas vojny našlo úkryt 70 židov, medzi ktorými bola aj rodina Bergerových a údajné miesto v Dolnom Jelenci, kde by mohla byť podľa zápisu v kronike obce Staré Hory pochovaná, zastrelená Frederika Špringerová, rodená Bergerová, sestra matky obidvoch bratov Efratových.

Pri zostavovaní programu si Avihou vyslovene želal zaradiť stretnutie s „evanjelikálnym“ pastorom Křížom, ako prejav vďaky za podporu pri prezentácii knihy po Slovensku. Pred samotnou návštevou ma Avihou požiadal, aby som nespomínala pred Nadavom a jeho rodinou, že vchádzame do budovy, kde sa konajú kresťanské bohoslužby, pretože jeho ortodoxný brat by mohol odmietnuť vstúpiť na také miesto. Ale keďže moderne vyzerajúca budova Kresťanského spoločenstva sa vôbec nepodobá na kostol, nepadlo žiadne podozrenie zo strany Nadava, že by vstúpil na miesto, kde by kresťania mohli uctievať Ježiša Krista. Takýto kúsok sa Avihou nepodaril pri presviedčaní Nadava, aby sa išiel pozrieť do košickej katedrály, a tak Nadav a jeho štyri dcéry počkali asi 50 m od tohto historického skvostu na svoju sekulárnu rodinu, ktorá obdivovala gójsky kostol nielen zvonku, ale aj zvnútra.

Pri príprave stretnutia som ešte musela pastora Jardu upozorniť na niektoré nuansy spoločenského styku tohto zmiešaného príbuzenstva. Ortodoxná časť rodiny nepodáva ruky opačnému pohlaviu. Len muži mužom a ženy ženám. Naopak rodina sekulárneho brata sa s radosťou vrhala na opačné pohlavie, akoby chceli vynahradiť bezdotykovú komunikáciu svojich ortodoxných príbuzných.

Ďalej sme riešili otázku kóšer stravy. Našťastie nás vždy zachránila Coca Cola, ktorá je neoddiskutovateľne kóšer v každej krajine a voda najlepšie podávaná v jednorazových plastových pohároch. Vzácna návšteva sa mohla ešte ponúknuť ovocím a zeleninou, ktoré sú taktiež kóšer, pokiaľ ich nejaký pohan nepokrája nečistým nožom.

Po prekonaní týchto úvodných prekážok najmladšia dcéra Nadava Racheli objavila v miestnosti model tretieho chrámu, ktorý má byť postavený v Jeruzaleme a to sa už mohol ujať slova Nadav, ktorý s hrdosťou začal vysvetľovať históriu tohto vzácneho miesta, kde stál prvý chrám a kde bude postavený tretí chrám. Na jeho veľké prekvapenie v pastorovi Jardovi našiel zdatného odborníka na Starý zákon, takže debata sa odvíjala naozaj fundovane, čo zaujalo aj sekulárnu časť rodiny, ktorá pri každej príležitosti dáva najavo, že nie je vôbec náboženská a veľmi sa ospravedlňovali za spôsoby svojej ortodoxnej rodiny, napríklad keď sme museli zastaviť autobus na 15 minút, aby sa ortodoxní stihli pomodliť večernú modlitbu pred západom slnka. Vcelku je to veľmi milá rodina, v ktorej sa ženy obliekajú tak, aby nepobúrili svoje okolie zbytočným odhaľovaním svojich tiel (to mi veľmi silne pripomína aj naše kresťanské spôsoby). Nosia iba dlhé sukne a blúzky s dlhými rukávmi aj v horúčave a vydaté ženy si pokrývajú aj vlastné vlasy parochňami.

Stolovanie v reštaurácii bolo prinajmenšom zaujímavé. Objednaný stôl pre 10 ľudí sa rozdelil na dve časti. Ortodoxná časť rodiny si po láskavom zvolení reštauračného personálu vytiahla svoje vlastné jedlo, ktoré si predtým pripravili z kóšer produktov z Izraela, ktoré mimochodom vláčili so sebou vo veľkom kufri a objednali si len Coca Colu a vodu. My ostatní sekulárni sme si objednali normálnu stravu a potom sme sa spolu najedli.

Nevôľa voči kresťanským symbolom sa mimoriadne prejavila na mieste pri hlavnej ceste, kde bol umiestnený kríž s ukrižovaným Ježišom, a ktoré nám starosta obce Staré Hory pán Kováč označil ako údajný hrob, kde mohla byť pochovaná Frederika Bergerová. Zrazu nastal rozruch, zmätená gestikulácia a pobehovanie okolo kríža, čo trvalo asi 10 minút. Napokon som pochopila, že pamätnú tabuľu židovky Frederiky Bergerovej nie je možné umiestniť pri kríži. V tomto momente už zasiahol neortodoxný brat Avihou, ktorý im prikázal umiestniť tabuľu 10 m od kríža, a pokladal vec za vybavenú. Na čo sa všetci ukľudnili a začali kopať jamu na upevnenie tabule.

Blanka vo svojich spomienkach píše: „Môj otec Jakob Berger bol kohen, príslušník rodu kňazov...“ aj to možno ovplyvnilo vyštudovaného architekta Nadava, aby sa počas vojenskej služby v Izraelskej armáde, kde slúžil ako pilot, obrátil na judaizmus a stal sa ortodoxným Židom. V tomto zmysle viedol aj svoju rodinu. Ako jeden z mála ortodoxných mužov pracuje, aby mohol podporovať svoje tri vydaté dcéry, ktorých manželia študujú Tóru a navštevujú židovskú školu ješivu a podpora štátu im nestačí na slušné živobytie. Okrem toho sa spolu s manželkou stará ešte aj o svoje dve ďalšie nezaopatrené deti.

Aj napriek rôznym paradoxom, ktoré sa nám znovuzrodeným ľuďom, ktorí veríme v toho istého Boha ako Židia, môžu zdať príliš pritiahnuté za vlasy, na ortodoxných Židoch je možné pozorovať ich lásku a rešpekt voči Bohu Stvoriteľovi vesmíru, ktorú vyjadrujú plnením príkazov a povinností, ktoré vychádzajú z Biblie a ktoré už po stáročia vykonávajú po celé pokolenia a ktoré ich s najväčšou pravdepodobnosťou dokázali uchrániť pred asimiláciou s národmi, do ktorých boli rozptýlení. Asi aj preto, aby zvyšok pohanského sveta poznal Boha Abraháma, Izáka a Jákoba.