Predstavujeme naše zbory – Galanta

AKO TO BOLO

Počiatky galantského zboru sa datujú od roku 1996, kedy hŕstka ľudí na čele s Jozefom Lőrinczom a jeho manželkou Betty viedla modlitebné stretnutia, a tak kládli základy pre budúci zbor. V rovnakom čase tiež už fungovali pravidelné bohoslužby, ktorých organizácia bola napriek problémom s priestormi a dochádzaním veľmi podobná tým dnešným. Zbor bol oficiálne založený v roku 2003 ako občianske združenie a takto funguje dodnes.

Už od svojho počiatku sa zbor orientoval na Zbor Viery (Hit Gyülekezete) v Budapešti a na učenia a kázne pochádzajúce od pastora Sándora Németha. Celkom sľubne sa začala vyvíjať spolupráca so zborom Hit z Győru, odkiaľ chodil vtedajší pastor pravidelne slúžiť do Galanty. Táto spolupráca trvala približne rok.

Až do roku 2002 bol zbor bez prepojenia na konkrétny služobný dar. Začiatkom uvedeného roku sme nadviazali kontakt s pastorom Gyurim Szekeresom, ktorý viedol zbor Hit v Tatabányi. Niekoľko rokov sme tam pravidelne navštevovali hlavne nedeľné bohoslužby. Bolo to veľmi dobré obdobie, pretože kázňami pastora Szekeresa došlo k mnohým korekciám v zborovom živote, ale aj v životoch bratov a sestier. V oblasti rastu zboru však k výraznej zmene ani v tomto období nedošlo. Na prelome rokov 2007-2008 sme si uvedomili, že i napriek tomu, že nás prijali s veľkou láskou, nedošlo k užšej spolupráci.

O Božej práci v Banskej Bystrici sme sa dozvedeli od pastora Tibora Starého a z časopisu LOGOS. Po niekoľkých návštevách zboru v Šali, kde slúžil pastor Jardo Kříž, a po účasti na konferencii v Banskej Bystrici nám bolo jasné, že pomazanie, ktoré pramenilo z Budapešti, je aj na Slovensku. Na základe vyučovania Sándora Németha o služobných daroch, kde veľmi zreteľne poukázal na problémy malých cirkví, sme nadviazali kontakt s Kresťanským spoločenstvom MILOSŤ. Pastor Jardo s manželkou Ankou nás vrelo prijali, a tak začala nová éra vo fungovaní nášho zboru. Okamžite sme videli dobré ovocie tohto rozhodnutia. Zbor sa dostal z izolácie, začalo sa s pouličnými evanjelizáciami aj s premietaním filmov. Ľudia v zbore sa zobudili a začali slúžiť s novým nadšením. V roku 2011 sa k zboru pridalo aj niekoľko Galanťanov zo zboru v Šali. Bolo to obdobie, kedy prebiehali tak osobné, ako i pouličné evanjelizácie, čo prinieslo zásadný rast zboru. V roku 2012 sme si prenajali a následne prerobili priestory v obchodnom dome v centre mesta, kde zbor funguje doteraz.

Začiatkom roka 2014 nami otriasla správa o úmrtí nášho pastora Jozefa Lőrincza. Dovoľte, aby sme nasledujúcich pár riadkov venovali jeho pamiatke.

JOZEF LŐRINCZ

Joco, ako sme ho všetci volali, bol neúnavným Božím bojovníkom, skrze ktorého Pán položil základy dnešného zboru. Svoj život odovzdal Ježišovi v roku 1991. Úvod jeho kresťanskej dráhy bol poznačený veľkolepou evanjelizáciou, ktorú na začiatku deväťdesiatych rokov spoluorganizoval v galantskej športovej hale. Evanjeliom tu bolo dotknutých niekoľko tisíc ľudí a veľká časť z nich zažila uzdravenie z rôznych nemocí. Viacero ľudí si ho pamätá z evanjelizácií v centre mesta, ktoré viedol s veľkým zanietením, i napriek tomu, že sa stretol s odporom, či zo strany mestského úradu, alebo verejnosti. Smelo vystupoval a hlásal vzkrieseného Krista, túžil byť živým svedectvom nášho Pána. 

Úzkostlivo stál na Slove, ktoré nám hovorí, aby sme milovali svojich blížnych ako seba samých. A toto bola pre neho tá zásada, ktorá bola merným lanom evanjelizácií. V roku 2012 až 2013 viedol v zbore uzdravujúce zhromaždenia. S odovzdanosťou sa modlil za uzdravenie, mal veľký súcit s tými, ktorí trpeli rôznymi chorobami a neduhmi. Boli sme svedkami toho, ako boli ľudia uzdravení a vyslobodení. Joco rád kázal Božie slovo, rád sa napĺňal Duchom Svätým, miloval Jeho prítomnosť. Bol vďačný za ľudí, ktorých mu Pán poslal do cesty. Mal vďačné srdce za všetko, čo od Boha dostal, za večný život, rodinu, cirkev aj služobníkov, ktorých si veľmi vážil a ctil. So záujmom sledoval dianie a udalosti, či už doma, alebo vo svete. Jeho pozornosť bola upriamená hlavne na dianie v Izraeli. Mal veľmi dobré vzťahy so Židovskou náboženskou obcou v Galante, ktorá prácu zboru vnímala a aj doteraz vníma veľmi pozitívne. O ich priateľskom postoji svedčila hojná účasť na podujatiach s Ivom Samsonom, ktorého Joco opakovane pozýval do Galanty. Samozrejme, i my sme sa vďaka dobrým vzťahom zúčastňovali na podujatiach organizovaných židovskou obcou.

S veľkou ochotou pomáhal bratom, ktorí navštevovali Szent Pál Akadémiu v Budapešti v písaní a prekladaní diplomových prác.

Za ovocie jeho práce pre Pána tiež považujeme to, že dvaja mladí bratia zo zboru študujú na dennom štúdiu spomínanej akadémie a popritom slúžia v evanjelizačnom tíme, ktorý vedie evanjelista Nagy Józsi. Ďalší traja bratia sa chystajú nastúpiť od septembra budúceho roku.

Medzi Jocove koníčky patrilo letectvo, ktorému sa venoval vo voľnom čase. Zaujímavosťou je, že bol schopný rozpoznať akékoľvek lietadlo letiace na oblohe, a to nielen na pohľad, ale aj podľa zvuku motora. O lietadlách vedel takmer všetko.

Joco nám všetkým stále veľmi chýba, no vďaka Bohu vieme, že je na tom najlepšom mieste a že príde deň, kedy budeme spolu chváliť Hospodina.

AKO TO JE DNES

Napriek veľkej strate, ktorá zbor postihla odchodom milovaného pastora, sme sa s pomocou Božou vysporiadali s počiatočnými turbulenciami. Prešli sme obdobím, kedy sa emócie zmiešavali s vyznaniami a víziami, niektorí odišli, iní pribudli. Jediné, čo zostalo, zostáva a zostane, je Božie slovo. Ani na jediný moment sme nezaváhali v tom, že dielo, ktoré Pán započal v Galante skrze Joca, má pokračovať, vedeli sme a vieme, že je to Božia vôľa. V počiatočnom období sme sa možno viac ako inokedy navzájom držali na modlitbách. Na bohoslužbách sme chválili Pána tak radostne, ako to len išlo, bolo to obdobie, kedy si človek mnohokrát povie: mlč duša moja a očakávaj na Hospodina!

Bohoslužby pokračujú, jadro zboru zostalo stabilné. Viac-menej spontánne sme si podelili organizačnú štruktúru fungovania zboru. Pastorovania zboru som sa po čase ujal ja (Roman – moje svedectvo si môžete prečítať v Logose z októbra 2014). Momentálne ešte stále slúžim aj vo chválach spolu s manželkou Annamáriou. Verím, že Pán pridá hudobníkov do chvál, aby som sa v budúcnosti mohol viac sústrediť na kázanie Slova. Úprimná vďaka patrí každému služobníkovi, ktorý prispieva k budovaniu zboru svojím časom, talentom aj schopnosťami. Tak ako predtým, dôraz kladieme na kázané Božie slovo a jeho naplnenie v našich životoch. Napredujeme aj vďaka tomu, že k nám chodia pravidelne slúžiť služobníci z KS Milosť a tiež zo zahraničia, najmä z Hit Gyülekezete.

Zažívali sme a stále zažívame, že prichádzajú noví ľudia a vydávajú svoje životy Pánovi. Vidíme, ako sú ľudia uzdravovaní, vyslobodzovaní, ako Pán koná v našich životoch.

Momentálnou výzvou pre nás je zabudovávanie novoobrátených do zboru. Špecifikom tohto regiónu je, že ľudia relatívne ľahko prijímajú evanjelium Ježiša Krista, no majú pokrivené videnie o význame cirkvi. V 90-tych rokoch v Galante prebehla vlna, keď sa mnohí obrátili, no dnes majú svoje vlastné vysvetlenia, prečo nepotrebujú navštevovať cirkev, resp. miestny zbor. Pod vedením Svätého Ducha príde prielom aj v tejto oblasti.

Dobre nám fungujú detské besiedky, jedna pre mladšie deti a druhá pre staršie deti od 6 rokov. Rád by som opäť vyzdvihol prácu sestier, ktoré sa s ochotou a trpezlivosťou venujú deťom. Je to náročná práca, nakoľko sa v pomerne malých priestoroch zvykne zísť celý húf malých hemžiacich sa detí. Úlohou blízkej budúcnosti bude rozšírenie priestorov a posilnenie tejto služby o ďalších služobníkov.

Pravidelne sa stretávame na večerných i ranných modlitbách, pričom vidíme, ako Pán mení nielen naše životy, ale i naše mesto.

Stále si udržujeme dobré vzťahy so Židovskou náboženskou obcou a rôznymi občianskymi združeniami, s ktorými spolupracujeme na rôznych osvetových podujatiach zameraných na židovskú tematiku.

Jeden z našich bratov zastáva v meste post viceprimátora, a tak veríme, že aj to prinesie osoh a pozitívny posun vo vnímaní zboru zo strany verejnosti.

S príchodom dobrého počasia sa okrem osobných evanjelizácií zameriame aj na pouličné formy zvestovania Slova. Už teraz sa tešíme na igelitky s vodou, ale aj na surové vajcia, ktorými nás naši spoluobyvatelia zvyknú počastovať a my im na oplátku povieme, ako ich Pán miluje. V poslednom čase sa nám viackrát stalo, že na bohoslužbu prišli ľudia, ktorí spontánne vyhľadali cirkev, čo jednoznačne svedčí o tom, že po Evanjeliu je hlad.

AKO TO BUDE (v to veríme)

Sme veľmi vďační za služobný dar, pastora Jaroslava Kříža, skrze ktorého sme prijali víziu o raste a napredovaní. Veríme, že cirkev ako nevestu Ježiša Krista nepremôžu ani brány pekiel a že bude veľká a slávna. Vnímame dôležitosť miestneho zboru a tiež to, že bratia majú prebývať jednomyseľne spolu. Internetové kresťanstvo ani nejaké všeobjímajúce a anonymné ponímanie cirkvi nemôžu nahradiť skutočnosť, že cirkev tvoria konkrétni ľudia na konkrétnom mieste, uctievajúci Pána, modliaci sa za konkrétne potreby ľudí, miest aj celých regiónov.

Stále hľadáme rôzne kreatívne spôsoby, ako osloviť ľudí, pričom je nám jasné, že bez Svätého Ducha a Jeho intervencie to nepôjde. Veríme, že príde do zborov rast, aký sme tu ešte nevideli a snažíme sa už teraz na to pripraviť. V spojitosti s touto víziou sme sa niektorí rozhodli ísť študovať na Akadémiu Sv. Pavla v Budapešti. Veríme, že štúdium bude úspešné, a že aj to prispeje ku kvalite Božej práce, ku kvalite zboru aj k celkovej úrovni bohoslužieb. Čaká nás veľa práce a je pred nami mnoho výziev, ale v Kristovi zvládneme aj nemožné.

Na záver nám dovoľte povzbudenie zo Žalmu 35,18: „Budem Ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení, chváliť Ťa budem v mocnom zástupe ľudu.“ Amen

Bratia a sestry, oslavujme Pána.

Roman Lencsés, Betka Lőrinczová 
(Kresťanské spoločenstvo Galanta, apríl 2015)