Hledejte nejprve Boží království a jeho spravedlnost, a toto vše vám bude přidáno. (Matouš 6,33)

Prejavy a poruchy správania detí predškolského veku

logos-03-2012-deti2.jpgV tejto časti by som vám chcela opísať niektoré prejavy porúch správania, ktoré sú typické pre predškolský vek a vyskytujú sa u detí v materských školách.

Obdobie predškolského veku má značný vplyv na ďalší život jedinca. A ako som v prvej časti písala, dôležitú úlohu pri formovaní postojov, názorov, formovaní osobnosti dieťaťa predškolského veku má rodina a aj materská škola.

Dieťa, ktoré má v prvých rokoch dobré emocionálne zázemie, získava lepšie predpoklady pre duševný vývin, je samostatnejšie, aktívnejšie, úspešnejšie. Obdobie medzi 3. a 6. rokom sa všeobecne považuje za obdobie aktívnej spoločenskej prispôsobivosti, keď sa čoraz viac uplatňuje uvedomelosť vo vzťahu k rodičom, vychovávateľom. Z vývinového hľadiska je teda veľký predpoklad k tomu, že včas podchytené nevhodné správanie u detí predškolského veku možno eliminovať alebo pretransformovať do prijateľnej podoby a predísť vážnejším prejavom maladaptívneho správania.

V spoločenskej praxi sa môžeme stretnúť s rozličnými podobami nežiadúceho alebo deformovaného správania detí, mládeže a dospelých.

Pod súhrnný názov poruchy správania sa zaraďuje skupina odchýlok od normálneho, primeraného správania. V súčasnosti nie je jednotná definícia na vymedzenie porúch správania. J. Grác definuje problémové správanie ako také prejavy jednotlivca, ktorými sa odchyľuje od prijatých zvykov a noriem spoločnosti, v ktorej žije, čím viac alebo menej vytvára ťažkosti sebe a druhým.

V prostredí, kde sa deti stretávajú, hrajú, učia, sa niekedy vyskytnú neprimerané prejavy správania. Základným rozdielom medzi deťmi s poruchami správania a deťmi, ktoré majú správanie v norme, je miera, trvanie a stupeň nežiadúcej aktivity (správania).

Pod súhrnný názov poruchy správania sa zaraďuje skupina odchýlok od normálneho, primeraného správania.

U detí predškolského veku ide skôr o neuvedomelé narušovanie normy, niekedy o neschopnosť prispôsobiť sa bežným výchovným požiadavkám. Ako som už uviedla, tu je dôležité, aby dieťa vedelo tiež odkiaľ a pokiaľ sú tie stanovené hranice, aby nebola narušená norma spoločnosti, v ktorej žije.

Poruchy správania charakterizuje:

  • Odchýlka od bežného očakávaného správania
  • Vysoká frekvencia výskytu negatívnych prejavov správania

Ide o extrémne správanie, ktoré porušuje sociálne očakávanie primerané veku, teda je závažnejšie ako príležitostná detská neposlušnosť, ojedinelé výstrelky, miernejšie formy hyperaktivity, emočné výkyvy a pod.

Poruchy správania, viažuce sa niekedy na emocionálne poruchy alebo maladjustáciu, majú širokú variabilitu foriem. Niekedy sa iba málo alebo vôbec neviažu na konkrétne dianie (napr. v triede), na hru, komunikáciu alebo inú interakciu.

Môže ísť napr. o opakovanú agresiu, pohybový nepokoj a pod. Títo jedinci majú často problémy vo výchovno – vzdelávacom procese, „v školských zručnostiach“ a je dosť veľkým problémom organizovať pre nich adekvátne stratégie výučby.

Chcela by som vám opísať niektoré prejavy porúch správania, ktoré sú typické pre predškolský vek a vyskytujú sa u detí v materských školách.

Hyperaktivita

logos-03-2012-deti1.jpgV materských školách sú pomerne často problémom nadmerne živé – hyperaktívne deti. Tieto deti sú nápadné najmä motorickým nepokojom, nesústredenosťou, mnohovravnosťou.

Keďže sa hyperaktivita často viaže s deficitom v oblasti pozornosti, Americká psychologická asociácia ju nazvala AD/HD (attention deficit + hyperactivity disorder).

Mnohé deti s AD/HD vykazujú tiež agresívne prejavy, výukové ťažkosti, rôzne neurologické poruchy (ľahká mozgová disfunkcia, poruchy koordinácie pohybov), poruchy v oblasti vizuo-motorickej percepcie, emocionálne poruchy. Výskyt je častejší u chlapcov.

Hypoaktivita

Hypoaktívne dieťa býva málovravné, pasívne, menej pohyblivé. Môžu sa u neho prejavovať aj výbuchy zlosti, lebo býva terčom posmechu.

Takéto deti sú pomalé, neobratné, nezhovorčivé, vydržia dlho v nečinnosti. Pôsobia ako bezproblémové, poslušné, ale niekedy zasa pôsobia dojmom zaostalého dieťaťa.

Detská neuróza

Pri neuróze si môžeme všimnúť rôzne neurotické návyky ako ohrýzanie nechtov, cmúľanie prstov (O. Kondáš, 1979). Detská neuróza často býva označovaná ako emocionálna porucha.

Agresivita

Agresivitou nazývame každé zámerné konanie, ktorého motívom je otvorenou alebo symbolickou formou spôsobiť niekomu alebo niečomu krivdu, škodu alebo bolesť. V materskej škole vznikajú najčastejšie spory o hračky, či sú to slovné hádky, ktoré ale môžu vyústiť do vážnejších útokov ako bitky, strkanie a pod.

V materských školách sú pomerne často problémom hyperaktívne deti.

Klamstvo a detská lož

Dieťa predškolského veku má ešte vnímanie nepresné, predstavy nejasné, nezodpovedajú skutočnosti. Podľa P. Klímu a J. Klímu (1978) o klamstve hovoríme vtedy, keď dieťa už je schopné rozlišovať medzi pravdou a nepravdou a uvedomuje si výhody pri praktizovaní nepravdy.

Príčiny detského klamania (Ľ. Edelsberger, F. Kábele a kol., 1988) sú:

  • Nedostatočná výchova (detské omyly a nepravdy prerástli v lož),
  • Zlý výchovný vzor
  • Psychická porucha – pseudolgia phantastica, tzv. bájivá lož, kedy si títo jedinci vymýšľajú zložité deje, ktorým sami veria.

Detská neposlušnosť

Pri detskej neposlušnosti ide o vedomé alebo niekedy aj o nevedomé neplnenie pokynov, príkazov alebo zákazov rodičov, pedagógov, vychovávateľov, nerešpektovanie opakovanej výzvy k poslušnosti, presadzovanie vlastných, často výchovne nežiadúcich zámerov.

Neposlušnosť môže byť podľa V. Gaňu (1963) podmienená:

  • Typom nervovej činnosti,
  • Nevhodným príkladom z filmu a pod.,
  • Nevyriešeným konfliktom, a to konfliktom spôsobeným nespravodlivým trestaním, ironizovaním alebo zosmiešňovaním.

Ak dieťa nie je včas usmernené, motivované, neposlušnosť môže prerásť do vzdorovitého správania.

V. Gaňo ( 1963) uvádza tieto formy vzdorovania:

  • Dieťa nechce robiť to, čo robí pedagóg, vychovávateľ,
  • Dieťa robí to, čo pedagóg, vychovávateľ zakazuje
  • Dieťa robí opak toho, čo je žiadané (negativizmus)

Príčinou vzdorovitého správania podľa E. Rybárovej (1986) môže byť:

  • Nesprávna výchova (rozmaznanosť, prísnosť, nedôslednosť),
  • Iný škodlivý vplyv prostredia (zlý vzor, hádky),
  • Vrodený sklon (neschopnosť prispôsobiť sa),
  • Patologický stav (encefalopatická porucha osobnosti, psychopatia)

Najčastejšie dieťa vzdoruje okolo tretieho roku a v puberte. Pri nesprávnej výchove sa môže fyziologická vzdorovitosť zmeniť v trvalú vlastnosť človeka. U detí môže vzdorovitosť prerásť do afektívnych porúch.

Afektívne poruchy

Vznikajú ako následok nedostatočného alebo nevhodného citového pôsobenia pedagógov, vychovávateľov. Príznakmi afektívnych porúch podľa L. Edelsberga, F. Kábeleho a kol. (1988) sú:

Zvýšená dráždivosť, výbuchy zlosti a hnevu, agresivita, mrzutá nálada, apatia, porucha spánku a obrátený rytmus dieťaťa (cez deň je ospalé, v noci nespí, je nespokojné).

Predškolský vek má do značnej miery určujúci vplyv na celý ďalší psychický vývin a na jeho zdravie v školskom veku i v dospelosti. Preto je nevyhnutné venovať veľkú pozornosť uspokojovaniu všetkých potrieb detí tejto vekovej kategórie a v prípade problémov v správaní včas začať s vhodnou intervenciou.



Související články

Charizmatické prejavy|Logos 10 / 2014 | Jaroslav Kříž |Vyučování
Buďte jako děti|Logos 2 / 2012 | Daniel Šobr |Téma
Deti potrebujú hranice|Logos 2 / 2012 | Oľga Betková|Vyučování
Ako vychovať zbožné deti|Logos 2 / 2012 | Kenneth Copeland|Vyučování
Tři nevidomé děti prohlédly|Logos 12 / 2008 | Redakce |Skutečný příběh