Hospodin zná cestu spravedlivých, ale cesta svévolníků vede do záhuby. (Žalm 1,6) |
Prvý list apoštola Petra, písal pre zbory v Malej Ázii v časoch, keď boli kresťania vystavení veľkému tlaku zo strany pohanského prostredia, v ktorom žili (Peter o nich hovorí, ako o tých, ktorí žijú v „diaspore“), čelili dokonca útlaku. O silnom útlaku v našom prípade – vďaka Pánovi a demokratickému zriadeniu v našej krajine – nemôžeme hovoriť, ale jeho náznaky sa občas objavujú (stačí, keď myslíme na spôsob, ako si úrady počínajú s našou žiadosťou o registráciu cirkvi). A čo sa týka tlaku zo sveta, ten pociťuje denno-denne každý kresťan a všetci máme skúsenosť, že už len zostať pasívnym znamená oddať sa vplyvu duchovných mocností, ktoré vo svete pôsobia. Preto je pre nás Petrov list nanajvýš aktuálny.
Kľúčovým slovom tejto epištoly je „anastrofé“, ktorého najlepším prekladom v kontexte tohto listu je „spôsob života“ alebo „životný štýl“ (takmer polovica všetkých výskytov tohto slova v Novej zmluve – šesť z trinástich – pripadá na prvý Petrov list). „Anastrofé” a jeho slovesná forma „anastrefó” sú kľúčovými pojmami nielen v prvom Petrovom liste (a tiež druhom), ale aj v celom kresťanskom živote. Práve v tomto sa kresťanská viera odlišuje od náboženstva: náboženstvo je o správaní sa v určitých situáciách, najmä na náboženských obradoch, kresťanstvo je spôsob života; a skutočne podstatné je nie ani to, ako sa kresťan správa v prítomnosti iných kresťanov na zhromaždeniach a pri iných „slávnostných“ príležitostiach, ale to, aký je jeho životný štýl. Aký má napríklad vzťah k iným ľuďom, k manželke, deťom, bratom a sestrám, k zamestnávateľovi, k susedom, k tým, ktorí ho neobľubujú, prípadne si z neho uťahujú alebo ho hanobia; ako si plní povinnosti v rodine, cirkvi, v zamestnaní, aký má vzťah k štátu, v ktorom žije, nakoľko rešpektuje zákony a nariadenia rozličných úradov atď. Či prežíva tú nevysloviteľnú a oslávenú radosť, ktorá vie byť tak príťažlivou pre ľudí vo svete, či sa vie radovať v časoch skúšky, či vie svoje starosti uvrhovať na svojho Pána a zostať pritom aktívny aj v duchovnom, aj v prirodzenom živote, či vie nezištne a nepokrytecky milovať svojich bratov a sestry i ľudí, ktorí smerujú do zatratenia a ktorých treba zachrániť. Či má mentalitu cudzinca a prisťahovalca v tomto svete, či žije tak, že si uvedomuje prechodnosť svojho pobytu na tejto zemi a smerovanie k tej sláve, pri zjavení ktorej sa bude s jasaním radovať. Takýmto otázkam venuje Peter svoj list, ktorý je však samozrejme omnoho viac ako praktickou príručkou do života, obsahuje mocné zjavenia o duchovných skutočnostiach, i menej známych a takých, o ktorých by sme si ani nemysleli, že súvisia s jeho hlavnou témou, odovzdaného kresťanského spôsobu života.
K tomu, aby tá sláva a sila, ktorá vyžaruje z Petrových slov inšpirovaných Svätým Duchom, mohla vniknúť do našich sŕdc a premieňať ich (veď kto z nás môže povedať, že vo všetkom, o čom Peter píše, je už dokonalý), je potrebné, aby bol preklad čo najduchovnejší a aby si prekladatelia neustále uvedomovali, že nestačí, aby bol text zrozumiteľný – „intelektuálne zvládnuteľný“, musí mať v sebe čo najviac z tej energie, ktorá vie v čitateľovom srdci vypôsobiť príslušné zmeny. A to je tá najväčšia výzva pre prekladateľa Božieho slova!
Jedným z problémov, o ktorých sme počas prekladu a jeho úpravy hodne diskutovali, bolo nájdenie najlepších slovenských ekvivalentov samotného kľúčového slova „anastrofé“, resp. jeho slovesnej formy (dôležitej skôr ohľadom k iným miestam Novej zmluvy) „anastrefó“. Pre tieto v slovenčine vôbec neexistujú jednoslovné ekvivalenty (vo význame, o ktorý nám teraz ide). K „anastrofé“ sa najviac približuje – ako sme to už vyššie uviedli – „spôsob života“ alebo „životný štýl“, „anastrefó“ sa musí prekladať rôznymi slovami, podľa kontextu, napr. „žiť“, „chodiť“, „počínať si“, „správať sa“, „chovať sa“ (sem patrí aj „obcovať“, ktoré je však už zastarané, preto ako ekvivalent neprichádza do úvahy). My sme sa stránili používať slovo „správať sa“, resp. „správanie“, lebo tieto označujú skôr spôsob jednania v konkrétnych životných situáciách. Tak napr. pre ľudí vo svete (1Pt 2,12; 1Pt 3,16), resp. pre neveriacich manželov (1Pt 3,1–2) je presvedčivé predovšetkým nie to, ako sa správame, keď nás vidia, keď si „dávame na seba pozor“, ale celý náš spôsob života. Preto sme sa snažili v preklade – pokiaľ to bolo možné – použiť túto trochu ťažkopádnu frázu i napriek tomu, že by bol text čitateľnejší, prirodzenejší, keby sme v ňom hovorili iba o „správaní sa“ (čo je tiež dobrý ekvivalent týchto gréckych slov v iných kontextoch). Kde to nešlo, tam sme dali presný výraz aspoň do poznámky.
Jedným z výstižných príkladov dôležitosti správneho prekladu slova „anastrofé“ je veľmi známy a často citovaný verš v 1Pt 1,18–19, ktorý v preklade prof. Roháčka znie takto: „Vediac, že nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ste vykúpení z márneho svojho obcovania, podaného otcami, ale drahocennou krvou jako bezvadného a nepoškvrneného baránka, Krista.“ Podobne je to formulované aj v evanjelickom preklade. Pre dnešného čitateľa však slovo „obcovanie“ veľa nehovorí; o koľko viac z tohto veršu dostaneme, keď slovo „anastrofé“ preložíme frázou „spôsob života“ (ako to okrem nášho prekladu robí a slovenský a český ekumenický, nová kralická biblia i český študijný preklad): „Veď viete, že nie pominuteľným zlatom alebo striebrom ste boli vykúpení z márneho spôsobu života zdedeného po vašich otcoch, ale vzácnou krvou bezchybného a nepoškvrneného baránka, Krista.“ Halleluja! Sme vykúpení tým najdrahším, Ježišovou krvou, nielen z hriechov, nielen z prekliatí, nielen z chorôb, nielen z neúspechov a z iných takýchto parciálnych vecí, ale z celého predchádzajúceho životného štýlu, ktorý Božie slovo označuje ako „mataios“ – márny, prázdny, bezcenný, neužitočný, zbytočný, ktorému chýba sila, pravda, úspech. Tak už niet žiadnej duchovnej prekážky, ktorá by nám mohla brániť v tom, aby sme si vytvorili životný štýl, ktorý sa dá charakterizovať pravým opakom tohoto všetkého, a žiť tak naplnený život, ktorý prináša požehnanie mnohým ľuďom v cirkvi aj tým, ktorí sú (ešte) vo svete. Prajeme vám, aby aj náš preklad prispel k tomu, aby ste, milí čitatelia, vedeli žiť („anastrefó“) takýmto životom („anastrofé“).
Prekladateľský tím
Preklad Biblie | | | Logos 1 / 2010 | | | Redakce | | | Překlad Bible |
Preklad Biblie | | | Logos 12 / 2009 | | | Redakce | | | Překlad Bible |
Preklad Biblie | | | Logos 8 / 2009 | | | Redakce | | | Překlad Bible |
Preklad Biblie | | | Logos 9 / 2009 | | | Redakce | | | Překlad Bible |
Preklad Biblie | | | Logos 5 / 2015 | | | Daniel Šobr | | | Překlad Bible |