Preklad Biblie

Okrem pokračovania prekladu Evanjelia podľa Marka prinášame aj menšie prekvapenie...

V tomto dvojčísle Logosu prinášame okrem pokračovania prekladu Evanjelia podľa Marka aj menšie prekvapenie – kompletný preklad Jakubovho listu, ktorý pripravil teológ Peter Málik, člen banskobystrického zboru Milosť. Peter sa zapojil do nášho projektu v júni ako prekladateľ novozmluvného textu. Súčasne sa rozhodlo, že sa budeme v nasledujúcom období venovať výlučne prekladu Novej zmluvy, aby bol tento v čo najkratšom čase čitateľom k dispozícii. V nasledujúcom období máme v pláne preklad Skutkov apoštolov, ktorý sa podujal pripraviť Peter Málik a preklad Listu Rimanom, na ktorom by chcel po dokončení Markovho evanjelia pracovať Daniel Šobr. Tieto preklady plánujeme priebežne uverejňovať na internete, kde bude lepší a najmä väčší priestor na debatu o jednotlivých otázkach prekladu ako v časopise. Na tento účel sme vytvorili internetový blog, ktorý nájdete na tejto adrese: 

www.prekladbiblielogos.blogspot.com.

V poslednom čase sa v debatách členov nášho prekladateľského tímu dostali do popredia otázky štýlu. Veď preklad nie je len o tom, aby sme našli ekvivalent k jednotlivým slovám, výrazom a gramatickým štruktúram, nemenej dôležitý je aj celkový dojem, ktorým text na čitateľa pôsobí. V Božom kráľovstve je všetko pekné, harmonické, celistvé, všetko je na svojom mieste. Je dôležité, aby túto harmóniu a celistvosť odzrkadľoval aj náš preklad. Otvorenou otázkou je, do akej miery by sa mal náš preklad prispôsobiť k určitému „biblickému štýlu“, t. j. k tradícii vytvorenej doterajšími prekladmi. Od textu Biblie mnohí očakávajú, aby bol slávnostný a aspoň mierne archaický; očakáva sa od neho výskyt slov, ktoré sa už v bežnej reči nepoužívajú, to akoby pridávalo „vážnosti“ textu. Treba vedieť, že grécky originál Nového zákona nebol v dobe svojho vzniku vo všeobecnosti svojím štýlom ani „slávnostný“ (až na niektoré pasáže) a už vonkoncom nie archaický. Nenachádzajú sa v ňom dokonca žiadne špeciálne „náboženské“ výrazy, ani „teologické“ termíny; tak napr. anjel je „posol“, diabol je „ohovárač“, pokánie sa vyjadruje buď slovom „zmeniť zmýšľanie“ alebo „obrátiť sa“, krst je „ponorenie sa“, bázeň je „strach“, prikázanie je „príkaz“, zasľúbenie je „sľub“, spasenie je „záchrana“ alebo „oslobodenie“ a podobne.

Ak chceme byť verní originálu, musíme sa snažiť odpútať sa od tradície vytvorenej doterajšími prekladmi a náboženským životom. Chceli by sme, aby sa náš preklad dostal aj do rúk ľuďom, ktorí ešte nie sú spasení, a vedeli ho pochopiť a nájsť v ňom potešenie, a tiež aby ho s radosťou čítali mladí kresťania, ktorí si ešte nezvykli na „kresťanský žargón“ používaný v zboroch a ktorí predtým nepoznali ani jazyk náboženských obradov používaný v kostoloch. Boli by sme neradi, keby títo ľudia museli prekonávať zbytočné jazykové bariéry. Na druhej strane tradíciu vytvorenú doterajšími prekladmi nemôžeme celkom zavrhnúť, tým by sa totiž stal nový preklad úplne cudzím pre ľudí už dlhšie čítajúcich, študujúcich, počúvajúcich a hlásajúcich Božie slovo. Hľadáme preto určitú strednú cestu medzi úplným radikalizmom a naprostým tradicionalizmom, avšak nakoľko sa to len dá, chceli by sme byť radšej „radikálni“ ako „tradiční“. Preto niektoré zo spomenutých tradičných výrazov používame v preklade i my (napr. „anjel“, „krst“, „činiť pokánie“), iné však nahrádzame ich ekvivalentmi v modernej slovenčine (napr. „záchrana“ namiesto „spasenia“, „sľub“ namiesto „zasľúbenia“, „príkaz“ namiesto „prikázania“, tiež používame vlastné mená a zemepisné názvy v ich zaužívaných formách, aj keď sa môžu podstatne líšiť od gréckeho originálu).

Ak chceme byť verní originálu, musíme sa snažiť odpútať sa od tradície vytvorenej doterajšími prekladmi a náboženským životom

Druhou závažnou otázkou núkajúcou sa v súvislosti so štýlom je, či a do akej miery brať ohľad na literárny štýl dnešnej slovenskej prózy. Je to dôležitá otázka, veď Biblia nie je len inšpirovaným Božím slovom, ale ako súbor textov je i vysokohodnotným literárnym dielom, vzácnym i pre tých čitateľov, ktorí neveria v jeho Božskú inšpirovanosť. V tejto otázke zastávame názor, že pokiaľ to nejde na úkor presnosti, v zásade by sme mali používať štýlové prostriedky príznačné pre podobné druhy textov v dnešnej slovenskej próze. Týka sa to aj dialógov, v ktorých by sme sa mali približovať k štýlu hovoreného jazyka, podobne, ako sa to praktizuje aj v štylizovaných dialógoch umeleckej prózy. Toto je však možné len vtedy, ak sa vzdáme snahy o „doslovnosť“ prekladu.

Treba si uvedomiť, že „doslovnosť“ a „presnosť“ nie sú synonymá. Úplne doslovný preklad nie je presným, ale je prinajmenšom ťažko zrozumiteľným, na mnohých miestach nezrozumiteľným prekladom; doslovný preklad nie je schopný tlmočiť odkaz pôvodného textu, nepôsobí na čitateľa prívetivo, a preto vo všeobecnosti nie je dobrým prekladom. Na druhej strane nám však náš Boh v Biblii zjavuje mnohé skutočnosti, o ktorých sa vo svete hovorí málo alebo vôbec nehovorí. Ide o duchovné zákonitosti a princípy, ktoré nespasení ľudia, ktorí majú mŕtveho ducha (Ef 2,1; Kol 2,13) – t. j. ducha, ktorý nie je v Božej prítomnosti, a je teda oddelený od skutočného života – nepoznajú a ani nevedia pochopiť. Nemôžme teda prispôsobiť preklad intelektuálnym požiadavkám nespasených ľudí a duševných kresťanov: v prípade duchovných skutočností sa musíme snažiť o ich verné tlmočenie i za cenu, že preklad bude pre nezasväteného človeka „neprirodzený“ a „nepochopiteľný“. Božie slovo musí osloviť predovšetkým ducha človeka otvoreného pre Boha – samozrejme oslovuje a pozdvihuje i našu dušu, podstatnejšie je však, aby oživovalo a posilňovalo nášho ducha tak, ako fyzická potrava oživuje a posilňuje naše telo.

V prípade skutočností, ktoré majú duchovný význam, chce byť preklad presný i za cenu ťažšej zrozumiteľnosti a menších problémov so štýlom. Tak i tí najduchovnejší čitatelia nepoznajúci grécky originál môžu byť niekedy zarazení niektorými formuláciami. To je však v poriadku, tieto kolízie totiž nastávajú predovšetkým v našich mysliach, ktoré musia byť Božím slovom neustále premieňané. Keby sme „okresali“ preklad tak, aby bol i pre ľudskú myseľ vždy okamžite prijateľný a všetky „neprirodzené“ formulácie skryli do poznámok, mohlo by sa stať, že naša myseľ zostane nezmenená, a tak by Slovo nemohlo v nás naplniť jedno z jeho dôležitých poslaní.

S otázkami štýlu súvisí aj používanie tzv. bohemizmov (slov a výrazov českého pôvodu). Niektorí čitatelia nám vytkli napr. použitie slova „naprosto“ i slova „kľud“ v preklade. Treba povedať, že z jazykového hľadiska výrazové prostriedky prevzaté z iného jazyka nie sú o nič horšie ako výrazové prostriedky domáceho pôvodu; jazykový kontakt je jedným z najdôležitejších zdrojov obohacovania jazykov. Vieme však i to, že niektorí ľudia, hovoriaci menšími jazykmi, najmä tí vzdelanejší, so silnejším jazykovým vedomím a často pritom i skrytým komplexom menejcennosti, majú iracionálny strach z používania jazykových prostriedkov pochádzajúcich z niektorých väčších jazykov, tých, ktoré boli v niektorých obdobiach dejín pociťované pre ich jazyk ako „konkurencia“ (v prípade slovenčiny ide najmä o nemčinu, maďarčinu a češtinu). Vytvorili si jazykové ideológie, podľa ktorých výrazové prostriedky pochádzajúce z týchto jazykov ohrozujú „svojbytnosť“ jazyka. Jazyky sa však neustále menia, prispôsobujú svojmu prostrediu (i jazykovému) a mení sa tak aj ich „svojbytnosť“. Problémy s bohemizmami nie sú problémami slovenského jazyka, ale sú problémami slovenských puristov (ľudí, usilujúcich sa o – v skutočnosti neexistujúcu – „čistotu“ jazyka).

Milí čitatelia, prajeme vám požehnanie pri štúdiu ďalších kapitol nového slovenského prekladu Písma

Jazyk je prostriedok, ktorý má slúžiť ľuďom, a nie naopak. Ak si pozrieme ovocie, ktoré prináša purizmus, vidíme, že nie je dobré: v ľuďoch sa vytvárajú zbytočné zábrany, nemajú odvahu vyjadrovať sa prirodzene, čo ide často na úkor efektívnosti komunikácie; títo ľudia majú pocit viny kvôli niečomu, čo Božie slovo za hriech nepovažuje. Keď nejaký výrazový prostriedok používa v určitom štýle celé jazykové spoločenstvo, tak je asi potrebný a neprospieva to nikomu, keď sa bráni jeho používaniu. Čo sa týka nášho prekladu: slovo alebo zvrat českého pôvodu, ktorý je bežne používaný v danom štýle dnešnej slovenčiny nemáme dôvod nepoužiť v preklade, ak sa nám do daného kontextu hodí lepšie ako jeho domáce ekvivalenty. Ak však existuje presný ekvivalent, ktorý nie je českého pôvodu (ktorý má nielen pojmovo ten istý význam, ale aj takú istú štylistickú hodnotu), tak ho uprednostníme: nie preto, lebo by sme si mysleli, že je lepší ako bohemizmus, ale preto, lebo nás Božie slovo upozorňuje, aby sa naša sloboda nestala kameňom úrazu pre iných (1Kor 8,9).

Stojí za zamyslenie, že aj samotná gréčtina, v ktorej bol text Novej zmluvy napísaný, je relatívne nestabilnou miešaninou rôznych variet gréckeho jazyka, z hľadiska klasickej gréčtiny je mimoriadne „skazeným“ jazykom, prejavom „jazykového úpadku“ (ako by to nazvali puristi), navyše sa v ňom hojne vyskytujú výrazové prostriedky pochádzajúce z hebrejčiny, aramejčiny, dokonca latinčiny (hebraizmy, arameizmy, latinizmy), pričom toto všetko ani v najmenšom nespochybňuje jeho Božskú inšpirovanosť. Znamená to teda, že ani ľudskí autori Novej Zmluvy neboli puristi, ani samotný Svätý Duch sa neusiluje o jazykovú čistotu. Čistotou v Božích očiach je čosi úplne iné. K tomu, aby bol text výstižný a pekný, nemusí byť jazykovo „čistý“.

Milí čitatelia, prajeme vám požehnanie pri štúdiu ďalších kapitol nového slovenského prekladu Písma a prosíme, aby ste nám zachovali priazeň a vernosť vo vašej modlitebnej podpore tohto neľahkého diela. Naďalej radi prijmeme vaše pripomienky k jazykovej stránke prekladu; chceli by sme, pokiaľ je to možné, aby bol preklad z jazykovej stránky prijateľný pre čo najširšie vrstvy čitateľov z rôznych vzdelanostných vrstiev slovenského obyvateľstva. Čoskoro dôjde k založeniu špeciálnej nadácie pre financovanie tohto prekladu, ktorá vám umožní toto dielo podporovať aj finančne. Viacej sa dozviete v nasledujúcom čísle Logosu.

Prekladateľský tím

•

Evanjelium podľa Marka

7. kapitola

1 Zhromaždili sa k nemu farizeji a niektorí zo znalcov Písma, čo prišli z Jeruzalema. 2 Keď videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb1 nečistými2, čiže neumytými rukami, vytýkali im to. 3 Farizeji a všetci Židia totiž dodržiavajú tradíciu starších3 a nejedia, kým si riadne4 neumyjú ruky. 4 Po návrate z trhu nejedia, kým sa neočistia4. A sú aj mnohé ďalšie tradície, ktoré prijali a dodržiavajú: omývanie5 pohárov, krčahov, medených nádob a lôžok. 5 Farizeji a znalci Písma sa potom Ježiša opýtali: „Prečo tvoji učeníci nekonajú podľa tradície starších3, ale jedia chlieb neumytými rukami?“ 6 On im odpovedal: „Krásne o vás pokrytcoch prorokoval Izaiáš! Ako je napísané: ‚Tento ľud ma ctí perami, no ich srdce je odo mňa veľmi ďaleko. 7 Nadarmo ma však uctievajú, (keď ľudské príkazy vyučujú ako doktríny)6.‘ 8 Lebo ste opustili Boží príkaz a dodržiavate ľudskú tradíciu: omývanie5 krčahov a pohárov, a robíte mnohé iné tomu podobné veci. 9 Potom im povedal: „Krásne odmietate7 Boží príkaz, aby ste zachovávali svoju tradíciu. 10 Veď Mojžiš povedal: ‚Cti si otca i matku!‘ a ‚Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech zomrie8!‘ 11 Vy však hovoríte: ‚Keď niekto9 povie otcovi alebo matke: To, čím by som ti mal pomôcť, je korbán, to jest dar Bohu.‘, 12 už ho viac nenecháte nič urobiť pre jeho otca alebo matku. 13 Zneplatňujete Božie Slovo vašou tradíciou, ktorú (odovzdávate ďalej)10; a takých podobných vecí robíte veľa.“ 14 Zavolal si celý ten dav a povedal im: „Počúvajte ma všetci a rozumejte! 15 Človeka nemôže znečistiť nič, čo doňho vchádza zvonku, ale veci, ktoré z11 neho vychádzajú, tie ho12 znečisťujú. 16 Ak má kto uši na počúvanie, nech počuje!“ 17 Keď potom odišiel od davu a vošiel do domu, učeníci sa ho vypytovali na to podobenstvo. 18 Povedal im: „Aj vy ste tak nechápaví? Nerozumiete, že nič, čo zvonka vchádza do človeka, nemôže ho znečistiť, 19 lebo mu nevchádza do srdca, ale do brucha, a vychádza do záchodu? To očisťuje všetky pokrmy.“ 20 Potom dodal: „Človeka znečisťuje to, čo z neho12 vychádza. 21 Lebo zvnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, 22 krádeže, chamtivosť13, podlosti14, podvod, zmyselnosť15, (zlé oko)16, rúhanie, pýcha17, pochabosť. 23 Všetky tieto zlé veci vychádzajú zvnútra a znečisťujú človeka.

24 Potom vstal a odišiel odtiaľ (na územie)18 Týru a Sidónu. Vošiel do domu a nechcel, aby sa to niekto dozvedel, no nemohol sa (zatajiť)19. 25 Dopočula sa totiž o ňom žena, ktorej dcérka mala nečistého ducha. Prišla a padla mu k nohám. 26 Tá žena bola Grékyňa20, rodom Sýrofeničanka, a prosila ho, aby toho démona z jej dcéry vyhnal. 27 Ježiš jej však povedal: „Nechaj, aby sa najskôr nasýtili deti. Lebo nie je správne21 vziať chlieb deťom22 a hodiť ho šteňatám. 28 Ona mu však odpovedala: „Áno, Pane, ale aj šteňatá pod stolom jedia z omrviniek (po deťoch)22.“ 29 Nato jej povedal: „(Že si toto povedala)23, choď; ten démon vyšiel z tvojej dcéry.“ 30 Keď prišla24 domov, zistila, že démon vyšiel a dcéra leží25 na lôžku.

31 Ježiš opäť odišiel z územia Týru a Sidónu a stredom územia Dekapolis prišiel ku Galilejskému moru. 32 Tu mu priviedli hluchého, ťažko hovoriaceho človeka a prosili ho, aby naňho položil ruku. 33 Vzal ho bokom od davu, vložil mu prsty do uší, napľul, dotkol sa mu jazyka, 34 vzhliadol do neba, vzdychol a povedal mu: „Effatha!“, čo znamená: „Otvor sa!“ 35 a hneď sa mu otvorili uši, bolo rozviazané puto jeho jazyka a začal rozprávať správne. 36 Ježiš im dôrazne prikázal, aby o tom nikomu nehovorili. Čím viac im prikazoval, tým viac to rozhlasovali26. 37 V nesmiernom ohúrení hovorili: „Dobre to všetko urobil! Hluchým dáva27 počuť a nemým rozprávať!“

Poznámky:

1) gr.: mn.č.; 2) gr.: obyčajnými / všeobecnými; 3) al~: predkov; 4) al: obradne; gr.: päsťou; 4) gr.: neponoria / baptizó; 5) gr.: ponárania / krsty / baptismos; 6) gr.: vyučujúc učenia príkazy ľudí; 7) al.: zavrhujete; 8) gr.: smrťou dokoná; 9) gr. človek; 10) gr.: ste odovzdali; 11) gr.: od; 12) gr.: človeka; 13) gr.: mn.č.; 14) al~: vedome robené zlo; gr.: zloby; 15) al.: život bez morálnych zábran; 16) al.: závisť; 17) al.: arogancia; 18) gr.: do hraníc; 19) gr.: skryť; 20) al.: pohanka; 21) gr.: dobré / krásne; 22) gr.: detí; 23) gr.: Pre toto slovo; 24) gr.: odišla; 25) gr.: je hodená; 26) al.: kázali; 27) gr.: činí

8. kapitola

1 V tých dňoch tam bol veľmi veľký dav a keď nemali čo jesť, Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: 2 „Som pohnutý súcitom nad davom, lebo už tri dni zostávajú so mnou a nemajú čo jesť. 3 Keď ich prepustím domov hladných, (vyčerpajú sa)1 na ceste; veď niektorí z nich prišli zďaleka.“ 4 Učeníci mu odpovedali: „Kto a odkiaľ ich2 bude môcť nasýtiť chlebmi tu na púšti?“ 5 On sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?“ Oni povedali: „Sedem.“ 6 Ježiš prikázal davu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, poďakoval, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali ľuďom. Oni ich rozdali davu. 7 Mali aj zopár rybičiek. (Požehnal ich)3 a kázal, aby rozdali aj tie. 8 Ľudia jedli a nasýtili sa. Nazbierali sedem veľkých košov zvyšných úlomkov. 9 Tých, ktorí jedli, bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil. 10 A hneď vstúpil so svojimi učeníkmi na loď a prišiel do kraja Dalmanutha.

11 Vyšli farizeji a začali sa s ním dohadovať. Požadovali od neho znamenie z neba, a tak ho pokúšali4. 12 Hlboko povzdychol (svojím duchom)5 a povedal: „Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Amen vám hovorím; tomuto pokoleniu nebude dané žiadne znamenie!“ 13 Nechal ich, znova vstúpil na loď a odišiel na druhý breh.

14 Učeníci si zabudli vziať chlieb6; mali so sebou v lodi iba jeden7. 15 Prikázal im: „Dajte si pozor! Varujte sa kvasu farizejov a Herodesovho kvasu. 16 Rozprávali sa medzi sebou a hovorili: „Nemáme chlieb6.“ 17 Ježiš to poznal a povedal im: „Prečo hovoríte, že nemáte chlieb? Ešte vždy nechápete, ani nerozumiete? Stále máte stvrdnuté srdce? 18 Máte oči a nevidíte? Máte uši a nepočujete? Nepamätáte sa? 19 Keď som tých päť chlebov rozlámal piatim tisícom, koľko košov plných úlomkov ste nazbierali?“ Povedali mu: „Dvanásť.“ 20 „A keď som rozlámal tých sedem chlebov štyrom tisícom, koľko veľkých košov plných úlomkov ste nazbierali?“ Oni riekli: „Sedem.“ 21 I povedal im: „Ako to, že nerozumiete?“

22 Potom prišiel do Betsaidy. Priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. 23 Ježiš vzal toho slepca za ruku a vyviedol ho z dediny. Potom mu napľul do očí, položil naň ruky a spýtal sa ho, či niečo vidí. 24 On vzhliadol8 a povedal: „Vidím chodiacich ľudí; vyzerajú ako stromy.“ 25 Potom znova položil ruky na jeho oči a (dal mu vzhliadnuť)9. Bol uzdravený10 a všetko videl jasne. 26 Ježiš ho poslal domov so slovami: „Do dediny nevstupuj, ani to (tam)11 nikomu nehovor.“

27 Ježiš sa so svojimi učeníkmi vybral do dedín v okolí Cezarey Filipovej. Cestou sa svojich učeníkov pýtal: „(Za koho ma ľudia pokladajú?)12“ 28 Oni odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“ 29 On sa ich opýtal: „(A za koho ma pokladáte vy?)13“ Peter mu odpovedal: „Ty si Kristus!“ 30 Ježiš im pohrozil, aby o ňom nikomu nehovorili. 31 Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí veľa trpieť, byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a znalcami Písma, byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych. 32 Hovoril to14 otvorene. Peter ho vzal nabok a začal ho karhať. 33 Ježiš sa však obrátil, (pozrel na)15 svojich učeníkov a pokarhal Petra slovami: „Choď (za mňa)16 Satan, lebo (nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské)17!“ 34 Zavolal si dav (aj svojich učeníkov)18 a povedal im: „Kto chce ísť19 za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma! 35 Lebo kto by si chcel zachrániť dušu20, zahubí21 ju. Kto by však svoju dušu20 zahubil21 kvôli mne a evanjeliu, ten ju zachráni. 36 Lebo čo prospeje človeku, keď aj získa celý svet, no utrpí škodu na svojej duši20? 37 Veď čo dá človek ako protihodnotu22 za svoju dušu20? 38 Lebo kto by sa hanbil za mňa a za moje slová v tomto cudzoložnom a hriešnom pokolení, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.

Poznámky:

1) al.: poomdlievajú; 2) gr.: týchto; 3) gr.: Dobrorečil; 4) al.: skúšali; 5) al: vo svojom duchu; 6) gr.: mn.č.; 7) gr. + chlieb; 8) al.: nadobudol zrak; 9) gr.: učinil, aby vzhliadol; 10) gr.: obnovený; 11) gr.: v dedine; 12) gr.: Čo hovoria ľudia o tom, kto som?; 13) gr.: A vy čo hovoríte o tom, kto som?; 14) gr.: to slovo; 15) al.: uvidel; 16) al.: odo mňa; al~: mi z cesty; al.: za mnou, vo význame nasledovania, porovnaj v. 34; 17) al.: ti nejde o Božie veci, ale o ľudské; 18) gr.: spolu so svojimi učeníkmi; 19) al.: prísť; 20) al.: život ... živote; 21) al.: stratí ... stratil; al.: zničí ... zničil; 22) al.: niečo na výmenu / náhradu

9. kapitola

1 I povedal im: „Amen vám hovorím: niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuzrú, ako Božie kráľovstvo prišlo v sile.“

2 Po šiestich dňoch vzal Ježiš Petra, Jakuba a Jána, vyviedol ich (do ústrania)1 na vysoký vrch a bol pred nimi premenený. 3 Jeho šaty sa rozžiarili a zbeleli tak veľmi ako sneh. Žiaden bielič na zemi by ich takto nedokázal vybieliť. 4 Ukázal sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom. 5 Peter (na to)2 Ježišovi povedal: „Rabbi, je nám tu dobre! Postavme3 tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ 6 Nevedel totiž, čo povedať, pretože boli vystrašení. 7 Potom sa objavil4 oblak, zatienil ich, a z oblaku zaznel5 hlas: „Toto je môj milovaný Syn. Jeho počúvajte!“ 8 A zrazu, keď sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša samého.

9 Keď potom zostupovali z vrchu, dôrazne im prikázal, aby nikomu nerozprávali, čo videli, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10 (Nechali si tú vec)6 pre seba a dohadovali sa spolu, čo to znamená7 vstať z mŕtvych. 11 A pýtali sa ho: „Prečo hovoria znalci Písma, že najskôr musí prísť Eliáš?“ 12 Ježiš im odpovedal: „Isto najprv prichádza Eliáš a všetko obnovuje. A čo je napísané o Synovi človeka? Že musí veľa trpieť a (budú ním opovrhovať)8. 13 Ja vám však hovorím, že aj Eliáš prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.“

14 Keď prišiel k učeníkom, uvidel okolo nich veľký dav a znalcov Písma, ako sa s nimi dohadujú. 15 Hneď, ako ho (všetci v dave zbadali)9, užasli, bežali k nemu a zdravili ho. 16 I opýtal sa znalcov Písma: „O čom sa s nimi dohadujete?“ 17 Jeden z davu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha. 18 Kdekoľvek sa ho zmocní, trhá ním, penia sa mu ústa, škrípe zubami a stuhne10. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nevládali. 19 On mu však odpovedal: „Ó, neveriace pokolenie! Ako dlho budem (s vami)11? Ako dlho vás budem znášať? Priveďte ho ku mne!“ 20 Priviedli ho k Ježišovi12. Akonáhle ho ten duch uvidel, hneď chlapcom13 zatriasol14, ten padol na zem, váľal sa a penil. 21 Ježiš sa opýtal jeho otca: „Ako je to dlho, čo sa mu to stáva?“ On riekol: „Od detstva. 22 Veľa ráz ho hodil aj do ohňa aj do vody, aby ho zahubil. Ale ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ 23 Ježiš mu riekol: „Ak môžeš veriť, veriacemu je možné všetko!“ 24 (Chlapcov otec)15 hneď so slzami vykríkol: „Pane, verím! Pomôž mojej neviere!“ 25 Keď Ježiš videl, že sa zbieha dav, pohrozil nečistému duchu slovami: „Duch nemý a hluchý, ja ti prikazujem, vyjdi z neho a viac doňho nevchádzaj!“ 26 Nečistý duch vykríkol, veľmi ním zatriasol14 a vyšiel. Chlapec zostal16 ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že zomrel. 27 Ježiš ho však vzal za ruku, zodvihol17 ho a on sa postavil. 28 Keď Ježiš vstúpil do domu, jeho učeníci sa ho v súkromí pýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ 29 Povedal im: „Tento druh18 nemôže vyjsť nijako, len (skrze modlitbu a pôst)19.“

30 Vyšli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel. 31 Učil totiž svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka je vydaný do rúk ľudí, a tí ho zabijú. A až bude zabitý, tretieho dňa vstane.“ 32 Oni však tomuto výroku20 nerozumeli a báli sa ho opýtať.

33 Potom prišiel do Kafarnauma. Keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa po ceste medzi sebou rozprávali?“ 34 Oni však mlčali, lebo sa cestou medzi sebou dohadovali, kto je väčší. 35 Posadil sa, zavolal si Dvanástich a povedal im: „Ak chce byť niekto prvý, bude posledným zo všetkých a služobníkom všetkých.“ 36 Potom vzal dieťa, postavil ho doprostred nich, objal ho a povedal im: 37 „Kto by prijal jedno z takýchto detí (v mojom mene)21, mňa prijíma; a kto by prijal mňa, nie mňa prijíma, ale toho, kto ma poslal.“

38 Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme niekoho, kto nechodí s nami, vyháňať démonov v tvojom mene, a bránili sme mu, pretože nechodí s nami.“ 39 Ježiš však povedal: „Nebráňte mu, lebo nie je nikto, kto by (v mojom mene)21 učinil zázrak22 a mohol by mi (hneď nato)23 zlorečiť. 40 Veď kto nie je proti nám, je za nás! 41 Lebo kto by vás napojil pohárom vody v mojom mene, pretože ste Kristovi, amen vám hovorím: isto (nepríde o)24 svoju odmenu. 42 Ale pre toho, kto by (spôsobil potknutie)25 jedného z týchto malých, ktorí veria vo mňa, by bolo oveľa lepšie, keby mu na hrdlo zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora. 43 A ak ti (spôsobuje potknutie)25 tvoja ruka, odsekni ju. Lepšie je ti vojsť do života zmrzačenému, ako mať obidve ruky a odísť do Gehenny, do neuhasiteľného ohňa, 44 kde ich červ nezomiera a oheň nehasne. 45 A ak ti (spôsobuje potknutie)25 tvoja noha, odsekni ju. Lepšie je ti vojsť do života chromému, ako mať obidve nohy a byť uvrhnutý do Gehenny, do neuhasiteľného ohňa, 46 kde ich červ nezomiera a oheň nehasne. 47 A ak ti (spôsobuje potknutie)25 tvoje oko, vylúp si ho. Lepšie je ti vojsť do Božieho kráľovstva jednookému, ako mať obidve oči a byť uvrhnutý do ohnivej Gehenny, 48 kde ich červ nezomiera a oheň nehasne. 49 Lebo každý bude osolený ohňom a každá obeť bude osolená soľou. 50 Dobrá je soľ. Keby sa však soľ stala neslanou, čím ju ochutíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji.

Poznámky:

1) gr.: súkromne ich samotných; 2) gr.: odpovedajúc; 3) gr: urobme; 4) gr.: stal sa; 5) gr.: prišiel; 6) gr.: Držali to slovo; 7) gr.: je; 8) gr.: bude opovrhnutý; al.: bude zavrhnutý; 9) gr.: celý ten dav zbadal; 10) gr.: usychá; 11) gr.: pri vás; 12) gr.: nemu; 13 gr.: ním; 14) gr.: zalomcoval; 15) gr.: Otec dieťaťa; 16) gr.: stal sa; 17) al.: zobudil; 18) al.: rod; 19) gr.: v modlitbe a pôste; 20) gr.: réma; 21) gr.: na základe môjho mena; 22) gr.: prejav sily; 23) gr.: rýchlo; 24) gr.: nezničí; al.: nestratí; 25) al.: naviedol na hriech / pohoršil / spôsobil urážku... ...aj v nasl. verši v 3. os. sg ; gr.: skandalizó

•

Jakubova epištola

1. kapitola

1 Jakub, otrok Boha a Pána Ježiša Krista: pozdrav dvanástim kmeňom, ktoré sú v diaspóre.

2 Bratia moji, považujte za najväčšiu1 radosť, (vždy keď upadnete)2 do všelijakých skúšok3. 3 Viete predsa, že skúšanie4 vašej viery prináša5 vytrvalosť. 4 Nech je však vaša vytrvalosť dokonalá v skutku6, aby ste boli dokonalí a úplní7 a v ničom nemali nedostatok.

5 Ak však niekomu z vás chýba múdrosť, nech si ju prosí od Boha – ktorý bez váhania8 a výčitiek dáva všetkým – a bude mu daná. 6 Ale nech prosí vo viere (bez akéhokoľvek pochybovania)9, lebo pochybovač je ako morská vlna, hnaná a zmietaná vetrom. 7 Nech si teda taký človek nemyslí, že prijme10 niečo od Pána 8 – muž vnútorne rozpoltený11 a nestály na všetkých svojich cestách12.

9 Nech sa (nízko postavený)13 brat chváli svojou vyvýšenosťou, 10 no bohatý svojou poníženosťou, lebo sa pominie ako (poľná kvetina)14. 11 Veď slnko vyjde so svojou páľavou, vysuší trávu, potom odpadne jej kvet a jej krása15 zahynie. Takto uvädne aj boháč na svojich cestách.

12 Blažený16 muž, ktorý vytrvá17 v skúške18, lebo keď sa osvedčí19, prijme veniec20 života, čo Pán prisľúbil tým, ktorí ho milujú. 13 Nech nikto nehovorí: „Som pokúšaný21 od Boha,“ keď je pokúšaný21, lebo Boha nemožno pokúšať21 k zlému, a ani on nikoho nepokúša21. 14 Avšak (každého, kto je pokúšaný, uchvacuje a vábi jeho vlastná žiadosť22)23. 15 Potom, keď žiadosť počne, rodí hriech a hriech, keď je vykonaný, rodí smrť. 16 Bratia moji milovaní, nedajte sa zviesť! 17 Každý dobrý a dokonalý dar24 je zhora: pochádza od Otca svetiel, v ktorom nieto zmeny, ani jej tieňa25. 18 Zaumienil si, že nás splodí26 slovom pravdy, aby sme boli akousi prvotinou z jeho stvorení.

19 Tak teda, bratia moji milovaní, nech je každý človek rýchly k tomu, aby počúval, pomalý k tomu, aby hovoril a pomalý k (tomu, aby sa hneval)27, 20 lebo (ľudský hnev)28 neprináša29 (spravodlivosť pred Bohom)30. 21 Preto odvrhnite každú nečistotu, to množstvo zloby, a v pokore prijímajte vštepované slovo, ktoré má moc (zachrániť vaše životy)31. 22 Buďte teda činiteľmi Slova, nie iba poslucháčmi, ktorí klamú32 samých seba. 23 Lebo ak je niekto poslucháčom Slova a nie jeho činiteľom, je podobný mužovi, ktorý sa pozerá na svoju prirodzenú tvár v zrkadle: 24 díva sa na seba, odíde a ihneď zabudne, aký bol. 25 Kto sa však zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, nie je zábudlivým poslucháčom, ale činiteľom skutku a je blažený16 vo svojom konaní. 26 Ak sa niekto (z vás)33 považuje za nábožného a nedrží si jazyk na uzde, ale zavádza svoje srdce, jeho náboženstvo je naničhodné34. 27 Toto je náboženstvo čisté a nepoškvrnené pred (Bohom Otcom)35: (starať sa)36 o siroty a vdovy v ich trápení a zachovávať sa nepoškvrneným od sveta.

Poznámky:

1) gr.: všetku, každú; 2) al.: kedykoľvek by ste upadli; 3) al.: pokúšaní, pokušení; 4) al.: dokázanosť; 5) al.: vypôsobuje, pôsobí; 6) gr.: nech však vaša vytrvalosť má dokonalý skutok; 7) al.: celiství/bezúhonní; 8) al.: úprimne, proste; 9) gr.: nič nepochybujúc; 10) al.: dostane; 11) al.: rozpoltený na duši; gr. dvojitej mysle; 12) al.: vo všetkom svojom počínaní/správaní; 13) al.: ponížený, pokorný; 14) gr.: kvet trávy; 15) gr.: krása jej tváre/podoby/zjavu; 16) al.: šťastný; 17) al.: znáša (skúšky); 18) al.: pokúšaní, pokušení; 19) al.: bude dokázaný; 20) al.: korunu; 21) al.: skúšaný… skúšať… skúšať; 22) al.: žiadostivosťou; 23) gr.: každý, kto je pokúšaný, je uchvacovaný a vábený svojou vlastnou žiadosťou; 24) gr.: každý dobrý dar/danie a každý dokonalý dar; 25) al.: ani len tieňa obratu; 26) gr.: zaumieniac si, splodil nás; 27) gr.: k hnevu; 28) gr.: hnev muža 29) al.: nevypôsobuje; 30) al.: Božiu spravodlivosť; 31) gr.: spasiť/zachrániť/uzdraviť vaše duše; 31) al.: zavádzajú; 32) gr.: medzi vami; 33) al.: márne, daromné; 34) al.: Bohom a Otcom; 35) al.: navštevovať (s cieľom starania sa)

2. kapitola

1 Bratia moji, (držte sa viery)1 v nášho slávneho Pána Ježiša Krista (bez uprednostňovania osôb)2. 2 Veď ak by do vášho zhromaždenia vošiel muž so zlatým prsteňom3, oblečený v nádhernom odeve a vošiel by aj chudobný muž v špinavom odeve 3 a vy by ste pohliadli na oblečeného v nádhernom odeve a povedali by ste mu: „(Ty sa tu pekne posaď)4!“ a chudobnému by ste povedali: „Ty stoj tam!“ alebo „Posaď sa tu k mojim nohám!“, 4 či ste tak neurobili rozdiel medzi sebou a nestali ste sa sudcami(, ktorí zmýšľajú zle)5? 5 Počujte, bratia moji milovaní: Či si Boh nevyvolil tých, ktorí sú v očiach sveta chudobní za bohatých vo viere a dedičov kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, ktorí Ho milujú? 6 Vy ste však chudobného zneuctili! Či nie práve bohatí vás utláčajú a vláčia pred súdy? 7 Či nie oni sa rúhajú tomu znamenitému menu, (ktorým ste volaní)6? 8 Vskutku, ak plníte kráľovský zákon (ako je napísané)7: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého,“ dobre robíte. 9 Ak však vyberáte osoby, páchate8 hriech a ste usvedčení zákonom ako priestupníci. 10 Lebo ktokoľvek by zachoval celý zákon a previnil9 by sa v jednom príkaze, previnil sa10 (proti všetkým)11. 11 Veď Ten, kto povedal: „Nescudzoložíš!“ povedal aj „Nezabiješ!“ Ak teda nescudzoložíš, ale zabiješ, stal si sa priestupníkom zákona. 12 (Hovorte aj robte)12 ako tí, ktorí majú byť súdení zákonom13 slobody. 13 Lebo súd je nemilosrdný nad tým14, kto nepreukázal15 milosrdenstvo. (Milosrdenstvo víťazí nad súdom)16.

14 Bratia moji, (na čo je to dobré)17, ak niekto povie, že má vieru a pritom nemá skutky? Či ho môže takáto viera zachrániť?! 15 Ak by (nejaký brat alebo sestra boli nahí a bez denného pokrmu)18 16 a niekto z vás by im povedal: „Choďte v pokoji, zohrejte a najedzte sa!“, ale nedáte im to, čo je nevyhnutné pre ich telo, (na čo je to dobré)16? 17 Takisto aj viera, keď nemá skutky, je sama o sebe mŕtva. 18 Niekto však povie: „Ty máš vieru a ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem svoju vieru! 19 Ty veríš, že (Boh je jeden)19 – dobre robíš! Aj démoni tomu veria a trasú sa! 20 Chceš teda dôkaz20, ty ničomný21 človeče, že viera bez skutkov je mŕtva? 21 Či nebol náš otec Abrahám ospravedlnený zo skutkov, keď položil22 svojho syna Izáka na oltár? 22 Vidíš: viera spolupracovala s jeho skutkami a (týmito skutkami)23 (bola aj dokonaná)24. 23 Takto sa naplnilo Písmo, ktoré hovorí: „Abrahám uveril Bohu a (počítalo sa mu to)25 za spravodlivosť“ a bol nazvaný Božím priateľom. 24 Vidíte teda, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie (zo samotnej viery)26. 25 Či nebola podobne aj prostitútka Rachab ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a vyslala ich inou cestou? 26 Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, takisto aj viera bez skutkov je mŕtva.

Poznámky:

1) al.: majte vieru; 2) gr.: nie vo vyberaní/prijímaní osôb; 3) al.: prsteňmi; 4) al.: posaď sa sem na toto dobré miesto; 5) gr. so zlými myšlienkami; 6) al.: podľa ktorého sa voláte; gr. ktoré bolo prehlásené nad vami; 7) gr.: podľa napísaného/Písma; 8) gr.: robíte; 9) gr.: prestúpil, pošmykol; 10) gr.: stal sa vinným; 11) al.: ohľadom všetkých; 12) gr.: tak hovorte a/aj tak robte; 13) al.: skrze zákon; 14) al.: k tomu; 15) gr.: nevykonal, neurobil; 16) al~: milosrdenstvo (s vystatovaním) víťazí nad súdom; 17) al.: čo je to platné; 18) gr.: nejakému bratovi alebo sestre chýbal denný pokrm; 19) al.: je jeden Boh; 20) gr.: vedieť, pochopiť; 21) gr.: prázdny/márny/nerozumný; 22) gr.: priniesol; 23) gr.: z týchto skutkov; 24) al.: stala sa dokonalou/úplnou; 25) al.: bolo mu to počítané; 26) al.: iba z viery

3. kapitola

1 Bratia moji, (nebuďte mnohí učiteľmi)1 – však viete, že (budeme prísnejšie súdení)2. 2 Veď všetci sa v mnohom prehrešujeme3. Ak sa niekto neprehrešuje3 v reči, je to dokonalý muž, ktorý je schopný udržať na uzde aj celé telo. 3 (Všimnite si, že)4 koňom dávame do úst zubadlá, aby nás poslúchali a tak ovládame celé ich telá. 4 Alebo (si predstavte)4 lode, ktoré sú tak veľké a hnané silnými5 vetrami – a pritom sú ovládané maličkým kormidlom, kamkoľvek si kormidelník6 zaumieni. 5 Podobne aj jazyk je síce malý úd, ale chváli sa veľkými vecami. Pamätajte4: malý oheň zapáli veľký les! 6 Aj jazyk je oheň, (svet neprávosti medzi našimi údmi)7. Poškvrňuje celé telo, rozpaľuje celý život8 a sám je rozpaľovaný Gehennou. 7 Veď (všetky zvieratá)9, vtáky, plazy a morské tvory sú a bývali krotené ľuďmi10, no jazyk sa (žiadnemu človeku)11 nepodarilo skrotiť. 8 Jazyk je neskrotiteľné12 zlo, plné smrtonosného jedu. 9 Ním dobrorečíme13 (Bohu Otcovi)14 a ním (zlorečíme ľuďom)15 stvoreným16 na Božiu podobu. 10 Tak z tých istých úst vychádza dobrorečenie17 aj zlorečenie18. Bratia moji, nemá to tak byť! 11 (Či vyviera z toho istého prameňa)19 sladká aj horká voda? 12 Bratia moji, či môže figovník rodiť20 olivy, alebo vinič figy? Takisto ani žiadny prameň nemôže vydať20 slanú aj sladkú vodu.

13 Kto (z vás)21 je múdry a rozumný22? Nech (svojím dobrým správaním)23 ukáže svoje skutky v (múdrej krotkosti)24. 14 Ak však prechovávate25 horkú závisť a sebeckosť26 vo vašich srdciach, nevystatujte sa a neklamte proti pravde. 15 (Takáto múdrosť nepochádza zhora)27, ale je pozemská, duševná28 a démonická. 16 Lebo kde je žiarlivosť a sebeckosť27, tam je aj nepokoj29 a všemožné30 zlo31. 17 Ale múdrosť, ktorá je zhora je najprv čistá, potom pokojná32, vľúdna, poslušná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia33, nie je posudzovačná, ani pokrytecká. 18 Ovocie spravodlivosti je v pokoji siate ((pre tvorcov)34 pokoja)35.

Poznámky:

1) al~: nech sa mnohí z vás nestávajú učiteľmi; 2) gr.: prijmeme väčší súd; 3) gr.: prestupujeme… prestupuje; 4) gr.: hľa/pozri; 5) al.: prudkými/krutými/tvrdými; 6) gr.: ten čo ju vedie; 7) gr.: svet neprávosti - takým je jazyk ustanovený/učinený medzi našimi údami; 8) gr.: koleso (kolobeh) života; 9) gr.: celá príroda zveri/zvierat; 10) gr.: ľudskou prírodou; 11) gr.: nikomu z ľudí; 12) al.: neovládnuteľné; 13) al.: žehnáme; 14) al.: Bohu a Otcu; 15) al.: preklíname ľudí; 16) gr.: ktorí sa stali/ktorí sú; 17) al.: žehnanie, požehnanie; 18) al.: preklínanie/kliatba; 19) gr.: či strieka/pudí prameň z toho istého otvora; 20) gr.: robiť/činiť; 21) gr.: medzi vami; 22) al.: znalý/chápavý; 23) al.: zo svojho dobrého správania; 24) gr.: krotkosti múdrosti; 25) al.: máte; 26) al.: svárlivosť; 27) gr.: toto nie je múdrosť pochádzajúca zhora; 28) al.: neduchovná/svetská; 29) al.: neporiadok; 30) al.: každé/všetko; 31) gr.: zlá vec; 32) al.: mierumilovná; 33) gr.: m.č.; 34) al.: tvorcami; 35) gr.: pre tých, ktorí tvoria/pôsobia pokoj

4. kapitola

1 Odkiaľ sú zvady1 a roztržky2 medzi vami? Či nie z rozkoší3, ktoré bojujú vo vašich údoch? 2 Túžite, ale nemáte. Vraždíte a závidíte, ale neviete4 dosiahnuť. Škriepite5 a vadíte sa6 medzi sebou, ale nemáte, lebo neprosíte. 3 Keď prosíte, nedostávate, pretože zle prosíte – aby ste to premárnili7 na svoje rozkoše. 4 Cudzoložníci a cudzoložnice! Či neviete, že láska k svetu je nepriateľstvom s Bohom? Ktokoľvek by si zaumienil byť priateľom sveta, stal sa Božím nepriateľom. 5 Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí, „Duch, (ktorý v nás8 prebýva)9, žiarlivo10 dychtí11?“ 6 Dáva však ešte väčšiu milosť. Preto Písmo hovorí: „Boh sa pyšným vzopiera, avšak pokorným dáva milosť. 7 Poddajte sa teda Bohu. Vzoprite sa diablovi a utečie od vás. 8 Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Očistite si ruky, hriešnici a očistite si srdcia vy, ktorí ste (vnútorne rozpoltení)12! 9 (Cíťte sa mizerne)13, smúťte a plačte! Nech sa váš smiech premení na žiaľ a vaša radosť na skľúčenosť14! 10 Pokorte sa pred Pánom a povýši vás.

11 Bratia, neosočujte sa navzájom! Ten, (kto osočuje alebo súdi15 svojho brata)16, (osočuje a súdi Zákon)17. Ak však súdiš Zákon, nie si jeho činiteľom, ale sudcom. 12 Je iba jeden Zákonodarca, ktorý dokáže zachrániť aj zahubiť. Kto si však ty, že súdiš15 blížneho18?!

13 Počujte19 teraz vy, ktorí hovoríte: „Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a toho mesta, strávime20 tam jeden rok, budeme tam podnikať a zarábať.“ 14 Neviete, čo bude zajtra! Veď aký je váš život? Para, ktorá sa nakrátko objaví a potom zmizne. 15 (Namiesto toho by ste mali povedať)21: „Keď Pán bude chcieť a budeme žiť, urobíme toto alebo tamto.“ 16 Ale teraz sa naduto22 chválite. Každé takéto chválenkárstvo23 je zlé. 17 Kto však vie o dobrej veci, ktorú má urobiť a neurobí ju, má hriech24.

Poznámky:

1) al.: vojny; 2) al.: boje; 3) gr.: odtiaľ – z vašich rozkoší; 4) gr.: nemôžete; 5) al.: bojujete; 6) al.: vediete vojny; 7) al.: pomíňali; 8) al.: medzi nami; 9) al.: ktorému urobil v nás/medzi nami príbytok; 10) al.: až po závisť; 11) al.: túži; 12) gr.: dvojitej mysle; 13) al.: buďte zronení; 14) al.: bezútešnosť/skleslosť; 15) al.: posudzuje; 16) gr.: kto osočuje brata a súdi svojho brata; 17) gr.: osočuje Zákon a súdi Zákon; 18) gr.: iného; 19) gr.: poď!; 20) gr.: urobíme; 21) al.: namiesto toho, aby ste povedali; 22) gr.: vo vašej nadutosti/arogancii; 23) gr.: chválenie/vychvaľovanie sa; 24) gr.: je mu hriech

5. kapitola

1 Teraz počúvajte1 vy, boháči! Plačte a nariekajte2 (nad svojimi biedami3, ktoré prichádzajú)4! 2 Vaše bohatstvo zhnilo a vaše rúcha požrali mole. 3 Vaše zlato aj striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude na svedectvo proti vám a pohltí5 vaše telá ako oheň. Nahromadili ste si poklady na posledné dni. 4 (Dobre počúvajte)6! (Mzda, čo ste zadržali robotníkom, ktorí žali vaše polia)7 kričí a výkriky žencov prišli do uší Pána vojsk. 5 Na zemi ste hýrili a žili v prepychu. Vykŕmili ste svoje srdcia ako na deň zabitia8. 6 Odsúdili ste, zavraždili ste spravodlivého, a on sa proti vám nestavia.

7 Bratia, buďte teda trpezliví9 až do Pánovho príchodu. (Veď aj)10 roľník očakáva vzácnu úrodu11 zeme a je v tom trpezlivý, až kým nepríde12 jesenný13 alebo jarný14 dážď. 8 Buďte aj vy trpezliví a posilnite svoje srdcia, lebo Pánov príchod (je blízko)15. 9 Nesťažujte16 sa jeden na druhého, aby ste neboli odsúdení. Pozrite7: Sudca už stojí pred dverami. 10 Bratia moji, za príklad trpezlivosti a (znášania utrpenia)17 si vezmite prorokov, ktorí hovorili v Pánovom mene. 11 (Všimnite si, že)7 tých, ktorí vydržali, považujeme za požehnaných18. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste aj dobrý koniec od Pána, pretože Pán je nesmierne milosrdný a súcitiaci19.

12 Avšak obzvlášť, bratia moji, neprisahajte – ani na nebo, ani na zem, a ani žiadnou inou prísahou. Vaše áno nech je áno a nie nech je nie, aby ste neupadli do odsúdenia20. 13 Trpí niekto (z vás)21? Nech sa modlí. Má sa niekto dobre? Nech spieva chvály. 14 Je niekto (z vás)21 chorý? Nech zavolá starších zboru22, tí nech sa za neho pomodlia a pomažú ho olejom v Pánovom mene. 15 Modlitba viery uzdraví23 chorého a Pán ho pozdvihne. Ak sa (dopustil hriechov)24, bude mu odpustené. 16 Vyznávajte si navzájom svoje prehrešky a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení. Modlitba spravodlivého je účinná a veľa dokáže. 17 Eliáš bol človek, (ktorý cítil takisto ako my)25 – (horlivo sa pomodlil)26, aby nepršalo a na zemi nepršalo tri roky a šesť mesiacov. 18 Potom sa pomodlil znovu, nebo vydalo dážď, a zem priniesla svoju úrodu11.

19 Bratia, ak by sa niekto (z vás)21 dal zviesť od pravdy a niekto by ho (priviedol späť)27, 20 nech vie, že ten, kto priviedol hriešnika späť z jeho zvodu, zachráni mu dušu (pred smrťou)28 a prikryje množstvo hriechov.

Poznámky:

1) gr.: poď!; 2) al.: kričte; 3) al.: úbohosťou; 4) al.: biedami, ktoré na vás prichádzajú; 5) al.: zožerie; 6) gr.: hľa; 7) gr.: mzda robotníkov, ktorí žali vaše polia, čo bola zadržaná od vás; 8) al.: jatky; 9) al.: zhovievaví; 10) gr.: hľa; 11) al.: ovocie; 12) gr.: nedostane/neprijme; 13) gr.: skorý; 14) gr.: neskorý; 15) al.: sa priblížil; 16) gr.: nevzdychajte si; 17) gr.: trpenia; 18) al.: šťastných; gr. blahoslavíme; 19) al.: ľútostivý; 20) gr.: pod; 21) gr.: medzi vami; 22) al.: cirkvi; gr. ekklésia; 23) gr.: zachráni; 24) gr.: urobil hriechy; 25) al.: s prirodzenosťou podobnou nám; 26) gr.: pomodlil sa modlitbou; 27) gr.: obrátil; 28) gr.: zo smrti