Rozhovor s Jozséfom Nagyom

Cez víkend 18.-19. novembra sa v banskobystrickom Dome kultúry konala ďalšia z konferencií KS Milosť. Jej hlavnou témou bolo posolstvo o vstupe do Zasľúbenej krajiny. Zasľúbenou krajinou ľudu Novej zmluvy sú všetky Božie prísľuby o požehnaní, o úspechu, zdraví a o prosperite.

Posolstvo pastora Jaroslava Kříža vhodne doplnil zahraničný hosť József Nagy z budapeštianskeho Zboru Viery. Okrem atmosféry nadšenia bolo na konferencii badať stále sa zväčšujúci počet jej účastníkov, ktorí pricestovali zo slovenských i českých zborov.

V Banskej Bystrici si bol po 10 rokoch. Aký bol tvoj prvý dojem z tejto návštevy?

Bolo pre mňa veľkým požehnaním ísť po dlhom čase znovu do Banskej Bystrice. Mal som veľkú radosť z toho, že som mohol vidieť, že sa zbor rozvíja. Veľmi sa mi páčilo nadšené a radostné vyvyšovanie Boha. Prekvapil ma aj počet ľudí, ktorí pribudli k zboru. Jednoducho, cítil som sa u vás ako doma!

V HIT - Gyülekezete slúžiš ako evanjelista. Môžeš nám povedať, ako robíte túto prácu? Mám na mysli usporiadanie kampaní, táborov a vôbec ako oslovujete neveriacich.

U nás prebieha služba vo viacerých oblastiach. Evanjelizácie nezačínajú iba kázaním Slova, ale modlitbou. Túto prácu pripravujeme, pretože ľudí nie je len potrebné intelektuálne presvedčiť, ale treba ich oslobodiť spod duchovných síl, ktoré ich držia v zajatí, aby sa potom ľahko dokázali obrátiť k Pánovi! Neskôr im treba pomôcť začleniť sa do zboru a to skrze osobné vzťahy s nimi. Ľudí sme zvykli zasahovať rôznymi spôsobmi: krátkymi upútavkami na uliciach, potom vydávaním svedectva na osobnej úrovni - túto činnosť vykonávajú hlavne mladí. Okrem toho sa v zbore zvyknú usporiadať akcie, ktoré sú evanjelizačne zamerané. Na tieto akcie pozvú členovia zboru svojich známych. Nie vždy ich však usporiadavame v zborových priestoroch, občas si prenajmeme nejakú banketku pekného hotela alebo miesto, na ktoré je ľudí ľahké pozvať. Taktiež usporiadavame gospelové koncerty, na konci ktorých je kázané evanjelium a modlíme sa za novoobrátených prípadne chorých.

Dôležité bolo naučiť veriacich vydávať svedectvá na osobnej úrovni. Kvôli tomu sme usporiadali letné evanjelizačné tábory, pri ktorých niekoľko sto veriacich vydávalo osobné svedectvá v dedinách a v mestách, čo vyvrcholilo večer záverečným koncertom, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 3000 ľudí. Kázali sme im tam tiež evanjelium a mnohí z nich sa obrátili.

V takomto tábore sa ráno konajú modlitebné zhromaždenia, vyučovania a vydávanie svedectva pokračovalo aj po návrate do domáceho zboru.

Počuli sme o uzdraveniach, ktoré sa pri tvojej službe stali. Môžeš nás niektorými z nich povzbudiť?

Spomeniem jedno svedectvo o Božej uzdravujúcej sile: Bolo jedno dvojročné dievčatko, volá sa Kimberli, ktorej rodičia, aj keď neboli obrátení, sledovali Radostnú nedeľu. Dievčatko malo minulý rok nepríjemnú nehodu - spadlo do veľkej nádoby s vriacou vodou. Značná časť jej tela utrpela silné popáleniny. Od krku po stehná utrpela popáleniny druhého a tretieho stupňa. Dostala sa do kritického stavu na oddelenie intenzívnej starostlivosti. Rodičia ponúkli nemocnici vlastné finančné prostriedky, že v prípade potreby zakúpia akýkoľvek chýbajúci, ale nutný zdravotnícky prístroj, len aby zachránili ich dieťa. Lekárka ich informovala, že majú všetko potrebné k liečbe, ale uzdravenie od toho nezávisí. Matka dieťaťa sa spýtala: „Tak čo teda môžeme pre našu dcéru urobiť?“ na čo jej doktorka odpovedala len jednu vec: „Modliť sa.“ Rodičov vtedy napadlo, že jeden ich bratranec je členom Zboru viery a že tam sa zvykli modlievať za chorých, z ktorých mnohí sa aj uzdravili. Požiadali bratranca, aby niekoho poprosil o modlitebnú podporu. Takto som sa ja dostal k tejto rodine.

Práve v tom momente oznámili otcovi, že stav jeho dcérky je dosť vážny, pretože jej začínajú zlyhávať vnútorné orgány. Na žiadosť matky im lekár úprimne povedal, že je na hranici medzi životom a smrťou, pričom šanca na prežitie v prípade takýchto popálenín je asi jedno percento. Pochopiteľne, boli veľmi skleslí, ale z Biblie som im ukázal príbeh Jaira, ktorý hovorí, že nikdy nie je neskoro. Jairus prosil Ježiša o pomoc, ale jeho príbuzní hovorili, že zbytočne obťažuje Majstra, pretože jeho dcéra je už mŕtva. Ježiš mu však povedal: „Neboj sa len ver, tvoja dcéra nie je mŕtva, len spí.“ Strach a viera sú totiž v protiklade.

Potom sme vošli dnu modliť sa za dievčatko. Dali mu morfium, aby mu zmiernili utrpenie. Napriek tomu bolo vidno, že má veľké bolesti a veľký strach. Bolo v šoku, celé sa triaslo. Keď sme sa zaň pomodlili, zostúpil naň pokoj, upokojilo sa a potom zaspalo. Odišli sme z nemocnice. O niekoľko dní mi volali rodičia, že sa s ich dcérkou stala zaujímavá vec. Lekári tomu nerozumejú. Hrá sa na ihrisku, a zdá sa, akoby nemala žiadne bolesti. Prežila prvé štyri kritické dni, je mimo ohrozenia života. Pri ďalších vyšetreniach sa tiež zistilo, že žiadny z jej orgánov nebol infikovaný. Lekári boli užasnutí a, samozrejme, tešili sa. Plastická operácia ešte len mala prísť. Keď z dievčatka dali dole obväzy, nasledovalo veľké prekvapenie: Nebola na ňom spálená, odumretá koža, ale čerstvá ružová pokožka. Prepustili ho domov s tým, že nebolo potrebné vykonať plastickú operáciu. Pán uzdravil toto dieťa, preto Jemu patrí za to Sláva.“

Čo by si chcel odkázať čitateľom Logosu?

Čitateľom Logosu prajem, aby prijali veľa požehnania z obecenstva s Boží slovom, aby sa naplnili Svätým Duchom, a aby smelo kázali evanjelium strateným!