Ale těm, kteří ho přijali, dal právo být Božími dětmi – všem těm, kdo věří v jeho jméno. (Jan 1,12)

Roznieť znovu vášeň pre stratených

City Harvest Church začal iba s hŕstkou ľudí. Dnes je tento zbor jedným z najväčších v Juhovýchodnej Ázii a je príkladom efektívnej evanjelizácie.

(Toto svedectvo o raste ich zboru napísal pastor Kong Hee ešte v roku 2000, keď mal jeho zbor 11 000 členov. Podľa oficiálnych štatistík mal v decembri roku 2009 až vyše 32 700 členov a novú obrovskú budovu, kde sa môžu všetci stretávať na bohoslužbách. – pozn. prekl.)

vasen-1-opt.jpegReflektory svietia na pódiu v City Harvest Church, osvecujú vlajky z celého sveta, ktoré slúžia ako časť javiskovej výzdoby. Entuziastické tóny chvál a chváliaci tím povzbudzujú zástup ľudí spievať, kričať a skákať. Mladí a starí rovnako uctievajú Pána s plným odovzdaním. Hlboko v modlitbe prichádza na pódium pastorálny tím. V zbore okamžite každý pozdvihne ruky, modliac sa ohnivo v jazykoch. Burácajúci zvuk vytvára duchovnú atmosféru, ktorá pripravuje cestu pre Ducha Svätého, aby sa hýbal. A aj sa hýbe. Keď je výzva na spasenie, stovky ľudí sa ženú smerom dopredu, čakajúc na vedenie k modlitbe hriešnika. Každú nedeľu je zaznamenaných takmer 400 prijatí Krista. Vitajte v mojom zbore: City Harvest Church v Singapure. Náš 11 000-členný zbor, ktorý sa stretáva v bývalom kine, ktoré bolo prerobené na zborovú budovu, má každý víkend minimálne deväť zhromaždení. Uskutočňujeme vysoko energické zhromaždenia s horlivým cieľom – zasiahnuť mladých mestských profesionálov, strednú generáciu s dobrou kariérou a ich rodiny pre Ježiša Krista. Náš zbor, ktorý začal iba s hŕstkou ľudí, je teraz najväčším v Singapure a v celej Juhovýchodnej Ázii. Bolo naozaj úžasné sledovať, ako malá skupinka veriacich rozkvitla na zbor, ktorý slúži, aby sa dotkol mnohých životov v kozmopolitnom Singapure, jedného z finančných obrov v Ázii, s populáciou 4 milióny ľudí.

Malé začiatky

Moja žena Sun a ja sme založili City Harvest Church pred 11 rokmi. Zbor odvtedy narástol na viac ako 11 000-členný zbor, a tak navigoval sám seba na dobývanie a získavanie duší. Kľúčom k tomu bola efektívna evanjelizácia. Ľudia prichádzali najprv po skupinkách 10, 30, 70, pomaly narastajúc na 150 a 250 ľudí. Teraz každý týždeň prijme Ježiša ako Pána a Spasiteľa takmer 400 ľudí. Mimo týchto čísel sú priemerne dve tretiny rozhodnutí pre Krista po prvýkrát. A priemerný vek členov je 24 rokov.

Viera medzi členmi zboru je vysoká, keď privádzajú svojich priateľov na zborové bohoslužby. Prieskumy ukázali, že 6 z 10 návštevníkov dalo svoje srdcia Bohu hneď po prvýkrát, ako prišli na bohoslužbu. Tieto vysoké čísla sú možné jedine kvôli členom, ktorí sami aktívne siali skutky milosrdenstva skôr, než ich priviedli na bohoslužbu. Hoci oduševnenie pre evanjelizáciu môže byť v našom zbore vysoké, ich istota v úspech nie je odkázaná na jednu zborovú osobnosť alebo systém, ale na jednoduchý princíp milovania Boha a milovania ľudí. Toto je základný princíp, ktorému Sun a ja pevne veríme celým svojím srdcom a toto bolo katalyzátorom v krátkej, ale plodnej evanjelizačnej histórii nášho zboru.

Obrátil som sa v roku 1975 počas prvých dní obnovy Ducha Svätého v Singapure. Nasledujúcich 13 rokov som bol chváličom v malej anglikánskej farnosti. Môj plán bol stať sa anglikánskym farárom. Avšak v roku 1989 som mal cirkevný konflikt a zostal som sklamaný. Vtedy som sa rozhodol ísť na Filipíny ako misionár. Ale ani to nebolo to pravé. Skupina 20 teenagerov ma požiadala, aby som bol ich biblickým učiteľom. 7. mája 1989, pod záštitou lokálnych cirkví God church, sa zrodil City Harvest Church. Skupina 20 mladých ľudí rýchlo narástla na 1 300 a aj napriek neskúsenosti v prvých rokoch a nerozumnej snaživosti sa ľudia naďalej obracali. V retrospektíve, dôvod bol jednoduchý: zbor bol v prebudení a Boh pracoval pre nás.

Avšak po nasledujúce tri roky zbor narazil na stenu. Napriek všetkému úsiliu, ktoré sme robili, účasť sa pohybovala okolo 1 300 ľudí. Tak sme obrátili našu pozornosť na naše upevnenie, a tým sme dosiahli primeraný úspech. Ľudia silneli v modlitbe, a ešte viac silneli v duchovnom boji a oslobodení. Chvály a uctievanie dostali novú tvár, keď zbor začal produkovať profesionálne robené ,,živé“ CD, ktoré boli prvé svojho druhu v Ázii. Biblické vzdelanie rástlo po založení City Harvest Bible Training Center, ktoré je momentálne najväčšou medzinárodnou pobočkou Oral Roberts University v Tulse, Oklahoma.

Zborenie hradby, ktorá bránila rastu

vasen-2-opt.jpeg

Hoci bol zbor známy po celej Juhovýchodnej Ázii ako zbor so silnými a radikálnymi kresťanmi, Sun a ja sme vnímali, že niečo bolo veľmi zlé. Nech sme urobili čokoľvek, zbor jednoducho nerástol. Po biblických konferenciách a seminároch sa ma Sun často pýtala: „Toto je všetko, čo je v kresťanskom živote a službe? Je organizovanie akcie za akciou všetkým, o čom je zbor?“ Napriek všetkým modlitbám, chválam a kázňam sa zdalo, že chýba pravý zmysel medzi ľuďmi. Obidvaja sme boli v hlbokom zúfalstve.

Na začiatku roka 1995 sme kričali k Bohu za prielom. Vo februári toho roku som bol pozvaný kázať na jednom zhromaždení pod šírim nebom v Honolulu. Jednu noc v hotelovej izbe na Waikiki Beach prišla na mňa silná Božia prítomnosť a prinútila ma prečítať si Matúša 22,34-40. Nasledujúcu hodinu som čítal a meditoval nad touto pasážou znovu a znovu. Svätý Duch začal mocne pracovať v mojom vnútri, odhaľujúc mi, že kresťanstvo vo svojej najjednoduchšej podstate má jednu jednoduchú hlavnú tému: milovať Boha z celého srdca a vrúcne milovať ľudí. Všetko, čo cirkev robí a každý smer, ktorým sa uberá, musí viesť k silnejšej láske k Bohu a k ľuďom.

Pochopil som, že spôsob, akým Boh miluje ľudí je, že zachraňuje ich duše. Preto, ak chcel náš zbor žiť podľa Božej vôle, museli sme urobiť všetko preto, aby sme zachránili stratených. Začal som chápať, že zachraňovanie duší je hlavným cieľom Boha, všetko ostatné je druhoradé.

Videl som, ako sa mnoho ľudí v našom zbore dostalo do takej „duchovnosti“, že už nikdy neprivádzali duše k Ježišovi. Dostali sa tak agresívne do duchovného boja a tak hlboko do Slova, že už iných nikdy neviedli ku Kristovi. Svitlo mi, že zatiaľ čo mal náš zbor základné piliere modlitby, spoločenstva, učeníctva, služby a biblickej vzdelanosti, tieto piliere nepodporovali základný cieľ zboru, ktorým je privádzať duše ku Kristovi. V tú noc som dostal čerstvé zjavenie o potrebe privádzania duší.

Posledná výzva prišla, keď Boh ku mne veľmi zreteľne prehovoril: „Odteraz, všetko čo budete v City Harvest Church robiť a každú víziu, ktorú máte, musia byť založené na týchto dvoch princípoch: milovanie Boha a milovanie ľudí. A ak zoberiete pomazanie, ktoré som vložil do vašich ľudí, mimo štyroch stien zboru, potom o rok zdvojnásobím vašu návštevnosť a dám vzrast až za vaše predstavy.“

Takto vyzbrojený novým zjavením v mojom duchu a mysli, som sa vrátil domov a nemilosrdne som hodnotil všetky zborové programy. Sun a ja sme sa okamžite vzdali každého programu, ktorý nevyhovoval našim dvom cieľom – milovanie Boha a ľudí. Naše modlitebné stretnutia sa začali zameriavať na stratených. Piesne, ktoré sme spievali sa zameriavali na stratených. Postupne sa duchovná atmosféra v zbore začala premieňať podľa viery, ktorá rástla skrze našich ľudí.

Pochopil som, že spôsob, akým Boh
miluje ľudí je, že zachraňuje ich duše.

Zistil som, že veľa našich členov, vrátane zborových pracovníkov, jednoducho nevedelo, ako sa majú podeliť o evanjelium s nekresťanmi. Museli sme učiť základy dobývania duší každého od nuly. Zbor takisto prijal nové výzvy, ako osloviť chudobných, starších, AIDS-om nainfikovaných, deti z ulice, hendikepovaných a znevýhodnených. Boli sme odhodlaní nájsť ranených a zahojiť ich rany, nájsť potrebu a naplniť ju.

Verný Jeho sľubu, Boh začal pridávať ľudí do nášho zboru dramatickým spôsobom, keď sme zasahovali stratených. V nasledujúcich mesiacoch zbor skočil z 1 300 na 3 200 členov.

Prečo sme stagnovali tak dlho?

Keď som sa pozrel späť, uvedomil som si, že počas prvých troch rokov nášho zboru Pán pracoval pre nás. Bol to čas prebudenia. Ale zabudli sme na celý zámer prebudenia, ktorý mal zbor posilniť pre naplnenie úlohy veľkého poslania. Áno, Boh chcel pracovať pre nás, ale radšej by pracoval s nami.

V retrospektíve, bolo úžasné zažívať prebudenia, ale niekedy môžu prebudenia spraviť zbor lenivým. Keď vidíme, že Boh pre nás veľmi koná, je tendencia sedieť nečinne a zostať pasívnym. Pravdou je, že Boh chce konať s nami. Marek 16,20 hovorí, že Ježišovi učeníci „vyšli a kázali všade a Pán spoluúčinkoval a potvrdzoval slovo tým, že ho sprevádzali divy“.

Efektívna evanjelizácia

Vyhľadať potreby a naplniť ich. Odkedy som dostal spomínané zjavenie z Matúša 22, Pán mocne konal medzi ľuďmi v našom zbore. Od roku 1995 ročne prichádzalo 2 000 nových členov. Dnes je 72 % ľudí v našom zbore prvou generáciou. Pomerne málo ľudí prišlo z iných zborov.

Zbor teraz má program, ktorý sa volá: „Ježiš pre všetky mysle“ (JAMs), je to služba pre mentálne postihnutých. Máme najväčší detský zbor v meste s okolo 1 200 deťmi. Každý týždeň slúžia naši dobrovoľníci mnohým HIV pozitívnym pacientom skrze našu službu až po smrteľne chorých. Medziiným, takisto máme centrum sociálnej služby pre manželské poradenstvo, študentské poradne, zdravotnú a ošetrovaciu asistenciu pre chudobných a znevýhodnených.

Ako mnohé iné ázijské komunity, mesto Singapur kladie veľký dôraz na akademickú činnosť. Aby sme tomu vyhoveli, náš zbor zrealizoval nezvyklú zásadu, ktorá zaručuje, že každý študent, ktorý neštuduje 20 hodín za týždeň po škole, nemôže prísť na skupinky alebo na iné cirkevné aktivity. Pretože sú tieto skupinky a cirkevné stretnutia vzrušujúce, študenti sú odhodlaní dokončiť všetky svoje školské povinnosti, aby mohli prísť na stretnutia. A výsledok? Mnoho mladých ľudí, ktorí predtým prepadávali sa dokonca vyšvihli na špičku triedy. Každý rok mládež City Harvest Church vysoko skóruje a prevyšuje národný priemer v skúškach na stredných školách hlavne od 10 do 12 stupňa škôl.

Vzdelanie v našej spoločnosti je tak vysoko cenené, že mnoho nekresťanských rodičov, po tom, čo videli zmenu u ich detí, sa priblížilo k zboru. Otvorili sa pre evanjelium a dokonca mnoho z nich sa obrátilo. Je to taká milá, radikálne priateľská evanjelizácia, ktorá pomohla City Harvest Church vryť silnú prítomnosť do štruktúry spoločnosti. Mladí aj starí sa zhromažďujú každý týždeň.

Božou milosťou je vplyv zboru pomaličky cítiť aj za hranicami Singapuru v celej Ázii. V súčasnosti sme založili deväť zborov v troch iných krajinách. Nedávna konferencia pritiahla viac ako 3 200 pastorov a cirkevných lídrov, a pohrávame sa s myšlienkou založiť ďalšie zbory na Ďalekom východe.

Ako získať tvoje mesto pre Krista

vasen-3-opt-1.jpegKaždý z nás v City Harvest Church veríme v možnosti zmeny na našom svete – a je niekoľko hlavných myšlienok, ktoré nás poháňali k tomuto cieľu. Možno kroky, ktoré sme zrealizovali, vám pomôžu, aby ste aj vy získali vaše mesto pre Krista.

1. Dobyte dušu skrze priateľstvo. Prvý motivujúci faktor je založený na Prísloviach 11,30: „Ovocie spravodlivého je stromom života, a ten kto jíma duše, je múdry.“ Vedenie nášho zboru často vyzýva našich členov, aby pochopili, že dobývanie duší je viac než len kázanie štyroch duchovných zákonov strateným. Naozaj to znamená vydobyť si dôveru a priateľstvo nepatriaceho k cirkvi najprv k nám, a potom neskôr k Ježišovi.

Kľúčom k vytvoreniu víťaziacej cirkvi je budovanie priateľstiev. Stále podporujeme našich členov, aby prehodnotili vo svojich životoch, koľko pravých priateľstiev vybudovali a ako môžu vylepšiť svoje schopnosti, aby mali ešte viac priateľstiev. Keď získajú priateľov pre seba, bude len otázkou času, kedy priateľov získajú pre Ježiša.

Odhliadnuc od tejto priateľskej evanjelizácie, takisto podporujem náš zbor, aby demonštroval Kristovu lásku ctením si a slúžením jednotlivým rodinným príslušníkom. Tieto ukážky lásky zasiahli mnoho nekresťanských rodičov, čo prinieslo uzdravenie, zmierenie a slávu do celých domovov.

Jedna z našich členov, Alice Chan, sa otvorene podelila s celým zhromaždením minulú nedeľu ráno: „Pastor Kong stále kázal o žití hodnotného života skrze vzťahy, vyzývajúc nás, aby sme urobili niečo pekné našim mamám na Deň matiek. Ako som tam tak sedela, zrazu ma napadla jedna otázka: „Alice, vždy si preukazovala lásku bez váhania strateným a ľuďom mimo zboru. Ale čo si doteraz urobila, aby si demonštrovala Božiu lásku tvojej mame?“

Vždy som sa modlila, nech Boh zmení srdce mojej matky, aby viac pochopila môj záväzok voči cirkvi. Ale toho dňa som cítila, že musím urobiť niečo konkrétne pre moju mamu. Zaumienila som si v mojom srdci, že ju urobím najšťastnejšou mamou na svete na Deň matiek.“

Alice to aj spravila. Poupratovala celý dom, zobrala mamu von na večeru, kúpila jej darček a dokonca jej zložila pesničku. To gesto pohlo pani Chan tak veľmi, že sa veľmi otvorila Bohu a evanjeliu.

2. Choďte pre „aktuálne, konkrétne“ duše. Integrujeme ľudí do hľadania ,,aktuálnych, konkrétnych“ stratených. Podobenstvo o stratenej ovci a stratenej minci nám pripomína, že Boh neverí na „symbolické poľovačky“. Ide za jedným strateným, až pokiaľ ho nenájde.

Teraz máme mnoho piesní, ktoré spievame o „prebudení v krajine“ a „vytláčaní temnoty“. Avšak ako v skutočnosti vytláčame temnotu z našej krajiny? Ako získame naše mestá pre Boha?

Vidím to takto: Pri obrátení je hriešnik prenesený z kráľovstva temnoty do kráľovstva svetla. Ježiš hovorí, že každý veriaci je svetlom vo svete (Matúš 5,14). Ak je to tak, tak vždy, keď sa obráti hriešnik, mesto sa jednoducho stane svetlejším o jednu dušu, alebo jedna duša sa stane menej temnou.

Teda vždy na konci každého zhromaždenia, tábora či prebudeneckej kampane, sa naozaj musíme spýtať samých seba: „Ako svetlé je dnes večer naše mesto?“ Ak sú stratení stále nespasení, tak potom sa v skutočnosti nič nezmenilo. Všetko naše snaženie vyšlo nazmar.

Kľúčom k vytvoreniu víťaziacej
cirkvi je budovanie priateľstiev.

3. Vytvorte silnú duchovnú atmosféru viery a čistoty. V podobenstve o rozsievačovi, dôvodom prečo bola žatva na niektorých poliach a neplodnosť na druhých, bolo prostredie, do akého bolo semienko vsadené. V správnom prostredí semienko prinesie ďalšie ovocie, niektoré tridsaťnásobne, niektoré šesťdesiat a iné stonásobne viac (Matúš 13,8). Podobne správne duchovné prostredie je potrebné na žatvu stratených.

Každý týždeň členovia City Harvest Church trávia stovky hodín v modlitbe a pôste, prosiac za nespasených a núdznych v meste. Počas zhromaždení je sila Božia často taká hmatateľná, že keď sa spieva prvá pieseň, noví návštevníci okamžite padnú pod usvedčením Ducha Svätého pre ich hriechy. Duchovná atmosféra sa môže stať takou silnou, že nie je ničím neobvyklým vidieť plakať návštevníkov ešte skôr, ako je výzva k spaseniu.

Pastori a vedúci skupiniek strážia duchovnú atmosféru nášho zboru „žiarlivo“. Spor, šum, ohováranie, hlučnosť a vulgárne hriechy sú riešené svižne, láskyplne, ale veľmi priamo, aby sa zhromaždenie zachovalo čisté a sväté. Naše vedenie silno verí, že v takomto prostredí sa môže Duch Svätý cítiť vítaný, a tak sa môže voľne pohybovať medzi ľuďmi.

4. Robte učeníkov, nie obrátených. S priemerne 400 obrátenými ľuďmi týždenne je veľmi ľahké uspokojiť sa vo svojich výsledkoch týkajúcich sa Veľkého poslania. Avšak Sun a ja neustále pripomíname našim pracovníkom a lídrom, že Matúš 28 je celý o robení učeníkov, nie o robení konvertujúcich.

Ten, čo sa obrátil, je znovuzrodený milosťou skrze vieru, a to okamžite, ale učeník je vytváraný len skrze proces formovania a vyzbrojenia. Takto to definujeme my: Učeník je školený pracovník s mocným charakterom.

Nestačí byť iba vyučený alebo zručný. Byť pravým nasledovateľom Ježiša znamená, že musíme mať postoje, ktoré s tým idú. Vždy pripomínam nášmu zboru, že „naše postoje v živote určujú naše výšky v Kristovi“.

Pokora je nevyhnutnou kresťanskou vlastnosťou. Mať ochotné srdce je tiež dôležité. Ale nadovšetko, Ježišov učeník sa drží šťastného a pozitívneho postoja v živote a v službe.“

Preklad: Veronika Vozárová



Související články

Vášeň pre ľudí|Logos 2 / 2016 | Daniel Šobr |Ze života církve
Uctívání je vášeň|Logos 10 / 2012 | Redakce |Rozhovor
Viera pre vzťahy|Logos 1 / 2011 | Gloria Copeland|Vyučování
William Tyndale|Logos 1 / 2011 | Peter Málik |Historie
Nádej pre Albánsko|Logos 8 / 2014 | Zuzana Mináriková|Reportáž