Skutky apoštolov 20. až 22. kapitola

Skutky apoštolov 20. až 22. kapitola

Milí čitatelia, aj v tomto čísle časopisu Logos vám prinášame ďalšie tri kapitoly nového prekladu Biblie, tentokrát 20. až 22. kapitolu knihy Skutky apoštolov. Svoje pripomienky, podnety alebo dotazy píšte na adresu sobr@milost.sk.

20. kapitola

1 Keď ustal ten nepokoj, Pavol si zavolal učeníkov, rozlúčil sa s nimi a vybral sa na cestu do Macedónska. 2 Prešiel tými krajmi, povzbudil ich¹ mnohými slovami a prišiel do Grécka, 3 kde strávil tri mesiace. Keď sa chystal odplaviť do Sýrie, Židia mu strojili úklady, rozhodol sa teda, že sa vráti cez Macedónsko. 4 Až do Ázie ho sprevádzal Berojčan Sopatros, Tesaloničania Aristarchos a Sekundus, Derbejčan Gájus a Timotej, ako aj Ázijčania Tychikus a Trofimos. 5 Tí išli vopred a čakali nás v Troade. 6 My sme sa po dňoch nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme prišli za nimi do Troady, kde sme strávili sedem dní.

7 Keď sa učeníci v prvý deň po šabate zišli na lámanie chleba, Pavol sa s nimi rozprával, lebo mal na druhý deň odísť, a pretiahol reč² až do polnoci. 8 V hornej miestnosti, kde sa zhromaždili, bolo mnoho lámp. 9 Istý mládenec menom Eutychus sedel v okne, a keďže Pavol dlho hovoril, tvrdo zaspal. Premožený spánkom padol z tretieho poschodia a zodvihli ho mŕtveho. 10 Pavol zišiel dole, hodil sa naňho, objal ho a povedal: Neznepokojujte sa, lebo jeho duša je v ňom. 11 Potom vyšiel hore, lámal chlieb a jedol. Ešte dlho až do svitania sa s nimi rozprával, a tak odišiel. 12 Mládenca priviedli živého a veľmi sa potešili.

13 My sme išli na loď skôr a odplavili sme sa do Assu, kde sme mali vyzdvihnúť Pavla. Tak nám to totiž nariadil, lebo sám chcel ísť po súši. 14 Keď sa s nami zišiel v Asse, vzali sme ho na palubu a prišli sme do Mitylény. 15 Odtiaľ sme sa odplavili a nasledujúci deň sme prišli do blízkosti³ Chiosu. Na druhý deň sme sa priplavili k Samosu a zostali sme v Trogylliu a nasledujúci deň sme prišli do Milétu. 16 Pavol sa totiž rozhodol obísť Efez, aby v Ázii nestrácal čas, lebo sa ponáhľal, aby na Letnice, ak by to bolo možné, bol už v Jeruzaleme.

17 Z Milétu poslal odkaz do Efezu a zavolal si starších cirkvi. 18 Keď k nemu prišli, povedal im:

Vy viete, ako som si u vás počínal od prvého dňa, čo som prišiel do Ázie, po celý ten čas: 19 Ako som slúžil Pánovi so všetkou pokorou a v mnohých slzách a skúškach⁴, ktoré prichádzali na mňa pre úklady Židov; 20 ako som nezamlčal nič užitočné, ale hlásal som vám to a učil som vás verejne aj po domoch, 21 dôrazne som svedčil Židom aj Grékom o obrátení⁵ k Bohu, a o viere v nášho Pána Ježiša Krista. 22 A teraz, hľa, Duch ma zaväzuje ísť do Jeruzalema, hoci neviem, čo sa mi v ňom prihodí, 23 len to, že mi Duch Svätý po mestách dosvedčuje⁶ a hovorí, že ma čakajú putá a súženie. 24 Ale ja na to nedbám, ani si necením svoj život, len aby som s radosťou dokonal svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša – aby som bol svedkom evanjelia o Božej milosti. 25 A teraz, hľa, viem, že už viac neuvidíte moju tvár, nikto z vás, medzi ktorými som chodil a hlásal Božie kráľovstvo. 26 Preto vám dnes svedčím, že som čistý od krvi všetkých, 27 Lebo som neváhal a zvestoval som vám celú Božiu vôľu⁷. 28 Dávajte teda pozor na seba aj na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov⁸, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou. 29 Ja totiž viem, že po mojom odchode prídu medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stádo. 30 Aj spomedzi vás samých povstanú muži, ktorí budú hovoriť prekrútené⁹ veci, aby odtiahli učeníkov za sebou. 31 Preto bdejte a pamätajte, že som tri roky vo dne v noci neprestajne so slzami napomínal každého z vás¹⁰. 32 A tak teraz, bratia, zverujem vás Bohu a slovu jeho milosti, ktoré má moc vybudovať vás a dať vám dedičstvo medzi všetkými posvätenými. 33 Od nikoho som nežiadal striebro, zlato, ani odev. 34 A sami viete, že som týmito rukami zarobil¹¹ na potreby moje aj mojich spoločníkov. 35 Vo všetkom som vám ukázal príklad, že máme takto pracovať, aby sme pomohli slabým, a pamätať na slová Pána Ježiša, lebo on povedal: Požehnanejšie je dávať ako brať.

36 A keď to povedal, kľakol si s nimi všetkými a pomodlil sa. 37 Všetci sa dali do veľkého plaču, padali Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. 38 Najviac ich bolelo to, že povedal, že už viac neuvidia jeho tvár. Potom ho odprevadili na loď.

21. kapitola

1 Keď sme sa od nich odtrhli a vyplávali sme, prišli sme priamym smerom na Kós, nasledujúci deň na Rodos a odtiaľ do Patary. 2 A keď sme našli loď, ktorá sa plavila do Fenície, nastúpili sme na ňu a vyplávali sme. 3 Priblížili sme sa na dohľad Cypru a nechali sme ho vľavo. Plavili sme sa do Sýrie a pristáli sme v Týre, lebo tam mala loď vyložiť náklad. 4 Vyhľadali sme učeníkov a zostali sme tam sedem dní. Oni hovorili Pavlovi skrze Ducha, aby nechodil hore do Jeruzalema. 5 A keď tie dni uplynuli, vybrali sme sa na cestu. Všetci, aj so ženami a deťmi, nás vyprevadili až von za mesto. Na pobreží sme si kľakli a pomodlili sme sa. 6 Keď sme sa spolu rozlúčili, nastúpili sme na loď a oni sa vrátili domov.

7 A my, keď sme skončili plavbu z Týru, prišli sme do Ptolemaidy, pozdravili sme bratov a zostali sme u nich jeden deň. 8 Na druhý deň sme my, čo sme boli s Pavlom, odišli a prišli sme do Cézarey. Vošli sme do domu evanjelistu Filipa, ktorý bol jedným zo siedmich diakonov¹², a zostali sme u neho. 9 Ten mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovali. 10 A keď sme tam boli viacero dní, z Judska prišiel istý prorok menom Agabus. 11 Keď prišiel k nám, vzal Pavlov opasok, zviazal si ruky aj nohy a povedal: Toto hovorí Duch Svätý: Takto zviažu Židia v Jeruzaleme muža, ktorému patrí tento opasok, a vydajú ho do rúk pohanom. 12 Keď sme to počuli, prosili sme ho aj my, aj miestni bratia, aby nechodil hore do Jeruzalema. 13 Ale Pavol odpovedal: Čo to robíte? Prečo plačete a trápite¹³ mi srdce? Veď ja som pripravený nielen dať sa zviazať, ale aj zomrieť v Jeruzaleme pre meno Pána Ježiša. 14 A keď sa nedal prehovoriť, zmĺkli sme a povedali: Nech sa stane Pánova vôľa!

15 Po týchto dňoch sme sa pripravili na cestu a išli sme hore do Jeruzalema. 16 Išli s nami aj niektorí učeníci z Cézarey a viedli nás k istému Cyperčanovi Mnásonovi, jednému z prvých učeníkov¹⁴, u ktorého sme mali bývať.

17 Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radostne prijali. 18 Na druhý deň išiel Pavol s nami k Jakubovi, kde sa zišli aj všetci starší. 19 Keď ich pozdravil, podrobne im vyrozprával všetko, čo Boh vykonal skrze jeho službu medzi pohanmi. 20 Oni, keď to počuli, oslavovali Pána a povedali mu: Vidíš, brat, koľko desiatok tisíc Židov uverilo, a všetci sú horlivcami za Zákon. 21 Ale o tebe sa dopočuli, že vyučuješ všetkých Židov, ktorí sú medzi pohanmi, aby odpadli od Mojžiša a hovoríš, aby neobrezávali deti ani nežili podľa našich zvykov. 22 Čo teda robiť? Celkom isto sa zíde dav¹⁵, lebo sa dopočujú, že si prišiel. 23 Urob teda to, čo ti hovoríme: Máme štyroch mužov, ktorí zložili sľub. 24 Týchto vezmi so sebou, očisti sa s nimi a zaplať za nich, aby si dali oholiť hlavu, a tak všetci poznajú, že z toho, čo sa hovorilo o tebe, nie je nič pravda, ale že aj ty sám zachovávaš Zákon a žiješ podľa neho. 25 A čo sa týka pohanov, ktorí uverili, poslali sme im list s rozhodnutím, že nemusia zachovávať nič z toho, ale majú sa vyvarovať mäsa obetovaného modlám, krvi, mäsa zo zaduseného a smilstva. 26 Nato Pavol vzal so sebou tých mužov a nasledujúci deň sa s nimi dal očistiť, vošiel do chrámu a oznámil, kedy sa skončia¹⁶ dni očisťovania a bude prinesená obeť za každého z nich.

27 Keď sa už malo skončiť tých sedem dní, uvideli ho v chráme Židia z Ázie, vzbúrili celý dav, položili naňho ruky 28 a kričali: Muži Izraela, pomôžte! Toto je ten človek, ktorý všetkých všade vyučuje proti izraelskému ľudu, proti Zákonu a proti tomuto miestu! Ešte aj Grékov priviedol do chrámu a znesvätil toto sväté miesto. 29 Videli s ním totiž predtým v meste Efezana Trofima a domnievali sa, že ho Pavol priviedol do chrámu. 30 Celé mesto sa dalo do pohybu a ľud sa zbehol. Chytili Pavla, vyvliekli ho z chrámu a hneď zatvorili brány. 31 Už sa ho chystali zabiť, keď k veliteľovi¹⁷ kohorty prišla správa, že sa vzbúril celý Jeruzalem. 32 On hneď nato vzal vojakov a stotníkov a zbehol dolu k nim. Oni, keď uvideli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť. 33 Vtedy veliteľ pristúpil, zadržal ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Potom sa vypytoval, kto je a čo urobil. 34 Ale každý v dave vykrikoval niečo iné. Keď sa pre ten rozruch nemohol dozvedieť nič isté, prikázal, aby ho odviedli do pevnosti. 35 Keď Pavol prišiel na schody, stalo sa, že ho pre násilie davu museli vojaci niesť, 36 lebo celé to množstvo ľudí išlo za ním a kričalo: Preč s ním!

37 Keď už ho mali voviesť do pevnosti, povedal Pavol veliteľovi: Môžem ti niečo povedať? On povedal: Ty vieš po grécky? 38 Takže ty nie si ten Egypťan, ktorý nedávno vyvolal vzburu a vyviedol na púšť tie štyri tisíce sikariov¹⁸? 39 Pavol povedal: Ja som Žid z Tarzu v Cilícii, občan nie bezvýznamného mesta. Prosím ťa, dovoľ mi prehovoriť k ľudu. 40 A keď to dovolil, Pavol, ako stál na schodoch, kývol rukou ľudu, a keď nastalo úplné ticho, prehovoril k nim hebrejským jazykom:

22. kapitola

1 Muži, bratia a otcovia! Vypočujte si teraz moju obhajobu pred vami.

2 Keď počuli, že k nim hovorí hebrejským jazykom, boli ešte tichšie. Pavol povedal:

3 Ja som Žid, narodil som sa v cilícijskom Tarze, ale bol som vychovaný v tomto meste pri nohách Gamaliela, dôkladne¹⁹ vyučený v Zákone otcov a horlil som za Boha ako aj vy všetci dnes. 4 Túto Cestu som prenasledoval až na smrť, spútaval som mužov aj ženy a zatváral som ich do väzenia, 5 ako mi dosvedčí aj veľkňaz a celá rada starších, od ktorých som dostal aj listy pre bratov a išiel som do Damasku, aby som aj tamojších priviedol v putách do Jeruzalema, aby boli potrestaní. 6 Ale ako som išiel a blížil sa k Damasku, okolo poludnia ma zrazu obklopilo jasné svetlo z neba. 7 Padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? 8 Ja som odpovedal: Kto si, Pane? Nato mi povedal: Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ. 9 A tí, ktorí boli so mnou, síce videli to svetlo a naľakali sa, ale hlas toho, ktorý so mnou hovoril, nepočuli. 10 Povedal som: Čo mám robiť, Pane? A Pán mi povedal: Vstaň, choď do Damasku a tam ti povedia o všetkom, čo ti je nariadené urobiť. 11 A keďže som pre slávu toho svetla nevidel, moji spoločníci ma viedli za ruku, a tak som prišiel do Damasku. 12 Istý Ananiáš, zbožný muž podľa Zákona, o ktorom vydávajú dobré svedectvo všetci miestni²⁰ Židia, 13 prišiel za mnou, pristúpil ku mne a povedal mi: Brat Saul, začni vidieť! A ja som ho v tú chvíľu²¹ uvidel. 14 On povedal: Boh našich otcov si ťa vopred vyvolil, aby si poznal jeho vôľu, videl Spravodlivého a počul hlas z jeho úst, 15 lebo mu budeš pred všetkými ľuďmi svedkom o tom, čo si videl a počul. 16 A teraz, čo čakáš? Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj²² Pánovo meno! 17 A stalo sa, keď som sa vrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, že som bol vo vytržení 18 a videl som ho, ako mi hovorí: Ponáhľaj sa a odíď rýchlo z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne. 19 Ja som povedal: Pane, oni vedia, že ja som zatváral do väzenia a bil v synagógach tých, ktorí veria v teba. 20 A keď prelievali krv tvojho svedka Štefana, aj ja som tam stál, súhlasil som s jeho zabitím a strážil som plášte tým, ktorí ho zabíjali. 21 On mi povedal: Choď, lebo ja ťa vyšlem ďaleko medzi pohanov.

22 Až po toto slovo ho počúvali, ale potom začali kričať: Preč zo sveta s takýmto človekom! Nepatrí sa, aby žil! 23 Zatiaľ čo kričali, odhadzovali plášte a vyhadzovali prach do vzduchu, 24 veliteľ rozkázal, aby ho odviedli do pevnosti a nariadil ho vypočuť s bičovaním, aby sa dozvedel, prečo naňho tak kričali. 25 A keď ho priviazali remeňmi, povedal Pavol stotníkovi, ktorý tam stál: Smiete bičovať rímskeho občana, a k tomu neodsúdeného? 26 Keď to počul stotník, pristúpil k veliteľovi, oznámil mu to a povedal: Daj si pozor, čo urobíš! Lebo ten človek je Riman. 27 Veliteľ pristúpil a povedal mu: Povedz mi, ty si Riman? On povedal: Áno. 28 Veliteľ odpovedal: Ja som toto občianstvo získal za veľkú sumu peňazí. Pavol však povedal: No ja som sa ako Riman aj narodil. 29 Tí, ktorí ho mali vypočúvať, od neho ihneď odstúpili. Aj veliteľ dostal strach, keď sa dozvedel, že je Riman, a on ho dal spútať. 30 Keďže chcel presne vedieť, z čoho ho Židia obviňujú, na druhý deň mu veliteľ sňal putá a prikázal, aby sa zišli veľkňazi aj celý ich Sanhedrin. Potom priviedol Pavla dolu a postavil ho pred nich.