Hospodin zná cestu spravedlivých, ale cesta svévolníků vede do záhuby. (Žalm 1,6)

Smith Wigglesworth

logos-wigglesworth.jpg

Smith Wigglesworth sa narodil 8. júna v roku 1859 v yorkshirskom meste Menston, v Anglicku. Vyrastal v chudobných pomeroch a už ako malý chlapec pracoval na poli, kde so svojou matkou trhal kvaku. Neskôr sa jeho osud vyvíjal podobne ako v prípade mnohých ďalších chudobných detí tej doby – ťažko pracoval v továrni a nikdy sa nedostal k formálnemu vzdelaniu, pričom dokonca nevedel ani písať a čítať. Duchovnému rastu sa však letničná legenda tešila už od útleho veku – Wigglesworth prežil znovuzrodenie ako osemročný a prakticky od začiatku bol veľmi aktívnym veriacim. Jeho stará matka bola horlivá metodistka, no jeho rodičia neboli praktizujúci kresťania. Počas dospievania mal Smith Wigglesworth skúsenosť s viacerými kresťanskými skupinami (napr. pokrstený bol v baptistickom zbore), základy biblickej viery prijal v kruhoch plymouthských bratov.

Keďže nedisponoval žiadnym formálnym vzdelaním a nebol ani zdatným rečníkom, svoje miesto v cirkvi videl Wigglesworth ako službu bežného, aktívneho veriaceho, ktorý svedčí neveriacim na osobnej úrovni; kazateľský chlebík prenechával „obdarovanejším“. Vyučil sa za inštalatéra a týmto remeslom sa po mnohé ďalšie roky aj živil. Medzitým sa v roku 1882 oženil s Polly Featherstone, kazateľkou v Armáde spásy. Spolu s manželkou začali misijnú službu v anglickom meste Bradford, zatiaľ čo Wigglesworth živil rodinu svojím remeslom. Za zmienku stojí, že Wiggleswortha naučila čítať až jeho manželka, aby mohol sám študovať Bibliu, ktorá bola podľa jeho niekoľkých výpovedí jedinou knihou, ktorú kedy čítal.

V roku 1907 prišiel do Wigglesworthovho života zlom, ktorý nadobro zmenil celý zvyšok jeho života. Wigglesworthovci sa totiž dozvedeli o tom, že Boh žehná ľudí druhou skúsenosťou krstu v Duchu Svätom. Postoj otvorenosti a túžba po mocnom Božom konaní ho viedli k tomu, aby navštívil Alexandra Boddyho počas prebudenia v Sunderlande. Po modlitbe kladením rúk Smith Wigglesworth prijal krst Duchom Svätým a začal hovoriť v jazykoch. Táto skúsenosť ho úplne zmenila, a preto sa niet čo čudovať, že v každom vyučovaní či knihe, ktorá vyšla z jeho pera, nachádzame konzistentne zdôrazňovanú dôležitosť krstu v Duchu Svätom a hovorenia v nových jazykoch. Dokonca aj v niekoľkých ukážkach, ktoré v tomto článku čitateľom predstavujeme, je tento dôraz úplne očividný. Možno si niektorí čitatelia na prvý pohľad povedia, že to už mnohokrát počuli a nejde o nič závratne nové. Keď však Wigglesworth tieto myšlienky vyučoval a uvádzal do praxe, ich obsah bol revolučný, a práve vďaka ich nedoziernemu vplyvu sú pre letnično-charizmatického kresťana v dvadsiatom prvom storočí bežné.

Práve po zmocňujúcom krste v Duchu Svätom sa Wigglesworthovi otvorila nová dimenzia kazateľskej služby. Vskutku, zakrátko bol nútený opustiť svoje remeslo a naplno sa venovať službe evanjelistu, keďže času ani energie na nič iné Wigglesworthovi nezostávalo. Nasledujúcich 40 rokov znamenalo pre Wiggleswortha aktívnu službu evanjelistu v mnohých krajinách sveta, počas ktorej vídaval desaťtisíce spasených, Duchom naplnených, oslobodených a uzdravených ľudí.

Smith Wigglesworth bol pozoruhodným zjavom aj vďaka svojmu priekopníctvu. Ako jeden z prvých evanjelistov zdôrazňoval, že uzdravenie prichádza skrze vieru a nesprávne postoje (ako aj rôzne iné faktory) môžu prekaziť úspešný priebeh samotného uzdravenia. Za chorobami nevidel Božie napomenutia či lekcie, ale diablovu ničiteľskú aktivitu, ktorá je v antagonickom postoji voči dobrému, milostivému Bohu a Jeho vôli. Neraz bol obvinený z necitlivosti voči chorým, ktorým slúžil, keďže s obrovskou vášňou a hnevom voči diablovi napomínal choroby a prikazoval im, aby opustili utrápených ľudí, čakajúcich na svoje uzdravenie. Tieto obvinenia však neobstoja vo svetle Wigglesworthovho milosrdenstva a sĺz, ktoré nezriedka vyronil pri počúvaní príbehov ľudí, ktorí za ním prišli s prosbou o pomoc. Wigglesworth bol tiež známy svojou zásadou, že nepôjde spať, kým v ten deň neprivedie aspoň jednu dušu k Pánovi.

Na príbehu tohto muža je mimoriadne aj to, že napriek mnohým nepriaznivým okolnostiam nikdy nezahorkol a neopustil Božiu vôľu znechutený z neúspechu či utrpenia. Ako päťdesiatnik ovdovel a mal priam „ideálnu“ príležitosť padnúť do melanchólie a sebaľútosti. Opak bol však pravdou v prípade Wiggleswortha, ktorý bol napriek bolestnej strate manželky práve odvtedy svedkom de facto najplodnejších 34 rokov svojej služby. Smith Wigglesworth odišiel k Pánovi v roku 1947 sýty dní, vo veku 88 rokov a zanechal po sebe nesmierne kľúčový odkaz o dôležitosti zmocnenia Duchom Svätým, aktívnej služby na vinici na ceste vernej vytrvalosti za nebeskou odmenou. Obrovské zástupy ľudí zachránených a uzdravených skrze jeho službu svedčia o tom, že Smith Wigglesworth žil to, čo tak horlivo kázal.

Rok po krste v Duchu Svätom… (1908)

Po dvanástich mesiacoch tejto blahoslavenej plnosti túžim vydať svedectvo o pravde pomazania Božou mocou k službe. Je tu taká spriaznenosť a jednota s požehnaným Svätým Duchom ako nikdy predtým; áno, a nebojácnosť, resp. vedomie toho, že zdroj je Jeho a aj výsledky sú Jeho, pričom ja som len jedným z kanálov. Teraz som bez strachu nádobou určenou na česť Majstrovi. Potom je tu pretrvávajúca prítomnosť Svätého Ducha – pomazanie od Svätého, ktoré obnovuje ducha našej mysle a vedie ju k svätým a čistým myšlienkam, čím napĺňa známe slová z epištoly Rimanom. „Pripodobnení na obraz Jeho Syna“, vyrastajúc v Neho, našu žijúcu hlavu. Najprv je to moc u Boha, až potom u ľudí. Najprv prichádza zvlečenie, až potom odev z výsosti. Vtedy, keď už viac nehľadáme to, čo je naše, ale to, čo je Jeho. Zodpovednosť a výsledky sú Jeho.

Jarmo je na Jeho pleciach; On sa o teba stará, ó, človeče. Môžu byť obnovené Skutky apoštolov? Pane, Ty vieš. Viera, ktorú nám dal, stojí a hovorí: „Nech je tak!“ Našou úlohou je dbať o to, aby sme boli odetí Duchom. Duch viedol Filipa na púšť a eunuch už čakal pripravený na svojom mieste. Aj Samária bola pripravená. Tajomstvo spočívalo v tom, že Filip bol v moci Ducha. On rastie, keď sa my umenšujeme; nemôžeme robiť oboje a zároveň donášať ovocie. Všetka sláva musí byť Kristova a vtedy to bude také isté ako za dávnych čias.

Hovorenie v jazykoch je vonkajší dôkaz o tom, že Boh niečo vykonal a vždy prichádza vtedy, keď sú motívy čisté a život posvätený. Krv Kristova sa stretáva s chudobnou, núdznou dušou a tá vstúpi bránou do mesta (cirkvi) a začne zakúšať Bohom dané výsady moci, dvíhania bremien, milosrdenstva voči zoslabnutým dušiam, prinášania zdravia chorým a slabým, a stávame sa takými, aký je On. Tak ako Boh prebýval v Ňom a konal svoje dielo, tak On teraz prebýva v nás a skrze Svätého Ducha nás vyučuje ako konať Jeho dielo – a to dielo sa koná. Démoni sú vyháňaní, chorí sú uzdravovaní a hriešnici sa obracajú k Ježišovi. Svätí sa stávajú svätejšími.

Hovorenie v jazykoch ma privádza do hlbšieho vedomia Jeho prítomnosti. Veľmi sa to podobá na slávu šekíná nad archou zmluvy. Božia sláva je priamo nado mnou deň čo deň. Kázne sú mocné a nikdy viac im už nechýba sila a horlivosť. Skutočne, Boh je s nami. Priznávam, že cena je vysoká a možno, že stratíš aj tých najlepších priateľov, ale, sláva Bohu, v Ňom máme plášť moci presne uspôsobený na to, aby naplnil každú našu potrebu.

Dávid v 23. žalme hovorí o údolí tône smrti. V Dávidovom živote to bol deň oddelenia. Všimnime si, že hneď ako sa tam dostal, mal pred sebou prestretý stôl. Bratia, pôjde o zničenie tela – skutočnú smrť – ale Boh má pripravený iný pokrm, má pre vás iný odev, inú moc, iné slávne víťazstvo. Je to však uprostred údolia, kde Boh prestiera stôl. On sám vie najlepšie, čo treba k duchovnému životu, preto prestiera stôl. Dostávame mnoho požehnania, mimoriadne dôkazy Jeho moci a rozsúdenie toho, čo je pravda a čo je lož. Viera a láska sú priamou súčasťou tohto diela. Mocné skutky sa zakrátko dostavia – napríklad, výklady sú čoraz jasnejšie. Moc Svätého Ducha spôsobuje, že suché kosti začínajú pociťovať svoju suchotu.

Všade, kde ideme s touto pravdou v moci Ducha, musíme jednať s hriechom v životoch veriacich. Treba jednať so špinavými skutkami
sebeckého života a nie každý dokáže obstáť v procese očistenia. Nikdy som nepočul ani nevidel, že by Boh pokrstil [Duchom] nečistý či telesný život. Je iba jediný život, jediná cesta, jediná možnosť. Táto skutočnosť môže pohnúť svätým vetrom a ten volá po čistom srdci. Keď vstúpi krv skrze oddelenie a sväté odovzdanie, padne oheň a odev Ducha príde na čistý život. To, čím som a čím som bol, sa musí stratiť v Ňom.

 

Prebudenie v domovskom zbore v Bradforde (1908)

Misia na Bowland street v Bradforde už dlhú dobu zažívala moc Božej pravice, získala mnoho trofejí vďaka Kristovmu krížu a zaznamenala mnoho pôsobenia mocnej Božej ruky. No ani jeden z dní minulých sa nevyrovná tomu, čo sa deje práve teraz. Vďaka Bohu, sme uprostred toho, čo by sme mohli nazvať prebudenie duše. Tí, ktorí boli úplne bez života a nebolo im pomoci (takí, ktorých musia „niesť“ ostatní), sú teraz plní života a sú pripravení na to, aby niesli ostatných z chladného, ľahostajného, formálneho života, aby sa stali rozpálenými, Duchom naplnenými svätými, ktorí spievajú a hovoria v jazykoch. Títo ľudia majú očividné zmocnenie k svedectvu a rozsudzovaniu a možno sa spoľahnúť, že ich práca bude skutočná, aktívna a ostražitá. Sú plní lásky a dobrotivosti; túžia, prahnú, usilovne hľadajú a prosia Boha o to, aby otvoril nebeské prieduchy a vylial skutočnú moc prebudenia, ktorá by zobudila a otriasla Anglickom, ako aj celým svetom. Celým srdcom veríme, že žijeme v posledných časoch a máme dôveru, že kým príde Pán, uvidíme to najmocnejšie prebudenie, aké kedy svet videl či dosvedčil. Videli sme, ako vychádzajú démoni, ako duchovia chorôb, pokarhaní, odchádzajú z tela chorých a tí následne zažívajú trvácu Božiu moc a požehnanie, ktoré sa úplne podobá na slová z Marka 16,17. Všetka sláva patrí Bohu!

Jedným z jasných dôkazov toho, že Letnice s jazykmi sú od Boha, je skutočnosť, že všetci zákonníci a farizeji tej doby ich odsúdili. Videl som mnohých prijať dar jazykov a krst moci, no nikto z nich nikdy nebol kritik, či telesný alebo pyšný človek. Čistý nemôže bývať s nečistým pod jednou strechou. Nemôžete mať Boha a zároveň mamonu. Letnice a jazyky sú sväté dielo, ktoré prichádza na svätých ľudí za svätým účelom s tým, že je to len začiatok ešte väčších dní plných zázrakov. Keď zotrváme vo Viniči, uvidíme ešte väčšie veci ako tie, ktoré vykonal sám Ježiš. Krst v Duchu Svätom, sprevádzaný znameniami, je naplnením prísľubu daného tým, ktorí na neho očakávajú.

Som v intenzívnom spoločenstve s tými, čo hovoria a spievajú v nových jazykoch. Všetci majú ten istý príbeh a hovoria, že požehnanie a radosť, ktoré z toho plynú, nemožno adekvátne opísať slovami. Prečo zastať na holej zemi ospravedlnenia, keď môžeme plávať vo vodách Božej lásky? Prečo máme žiť v skúsenosti z listu Rimanom 7, keď je tu 8. kapitola plná života v Duchu bez odsúdenia?

„Láska tak voľná mi v duši vrie,
keď vzácnu krv dnes zrak môj zrie,
Kristovej tváre lúčov žiar,
k trónu milosti ma prikoval.
Tie divy, čo myseľ nevie znať,
vie Božská láska ukázať.
Moc svätej holubice dnes cítiť smiem,
v jazykoch o nej vravieť viem.”

 

O prebudení v Kalifornii (1914)

Vzácny brat Boddy,

… odkedy som prišiel do tejto krajiny, videl som, ako bolo uzdravených najmenej 1500 ľudí a veľké množstvo ľudí pokrstených v Duchu Svätom. Moja služba, podobne ako v Anglicku, rastie veľmi rýchlo a všade počujem volanie: „Neodchádzaj od nás!“ Tieto slová počúvam naozaj všade, no v Kalifornii znejú intenzívnejšie než na ostatných miestach, ktoré som navštívil. Popíšem jednu alebo dve veci, ktoré by mohli byť užitočné pre tvoj časopis (Confidence, prvý letničný magazín vôbec, pozn. prekladateľa), keďže dokazujú, že krst v Duchu Svätom je daný v súlade s Markom 16,17-18: „A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazyky, hadov budú brať, a keby vypili niečo smrtonosné, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky, a budú sa mať dobre.“ V mysli máme jasné zjavenie o tom, že dôkazom krstu v Duchu Svätom sú duchovné dary, aj na základe 12.-14. kapitoly 1. listu Korinťanom. Vždy a všade počas kampaní, vrátane Oaklandu a Los Angeles, boli budovy na prasknutie plné ľudí horlivých počúvať Božie slovo. Cítiť ako nikdy predtým, že Duch na nás spočíva a ľudia sa valia, aby počuli Božie slovo, podobne ako v Lukášovi 5,1.

Bolo bežné, že na konci zhromaždení, podobne ako za dní Skutkov apoštolov, sa pri kladení rúk počas služby uzdravovania v momente začali diať neuveriteľné zmeny. Napríklad, vo Victoria Hall prišla žena trpiaca na rakovinu prsníka. Pomazal som ju olejom, položil som na ňu ruky a rakovinou napadnutá časť, ktorá dovtedy krvácala, zaschla. Duch Svätý jej dal do srdca svedectvo, že dielo uzdravenia je dokonané a ona pozorne sledovala proces uzdravenia so svojou kamarátkou. Nádor doslova vypadol z jej prsníka a dutina, ktorá po ňom zostala zarástla novým, zdravým tkanivom do takej miery, že po ochorení nezostalo ani stopy! A toto nie je jediná rakovina, čo bola uzdravená. Napíšem ti viacero podobných svedectiev v ďalšom liste.

Teraz napíšem niečo, čo je naozaj hodné pozornosti čitateľov tvojho hodnotného časopisu. Na zhromaždení v Oaklande prišiel za mnou so svojou manželkou dobre vyzerajúci mladý muž v otroctve alkoholu a nikotínu s prosbou, či ho môžem uzdraviť. Keď mi predstavili svoju situáciu, odpovedal som: „Áno, môžem ťa uzdraviť v Ježišovom mene.“ Povedal som mu, aby vyplazil jazyk, preklial som démonskú moc alkoholu a tiež som vyhnal démona nikotínu. Ten muž skutočne vedel, že je slobodný. Hneď nato začal horlivo hľadať Boha a do 24 hodín bol pokrstený v Duchu Svätom, čím je jasne potvrdená pravda Marka 16,17: „V mojom mene budú vyháňať démonov.“

… Na isté zhromaždenie prišiel chlapec s barlami, ktorý mal nepríjemnú zlomeninu členka. Pomodlil som sa kladením rúk a požiadal som ho, aby sa prešiel po pódiu. Povedal, že necíti žiadnu bolesť – naopak, všetka odišla a on odišiel zo zhromaždenia s barlami pod pazuchou.

Na zhromaždeniach v Los Angeles boli ľudia uzdravení snáď z každej možnej choroby od ochrnutia, cez hluchotu, nádory, emocionálne problémy atď.

Nech Boh požehná všetkých svätých v Anglicku!

V Jeho mene a službách, Smith Wigglesworth

 

Moc Kristovho Vzkriesenia (1945)

„A by som poznal Jeho a moc Jeho vzkriesenia a účasť na Jeho utrpeniach, pripodobnený tak Jeho smrti, ak by som len nejako došiel ku vzkrieseniu mŕtvych. Nie že by som už bol dosiahol, alebo, že by som už bol dokonalý, ale sa ženiem, ak by som len aj mohol uchvátiť, k čomu som aj uchvátený Kristom Ježišom. Bratia, ja nemyslím o sebe, že by som už bol uchvátil. Ale jedno robím: na to, čo je za mnou, zabúdajúc a po tom, čo je predo mnou, sa vystierajúc ženiem sa za cieľom k víťaznému, k odmene horného povolania Božieho v Kristu Ježišovi.“

Aké úžasné slovo! Toto isto znamená, že sa máme hnať za tým, aby sme boli naplnení všetkou plnosťou Božou. Ak zlyháme v tomto, určite nám ujdú Božie veci a nepodarí sa nám naplniť službu, ktorú nám chce Boh zveriť.

Boh chce, aby sme kázali celým svojím životom, každým skutkom, aby sme stáli a rástli v službe Jemu – áno, ako živé epištoly, ktoré prinášajú svetu poznanie Boha. Keby sme nasledovali Boha presne tak, ako chce On, čo by sa asi dialo? Čo by sme videli, keby sme sa snažili len o jedno – prahnúť po tom, aby sme priniesli česť menu nášho Boha? Na tomto mieste vidíme, ako sa o to usiluje Pavol. Neexistuje prestávka. Musíme ísť ďalej a byť ešte plnší moci Ducha; nikdy sa neuspokojme, tvrdiac, že už všetkému rozumieme, ale majme úplnú istotu, že Boh nás privedie do cieľa, ktorý tak túžime dosiahnuť, keď sa ženieme za odmenou, ktorá je pred nami.

Jedného doobedia som okolo jedenástej navštívil istú ženu s nádorovým ochorením. Nemala vyhliadky, že ten deň prežije. K jej posteli ma priviedlo slepé dievčatko. Milosrdenstvo mi trhalo srdce a veľmi som chcel, aby tá žena žila, hlavne kvôli jej dieťaťu. „Chcete žiť?“ spýtal som sa ženy. Nebola už schopná hovoriť. Na znak súhlasu iba pohla prstom. Pomazal som ju olejom a povedal: „V mene Ježiš.“ V miestnosti bolo ticho smrti, ktorá nasledovala, a pastor mi hľadiac na ženu povedal: „Odišla.“ Keď však Boh vyleje svoje milosrdenstvo, má to v sebe moc vzkriesenia. Odniesol som tú ženu na druhý koniec miestnosti, postavil som ju ku skrini a držal ju tam. Povedal som: „V mene Ježiš, smrť, vyjdi von!“ Zakrátko sa jej telo začalo triasť ako list. „V Ježišovom mene, kráčaj!“ povedal som. Ona odkráčala a vrátila sa do postele.

Raz som tento príbeh rozprával v zbore a bol tam doktor, ktorý povedal: „To si overím!“ Išiel za spomínanou ženou a tá mu vzápätí povedala, že to všetko je pravda. Povedala: „Bola som v nebi a videla som nespočetné množstvo ľudí, ktorí boli dokonale premenení na Ježišov obraz. Potom som počula hlas, ktorý hovoril: ‚V Ježišovom mene, kráčaj!‘“

V mene Ježiš je moc. Snažme sa porozumieť tejto moci, moci Jeho vzkriesenia, moci Jeho milosrdenstva, moci Jeho lásky. Láska prelomí aj tú najtvrdšiu hradbu na svete – niet ničoho, čo by nedokázala prelomiť.

 

Zdroje:

The Flower Pentecostal Heritage Center’s collection of Pentecostal historical treasures,
ifphc.org



Související články

Nové zjavenie v knihe Mormon?|Logos 2 / 2009 | Branislav Duriš |Světová náboženství
Duchovní dary III.|Logos 10 / 2011 | Daniel Šobr |Vyučování
Keď kamene rozprávajú II.|Logos 5 / 2010 | Daniel Šobr |Aktuálně
A budete mi svedkami…|Logos 1 / 2012 | Peter Málik|Z historie
Století Ducha Svatého II.|Logos 6 / 2008 | Daniel Šobr |Vyučování