Stav srdca, ktorý môže zničiť tvoju vieru

Náboženské pokrytectvo je toxické pre tvoje duchovné zdravie. Ak ním trpíš, nechaj sa vyliečiť Bohom.

Každý rok, keď absolvujem lekársku prehliadku, mi lekár skontroluje srdce. Ako kresťania si potrebujeme kontrolovať naše duchovné srdcia – naše emócie, duchovný život, mentálny život a fyzický život, a to oveľa častejšie než len raz do roka.

Príslovie 4,23 hovorí: „Nadovšetko, čo treba strážiť, stráž svoje srdce, lebo z neho pochádza život.“

Nehovorí sa tam, že Boh bude strážiť tvoje srdce, ani že to bude robiť tvoj pastor či sused. Je tam napísané, že ty si máš strážiť svoje srdce. Toto mám na mysli, keď hovorím, že si potrebujeme skontrolovať srdce.

Len si pomysli, koľko času ti zaberie ranná príprava, keď ideš von, aby si sa uistil, že vyzeráš dobre. Môjmu manželovi Davovi to zaberie nejaký čas, ale je to nič v porovnaní so mnou.

Čiže, ak sme ochotní vynaložiť námahu na to, aby sme sa uistili, že náš zovňajšok je v poriadku – že nič nie je pokrčené, rúž nie je rozmazaný, náušnice sú na správnom mieste, všetko je „cool“ – tak potom určite môžeme venovať čas tomu, aby sme si dali do poriadku aj srdce.

Je veľa rôznych druhov stavu srdca, na ktoré si musíme neustále dávať pozor. Ak niektorý z nich nájdeme, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme sa ich zbavili. Jedným z týchto stavov je „pokrytecké srdce“.

Pokrytec je človek, ktorý všetkým dookola hovorí, čo majú robiť, ale sám nič z toho nerobí. Taký človek vie, čo by mali robiť ostatní, ale on to nerobí.

Na toto si musíme dávať pozor. Počúvame kázania o láske, milosrdenstve a odpustení. Ale keď to neuplatňujeme vo svojich životoch slovom aj skutkom, potom na čo je nám také poznanie?

Ja som bola v tejto oblasti veľmi zlá. S Daveom sme chodili do cirkvi a s ostatnými hovorili „Amen“. Ale po zhromaždení sme šli na obed s „elitnou“ skupinou z cirkvi a ohovárali sme tých, ktorí tam neboli, čo mal kto oblečené, čo robil kazateľ atď.

Bola som pokrytec – náboženská osoba, ktoré vie, čo je správne, ale nekoná podľa toho. Vidíte, v cirkvi som sa tvárila určitým spôsobom, ale moje chovanie mimo cirkev ukázalo, kde sa moje srdce v skutočnosti nachádza. Musíme sa samých seba pýtať: „Čo robíme?“ nie „Čo predstierame, že robíme?“

Spomínate si na figovník, ktorý Ježiš preklial? Prechádzal okolo a bol hladný. Z diaľky zbadal figový strom, ktorý mal lístie. Prišiel bližšie, aby si z neho niečo odtrhol, ale nebolo na ňom žiadne ovocie, tak ho preklial a povedal: „Nech už nikdy nedávaš ovocie.“

Nikdy som tomu nerozumela. Vlastne som ten figovník ľutovala. Myslela som si: To nie je fér. Len preto, že nemal niečo, čo si potreboval, musel byť ten strom prekliaty. Potom som sa ale o figovníku niečo naučila, a to, že keď má figovník listy, tak pod listami by mal mať aj ovocie.

Ježiš videl listy – v našom prípade to môže byť nálepka, že patríme Ježišovi, že navštevujeme cirkev – ale keď hľadal ovocie, zistil, že ten strom ho podviedol.

Bol ako pokrytec: predstieral, že má niečo, čo nemal. Ako kresťania si musíme dať pozor, aby sme nechodili len s hromadou lístia na sebe a pritom bez ovocia.

Žijeme v hladujúcom svete a je tu veľa hladných ľudí. Hovorím o ľuďoch, ktorí potrebujú Boha. Potrebujú svetlo. Potrebujú pravdu. Potrebujú nádej, niečo reálne, čoho sa môžu zachytiť.

Ak sa chceš uistiť, že si človek, ktorý má ovocie potrebné k tomu, aby sa ľudia okolo teba mohli stretnúť s Bohom, potom musíš chrániť svoje srdce – tú najhlbšiu časť svojej osobnosti – a odstrániť každé semeno pokrytectva.

Nájdi si dnes čas, daj si stretnutie sám so sebou a polož si ťažké otázky. Potom požiadaj Boha, aby sa s tebou stretol tam, kde si, a zmenil tvoje srdce. On ťa nikdy nesklame a vždy ti dá milosť, aby si vedel ustrážiť svoje srdce tak, aby Jeho láska a život mohli skrze teba prúdiť.

Joyce Meyer patrí podľa rebríčka New York Times medzi najlepšie predávaných autorov. Napísala takmer 90 kníh a je zakladateľkou Joyce Meyer Ministries.

Zdroj: Charizma
Preklad: Jaroslava Marcineková