Hospodin je můj pastýř, nebudu mít nedostatku. (Žalm 23,1)

"Tvoj ľud, môj ľud"

Áno prvej olive, nie antisemtizmu

Prvá februárová streda by bola úplne obyčajným dňom, keby zvolenskí veriaci pod taktovkou pastora Bc. Rastislava Bravčoka neusporiadali jedinečné matinée s názvom Tvoj ľud, môj ľud. Od prvej chvíle v Dome železničiarov bolo cítiť, že usporiadatelia sa zmocnili tejto udalosti s nasadením a profesionalitou: spoločensky oblečení, všetci na svojich miestach, očakávali večer, počas ktorého budú môcť vyjadriť svoju lásku a priazeň židovskému národu. Vskutku, išlo o veľmi jedinečnú udalosť – veď žijeme v dobe, v ktorej antisemitizmus opäť dostáva zelenú nielen medzi pár excentrikmi, ale aj v širšej verejnosti. O nebezpečenstve tohto zhubného myslenia hovoria dejiny pogromov, get, života v ústraní, až po neslávny Holocaust. Nakoľko nie mnohí si uvedomujú toto nebezpečie, rozhodli sa veriaci zo Zvolena (s pomocou banskobystrického zboru) byť hlasom na púšti; hlasom, ktorý bude bez pocitu hanby potešovať Sion.

Večerný program začal husľovou inštrumentálnou skladbou, ktorú nasledovala tradičná židovská chvála Kadosh, Kadosh v podaní Martina Popoviča, sólistu štátnej opery v Banskej Bystrici, v doprovode skupiny Vlada Hazlingera. Do tejto silnej atmosféry zazneli prvé slová, ktorými konferencierka programu privítala všetkých hostí. V tomto vstupe sme sa dozvedeli, že názov programu pochádza z knihy Rút, kde Moábčanka Rút vyznala svojej svokre Naomi, že prijíma Boha Izraela za svojho Boha a Jeho ľud Izrael za svoj. Paralelu s dnešnou situáciou nemožno minúť – kresťania sú skrze Ježiša Krista takisto Abrahámovým semenom a spolu s Izraelom sú Božím ľudom. Preto každý biblicky žijúci kresťan musí povedať svojim židovským bratom: „Tvoj ľud, môj ľud.“ Hlbokú silu a význam tohto výroku bolo cítiť počas každej minúty večera.

Príhovor pastora Bc. Rastislava Bravčoka bol manifestom kresťanského filosemitizmu. Počas niekoľkých minút pastor vyjadril hlbokú vďačnosť za hodnoty a dedičstvo Izraela zdôrazňujúc, že láska k Izraelu nie je len postoj biblickej viery, ale aj náš morálny dlh. Ako hlavné spoločné črty izraelských hrdinov z biblických čias (napr. – Abrahám, Mojžiš, Jozua, a iní), uviedol vieru v jediného Boha a boj proti nepriateľom Izraela. Týchto nepriateľov, žiaľ, bolo a je mnoho. Za najhoršiu formu antisemitizmu pastor Bravčok označil práve náboženský antisemitizmus, ktorého vyznavači v mene kresťanstva vykonávali pogromy na židov a násilné konverzie na „kresťanstvo“. V mene členov a sympatizantov našich cirkví vyjadril pastor poľutovanie a ospravedlnenie sa za tieto skutky našich predkov. Biblické kresťanstvo a antisemitizmus sú nezlučiteľné veličiny, preto pastor spolu s usporiadateľmi zaujali voči antisemitizmu jasný, radikálny postoj.

Po pastorovom príhovore zaznela ária Zbor židov z Verdiho opery Nabucco v podaní Martina Popoviča. Atmosféru židovskej nádeje a životnej vitality so sebou priniesla známa pieseň Byť tak chvíľu boháč (angl. If I were a rich man), z muzikálu Fidlikant na streche, ktorú zaspieval herec z činohry zvolenského divadla Štefan Šafárik. Hudobný vstup ukončil opäť Martin Popovič spolu so skupinou Vlada Hazlingera tromi židovskými tradicionálmi.

Vrchol večera prišiel v podobe prednášky Dr. Avihou Efrata. Dr. Efrat je synom Blanky Bergerovej, ženy, ktorá viedla skupinu sedemdesiatich židov počas nemeckej okupácie pri tom, ako sa skrývali v lese pri Starých Horách. Bergerovci spolu s ďalšími židovskými priateľmi boli nútení ujsť z ich rodného Humenného kvôli násilným deportáciám. Dr. Efrat opisuje svoju matku ako vojnovú hrdinku, ktorú viedla jej túžba žiť k takmer nadľudským činom, ako napríklad k vyjednávaniu s príslušníkom jednotiek SS, ktorý zavraždil jej sestru. Tento čin opisuje pani Bergerová vo svojej knihe ako „najväčší biznis jej života“. Okrem toho, že sa Dr. Efrat podelil o životný príbeh svojej matky, porozprával aj svoj životný príbeh, ktorý by sa bez matkinho hrdinstva nikdy nekonal. Avihou Efrat slúžil päť rokov v armáde, kde absolvoval dôstojnícku školu. Zúčastnil sa dvoch vojen, počas jednej z nich bol takmer zabitý, ale silu žiť a bojovať mu dávalo práve svedectvo jeho matky. Po ukončení aktívnej vojenskej služby Efrat študoval stavebníctvo a biznis. Dnes je Dr. Avihou Efrat úspešným podnikateľom – jeho developerská spoločnosť aktívne pôsobí v Izraeli, v Česku, aj na Slovensku. Slovensko je pre neho druhou domovinou, kde plánuje pôsobiť ešte mnoho rokov, kým podnik neprenechá svojim synom (o ktorých tiež dúfa, že budú pôsobiť na Slovensku tak ako on).

Na záver, po skončení Efratovej prednášky, ešte Martin Popovič zaspieval gospelový tradicionál Let my people go. Po oficiálnom ukončení programu nasledovala recepcia, počas ktorej Dr. Efrat s ochotou poskytol časopisu Logos rozhovor, ktorý vám prinášame v nasledujúcich riadkoch.

Dr. Efrat, mohli by ste sa čitateľom Logosu predstaviť? Odkiaľ pochádzate, čomu sa venujete a v akej oblasti pôsobíte na Slovensku?

Pochádzam z Izraela, no moja matka je pôvodom Slovenka. Pravdepodobne poznáte jej príbeh z knihy „Najväčší biznis môjho života“. Považujem ju za vojnovú hrdinku. Pred nástupom komunizmu sa jej podarilo utiecť do Izraela, kde založila rodinu, veľmi veľkú rodinu. Vlastne celý svoj život strávila pomocou tým, ktorí prežili Holocaust. Ja som strávil päť rokov v armáde, potom som z nej odišiel a vyštudoval som stavebníctvo. Nasledovne som študoval na doktorandskom programe v oblasti biznisu. V súčasnosti podnikám ako developer. V roku 1995 sme začali s mojou firmou pôsobiť v Prahe a odvtedy sme postavili mnoho známych projektov. V roku 2005 sme prišli aj na Slovensko, kde spolupracujeme s Rothschild Bank a plánujeme tu zotrvať veľa, veľa rokov. Máme veľké portfólio a veríme tomu, že táto krajina má budúcnosť.

Koľko času približne trávite na Slovensku?

Veľa. Takmer každý týždeň som tu na jeden až dva dni. Všetky moje podnikateľské aktivity sú v týchto troch krajinách – v Izraeli, na Slovensku, a v Českej republike.

Ako život a svedectvo vašej matky ovplyvnili váš život a hodnoty?

Neuveriteľne. Pri všetkom čo robím sa „obzerám späť“ na Slovensko. Napríklad mám rád európske spôsoby, ktoré bohužiaľ mnohí Izraelci nemajú. Izraelské vzdelanie v kombinácii so slovenskou výchovou zo mňa spravili lepšieho človeka. V armáde som sa učil tomu, čo to vlastne znamená byť vo vedení. Ale myslím si, že v skutočnosti som sa naučil vodcovstvu od mojej matky. Ona viedla skupinu ľudí počas vojny, o čom aj píše vo svojej knihe.

Vo svojej prednáške ste spomenuli, že v súčasnosti rastie počet tých, ktorí popierajú Holocaust. Ako vnímate situáciu ohľadom antisemitizmu na Slovensku a v strednej Európe?

Ja som osobne antisemitizmus na Slovensku nikdy nepocítil. Nikdy. Vždy som mal na Slovensku dobré vzťahy so všetkými. Po celej Európe vidím viacej a viacej ako mladí, vzdelaní ľudia neuveriteľným spôsobom bojujú proti tým, ktorí popierajú Holocaust. Vidím to všade po Čechách, Slovensku, Taliansku... všade! Musím však povedať, že situácii napomáha aj to, že izraelská propagácia nie je najlepšia. Pozrite sa – robím tieto prednášky ako jednotlivec, nie ako oficiálny vyslanec Izraela. To nie je propagácia.

Napríklad v Maďarsku je pravdepodobne viac ako milión ľudí popierajúcich Holocaust. Nemáte osobnú skúsenosť s antisemitizmom v tejto krajine?

Viacerí moji priatelia, ktorí boli v Maďarsku mi povedali, že to pocítili. Ja som tam osobne nikdy nepracoval, môžem povedať za seba vzhľadom na Slovensko a Čechy, že ja som to nikdy nepocítil. Preto podľa mňa takéto kresťanské hnutie, aké je medzi vami, môže uspieť. Keď sa na toto hnutie pozerám zvonku, tak si neviem predstaviť lepšiu propagáciu. Ľudia tu odvádzajú tvrdú prácu a robia ju dobre.

Na záver by sme sa vás chceli opýtať, čo by ste poradili (zvlášť mladým) čitateľom Logosu, aby prežili úspešný, naplnený život?

Po prvé, vzdelanie, vzdelanie, vzdelanie. Vzdelanie je najdôležitejším faktorom. Po ukončení vzdelania verte tomu, čo robíte. Treba ísť a pracovať priamo – slovo má byť slovom, zmluva má byť zmluvou. Biznis je ako maratón. Ak chce niekto behať na vzdialenosť sto metrov, nech nerobí biznis. Biznis je maratón, pri ktorom treba ísť neustále dopredu a nezastavovať. Ale prvým krokom je vzdelanie. Vidím, že toto na Slovensku napreduje. Preto verím v túto krajinu. Keď sa pozerám na nejakú krajinu, prvé čo si všímam, je vzdelanosť.

Veľmi vám ďakujeme za rozhovor ako aj za úprimné slová podpory.



Související články

Židia v diaspóre|Logos 4 / 2018 | Martina Šafaříková|Historie
Povolaný ľud|Logos 10 / 2008 | Németh Sándor |Převzato z Új Exodus
Nechaj môj ľud ísť|Logos 1 / 2016 | Peter Morvay|Osobnost
O pravej Olive|Logos 8 / 2010 | Peter Málik |Vyučování
Tvoj zbor môže rásť|Logos 12 / 2018 | Jaroslav Kříž |Téma