Urob malú zmenu!

Júnová Kresťanská konferencia v Banskej Bystrici

Počas víkendu, ktorý delil mesiac jún na dve polovice, zamierilo do Banskej Bystrice množstvo kresťanov, túžiacich po dotyku neba a kvalitnom vyučovaní Božieho slova, aby sa zúčastnili pravidelnej Kresťanskej konferencie Kresťanského spoločenstva Milosť a Cirkvi viery.

Stretnutie mládeže, konferenčné bohoslužby aj krsty už tradične prebehli v nadšenej atmosfére viery, radosti a očakávania na Pána. Hlavným „lákadlom“ konferencie bol tentoraz vzácny hosť z Argentíny, pastor Guillermo Prein, ktorý našu konferenciu navštívil už po tretí raz.

Už piatkové stretnutie mládeže, ktoré do športovej haly Štiavničky prilákalo množstvo mladých ľudí, bolo prísľubom, že konferenčný víkend bude opäť raz mimoriadnym zážitkom. Pastor Prein na ňom povzbudzoval mladých ľudí k životu odovzdanému Pánovi a k službe. Jeho osobný príbeh bol pre zúčastnených mladých ľudí nielen povzbudením a príkladom, ale hlavne inšpiráciou, niečím, pre čo sa každý mohol nadchnúť.

Hlavný program konferencie sa začal v sobotu ráno a slúžil na ňom senior pastor Jaroslav Kříž. Jeho biblické vyučovanie o potrebe drobných zmien v živote veriaceho bolo jedným z vrcholov konferencie, ktorý vysoko nasadil pomyslenú latku úrovne celého podujatia, a to ešte pred tým, ako prebehli zhromaždenia s hlavným hosťom pastorom Preinom.

Senior pastor Kříž začal príbehom z 13. kapitoly evanjelia podľa Jána, kde Pán Ježiš umýva učeníkom nohy. Hovorí im, že sú síce čistí, ale potrebujú umyť nohy – tú časť svojej osoby, ktorou sa dotýkajú tohto sveta. Ako učeníci sme aj my očistení Baránkovou krvou, no občas potrebujeme umyť nohy, tzn. vykonať drobnú zmenu či korekciu nášho života.

Smrť v hrnci

Tento princíp podporuje aj niekoľko biblických príbehov zo života proroka Elizea. Jedným z nich je príbeh o tom, ako si Elizeovi prorockí žiaci uvarili jedlo z poľných uhoriek, ktoré sa nedalo zjesť, o čom čítame v 2. Kráľovskej 4. Túto „smrť v hrnci“ vyriešil prorok tak, že do nepodareného jedla nasypal trocha múky a pokrm bol zrazu jedlý a stráviteľný. Na to, aby Elizeus zachránil situáciu, potreboval urobiť malú zmenu. Táto drobná zmena zachránila situáciu.

Podobne je tomu aj v jednotlivých životoch kresťanov, ktorí sa dostali do rôznych problémov, alebo zažívajú určitú duchovnú stagnáciu, strnulosť či vlažnosť. Stačí pritom urobiť drobnú zmenu, na­príklad sa začať pravidelne každé ráno modliť. Nestačí iba hovoriť, že „celí patríme Pánovi“. Schopnosť vykonať drobnú zmenu či korekciu svojho života je kľúčová. Každý silný Boží dotyk v nás musí vyvolať malú zmenu.

Joášove šípy

Negatívnym príkladom je nám izraelský kráľ Joáš. Keď navštívil chorého proroka Elizea, zomierajúci prorok ho chcel požehnať. Najprv mal kráľ vystreliť šíp z okna smerom na východ. Išlo o symbolický prorocký skutok, ktorým Elizeus kráľovi oznámil, že porazí svojich nepriateľov Sýrčanov. Potom mal Joáš na základe pokynu proroka vziať šípy a biť nimi o zem. Udrel nimi tri razy a prestal. Elizea to nahnevalo a výsledkom tohto laxného prístupu zo strany kráľa bolo proroctvo o tom, že sýrsku armádu porazí iba tri razy a neporazí ju definitívne. Keby udieral šípmi o zem horlivejšie a viac razy, bol by oveľa úspešnejší.

Strieľať z okna isto bola vznešenejšia činnosť ako „bláznivé“ bitie šípmi do zeme, no práve to druhé rozhodlo o miere kráľovho úspechu. Bola to celkom malá vec. Nebuďme závislí od toho, čo si o nás myslia ľudia a robme veci horlivo. Zmena je možná!

O sekere, ktorá vyplávala

Tretím príbehom nás pastor Jaroslav motivoval k službe druhým, k pastorácii. Elizeovi prorockí žiaci si chceli postaviť väčší dom. Toto je analógia práce na raste zboru. Prorockí synovia poznali Boha a chceli sa rozširovať. Je to veľmi správne myslenie, ktoré je v rozpore s niektorými modernými učeniami o tom, že netreba veľké cirkvi a stačia iba malé skupiny. Pravdou je pravý opak: treba rásť.

Pri budovaní domu (cirkvi) prišiel jeden z Elizeových učeníkov o sekeru, ktorá mu odletela z poriska a spadla do vody, popri ktorej rúbali stromy. Podstatné tu je, že zázrak, ktorý vykonal prorok, keď železná časť sekery vyplávala, po tom, ako hodil kus dreva do rieky, hovorí o tom, že liek na zlyhanie je v službe. Pri rovnakej práci s použitím rovnakého dreva, symbolizujúceho ľudské životy, ktoré opracovávame, došlo k vyriešeniu problému straty ostrého nástroja. Preto by mal byť v službe ľuďom zapojený každý a práve túto pastiersku službu potrebujeme posilniť.

Toto veľmi praktické a motivujúce vyučovanie bolo prvým krokom k ďalším povzbudeniam vo viere, ktoré sme prijali prostredníctvom pastora Guillerma Preina. V obidvoch svojich kázňach vychádzal z príbehu Jabbéca z 1Par 4,9-10: „Jabbéc bol vo väčšej úcte než jeho bratia. Jeho matka mu dala meno Jabbéc so slovami: V bolesti som ho porodila. Jabbéc vyslovil Bohu Izraela želanie: Kiežby si ma požehnával a rozšíril moje územie. Tvoja ruka nech ma sprevádza a zbaví zlého, aby som nemal trápenie! Boh jeho prosbu splnil.“

Jabbéc bol človek, ktorý prostredníctvom vzťahu s Bohom dokázal celkom zmeniť svoju životnú situáciu. Na základe jeho modlitby ho Boh oslobodil v niekoľkých oblastiach: oslobodil ho od bolesti, dal mu svoje požehnanie, rozšíril jeho územie a zachránil ho od zlého.

Oslobodenie od bolesti

Samotné meno Jabbéc znamená „človek bolesti“. Bolesť bola v jeho živote prítomná, bolo to niečo, s čím sa ťažko vyrovnával. Bolesť často človeku spôsobuje to, čím sa sýti a čo počúva. Keď počúvame zlé správy, trápi nás to a pripravuje o požehnanie. V živote niektorých ľudí je silná bolesť. Všetci ju do istej miery poznáme, no existuje rozdiel medzi drobným zranením a otvorenými ranami.

Aj Pán mal obavy a pociťoval bolesť. Evanjelista Lukáš nám zachytáva, o čom sa Ježiš rozprával s Mojžišom a Eliášom na vrchu premenenia. Hovoril s nimi o svojom „odchode“, o kríži, ktorý bol pred ním. Ježiš vedel, že jeho cesta sa skončí na kríži. Nevedel však, ako sa cíti človek, ktorý zhreší a Boh ho opustí. Zrejme práve na túto bolesť sa pýtal týchto známych postáv Starej zmluvy a pripravoval sa tak na to, čo ho očakávalo.

Pán pozná našu bolesť, vzal ju na seba a dokáže ju odstrániť. Dokáže nám dať nový začiatok. Keď Pán odníme bolesť človeka, doslova to dokáže premeniť jeho fyzický vzhľad. Túto skutočnosť doložil pastor Guillermo príbehom istej sestry, ktorá bola takto oslobodená zo syndrómu predčasného starnutia.

Tento blok náš argentínsky hosť zakončil modlitbou za všetkých trápených akoukoľvek bolesťou.

Požehnanie od Boha

Jabbéc si pýtal Božie požehnanie. Boh je skutočne tým, kto žehná a žehná bez miery, bez akéhokoľvek limitu. Vidíme to na príklade rozmnoženia chlebov a rýb. Pán nerozmnožil ich počet, ale množil množstvo chleba a rybacieho mäsa tak, ako ho učeníci distribuovali zástupom.

Potrebujeme pochopiť, že požehnanie, podobne ako spasenie, nedostávame za dobré skutky. Náboženský duch hovorí, že spasenie a požehnanie si musíme nejako zaslúžiť. Jedno aj druhé nám však Boh dáva z milosti. Musíme to iba prijať, a ak to nechceme prijať, nebudeme to mať. Sú to práve ľudia, čo pochopili, ako veľmi nás Boh miluje, ktorí dokážu prijímať jeho požehnanie.

V Mojžišovom zákone je napísané: „Hospodin prikáže, aby bolo požehnanie v tvojich zásobárňach i vo všetkom, čoho sa chopí tvoja ruka. Požehná ťa v krajine, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh.“ (Dt 28,8)

Zásobárne sú miestom, kde sa zhromažďuje zrno, aby sa mohlo neskôr predať. Zásobárne sú miesta v našich životoch, kam prichádza požehnanie. Takéto Božie požehnanie diabol nedokáže zastaviť.

Boh chce odstrániť tvoju bolesť a vyliať na teba svoje požehnanie. Jeho požehnanie nie je nič abstraktné, je to veľmi konkrétne a špecifické. Zaslúžime si požehnanie preto, čo pre nás vykonal Pán! Jednoducho to potrebujeme prijať! Pastor Prein vyzval účastníkov konferencie, aby žehnali svoju rodinu, prácu, zbor, svoje zdravie, pocity a každý deň svojho života.

Realitu toho, ako Božie požehnanie dokáže zmeniť život človeka, doložil niekoľkými svedectvami a opäť sa za prítomných modlil, aby dokázali prijať a udržať požehnanie.

Teológia hraníc

V nedeľu ráno začal pastor Guillermo povzbudzovať ľudí ku kázaniu evanjelia a vymedzil sa voči zákonníckym postojom vo veriacich. Hovoril o tom, že zastáva tzv. teológiu hraníc, ktorá vychádza z presvedčenia, že všetky teologické dôrazy sa nachádzajú medzi dvoma hraničnými princípmi vychádzajúcimi z „dvojprikázania lásky“. Jedným princípom je milovanie Boha a tým druhým milovanie blížneho. Sú to ako keby dva brehy jednej rieky, v ktorej plávame. Niekedy sa voči sebe rôzni kresťania vymedzujú, napríklad dogmatickí bratia voči bratom milosti a lásky. Aj v Písme vidíme isté napätie medzi apoštolom Pavlom a zborom v Jeruzaleme. Ďalším faktorom tejto rieky je jej hĺbka, ktorá je daná obdobím, v ktorom sa práve nachádzame. Niekedy Duch Svätý vedie hlavný prúd bližšie jednému brehu, niekedy tomu druhému. Záleží na tom, či je čas mieru alebo vojny, biedy alebo prosperity, pokoja či prenasledovanie a pod. Pastor Prein vyzval prítomných, aby si dali pozor na to, aké evanjelium kážu.

Po tomto krátkom exkurze do „teológie hraníc“ sa s prítomnými podelil o jeden verš z knihy proroka Jeremiáša, ktorý vnímal ako prorocké povzbudenie pre našu cirkev: „Hospodin je so mnou ako mocný hrdina, preto sa moji prenasledovatelia potknú a nič nezmôžu. Utŕžia hanbu, že nič nedosiahli, na ich večnú potupu sa nezabudne.“ (Jer 20,11) A hneď nato sa vrátil k výkladu Jabbécovho príbehu.

Rozšírenie územia

Jabbéc si pýtal rozšírenie svojho územia, preto by aj v nás mala byť táto túžba. Keď budeme rásť a rozširovať sa, budeme požehnaním pre mnohých ľudí. Príkladom toho je Jób, ktorý po všetkých útrapách získal od Boha dvojnásobok všetkého, o čo prišiel. Pastor Guillermo nám ukázal, že Jób vlastnil toľko zvierat, že potreboval približne 8000 zamestnancov, ktorí aj s rodinami predstavovali približne 32000 ľudí, o ktorých sa Jób staral, živil ich a bol pre nich požehnaním. Takto funguje rozšírenie a požehnanie.

Ak sa chceme rozšíriť navonok, je nevyhnutné, aby sme sa rozšírili vo svojom vnútri a boli si vedomí toho, že s úspechom je spojená zodpovednosť. Buďme si vedomí toho, že keď sa budeme starať o ľudí, na ktorých Bohu záleží, otvoria sa nad nami nebesia.

Aj za naše rozšírenie sme sa spoločne s pastorom Preinom modlili.

Záchrana od zlého

Posledným bodom odkazu pastora zboru Kresťanské centrum Nový život z Buenos Aires bola posledná Jabbécova prosba o záchranu od zlého. Jeho prosba je rovnaká, ako tá, ktorú nás Pán učil v Otče­náši: „Zbav nás od zlého.“

Svet, v ktorom žijeme, je nespravodlivý, nedeje sa v ňom Božia vôľa a nachádza sa v globálnej kríze, preto sa treba modliť, aby nás Pán zbavil týchto kríz. Máme k dispozícii duchovné zbrane, ktoré môžeme používať v boji proti zlému. Opášme sa pravdou, touto Pravdou je Ježiš. Pripomínajme si, že nie my máme pravdu, ale Pravda má nás. Nosme pancier spravodlivosti, ktorý nás činí nezraniteľnými. Používajme prilbu spasenia a štít viery, ktorý neslúži iba na obranu, ale tiež na vytvorenie „štítovej hradby“ na postup dopredu proti nepriateľovi. Samozrejme, buďme tiež obutí do evanjelia pokoja. Túto obuv netvoria vojenské „kanady“. Je to veľmi jemné obutie, tenká barié­ra, ktorá nás oddeľuje od sveta. Je to preto, aby sme mali empatiu s ľuďmi a dokázali ich zasiahnuť Kristovou láskou.

Pastor Prein zakončil svoju kázeň odhalením jedného z najväčších ziel vo svete, necitlivosťou, nedostatkom empatie. 25. kapitola Matúša hovorí o súde, na ktorom bude Pán oddeľovať ovce od kozlov. Hriechom kozlov bola práve necitlivosť voči potrebám druhých. Práve takáto necitlivosť sa môže stať niečím, čo ľuďom zabráni vojsť do neba.

Aj tento blok služby zakončil pastor Prein modlitbou za všetkých prítomných.

Necelé tri dni strávené v Božej prítomnosti, vo chválach, do ktorých nás uvádzala kapela Olivy, a v atmosfére viery a povzbudenia opäť stáli za to a boli reklamou na ďalšiu konferenciu, ktorá sa uskutoční v druhej polovici septembra.

Všetky konferenčné kázne si môžete vypočuť na kanáli Kresťanského spoločenstva na YouTube alebo na stránkach milost.tv.

Použité citácie z Písma pochádzajú zo Slovenského ekumenického prekladu.