Ovoce Božího Ducha však je láska, radost, pokoj, trpělivost, laskavost, dobrota, věrnost, tichost a sebeovládání. Proti tomu se zákon neobrací. (Galatským 5,22-23)

Večer pro Izrael

S hosťom Ivom Samsonom

logos-12-ivo-samson-1.jpg

Za posledné týždne a mesiace bola otázka Izraela a Palestíny častou témou mediálnych správ. Ľudia na ne reagujú rôzne, a to v závislosti od informácií, ktoré sa im dostanú do uší. Kvôli nízkej informovanosti väčšina zaujíma postoj proti Izraelu. Vďaka Bohu, v zahraničí i na Slovensku existujú organizácie, ktoré pozdvihujú svoj hlas na podporu Izraela.

Zasľúbená zem je častou témou aj na našich zhromaždeniach. V Banskej Bystrici sme 9. decembra mali možnosť zúčastniť sa spoločenského „Večera pre Izrael“, ktorý zorganizovalo Kresťanské spoločenstvo. S prednáškou o dianí v Palestíne na ňom vystúpil hosť PhDr. Ivo Samson, Ph.D., analytik Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorý sa špecializuje na otázky bezpečnostnej politiky a terorizmu.

„Večer pre Izrael“ otvorila izraelskými piesňami skupina Olivy. Úvodné slovo patrilo pastorovi Jaroslavovi Křížovi, ktorý priniesol biblický pohľad na túto zem. Vysvetlil, že vzťah k Izraelu je kľúčový pre veriacich i neveriacich. Upozornil, že spojenie „vyvolený národ“ nie je presné, pretože Boh si nevyvolil národ, ale jednotlivca – Abraháma, z ktorého tento národ vzišiel. Tiež povedal, že celý konflikt je sporom o dedičstvo, ktorý má svoje korene už vo vzťahu dvoch Abrahámových synov Izáka a Izmaela. Podľa Biblie Boh spomínanú zasľúbenú zem daroval Abrahámovi a neskôr určil za dediča mladšieho Izáka, ktorý sa podľa zasľúbenia narodil z Abrahámovej manželky Sáry. Božie požehnanie po Izákovi zdedil Jákob, z ktorého pochádza dvanásť izraelských kmeňov. Ak veríme v Boha Biblie, tak veríme v Boha Abraháma, Izáka a Jákoba a ako kresťania teda nemôžeme byť antisemiti.

logos-12-ivo-samson-2.jpgPrednášku o tejto problematike z pohľadu medzinárodných vzťahov začal pán Samson vznikom moderného Izraela a tým, čo sa vlastne pod „Palestínou“ rozumie. Pred založením židovského štátu sa s týmto pomenovaním stotožňovali aj samotní Židia, ktorí sa sem pred vyše storočím začali vracať, hoci podľa jeho slov toto pomenovanie vychádza z mena historického nepriateľa židovského kráľovstva – Filištíncov (Pelištejcov). Dnes sa pod „palestínskymi“ územiami rozumejú tri oblasti: Jordánsko (75% obyvateľov sa hlási k palestínskej identite), Západný breh (historické Judsko a Samária) a Pásmo Gazy. K zasľúbenej zemi sa v minulosti rátali ešte časti dnešných štátov Libanonu a Sýrie, hoci hranice neboli jasne definované.

Pán Samson spomenul, že podľa Biblie Boh toto územie prisľúbil Abrahámovi, ako už povedal pastor Kříž. Na tomto biblickom základe stavia kresťanský sionizmus, ktorý má svoje korene v USA, ktoré sú dlhoročným spojencom Izraela. Upozornil na zaujímavý fakt, že pri svojom vzniku v roku 1948 našiel židovský štát spojenca prekvapivo v Sovietskom zväze. Česko-slovensko v rámci vtedajšieho zväzu dodalo Izraelcom ťažké zbrane a niektorí z nich sú vraj dodnes presvedčení, že práve toto ich štát zachránilo. História izraelského štátu je odvtedy preplnená bojmi a vojnami, ako aj množstvom rôznych rezolúcií a dohôd. Po roku 1948 je veľmi významným aj rok 1967, kedy Izrael v Šesťdňovej vojne odrazil pripravovaný útok koalície okolitých arabských štátov a získal nové územia. V roku 1993 boli v nórskom hlavnom meste podpísané tzv. Dohody z Osla, podľa ktorých mal popri izraelskom vzniknúť aj palestínsky štát. Podmienky vyplývajúce z týchto dohôd boli pre Palestínčanov nakoniec nevyhovujúce a neboli naplnené, k vytvoreniu palestínskeho štátu teda dodnes nedošlo.

Spor pretrváva nielen ohľadom hraníc, ale najmä kvôli Jeruzalemu (arabsky Al-Kuds). Pre Židov je to „nedeliteľné hlavné mesto Izraela“, pre moslimov po Mekke a Medine tretie najsvätejšie mesto islamu, z ktorého vraj prorok Mohamed vystúpil do neba. Zaujímavé je, že moslimov toto mesto zaujalo prvýkrát až po vyhlásení križiackeho kráľovstva a o jeho dôležitej úlohe v islamskom náboženstve začali hovoriť až v 19. storočí, keď do Palestíny prichádzali prvé vlny židovských sionistov.

Arabsko-izraelský konflikt je teda historického, politického, etnického a náboženského rázu. Jeho riešenie sa doteraz nepodarilo nájsť ani dvom zúčastneným stranám, ani politikom a diplomatom zvonku, ktorí sa snažia dosiahnuť mier na Blízkom východe. Palestínčania túžbu po vlastnom štáte v septembri vyjadrili aj na pôde OSN, čím obišli mierové rokovania s Izraelom. Pán Samson vypichol dve kontroverzné vyhlásenia z príhovoru Mahmúda Abbása pred Valným zhromaždením OSN: Abbás hovoril o 63-ročnej okupácii Palestíny, čím poprel Dohody z Osla, a zároveň odsúdil vykopávky vo Východnom Jeruzaleme, ktoré mimochodom potvrdzujú židovskú históriu mesta a pravdivosť Biblie. Na záver sa pán Samson vyjadril i na adresu Európskej únie, ktorá sa vraj nachádza na rázcestí. Izrael nepodporuje, hoci s ním obchoduje. On jej zas vyčíta, že kapitulovala pred arabskou ropou a terorizmom.

Po ukončení prednášky dostali prítomní priestor na otázky. Pán Samson ochotne odpovedal a odpoveďami aj trochu prekvapil. Irán podľa neho jadrovú zbraň určite získa, ale nesplní svoje hrozby zničiť Izrael, naopak, stane sa zástancom nešírenia jadrových zbraní, podobne ako Čína. Turecko, ktoré sa navonok prezentuje prozápadne, sa vo vnútri výrazne radikalizuje, no pravdepodobne sa dostane do konfliktu nie s Izraelom, ale s arabskými krajinami.

Bol to veľmi zaujímavý večer, ktorého cieľom bolo viac informovať širšiu verejnosť a bratov i sestry o otázke Izraela a situácii na Blízkom východe. Ďakujeme pánovi Ivovi Samsonovi za jeho prednášku, aj pastorovi Křížovi za predstavenie biblického pohľadu.



Související články

Izrael|Logos 5 / 2017 | Martin Mazúch |Historie
Izrael|Logos 4 / 2018 | Jaroslav Kříž |Téma
IZRAEL|Logos 6 / 2009 | Jaroslav Kříž |Izrael
Izrael a my|Logos 6 / 2011 | Jaroslav Kříž |Téma
Izrael a Gaza|Logos 9 / 2010 | Miroslav Iliaš |Aktuálně