Veľké prielomy - tri príklady duchovného boja

Je nemožné, aby boli Božie zasľúbenia zmarené, no musíme si uvedomiť, že Boh si v každej dobe hľadá takých ľudí, ktorí rozumejú Jeho vôli a sú mu odovzdaní k realizácii Jeho plánov.

Boh zasľúbil Izraelu a Júdovi, že Spasiteľ bude z ich potomstva. Židia boli počas perzského zajatia ohrození, a takto sa aj narodenie toho svätého Semena - Spasiteľa ľudstva - dostalo do nebezpečenstva. Ester, ktorá žila v tom čase na kráľovskom dvore, vedela, že by im mohla pomôcť, no bála sa kráľovho hnevu. Trest smrti totiž neminul nikoho, kto sa opovážil predstúpiť pred kráľa bez pozvania. Záležalo len na kráľovej milosti, či nepozvaný človek bude žiť, alebo zomrie. Mardocheus dal kráľovnej Ester múdru radu: „Nemysli si vo svojej duši, že sama unikneš v dome kráľovom zo všetkých Židov. Ba ak budeš naozaj mlčať v tento čas, dostaví sa Židom z iného miesta úľava a vyslobodenie, a ty a dom tvojho otca zahyniete. A kto vie, či práve pre čas, ako je toto, neprišla si ku kráľovstvu!“ (Ester 4:13-14)

Ester sa rozhodla: „Ak je to potrebné svoje poslanie naplním hoci aj za cenu svojho blahobytu, kariéry, či vlastného života.“ Uvedomila si, že perzskou kráľovnou sa stala preto, aby zachránila svoj ľud od masakry.

Úspech a blahobyt nás môžu veľmi ľahko voviesť do pasce, poskytnúť nám ireálnu istotu. Uvedomila si tiež, že túto pozíciu nedostala od Pána pre svoje osobné pohodlie, ale kvôli službe prichádzajúcemu novému veku. Pochopila aj to, že telesnými prostriedkami nie je možné zmeniť satanove pustošiace plány, preto vstúpila ona, aj celý Izrael, do pôstov a hľadania Pána. Strach už viac nepoznala: „... keď zahyniem, tak zahyniem,“ povedala.

My - ľudia Novej zmluvy - sme v omnoho lepšej pozícii, keď sa prihovárame za svoj národ, lebo máme Prímluvcu u Otca - Ježiša Krista, a dostali sme aj povzbudenie: „Lebo nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol súcitiť s našími slabosťami, ale pokúšaného vo všetkom, podobne nám, bez hriechu. Pristupujme teda so smelou dôverou ku trónu milosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.“ (Žid 4:15-16)

Keby len kresťania tušili, aké obrovské zvraty sa dajú dosiahnuť pôstami a modlitbami za svoj národ a mesto, tak by iste s radosťou vstupovali do Božej prítomnosti, s prímluvami za hynúcich ľudí. Ester je dobrým príkladom pre všetkých, ktorí nie sú ochotní vziať na vedomie osudný koniec, ale sú pripravení predstupovať pred Pána, aby zvrátili beznádejné situácie.

Negatívny príklad kráľa Joasa

Izraelský kráľ Joas navštívil proroka Elizea, ktorého život sa blížil ku koncu. Boží muž ho vyzval, aby vzal strely a vystrelil, čo kráľ aj urobil. Elizeus mu prorokoval víťazstvo a pokračoval: „Potom riekol: Vezmi strely! A vzal. A riekol izraelskému kráľovi: Uder na zem! A uderil tri razy a zastal. Preto sa nahneval na neho muž Boží a riekol: Mal si uderiť päť alebo šesť ráz, vtedy by si bol porazil Sýrov tak, že by si ich bol zničil, ale teraz len tri razy porazíš Sýrov.“ (2Kr 13:18-19)

Joas sa síce správal k prorokovi Elizeovi priateľsky, no toto nemohlo vynahradiť osobnú vieru. Vo chvíli, keď Boží muž položil svoje ruky na ruky Joasove, mal vo viere uchopiť pomazanie, a strieľať víťazné strely. Elizeus mu aj povedal: „Strela záchrany Hospodinovej.“ (orig. „víťazná strela Hospodina Zástupov“ - pozn. prekladateľa)

Joas bol človekom malej viery. Nepripisoval veľký význam duchovným skutkom. Predčasne prestal strieľať, a preto mohol zožať iba čiastočné víťazstvá.

Prekážky a hriechy je možné odstrániť len vytrvalým duchovným bojom. Ježiš nám je príkladom nielen slovami, ale aj životným štýlom: „A povedal im aj podobenstvo na to, že je treba vždycky sa modliť a neustávať.“ ( Lk 18:1)

Nad babylonských mudrcov

„... v prvom roku jeho kraľovania ja, Daniel, som vyrozumel z kníh počet rokov, o ktorých sa bolo stalo slovo Hospodinovo k prorokovi Jeremiášovi, že sa za ne vyplnia spustošenia Jeruzalema, za sedemdesiat rokov, a obrátil som svoju tvár k Pánu Bohu, aby som ho hľadal modlitbou a pokornými prosbami v pôste, v smútočnom vreci a v popole...“ (Dan 9:2-3) Daniel mal v babylonskom zajatí možnosť žiť pohodlným, ľahkým životným štýlom, no on už od svojej útlej mladosti žil zaviazaný životný štýl hľadania Pána, pozorne študoval proroctvá. Jeho srdce sa naplnilo obrovským vzrušením, keď porozumel, že zmena režimu je už na prahu dverí histórie. Podľa zasľúbenia Ducha Svätého, chýbal do konca zajatia už iba jeden rok! Preto bol práve on prvým človekom, ktorý zvolal: „O rok v Jeruzaleme!“

Ostatní mali toto zasľúbenie pred sebou zahmlené, iba Danielovi sa zjavilo vo svetle, a s radosťou veril v blížiace sa vyslobodenie, lebo tak miloval Božie slovo, ako hladný človek čerstvo upečený voňavý chlieb. Pochopil aj to, že má od Pána veľmi dôležitú úlohu: on bol tým štartérom k zasľúbenému návratu domov. To, že sa k predprípravám k návratu do Izraela nestaval telesným spôsobom, ale prímluvami, pôstami a lkaniami, nám svedčí o tom, že mal nadprirodzenú múdrosť. Vyznával svoje hriechy aj hriechy svojho ľudu Izraela, aby ich už nič neviazalo k starému obdobiu.

Na toto úprimné hľadanie sa rýchlo dostavila aj odpoveď. Archanjel Gabriel mu priniesol z nebies tak jasný odkaz - o povolaní Izraela, o budúcom mesiášskom období, o presne určenom čase zjavenia sa Jeho vlády - ako nikdy predtým. Anjel mu tiež priniesol zjavenie o ukrižovaní Mesiáša, tiež o spustošení Jeruzalema a nakoniec aj o veľkom súžení. Vďaka Danielovým pôstom a modlitbám zoslané zjavenia boli, sú, a aj budú pre mnohých pevným oporným bodom v duchovnej orientácii.

Veľa ľudí môže byť Danielovi vďačných za to, že boli zachránení od násilnej smrti. Tí, ktorí študovali Písma, a verili proroctvám, tí vedeli uchopiť zjavenia vzťahujúce sa na konkrétne obdobie, a mohli sa napríklad zachrániť opustením Jeruzalema pred jeho obľahnutím.

Ježiš upozorňuje synov Izraelových, aby pozorovali na Danielove proroctvá aj v posledných časoch, aby tí, ktorí budú práve v Judsku, rozpoznali moment svojho úniku. (Mt 24:15-16)

Danielove obetavé modlitby a pôsty neboli pomocou len pre jeho súčasníkov, ale aj pre všetky nasledujúce generácie.

Nemôžeš vedieť, aký význam majú tvoje modlitby a pôsty za iných.

Preklad: Zlata Radnotyová
Zdroj: Új Exodus - september 2005, str. 62-63