Vojna v Gaze

Od 27. decembra 2008 prebiehajú na Blízkom východe, konkrétne na území pásma Gazy, boje medzi izraelskou armádou a palestínskym Hamasom. Operácia, ktorej dali Izraelčania názov „Liate olovo“ má za cieľ ukončiť dlhodobé ostreľovanie izraelských území na juhu krajiny (mestá Sderot, Aškelon, ...) a potrestať pôvodcu týchto útokov - palestínsky Hamas.

Na úvod niekoľko faktov. HAMAS (po arabsky „nadšenie“), alebo tiež „Al-Haraka al-Mukáwama al-Islámíjja“ - Hnutie islamského odporu je dnes najvýznamnejšia palestínska radikálne--islamistická organizácia. Bola založená v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia ako alternatíva OOP (Organizácia pre oslobodenie Palestíny) a hnutia Fatah, ktoré viedol Jásir Arafat. Cieľom Hamasu, ktorý má zakotvený vo svojej zakladajúcej listine, je likvidácia štátu Izrael formou ozbrojeného boja a vyhlásenie samostatného palestínskeho štátu. Do roku 2004 boli hlavnými postavami Hamasu „duchovný vodca“ šejk Ahmed Jásin a vodca Hamasu v Pásme Gazy Abdel Azíz Rantísí. Obidvaja boli v roku 2004 zlikvidovaní izraelskou armádou. Do čela Hamasu sa potom prepracoval v Pásme Gazy Ismáil Haníja a za hlavu Hamasu, ktorý však žije pod ochranou sýrskej vlády v Damašku, je považovaný Chálid Mešál. Po odchode izraelskej armády a násilnom vysťahovaní izraelských osadníkov z Pásma Gazy v roku 2005 sa Hamas stal víťazom v januárových parlamentných voľbách v roku 2006. Keďže Hamas odmietol spoločné vládnutie s hnutím Fatah (kvôli politickým vyjednávaniam Fatahu s Izraelom, nebola zostavená historicky prvá spoločná palestínska vláda. Namiesto toho vypukli v Pásme Gazy v období december 2006 až február 2007 otvorené boje medzi Hamasom a Fatahom so všetkými prvkami občianskej vojny. V lete 2007 už Hamas prakticky ovládol celé územie Pásma Gazy a tých členov Fatahu, ktorých nepozabíjal, vyhnal z Gazy na palestínske územia Západného brehu Jordánu. Odvtedy vládne v Gaze Hamas a na Západnom brehu Fatah pod vedením Mahmúda Abbása. Podrobne bolo na túto tému písané v mesačníku LOGOS č. 1/2007 a č. 3/2007.

Vždy, keď Izrael reaguje na útoky palestínskych teroristov a odpovedá silou, je obviňovaný zo strany arabského sveta ako i veľkej časti Západu. V médiách sa najčastejšie objavujú na jednej strane obete - Palestínčania a na druhej Izrael ako agresor. V drvivej väčšine prípadov však Izrael reaguje - odpovedá na predchádzajúce útoky na svojich občanov, bráni sa. Palestínski teroristi si zvolia miesto, čas, spôsob a snažia sa svojím útokom zabiť čo najviac Židov. Ich prioritou je spôsobiť čo najväčšie straty na životoch, vyvolať v Izraelčanoch čo najväčší strach. Izraelská odpoveď je namierená na vykonávateľov, keď sa podarí identifikovať organizátorov, tak aj na nich, so snahou o minimum strát na strane nezúčastnených Palestínčanov.

Súčasný konflikt medzi Hamasom a Izraelom bol izraelskou armádou nacvičovaný už pol roka. Prečo Izrael nacvičoval operáciu proti teroristickej organizácii Hamas tak dlho? Keby izraelská armáda chcela jednoducho odpovedať na dlhodobé raketové ostreľovanie teroristov Hamasu, mohla vždy na každý takýto útok odpovedať leteckým, či delostreleckým bombardovaním pozícií Hamasu v Pásme Gazy. Cieľom operácie „Liate olovo“ nebolo zabíjanie ľubovoľného počtu Palestínčanov na území Pásma Gazy. Cieľ bol daný jasne. Počas príprav pred operáciou zhromažďovala izraelská spravodajská služba Mossad množstvo informácií o „mozgoch“ organizácie Hamas v Gaze, organizátoroch, koordinátoroch teroristických útokov. Mossad zhromažďoval informácie o miestach ich pobytu na území Gazy, o výcvikových táboroch Hamasu, skladoch zbraní, tuneloch, vedúcich z Egypta do Gazy, ktorými Hamas prepašoval množstvo výzbroje ... Všetky tieto ciele sa od vlaňajšieho 27. decembra stali cieľom útokov izraelského letectva a od 3. januára tohto roku aj pozemnej operácie izraelskej armády. Počas operácie „Liate olovo“ však došlo aj ku stratám na životoch na strane palestínskych civilistov, pričom mnohé z nich boli deti.

Tak ako to vlastne je?

Skúsime niekoľko príkladov:

→ Píše sa rok 1940. Druhá svetová vojna. Od začiatku leta až do neskorej jesene bombarduje nemecké letectvo - Luftwaffe Britániu. Straty na životoch civilného obyvateľstva sú obrovské (napr. Londýn, Coventry ...). Adolf Hitler, ktorý od roku 1939 obsadil už skoro celú Európu, potrebuje dostať Britániu na kolená, nariaďuje tzv. totálnu leteckú vojnu - bombardovanie veľkých britských miest s cieľom pozabíjať a demoralizovať čo najviac britských občanov. V rokoch 1942 až 1945 sa „karta obracia“. Nad hitlerovské Nemecko lietajú skoro denne britské a americké bombardovacie zväzy. Úloha je jasná. Zlomiť Hitlerovo Nemecko tzv. „kobercovými náletmi“, pričom sa neberú žiadne ohľady na životy nemeckých civilistov (Berlín, Drážďany, ...).

→ Rok 2001, 11. september. Teroristický útok na USA zo strany Al-Kájdy. Cieľ: pozabíjať čo najviac Američanov, zastrašiť americkú i svetovú verejnosť. Americkou odpoveďou bola vojenská intervencia do Afganistanu s cieľom dolapiť Usámu bin Ládina, ktorý sa s dovolením hnutia Taliban, ktoré v Afganistane vtedy vládlo, v krajine skrýval.

→ Rok 2004, 11. marec. Teroristický útok Al-Kájdy v španielskom Madride - - 191 mŕtvych.

→ Rok 2005, 7. júl. Teroristický útok Al-Kájdy v Londýne - 52 mŕtvych.

V druhej svetovej vojne sa ako Spojenci tak ani Hitler neštítili používať také formy boja, ktoré spôsobovali druhej strane veľké straty na životoch civilného obyvateľstva. V dvadsiatom prvom storočí vytiahli moslimskí teroristi (Al-Kajdá, Hizballáh, Hamas, „čečenskí bojovníci za slobodu“, ...) do boja proti Západu i Východu, s cieľom spôsobiť čo najväčšie straty na životoch, bez ohľadu na civilistov. Ich nepriateľmi sú kresťania, Židia, hinduisti, budhisti... Ako vlády západných krajín, tak aj vláda Izraela sa snažia v obrane pred terorizmom identifikovať a likvidovať organizátorov týchto útokov, nie plošne útočiť na moslimské obyvateľstvo. Áno, prichádzajú o život aj nevinní, často aj deti, ale to je iba dôsledkom predchádzajúcich teroristických útokov. Navyše moslimskí „bojovníci“ sa častokrát neštítia používať civilistov, aj deti ako tzv. živé štíty. Túto taktiku hojne používajú aj pri súčasnej operácii izraelskej armády v Gaze. Takže, kto je teda zodpovedný za smrť palestínskych detí v operácii „Liate olovo“?