Ako Jojo do paláca prišiel

Je jedna vec, na ktorú sa obvykle teším celý rok, alebo teda jeho väčšinu, a neznechutí mi to ani tá kopa práce okolo, pretože to stojí za to. A, dokonca, nie som v tom sama, my sa na to tešíme všetci a v tichosti dúfame, že sa vždy po skončení jedného tešia hneď na ďalší aj tie kľúčové osoby, bez ktorých by to proste nešlo... No áno, reč je o detskom tábore a tie kľúčové sú deti, lebo však bez nich by žiadny tábor nebol a my, čo sa tešíme rovnako veľmi, sme my, táboroví vedúci. A viete čo? Aj tento rok to bolo mega! Aby ste mali predstavu, radšej vám opíšem, čo sme robili a keby ste ju chceli mať ešte trošku lepšiu, pozrite si aj videjko z tábora na našom youtubovom kanáli.

Takže...

Posledné dolaďovačky a v sobotu plná dodávka zamierila do Bystrej, vyložili sme, čo bolo treba, preskladali jedáleň podľa potreby, ešte na otočku si pospať, lebo však poriadna príležitosť na to bude až o týždeň a bola zrazu tu – očakávaná nedeľa. Prišli sme nadšení: „Ideme na to!“ Hneď si nás odchytila zdravotníčka, zmerala teplotu – všetko okej, mohlo sa ubytovávať. Teplotným testom úspešne prešli aj deti a teda vďaka Pánovi musím povedať, že tento rok neboli žiadne extra zranenia, žiadne choroby... nech je to tak vždy. :-)

Po prvej večeri sme sa stretli v sále, predstavili si pravidlá a naučili sa táborovú hymnu, ktorú si tiež budete môcť pustiť aj doma. V tejto hymne sme sa za tri minútky naučili všetko potrebné o Jozefovi, čo bolo dobrým štartom pre večerné zhromaždenia, na ktorých sme sa dozvedeli čosi o odpúšťaní, o tom, čo sa stane, keď vykypí zlosť, o tom, ako „neupchať“ prietok tomu dobrému, čo Pán do nás vložil atď. Tie zhromká naozaj stáli za to, deti napäto pozorovali scénky, na ktorých sme robili aj chemické pokusy, počúvali na to nadväzujúce slovo a fakt nadšene chválili Pána každý jeden deň. A aj keď mali cez deň akčný program, vôbec im nevadilo vydržať.

Určite vás zaujíma aj denný program, takže poďme pekne po poriadku. Deti sa k nám do Egypta dostali ako otroci a z toho sa bolo treba vykúpiť... Na to bolo potrebné získať dostatok obilia a dostatok zlatých tehličiek. Na získané komodity museli dávať dobrý pozor, lebo nevhodným správaním sa o ne mohli pripraviť. V pondelok si teda naše súťažné družstvá vybrali svoje budúce vozy, ktoré si následne upravili na preteky egyptských vozov, ktoré sa konali v utorok. V pondelok poobede však ešte prebehla akčná hra Ostrovy, kde nám ukázali svoju šikovnosť a hneď pozískavali pekné zásoby obilia a tehličiek. V utorok okrem super pretekov prebehli aj kreatívne dielne – vyrábali sa obrazy a mydielka, učilo sa spievať, tancovať aj žonglovať, a prvé dva oddiely sa išli kúpať. Streda bola takmer nesúťažná, čakal nás totiž parádny výlet na hrad v Slovenskej Ľupči, potom prechádzka po lúkach a zakončili sme to pri zvieracej obore, kde mali srny, daniele, muflóny, pštrosy, husi a lamy. Na veľké sklamanie detí žiadna lama ich neopľula. ;-) No ale aby deťom nechýbali súťaže, pripravili sme im nočnú hru a ešte aj nočný futbal. Vo štvrtok ráno čakalo deti prekvapenie v podobe skákacieho hradu, popritom pokračovali tvorivé dielne, na ktorých výrobu obrazov a mydiel nahradila výroba čeleniek, sponiek a skladanie servítok či okrasných pompónov, tie sme totiž využili na piatkovej slávnosti. Poobede sme mali olympiádu a odmenou za ňu, okrem medailí, bola aj sladká cukrová vata. A blížil sa záver... V piatok doobeda sa ešte posledné oddiely išli kúpať do wellnessu, niektorí hrali futbal, niektorí vybíjanú, poobede prebehla akčná bojovka a po večeri namiesto zhromka sme mali slávnosť... Za Jozefom totiž prišli do Egypta jeho bratia... alebo aspoň tak si všetci mysleli, že to bude. Namiesto toho sa nám z nej vykľula parádna svadobná hostina pre našich dvoch vedúcich, ktorí si ju v máji museli zrušiť kvôli korone. Dievčatá priniesli svadobnú sukňu, kyticu, dar i tortu, nejaký ten príhovor, piesne a aj nacvičený tanec na workshopoch, sála vyzdobená pompónmi zo štvrtku, v jedálni nám napiekli koláče a všetkých bavilo tancovať s nevestou. Celé to krásne zakončili deti, ktoré vonku na terase kriedami nakreslili veľké ĎAKUJEME a potom to začali ešte aj kričať. No, slzy v očiach... Z čoho môže byť po celom týždni väčšia radosť ako z toho, že sa im to všetko naozaj úprimne páčilo?

Píšem to každý rok, ale keď naozaj sa už tešíme znova... nezabudnite, prvý júlový hneď po vysvedčeniach. :-)