Dni príprav

Jesenné sviatky znamenajú každoročne pre židovský národ obdobie sebahodnotenia a pokánia. Počas prvých desiatich dní tohoto mesiaca musia prehodnotiť v čom sa počas roka odchýlili od Božieho Zákona. Potom nasleduje jeden deň spoločného národného pôstu, kedy spečatia svoje rozhodnutie obrátiť sa. Po štyroch dňoch sa začínajú sviatky radosti. Toto všetko hovorí aj o budúcnosti...

Podľa židovskej tradície je Nový rok (róš hašana) dňom určujúcim budúcnosť človeka v „deň strašný“. Symbolom tohto sviatku je šófar zhotovený z baranieho rohu. Najznámejším názvom tohto sviatku je „pamiatka trúbenia“ - jóm terúá.

Šófar zatrúbil po prvýkrát na vrchu Sinaj, kde umytí a v čistom rúchu odiati ľudia očakávali za zvuku trúby zjavenie Hospodina v hustom oblaku. (2 Moj 19, 10-25) Apoštol Pavol dáva do súvisu udalosti vytrhnutia so zvukom šófaru: Pán zatrúbi, príde po oblaky, a tí, ktorí sú oblečení v bielom rúchu, a sú s Ním v úzkom, dôvernom vzťahu, budú počuť zvuk trúby a budú vytrhnutí do neba. Aj apoštol Ján spája zvuk trúby s novým obdobím - vytrhnutím - a začiatkom totálnej Božej vlády na zemi. (Zj. Jána 1,10; 4,1) Ten, kto chce mať účasť na vytrhnutí, musí splniť určité podmienky: musí poznať zvuk šófaru, aby ho potom dokázal rozoznať. „Blahoslavený ľud, ktorý ti vie radostne pokrikovať, Hospodine, tí, ktorí chodia vo svetle tvojej tvári...“ (Žalm 89,16) V maďarčine tento verš znie nasledovne: „Blahoslavený ľud, ktorý pozná a rozozná zvuk šófaru, ten bude chodiť vo svetle Pánovom.“ (pozn. prekl.)

Podľa židovskej tradície predstavuje šófar Božích služobníkov, ktorí upozorňujú ľud na to, že sa blíži deň Pánov. (Ez 33,3) Ten, kto ich bude počúvať a obráti sa, začuje a rozozná zvuk šófaru, na ktorý zatrúbi Pán. Mesiac elúl - ktorý predchádza sviatky - je obdobím pokánia. V tomto období zaznieva každé ráno šófar, aby upozornil ľudí: usilujte sa usporiadať si vzťah s Pánom, aj s blížnymi, lebo je blízko deň súdu. Obdobie pred dňom „pamiatky trúbenia“ je teda obdobím vytvorenia (obnovenia) veľmi hlbokého, nerozlučiteľného vzťahu s Pánom. „Ja som svojho milého, a môj milý je môj,...“ (Pies. Šalamúnova 6,3a) Mesiac elúl bol v Izraeli aj mesiacom odovzdávania desiatkov. V tom čase pozbierali a odkladali úrodu. Ku každému zavítali dni blahobytu a hojnosti. Odovzdávanie desiatkov ochraňovalo ľudí, aby nepodľahli pocitu sebestačnosti. Takto vyjadrovali: vieme, že každé požehnanie nám prichádza od Hospodina, a aj v budúcnosti sa budeme spoliehať na Jeho zaopatrenie.

Týmto spôsobom mesiac elúl pripomínal úspešným, zaopatreným, požehnaným ľuďom, aby aj naďalej zotrvali v životnom štýle závislosti od Pána. Podľa tradície bol prvý šófar zhotovený z rohu toho barana, ktorý sa zachytil v kríku, keď mal Abrahám obetovať Izáka. „Izrael bol vtedy zachránený vďaka baraniemu rohu, a tak tomu bude aj na konci vekov,“ hovorí tradícia. Ďalej sa podľa tradície v prvý deň roku rozhoduje o budúcnosti človeka, vychádzajúc z jeho dovtedajších skutkov, preto je ďalším názvom tohto sviatku „deň súdu“ - jóm hadín.

Všetci spravodliví budú zapísaní do Knihy Života - podľa kresťanského ponímania to zodpovedá vytrhnutiu. Osudom jednoznačných hriešnikov bude zahynutie, a tí, ktorí sú niekde „medzi“, ktorých je najviac, dostanú ešte čas do jóm kippuru, aby si počas tých zostávajúcich desiatich dní dali život do poriadku a obrátili sa.

„Dni strašné“

Podľa židovskej tradície sa predchádzajúcimi dvomi dňami „výstrahy“, takto začnú „dni strašné“ a ukončia sa dňami jóm kippur. Počas týchto desiatich dní zaznie každé ráno zvuk šófaru upozorňujúc: toto sú dni, kedy si ešte každý môže dať do poriadku život - obrátiť sa.

Podľa proroctiev vzťahujúcich sa na posledné udalosti, je možné túto periódu stotožniť s Danielovským posledným týždňorokom, s jeho prvými tri a pol rokmi. (Daniel 9) Súčasne prichádzajú výstražné rany, nachádzajúce sa v Zj. Jána - otvorenie siedmich pečatí a zvuk siedmich trúb (!) - ktoré ohlásia čoraz hroznejšie katastrofy pre túto zem. (Zj. 6,1-11,19) Pre Izrael bude tri a pol roka obdobím zdanlivého pokoja a bezpečia. V tom čase ich očakáva už veľmi ťažké obdobie: povstanú proti nim takmer všetky národy sveta v bitke Góga a Magóga. Geniálny vodca - budúci Antikrist - im ponúkne riešenie z ich katastrofálnych situácií. Izrael v záujme pokoja s ním uzavrie zmluvu, vďaka priazni „dobrodinca“ bude vybudovaný Chrám - a prvá obeť bude predstavená za zvuku trúby - hovorí tradícia.

Je nutné pripomenúť, že začiatok „strašných dní“ čiže róš hašana, nazývajú aj „dňom pokrytia“ - jóm hakesen - keďže tento deň pripadá na deň novu Mesiaca, kedy je noc veľmi tmavá, a jas Mesiaca klesne na minimum. Proroci spájajú dni tmy a zvuk šófaru s „dňom Pánovým“. Sofoniáš o tom dni píše toto: „Blízko je deň Hospodinov, veľký, blízko a príde veľmi rýchle. Čujte, hlas dňa Hospodinovho! Horko tam bude kričať hrdina. Ten deň bude dňom prchkého hnevu, dňom úzkosti a súženia, dňom búrky a pustošenia, dňom tmy a hustého mraku, dňom oblaku a mrákavy, dňom trúby a surmy proti ohradeným mestám a proti vysokým uhlom. A zovriem človeka úzkosťou, a budú chodiť ako slepí, pretože hrešili proti Hospodinovi, a ich krv bude vyliata ako prach, a ich telá budú ako lajná. Ani ich striebro, ani ich zlato nebude ich môcť vytrhnúť v deň prchkého hnevu Hospodinovho, a ohňom jeho žiarlivosti bude strávená celá zem, pretože koniec, ale hrozný, učiní všetkým obyvateľom zeme.“ (Sof 1,14-18)

Opisuje sa tu druhá polovica obdobia siedmich rokov. V biblických časoch bol novmesiac vyhlásený len na základe dvoch-troch svedkov, ktorí museli svedčiť pred Sanhedrinom, že: na vlastné oči videli najužší pásik Mesiaca, čiže najdrobnejšiu čiastočku jeho pozostávajúceho svetla. Podobne to bude aj v prvej polovici Danielovského týždňoroku, kedy budú svedčiť dvaja svedkovia: príde deň Pánov - deň tmy a hnevu, kedy sa ukončia časy milosti, a už nebude možné zaistiť si miesto vo večnosti. Po tri a pol roku budú títo dvaja svedkovia zabití, a pred očami všetkých budú vzkriesení a vytrhnutí do neba, ale predtým bude ešte jedna veľmi dôležitá udalosť.

A času už viac nebude

Sobota pred jóm kippur „deň zmierenia“ alebo „deň pokrytia“ je sobotou obrátenia (pokánia). Podľa židovskej tradície sa nasledovné prorocké slová predčítavajú práve v tento deň. „Vezmite si so sebou slová pokánia a navráťte sa k Hospodinovi, povedzte mu: Odpusti všetku neprávosť a vezmi dobré, a za pokojné obeti budeme obetovať juncov, svoje rty.“ (Hozeáš 14,2) Možno práve na základe svedectva týchto dvoch prorokov, hoci sa to nevie celkom presne, pozostatok Izraela spozná v osobe Ježiša Krista obetovaného baránka - Mesiáša, a kolektívne, na národnej úrovni Ho budú rehabilitovať. Na základe legislatívy - keďže Ježiša odsúdil 71-členný Veľký Sanhedrin na trest smrti - len taký istý počet osôb bude môcť posúdiť právoplatnosť rozsudku.

Jóm kippur je dňom kolektívneho pôstu a pokánia Izraela. Na ukončenie jóm kippur sa naposledy zatrúbi na šófar. Toto posledné zatrúbenie šófaru znamená ukončenie „strašných dní“ a upozorňuje, že sa ukončila doba milosti ku pokániu - osud každého človeka je spečatený! Toto obdobie je obdobím poslednej vlny obrátenia (Zj. Jána 14,14-16) a nasleduje vyliatie Božieho hnevu. (Zj. Jána 15,5-16,21) Toto už nie je upozornenie, ale čas naplnenia súdov. Satan bude za posledného zvuku trúby zvrhnutý na zem, Antikrist postaví pustošiacu ohavnosť v jeruzalemskom Chráme, a začne sa prenasledovanie Židov.

Po poslednom zvuku šófaru zostávajú už len štyri dni k nasledujúcemu sviatku sukkót (sviatok stánov), a týmto sa v Izraeli začne spomienková slávnosť stavania stánov na púšti. Podľa Knihy Zjavenia Jána do posledného prenasledovania Židov aktívne zasiahne samotný Boh, Izrael utečie do púšte a bude zachránený spôsobom hraničiacim so zázrakom. (Zj. Jána 12,14)

Stán Hospodinov

Sviatok stánov je siedmym sviatkom v poradí, tzn. že je „sobotou sviatkov“. Jedným z jeho najhlavnejších symbolov je stan, ktorý pripomína putovanie v púšti. Podľa podania židovských učiteľov je dôležité považovať stany za náš trvalý domov, kým vlastný dom (byt) iba za prechodný pobyt. Týmto človek dáva najavo, že jeho pozemský život je vlastne putovaním a všade je cudzincom. Stan je večným symbolom Božej starostlivosti, a takto Hospodin, tak ako kedysi Izrael na púšti, zaopatrí svoj ľud a naplní jeho potreby. Iba od Neho máme očakávať riešenia a nemôžeme sa usadiť pred konečným cieľom.

V prvý deň Sviatku stánov sa číta v synagóge 14. kapitola proroka Zachariáša. Podľa proroctiev dôjde tesne pred nástupom tisícročného kráľovstva k celosvetovému boju - podľa Zjavenia Jána pri Armageddone, čiže Megidde, z ktorého Izrael vyjde ako víťaz, vďaka Božiemu zásahu: „Zhromaždím všetky národy proti Jeruzalemu do boja a mesto bude vzaté, domy budú olúpené, ženy budú sprznené, a polovica mesta vyjde do zajatia, ale zostatok ľudu nebude vyplienený z mesta. Ale Hospodin vyjde a bude bojovať proti tým národom ako v deň, v ktorý bojuje, v deň bitky. A jeho nohy budú stáť toho dňa na Olivovom vrchu, ktorý je naproti Jeruzalemu od východu, a Olivový vrch sa rozdvojí od svojej polovice na východ a na západ v dolinu veľmi velikú...“ (Zach 14,2-4a) Začne sa tisícročné kráľovstvo.

Po sedemročnom slede katastrof bude zem znovustvorená - nastanú kozmické zmeny. Z Jeruzalema bude vytekať rieka Života, ktorá sa rozdvojí a uzdraví všetky rieky a moria sveta, aj Mŕtve more „vzkriesi“ k životu, znížia sa vrchy, Jeruzalem bude najvyšším bodom sveta, predĺžia sa roky ľudského života, Jeruzalem obklopí oblak slávy Hospodinovej. Počet obyvateľov vzrastie tak, že budú bývať aj za múrmi Jeruzalema, dokonca bude zaľudnená aj púšť. Zmenia sa štruktúry svetových vlád. Izrael bude vládnúcou mocou celého sveta, Dávid bude kniežaťom-hlavou Izraela, Mesiáš bude vládnuť z Jeruzalema. Počas dní Sviatkov stánov sa bude čítať poriadok pri obetovaní. V tisícročnom kráľovstve bude stáť Chrám, a predstavenie obetovania bude slúžiť na poučenie a vyučovanie. Židovská tradícia počíta sedemdesiat národov sveta. V čase Prvého aj Druhého Chrámu bolo obetovaných počas siedmich dní sedemdesiat obetí zvierat. Bolo tomu tak preto, lebo Izrael sa prihováral za pokoj a blaho každého národa. Podľa proroka Zachariáša budú chodiť národy raz do roka do Jeruzalema sláviť Sviatok stánov, no tí, ktorí neprídu, nebudú mať vo svojej krajine dážď. Medzinárodný pochod, ktorý sa uskutočňuje raz ročne v Jeruzaleme, poukazuje na túto udalosť do budúcnosti.

V sobotu sukkótu budú dve zaujímavé udalosti. V synagóge bude prečítaná Kniha Kazateľ a udalosti boja Góga a Magóga. Podľa Knihy Kazateľ zachráni človeka aj v tomto období len a len bázeň pred Hospodinom, lebo On privedie na súd všetky veci synov človeka.

Istý židovský učiteľ Písma žijúci v stredoveku (Ráši) hovorí, že boj Góga a Magóga sa uskutoční práve v tomto čase, a aj podľa Zj. Jána nastane ešte pred posledným súdom a večnosťou stret medzi Ježišom Kristom a Satanom. Prorok Ezechiel to opisuje takto: „Po mnohých dňoch budeš navštívený, na konci rokov prídeš do zeme, ktorá je navrátená od skazy meča, zhromaždená, jej ľud, z mnohých národov, na vrchy Izraelove,...“

„A povieš: Pôjdem hore na zem neopevnených osád, prídem na tých, ktorí žijú na pokoji, ktorí bývajú bezpeční, ktorí všetci bývajú v osadách bez múru a nemajú závory ani vrát, aby si pobral korisť a pochvátal lúpež obrátiac svoju ruku na osadené spustošeniny, a k ľudu, zhromaždenému z národov, ktorý si nadovážil dobytka a imania, k tým, ktorí bývajú prostred zeme.“ (Ezech. 38,8a; 11,12)

Siedmy deň sviatkov je dňom „mnohých prosieb o pomoc“ hošaná rabbá. Deň po dňoch radosti, náhle „oblečie“ kajúcnu atmosféru. Potom už nebude možné zmeniť svoj osud - začne sa súd - a všetci zaujmeme svoje miesto vo večnosti.

Prečo znie šófar?

Niekoľko vysvetliviek ku zvuku šófaru podľa rabínskych učení:

• pripomína slová prorokov a učiteľov
• vyvolá v ľuďoch bázeň
• pripravuje ku kajúcnosti a motivuje k obráteniu
• ohlasuje vybudovanie Chrámu a predstavenie zápalnej obete
• vyhlasuje vládu Božieho kráľovstva
• zvoláva nebeský súd ku Dňu súdu
• vyzýva rozptýlených Izraela k zhromaždeniu
• otvára sa nebo a modlitby sa dostávajú priamo k Bohu
• ohlasuje rok soboty, právo vlády nadpozemských vecí bude patriť výlučne Bohu
• pripomína vzkriesenie

Zmysel života

Kniha Kazateľova skúma zmysel života človeka. Ústredný pojem „márnosť márnosti“ je podľa podania rabínov opísaný sedemkrát a spájajú ho s dňami stvorenia, ktorých bolo tiež sedem. Ako o nebi, tak o zemi a celom stvorenstve je napísané: všetko čo je vo viditeľnom svete je ako para, ktorá pominie v okamihu. No o sobote toto Tóra nehovorí, ale vyhlasuje súd na toho, kto kazí sobotu. Teda jediná vec podľa podania rabínov, ktorá má význam na tejto Zemi, je sobota. To znamená zotrvanie v Pánovej prítomnosti - v novozmluvnom ponímaní - život v Kristovi Ježišovi.

Jesenné sviatky
na rok 2007

Sviatky trúbenia 
od 12. 9. od západu slnka 
do 14. 9. do západu slnka

Deň zmierenia 
od 21. 9. od západu slnka 
do 22. 9. do západu slnka

Sviatok stánov 
od 26. 9. od západu slnka 
do 3. 10. do západu slnka