Hospodin je můj pastýř, nebudu mít nedostatku. (Žalm 23,1)

Priprav sa na vytrhnutie

Skôr, než sa Ježiš postaví na Olivovú horu,
dôjde k vytrhnutiu cirkvi

V minulom čísle sme sa zaoberali znameniami, ktoré majú sprevádzať návrat Mesiáša - Pána Ježiša Krista na túto zem. Skôr, než sa Ježiš postaví na Olivovú horu a začne súd národov, dôjde k jednej celkom mimoriadnej a pre mnohých fantastickej udalosti – k vytrhnutiu cirkvi. „Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou zostúpi z neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom.“ (1Tes 4,16-17) Ježiš Kristus sa so svojou cirkvou (nevestou) stretne najprv v oblakoch. V jednom okamihu zmiznú zo zemského povrchu tí, ktorí budú na túto chvíľu náležite pripravení a túžobne očakávajú na Pánov príchod uvedomujúc si, že tu na zemi sme iba dočasnými návštevníkmi, pričom náš skutočný domov je v nebi, kde budeme navždy s Pánom. Je zaujímavé, že o tejto, možno najvzrušujúcejšej udalosti celej Biblie sa nehovorí. Pravdepodobne preto, lebo hovorenie o vytrhnutí v dnešnej dobe, keď ľudia buď nehľadajú Boha vôbec, alebo sa uspokoja s tradíciou, znie ako rozprávka. Celé kresťanstvo však stojí na viere, že Božie slovo je pravda – presnejšie, všetko, čo je napísané v Biblii, je pravda. Ak Biblia nie je pravdivá kniha, nemá zmysel sa ňou zaoberať. Ak sú však Písma vdýchnuté Bohom, všetko, čo je v nich napísané, má na náš život priamy dopad. Biblia hovorí o vytrhnutí aj v pätnástej kapitole Prvého listu Korintským a jeho predobraz môžeme vidieť aj v príbehoch o Enochovi a Eliášovi, ktorí neokúsili fyzickú smrť, ale v tele boli vychvátení do neba. Rovnako to bude s celou cirkvou, ktorá bude na zemi pri príchode Ježiša Krista. Cieľom tohto článku je informovať všetkých, ktorí o vytrhnutí doteraz nevedeli. Tiež chcem povzbudiť všetkých, pre ktorých táto udalosť novinkou nie je, k tomu, aby sa náležite a s celou vážnosťou na stretnutie s Pánom pripravili. Boh nie je nevypočitateľný. Mesiáš vo svojej reči jasne hovorí, kto vytrhnutý bude a kto nie.

Spolu s vytrhnutím prebehne aj vzkriesenie tých, ktorí zomreli v Pánovi. Toto vzkriesenie je nazývané prvé vzkriesenie. Pri vzkriesení Ježiša Krista vstali ako prvotina zmŕtvychvstalých veriaci, ktorí zomreli vo viere a v očakávaní Mesiáša. Aj preto je dôležité zaoberať sa vytrhnutím, lebo kto bude vytrhnutý, bude definitívne oslobodený od večného utrpenia v ohnivom jazere. „A ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. A ostatní mŕtvi neožili, až sa dokoná tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. Blahoslavený a svätý, kto má diel na prvom vzkriesení. Nad tými druhá smrť nemá moci. Ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.“ (Zj 20,4b-6)

Spasenie, záchrana, odpustenie a očistenie prichádza zvonku, skrze Jediného, a tým je Ježiš Kristus.

Postoj očakávania

Ježiš na viacerých miestach vyzýva svojich nasledovníkov, aby bdeli. Na konci Biblie je popísaný stav cirkvi v posledných časoch, ktorá volá: „Príď, Pane Ježišu!” Zdá sa, že nám ešte toto skutočné očakávanie chýba, pretože máme dojem, že ešte mnoho vecí treba na Božom diele dokončiť. No Svätý Duch spôsobí, že s pribúdajúcim časom bude očakávanie silnejšie. Človek, ktorý si uvedomuje, že ho čaká stretnutie s Bohom a hodnotenie jeho života, tejto udalosti podriaďuje svoje priority, svoj životný štýl a vzťahy s ostatnými. Bez tohto očakávania prichádza driemota, kompromisy so svetom, hriechy a život podľa tela. „A vystríhajte sa, aby snáď vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o tento život, a náhle by prišiel na vás ten deň.“ (Lk 21,34)

Čisté rúcho

Čisté rúcho je základom pre vstup do Božieho kráľovstva. Človek by mal mať jasno v tom, či sú jeho hriechy odpustené. Je neuveriteľné, ako ľudia ľahkovážne, priam samovražedne rozmýšľajú. Niektorí porovnávajú svoj život s druhými a myslia si, že keď budú o trochu lepší ako ostatní a žijú celkom dobrým životným štýlom, venujúc sa práci, rodine, prípadne formálnej pobožnosti, je to dostačujúce, no je to veľký omyl. Človek prichádza na svet ako bytosť odsúdená na smrť, zaťažená dedičným hriechom. Každý človek k tomu pridá ešte vlastné hriešne skutky, či už ich bolo viac alebo menej. Biblia hovorí, že všetci ľudia zhrešili a nemajú Božiu slávu, preto každý človek potrebuje, aby jeho hriechy boli odpustené. Nikto však v sebe nemá moc odpustiť hriechy voči Bohu, svojim blížnym, dokonca ani voči sebe samému. Spasenie, záchrana, odpustenie a očistenie prichádza zvonku, skrze Jediného, a tým je Ježiš Kristus. Často vedieme vášnivé debaty s náboženskou tematikou, v ktorých každý obhajuje to, čomu verí. Vždy si však treba položiť jednu základnú otázku: Čo sa stalo s tvojím hriechom? Má tvoj náboženský systém odpoveď na túto otázku? Ľudia obyčajne odpovedajú, že treba robiť dobré skutky, ale to nie je odpoveďou na otázku, čo sa stalo s tými zlými skutkami. Ja osobne som sa stal kresťanom, lebo kresťanstvo nie je náboženský systém na dosiahnutie záchrany skutkami, ale prináša odpustenie hriechov. Ponúknuť niekomu reinkarnáciu, mŕtve skutky alebo hĺbku poznania nie je na odpustenie hriechov dostatočné. Každý by mal vedieť, že vierou v Ježiša Krista môže získať čisté rúcho. Preto Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska intenzívne hlása túto dobrú správu. „A Ježiš odpovediac opäť im hovoril v podobenstvách a povedal: Nebeské kráľovstvo je podobné človeku-kráľovi, ktorý učinil svojmu synovi svadbu. A poslal svojich sluhov, aby išli povolať pozvaných na svadbu. Ale nechceli prísť. Opäť poslal iných sluhov a povedal: Povedzte pozvaným: Hľa, svoj obed som prichystal, moje voly a kŕmny dobytok je pobitý, a všetko je hotové; poďte na svadbu! Ale oni nedbali a odišli, ktorý na vlastné pole, ktorý po svojom kupectve, a ostatní schopiac jeho sluhov hanebne ich doriadili a pobili. A keď to počul kráľ, rozhneval sa a poslal svoje vojská a zahubil tých vrahov a ich mesto podpálil. Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce hotová, ale pozvaní neboli hodní. Teda iďte na rozcestia a všetkých, ktorých nájdete, pozvite na svadbu. A tí sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých i dobrých, a svadobná dvorana sa naplnila hodovníkmi. Ale keď vošiel kráľ podívať sa na hodovníkov, videl tam človeka neodiateho svadobným rúchom, a povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, nemajúc svadobného rúcha? A on zanemel. Vtedy povedal kráľ posluhovačom: Zviažte mu nohy aj ruky a vezmite ho a vyhoďte ho do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami. Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených.“ (Mt 22,1-14) V tomto príbehu vystupuje niekoľko skupín ľudí. Prvou skupinou sú tí, ktorí pozývajú na svadbu. Pozývanie na svadbu Baránkovu, ohlasovanie evanjelia, sa v súčasnosti deje oveľa intenzívnejšie ako v minulosti. Boží muži a ženy kážu po celom svete dobrú zvesť. Hovoria o potrebe zmierenia s Bohom, o odpustení hriechov a o príprave na nadchádzajúci súd. Samozrejme, nie každému sa to páči. Nie každý sa chce zmieriť s Bohom, a preto chce zabrániť tomu, aby mohli byť zmierení s Bohom iní. Niektorí sa zasa podobne ako farizeji za Ježišových čias boja, že dôjde k odhaleniu toho, že ich náboženský systém nebol schopný priniesť ani po dlhých rokoch do ľudských životov odpustenie hriechov. Tretiu skupinu tvoria ľudia, ktorí nie sú voči evanjeliu nepriateľskí, ale skôr ľahostajní. Veria, ale nemyslia si, že sa treba otázkami viery hlbšie zaoberať – veď život prináša toľko starostí a povinností... Musia zarábať peniaze, starať sa o rodinu a zveľaďovať majetok. Tieto veci samé osebe nie sú zlé, ale podľa nášho názoru sú otázky viery dôležitejšie. Je preto potrebné, aby sme sa nimi intenzívne zaoberali a usporiadali svoje životné priority tak, aby nám zostal čas na bohoslužbu a modlitby. Ďalej v príbehu vidíme požehnanú skupinu ľudí, ktorí hodujú na Baránkovej svadbe. Títo sú skutočne blahoslavení. Najšťastnejší ľudia sú tí, ktorých Nazaretský Ježiš predstaví svojmu Otcovi tak, ako ženích predstavuje svoju nevestu. Ešte stále sú miesta v svadobnej sále, ešte stále je možné prijať pozvanie. Bol tam však jeden človek, ktorý bol zo svadby vylúčený a bol vyhodený do vonkajšej tmy, kde je trápenie. Tento človek, na rozdiel od mnohých, ktorí pozvanie na svadbu ignorovali, pozvanie prijal. Zabudol však na to, že na stretnutie s kráľom a jeho synom sa mal náležite pripraviť. Nestačí sa teda iba obrátiť k Bohu, ale treba udržiavať v čistote svoje rúcho, vyhýbať sa hriechu a naplniť svoj život dobrými skutkami.

Hrivny

Druhým príbehom, ktorým nás Ježiš Kristus upozorňuje na parametre, ktorými bude súdiť náš život, je podobenstvo o hrivnách. Každý človek dostal od Boha rôzne talenty – inteligenciu, schopnosť konať a pod. Taktiež človek bežne disponuje majetkom, financiami, získava rôzne informácie, známosti atď. Toto obdarovanie nie je rovnaké u každého človeka. Každý dostane rôznu mieru talentov. Je zaujímavé, že v príbehu o hrivnách je zaznamenané iba to, že traja služobníci dostali rôzne množstvo hrivien (päť, dve a jednu), no nie je tu nariadené, že s nimi mali narábať tak, aby ich rozmnožili. Je to preto, že keď človek dostane od Boha dary, je automaticky zodpovedný za to, čo s nimi urobí. Ak je niekto talentovanejší, inteligentnejší alebo schopnejší ako ten druhý, Boh bude od neho vyžadovať viac ako od toho, komu bolo zverené málo. A zasa človek, ktorému bolo zverené málo, ale to, čo dostal, verne spravoval, získa od Pána dobrú odmenu. „Potom po dlhom čase prišiel pán tých sluhov a účtoval s nimi. A pristúpil ten, ktorý bol dostal päť hrivien, a doniesol iných päť hrivien a povedal: Pane, päť hrivien si mi odovzdal, hľa, iných päť hrivien som získal nimi. A jeho pán mu povedal: Dobre sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohom ťa ustanovím. Vojdi do radosti svojho pána! A pristúpil aj ten, ktorý bol dostal dve hrivny, a povedal: Pane, dve hrivny si mi odovzdal; hľa, iné dve hrivny som získal nimi. A jeho pán mu povedal: Dobre, sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohom ťa ustanovím. Vojdi do radosti svojho pána!“ (Mt 25,19-23) Varovnou postavou je posledný z trojice obdarovaných. Ten odmietol svoju hrivnu používať tak, aby z nej mal jeho pán zisk. Tento sluha predstavuje ľudí, ktorí odmietajú dať svoj čas a schopnosti do služby Pánovi, lebo nevidia, že by z toho mali bezprostredný zisk. Nechcú nezištne pracovať na rozvoji Božieho kráľovstva a všetko, čím disponujú, používajú iba na svoj osobný prospech. Hlavným dôvodom je, že Pána nemilujú a neveria v nebeské odmeny. Títo ľudia budú odsúdení. Je zaujímavé, že zlý a lenivý sluha, ktorý bol odsúdený, neurobil nič zlé. Neurobil však ani nič dobré pre svojho Pána. „Potom pristúpil aj ten, ktorý bol dostal jednu hrivnu, a povedal: Pane, znal som ťa, že si prísny človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zhromažďuješ stade, kde si nerozsypal, a bojac sa odišiel som a skryl som tvoju hrivnu v zemi; hľa, tu máš, čo je tvoje. A jeho pán odpovedal a riekol mu: Zlý sluha a lenivý, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zhromažďujem stade, kde som nerozsypal. Tak si mal hodiť moje peniaze peňazomencom, a ja prídúc bol by som vzal svoje s úrokom. Tedy vezmite od neho hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien. Lebo každému, kto má, bude dané, a bude mať hojnosť; ale od toho, kto nemá, bude vzaté i to, čo má. A toho neužitočného sluhu vyhoďte do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami.“ (Mt 25,24-30)

Pre vytrhnutie je dôležité, aby veriaci boli plní oleja – Svätého Ducha.

Olej

„Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzali svoje lampy a vyšli v ústrety ženíchovi. Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých. Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzali so sebou oleja; ale rozumné vzali oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami. A keď neprichádzal ženích, podriemali všetky a pospali. Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide! Vyjdite mu v ústrety! Vtedy vstali všetky tie panny a ozdobili svoje lampy. A bláznivé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú. Ale rozumné odpovedali a riekli: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si! A keď odišli kúpiť, prišiel ženích, a tie, ktoré boli hotové, vošli s ním na svadbu, a zavreli sa dvere. Potom nakoniec prišli aj tie ostatné panny a hovorili: Pane, Pane, otvor nám! Ale on odpovedal a riekol: Amen vám hovorím, neznám vás! Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy príde Syn človeka.“ (Mt 25,1-13) Pre vytrhnutie je dôležité, aby veriaci, ktorí očakávajú na stretnutie s Ježišom, boli plní oleja – Svätého Ducha. O osobe Božieho Ducha, Jeho daroch a pôsobení sa niekedy vedú ohnivé debaty, čomu ja osobne veľmi nerozumiem. Tiež veľmi nechápem otázky, ktoré sa pýtajú, či je potrebné naplniť sa Svätým Duchom, hovoriť v jazykoch alebo či treba vidieť divy a zázraky, ktoré Svätý Duch pôsobí.

Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň príde váš Pán.

Podľa môjho názoru je oveľa rozumnejšie rozmýšľať nad tým, ako získať väčšiu plnosť Svätého Ducha, viac Jeho ovocia, darov a milosti. Prečo neprosiť o väčšiu mieru Svätého Ducha? Prečo sa viac nenaplniť? Prečo tých, ktorí chcú byť plní Svätého Ducha, považovať za podozrivých? Naozaj nechápem, prečo Svätý Duch nie je v niektorých spoločenstvách vítaný a namiesto toho neustále dochádza k spochybňovaniu a udržiavaniu odstupu od tejto úžasnej osoby. Spory ohľadom Svätého Ducha sú špecifikom práve tohto obdobia pred príchodom Ježiša Krista. Keďže charizmaticko-letničné hnutie má približne sto rokov, s ohľadom na biblické proroctvá môžeme počítať s tým, že bude rásť intenzita, s ktorou bude Svätý Duch vylievaný a je dobré už teraz sa pripraviť na všetko, čo bude konať. V týchto časoch totiž bez Svätého Ducha nie je možné žiť dobrý kresťanský život. Nevieme presne, kedy Ježiš príde, no z uvedeného podobenstva je jasné, že príde o polnoci – v čase, keď duchovná temnota dosiahne svoj vrchol. Vtedy aj na kresťanov budú prichádzať driemoty a tí, ktorí nebudú mať dostatok oleja, úplne zaspia. Rozmáhajúci sa hriech, vysoké tempo života a silnejúce duchovné tlaky ich odrežú od živého spoločenstva s Bohom, pričom nebudú schopní odolávať ani chápať to, čo sa deje. Rada je jednoduchá: musíme prestať s ohovárkami, pochybnosťami a prestať sa dohadovať, či je dôležitejšie ovocie alebo dary, ale prijať plnosť toho, čo Svätý Duch dáva, prijať krst Svätým Duchom a potom sa neustále napĺňať.

Izrael

Ďalší príbeh nesúvisí s vytrhnutím, ale s udalosťou, ktorá je spojená s príchodom Ježiša Krista na Olivovú horu. Bude súd, v ktorom budú ľudia súdení podľa toho, ako sa správali k Ježišovým malým bratom – Židom. Ani jeden antisemita nebude zachránený a nevojde do Božieho kráľovstva. Každý, kto skutočne miluje Boha a berie vážne Jeho slovo, získa pozitívny vzťah k Izraelu ako národu a stane sa filosemitom. Veď celý Starý zákon je o Židoch! Izrael je tou pravou olivou, do ktorej sme my, pohania, vštepení. Pred Bohom sú veľmi cenní tí ľudia, ktorí pohnutí milosrdenstvom a z čistých pohnútok nezištne pomáhali Židom utiecť pred ich vrahmi a mučiteľmi. Za všetkých spomeňme Nicholasa Wintona, ktorý zachránil pred smrťou 669 židovských detí z Čiech a nepochválil sa tým ani svojej manželke. Tento muž má iste veľkú odmenu u Boha. Chcem upozorniť všetkých čitateľov, že pokiaľ nemáte dobre preštudovanú Bibliu a nerozumiete neľahkej otázke historického významu Izraela, nepozdvihujte svoje hlasy proti tomuto, ani sa nepridávajte na stranu antisemitov alebo popieračov holocaustu. Čo sú to za ľudia – tí, ktorí sa snažia zatajiť odporné vraždy v koncentračných táboroch, popierajú všetky princípy lásky a morálnych hodnôt?! Od takých môžeme čakať, že budú schopní toho najhoršieho. „A keď príde Syn človeka vo svojej sláve a všetci svätí anjeli s ním, vtedy sa posadí na tróne svojej slávy, a zhromaždené budú pred neho všetky národy, a oddelí ich, jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, a postaví ovce po svojej pravici a kozlov po ľavici. Vtedy povie Kráľ tým, ktorí budú po jeho pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, vládnite dedične kráľovstvom, vám pripraveným od založenia sveta. Lebo som bol hladný, a dali ste mi jesť; smädný som bol, a dali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a prijali ste ma; nahý, a odiali ste ma; nemocný som bol, a navštívili ste ma; v žalári som bol, a prišli ste za mnou. Vtedy mu odpovedia spravodliví a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a napojili sme ťa? A kedyže sme ťa videli hosťa-cudzinca a prijali sme ťa, alebo nahého a odiali sme ťa? A kedy sme ťa videli nemocného alebo v žalári a prišli sme za tebou? A Kráľ odpovedajúc riekne im: Amen vám hovorím, že nakoľko ste to učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste učinili. Potom povie aj tým po ľavici: Iďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom. Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; smädný som bol, a nedali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a neprijali ste ma; nahý, a neodiali ste ma; nemocný a v žalári a nenavštívili ste ma. Vtedy mu aj oni odpovedia a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako hosťa-cudzinca, alebo nahého, alebo nemocného, alebo v žalári a neposlúžili sme ti? Vtedy im odpovie a riekne: Amen vám hovorím, že nakoľko ste toho neučinili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neučinili. A títo pôjdu do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.“ (Mt 25,31-46)

Cirkev – spolusluhovia

Posledným podobenstvom, ktoré končí súdom, je o človeku, ktorý bil svojich spolusluhov. „Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň príde váš Pán. Ale to vedzte, že keby hospodár vedel, v ktorú stráž príde zlodej, bdel by a nedal by podkopať svoj dom. Preto aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, v ktorú sa nenazdáte, príde Syn človeka. Ktože je teda tým verným sluhom a opatrným, ktorého ustanovil jeho Pán nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm na čas? Blahoslavený ten sluha, ktorého, keď príde jeho pán, nájde tak robiť. Amen vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. Ale keby povedal ten zlý sluha vo svojom srdci: Môj pán ešte dlho nepríde, a začal by spolusluhov biť a jesť a piť s opilcami – príde pán toho sluhu v deň, v ktorý sa nenazdá, a v hodinu, ktorej nezná, a rozpoltí ho a jeho diel položí s pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami.“ (Mt 24,42-51) Ak niekto naozaj slúži Pánovi a očakáva Jeho príchod, prirodzene sa raduje z každého brata a sestry, ktorí robia to isté. Ak sa však vytratí očakávanie na Pánov príchod, potom zmizne z očí aj videnie toho, akým spôsobom Boh formuje svoju cirkev v posledných časoch. Každý, kto očakáva na Pána, sa raduje z celosvetového prebudenia, ktoré prebieha vo svete a ktoré prichádza aj do nášho regiónu. Raduje sa z toho, že je čím ďalej tým viac tých, ktorí sa znovuzrodili a slúžia Pánovi. Sluha, ktorý sa pridal na stranu sveta a začal biť spolusluhov, tak urobil preto, lebo vo svojom srdci neočakával Pánov príchod. Pokiaľ bude cirkev tu na zemi, budú medzi veriacimi a jednotlivými skupinami určité pnutia. Keď sa pozrieme do epištol, zistíme, že tomu tak bolo aj v prvej cirkvi. Problém sluhu, ktorý bol nakoniec odsúdený, spočíval v tom, že sa spojil so svetom (opilcami), aby poškodzoval Pánovu vinicu. V minulosti sme tu mali služobníkov, ktorí spolupracovali s ŠtB a udávali spolubratov. Dnes sa nájdu takí veriaci, ktorí sú ochotní spolupracovať so svetom proti veriacim, o ktorých vedia, že kážu toho istého Krista. To však nie je maličkosť. Smilstvo a alkoholizmus sú oproti tomu ľahkými hriechmi.



Související články

Vytrhnutie|Logos 8 / 2012 | Rastislav Bravčok |Vyučování
Dni príprav|Logos 10 / 2007 | Adrián Šesták |Převzato z Új Exodus
Zaostrené na vedu|Logos 3 / 2009 | Drahoslav Vajda |Věda a víra
Vytrhnutie Cirkvi|Logos 12 / 2015 | Michal Tausk|Vyučování
Protireformácia na Slovensku|Logos 9 / 2007 | Soňa Žabková|Historie