Krásy Stvoriteľovho diela očami Rastislava Bera

Ing. arch. Rastislav Bero je fotografom, ktorého dielo už od 70. rokov minulého storočia potešuje oči a srdcia milovníkov prírody, architektúry a umeleckej fotografie. Za svoje dielo Rastislav Bero zožal už nejedno uznanie a ocenenie. Svoje výstavy a publikácie zvykne sprevádzať slovami, ktoré hovoria o jeho nesmiernom obdive k prírode a jej Stvoriteľovi, ku ktorému volá všetkých obdivovateľov svojho diela. Výstava Krajina vo fotografii Rastislava Bera bola 3. októbra slávnostne otvorená vo Výstavnej sieni Emila Belluša v Banskej Bystrici. Organizátormi výstavy boli okrem autora aj Spolok architektov Slovenska a Fond výtvarných umení.

Vernisáž Berovej výstavy prilákala mnohých. Výstavná sieň sa zaplnila odborníkmi, milovníkmi fotografie a autorovými priateľmi všetkých generácií. Táto vernisáž bola vskutku nevšedným zážitkom umocneným hudobným vystúpením sólistu Štátnej opery v Banskej Bystrici Mgr. art. Martina Popoviča a  jeho manželky Ivety. Odzneli piesne ospevujúce krásy prírody Pieseň o rodnej zemi od Gejzu Dusíka a  Granada od Augustina Laru. Klaviristka Zuzana Sivoková predniesla časť sonáty Edwarda Hagerupa Griega. Kurátor výstavy prof. Ladislav Paule z Technickej univerzity vo Zvolene otvoril výstavu svojím sprievodným slovom.

Časopis Logos nemohol pri takejto príležitosti chýbať a využil ju na to, aby majstrovi položil niekoľko otázok.

Usporiadali ste už viacero výstav, čo vás viedlo k realizácii tejto?

Tých výstav som už uskutočnil naozaj veľmi veľa doma aj v zahraničí. K realizácii tejto ma viedla skutočnosť, že moje posledné výstavy sa týkali architektúry a ja som zistil, že mám ešte pomerne veľké množstvo materiálu z oblasti prírody, ktorý doposiaľ nebol publikovaný. K tomu ešte pribudli zábery, ktoré som urobil v posledných mesiacoch a týždňoch. To ma viedlo k tomu, aby som usporiadal túto výstavu.

Mohli by ste nám priblížiť túto konkrétnu výstavu? Aká myšlienka sa za ňou skrýva a aké fotografie tu nájdeme?

Mojím úmyslom bolo predovšetkým návštevníkovi predstaviť a priblížiť nádheru Stvoriteľovho diela videného cez optiku môjho fotoaparátu tak, ako ho vnímam ja. Ide o zábery jednako z vysokých horských polôh, teda z Vysokých Tatier, ale aj zábery z nížin Slovenska, ktoré na tejto výstave prevládajú.

Postupom času totiž, s pribúdajúcimi rokmi, schádzam z vysokohorských polôh do nížin, v ktorých napodiv nachádzam tiež veľké zaľúbenie. Predtým bolo mojou srdcovou záležitosťou fotografovanie Vysokých a Nízkych Tatier a ostatných slovenských horstiev. Ako je vidieť, dá sa s úspechom venovať aj celkom inému charakteru krajiny a napĺňa ma to. Nižšie položená krajina navyše poskytuje väčšiu možnosť štylizácie, čo ma v poslednom čase veľmi zaujalo.

Práve na tú štylizáciu sa chcem opýtať, lebo vaše fotografie nie sú iba nejakým reportážnym zachytením reality, ale majú svoj veľmi osobitý štýl, najmä čo sa týka farebnosti. Mohli by ste nám tento štýl opísať?

Na jednej strane sa vôbec nevyhýbam farbe v krajine, no niektoré moje fotografie čo najviac smerujem k monochromatičnosti, s uplatnením často len jedného farebného akcentu na zábere. Podobne sa snažím postupovať i v oblasti tvaru, kde tiež, v rámci štylizácie, maximálne redukujem množstvo prvkov. Výsledok potom predstavuje, povedal by som, „čistú“ fotografiu, čo sa týka farby, formy i obsahu.

Na vašich fotografiách badať akýsi hlbší rozmer a aj to, že ich sprevádzate textami spirituálnej povahy o niečom hovorí. Mohli by ste nám opísať tento transcendentný rozmer vášho diela?

Výsledok mojej práce je podmienený predovšetkým dvomi činiteľmi. Jednako tým, že od malička mám veľmi silný vzťah k hudbe a viem ju veľmi intenzívne prežívať. Tento fakt sa nemôže neprejaviť, aj keď moja tvorba je iného druhu. Druhou stránkou veci je, že v poslednom čase vstúpil do môjho života jeden nový aspekt, ktorý samozrejme do veľkej miery ovplyvnil aj moju tvorivú činnosť, a to je skutočnosť, že som uveril v Boha. Tým pádom sa snažím svoje dielo dávať do kontextu s Božím slovom alebo s poéziou kresťanských autorov.

Mojou úprimnou túžbou je, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo o spasiteľskom diele Ježiša Krista.

Čo vás viedlo k tomuto obratu? Povedzme si na rovinu, že pre väčšinu ľudí slovo umelec dnes evokuje skôr bohémsky spôsob života, ako prejav viery a kresťanskej morálky.

Ja patrím ku generácii, ktorá mala výuku náboženstva už na národnej škole, takže s kresťanstvom som sa oboznámil už v tomto čase, no stal som sa, žiaľ len teoretickým kresťanom. Po roku 1989, keď sa do našej republiky po zmene režimu začala dostávať rôzna duchovná literatúra a po ktorej som veľmi hladný siahol ako po prvku, ktorý bol dovtedy pre mňa terra inkognita. Bola to literatúra pochybného charakteru. Vďaka Bohu, dostal som sa do kontaktu aj s ľuďmi, ktorí mi hlásali evanjelium. Boli to kresťania, a preto na mňa začali vplývať ich myšlienky. Stalo sa, že na jednej evanjelizácii v Banskej Bystrici, ktorá sa konala na pôde Kresťanského spoločenstva Milosť, som sa obrátil a prijal som Pána Ježiša za svojho osobného Pána a Spasiteľa.

Až keď som spoznal Pána, tak som zistil, koľkokrát v mojom živote veľmi výrazným spôsobom konal v môj prospech. V čase, keď sa tie veci diali, som si to neuvedomoval. V mojom živote bolo niekoľko rozhodujúcich krokov a okamihov, na ktoré keď sa spätne pozerám, vidím, že sú dielom Božím.

Pri takomto obrátení ide iba o zmenu svetonázoru, alebo je to niečo hlbšie? Pýtam sa preto, lebo tento rozmer veľmi badať na vašej tvorbe.

Samozrejme, to nie je iba kozmetická záležitosť, ide o zmenu vo vnútri človeka. A keď sa takáto hlboká zmena udeje v človeku, nemôže sa neprejaviť v každej oblasti jeho života. Tým pádom sa prejavila aj v mojej tvorbe.

Ako konkrétne?

Konkrétne tým, že predtým, keď som robil výstavy, vystavoval som iba samotnú fotografiu. Po obrátení bolo mojou ambíciou vystavovať nielen fotografiu, ale spájať vystavené fotografie buď s citátmi z Biblie alebo s poéziou kresťanských autorov, čím vystavené diela dostávajú úplne iný rozmer.

Môžem to doložiť príhodou, ktorá sa mi stala pri inštalovaní výstavy v roku 1995, pri príležitosti môjho jubilea (60 rokov) v Štátnej galérii v Banskej Bystrici. Inštaláciu sme začali zavesením fotografických obrazov, ale stále tomu niečo chýbalo. Jednoducho, nebolo to ono. Keď sme ale vzápätí pridali biblické texty, ktoré mali byť aj boli súčasťou tejto výstavy, až vtedy celá výstava dostala zmysel a vnútornú opodstatnenosť.

Svoje výstavy spravidla sprevádzate „Slovom autora“, ktoré v tlačenej podobe rozdávate každému návštevníkovi a obdivovateľov svojho diela sa snažíte vyzvať k tomu, aby hľadali Stvoriteľa, voláte ich k Ježišovi Kristovi, Božiemu Synovi. Prečo to robíte?

Poznanie, ku ktorému som prišiel, si samozrejme nemôžem nechať pre seba. Je mojou úprimnou túžbou, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo o spasiteľskom diele Ježiša Krista a tieto výstavy pokladám za jedinečnú príležitosť a prostriedok k tomu, aby som širokej verejnosti, ktorá príde na moje výstavy, dal na vedomie tento fakt.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme ešte veľa sily a Božej pomoci pri realizácii vašich budúcich projektov.

Rastislav Bero

Umelecký fotograf

Narodil sa 7. júna 1935 v Brezne. V roku 1953 maturoval na tamojšom gymnáziu. V rokoch 1953-1960 študoval na Slovenskej vysokej škole technickej - fakulte architektúry v Bratislave. Štúdium ukončil diplomovou prácou u prof. E. Hrušku. Od ukončenia vysokoškolského štúdia žije a pracuje v Banskej Bystrici. Je členom Slovenskej výtvarnej únie a Spolku architektov Slovenska.

V roku 1973 získal prvýkrát čestné uznanie na podujatí Štít Viléma Heckela v Liberci, viackrát sa zúčastnil celoslovenských výstav Mne Slovensko krása je (získal 1. cenu), AMFO, Fotofórum v Ružomberku, Kassovia foto Košice. Vystavoval na medzinárodných prehliadkach fotografie v Anglicku, Španielsku, Švajčiarsku, Rakúsku, Nemecku, v Taliansku. Je držiteľom viacerých ocenení za fotografiu. Jeho práce sú v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Liptovského múzea v Ružomberku a Severočeského múzea v Liberci. Svojimi fotografickými obrazmi sa podieľal na výtvarnom dotvorení mnohých zotavovní vo Vysokých Tatrách a v mnohých ďalších verejných inštitúciách na viacerých miestach Slovenska. Usporiadal množstvo individuálnych výstav na Slovensku i v zahraničí. Medzi jeho úspechy patrí tiež vydanie dvoch fotografických publikácií Slovensko z krásy zrodené a Banská Bystrica - krása architektúry. V blízkej budúcnosti plánuje vydanie knihy Praga mater urbium, zameranej na architektúru Prahy.