Kresťanské spoločenstvo Liptovský Hrádok

Úvod

Vývoj Božieho diela nielen čo sa týka našich zborov na Liptove, veľmi dobre obsiahol pastor Mario Ovčar v marcovom čísle Logosu. Preto nebudem opakovať celú genézu vzniku a pokračovania práce Kresťanských spoločenstiev na Liptove. Skôr by som krátko zdieľal svoje osobné videnie, ako som prijal víziu založenia zboru v našom meste. Tiež nebudú chýbať niektoré momenty ďalšieho vývoja nášho zboru až po súčasnosť.

Začiatky

V podstate už v teenagerskom veku, po vodnom krste, som prijal Božie povolanie do služby, kde potom v nasledujúcich rokoch toto povolanie pre službu kazateľa či pastora bolo Bohom potvrdzované. Rástla vo mne túžba kázať evanjelium, čo pre neskoršiu samotnú službu malo veľký význam. Po začiatkoch môjho osobného rozvoja v baptistickej cirkvi v rodnej obci Vavrišovo som neskôr (po základnej vojenskej službe) viedol malú charizmatickú skupinu kresťanov v Liptovskom Hrádku. V tom čase, začiatkom 90–tych rokov, prišiel do Liptovského Mikuláša MUDr. Ivan Zuštiak s víziou založenia letnično–charizmatického zboru. Po rozhovore s ním som usúdil, že by nebolo dobré trieštiť sily, preto sme sa pridali (niekoľko ľudí z Lipt. Hrádku a okolia) k spoločnej práci budovania zboru v meste Liptovský Mikuláš, pod vedením pastora Ivana Zuštiaka. Osobne som dostal slovo ohľadom založenia práce v Liptovskom Hrádku z proroka Jeremiáša 29,7: „A hľadajte pokoj mesta, do ktorého som vás presťahoval a modlite sa zaň Hospodinovi, lebo v jeho pokoji budete mať pokoj.“ Toto slovo ma viedlo vo viacerých rozhodovaniach smerovania svojej budúcnosti. Určite bolo potrebné zhodnúť sa aj s mojou (vtedy ešte budúcou) manželkou. Teda zhodnúť sa na spôsobe rodinného životného štýlu, kde budeme bývať, aké budú naše priority – to všetko bolo veľmi dôležitou súčasťou nastavení pre odovzdaný životný štýl služby pre Pána.

Obidvaja sme boli aj po svadbe nasadení v práci v zbore v Liptovskom Mikuláši – viedol som chváliacu aj domácu skupinu, manželka sa venovala službe deťom, študovali sme v biblickej škole, aktívne sme sa zúčastňovali evanjelizácií, aj iných zborových aktivít. Popritom som mal s pastorom Ivanom Zuštiakom dohodu, že po náraste práce, keď bude dosť ľudí na založenie samostatného zboru v Liptovskom Hrádku, urobíme tak pod Božím vedením. Spoločné budovanie cirkvi v Liptovskom Mikuláši bolo požehnané, počet zachránených rástol. Preto rok 1999 bol štartovacím rokom založenia zboru v Liptovskom Hrádku, kedy som sa stal jeho pastorom. Naďalej sme zostali v úzkom spojení so zborom v Liptovskom Mikuláši a to nielen 1-krát mesačne na spoločných bohoslužbách.

Rast aj prečistenie

Asi každá práca na diele Božom má svoje vzlety aj horšie obdobie rôznych preverení, či omylov. Keď sa darí, zdá sa, že to tak bude navždy, a keď prídu úskalia služby – skúšky, človek sa nevie dočkať, kedy to už konečne skončí. V začiatkoch sa zbor v  Liptovskom Hrádku rozvíjal pomerne dynamicky. Noví ľudia sa obracali k Pánovi, cirkev rástla. Začali sme budovať prácu misijnej skupiny v Bardejove. Veci šli celkovo dobre. Po niekoľkých rokoch rast prestával, kde – tu sa niekto obrátil, niekto odbudol. Ďalej sme kázali evanjelium v meste aj v okolitých obciach. Priama reakcia ľudí na Božie slovo však nebola viditeľná. Došlo aj k nejakým odchodom ľudí s vlastnou predstavou videnia cirkvi. Však ako aj Pavel hovorí v 1Kor 11,19:„Lebo musia i herézie byť medzi vami, aby aj tí, ktorí sú dokázaní, boli zjavení medzi vami.“ Toto slovo bolo pre mňa značným povzbudením a tiež mnohí verní a vytrvalí bratia a sestry. Božou milosťou Božie dielo napredovalo ďalej. Poučenie z ťažšieho obdobia nám pomohlo odraziť sa z nižších poschodí smerom hore. Kľúčové v tom bolo rozhodnutie pridať sa k práci Kresťanského spoločenstva Milosť na čele s pastorom Jardom Křížom.

Obnovenie

Rok 2010 bol medzníkom. V novom období, už pod zastrešením práce pastorom Jardom, sme silne pracovali na raste Božieho kráľovstva v meste. Posilnili sme sa vo vnútri aj smerom navonok a pokračovali v kázaní slova na ulici, organizovali sme alfa-kurzy, liečenia a iné evanjelizačné akcie. Všetko spolu pôsobilo stmeľujúco aj dovnútra zboru a niekoľko ľudí prevažne z radu mladých sa obrátilo k Pánovi.

S veľkým potešením sledujem rast mladej generácie v zbore, ktorej základ vyrástol z našej besiedky a detského klubu. Ich zápal pre Pána je povzbudením pre každého z nás. Pri práci s deťmi a mládežou sme okrem nedeľných besiedok založili tradíciu detsko-mládežníckych víkendových výletov. Užijeme si tam vždy veľa zábavy pri rôznych aktivitách a dobre nasýtime nielen telo, ale aj ducha. Mládežníci sú radi spolu na vlastných – bežných stretnutiach, kde sa vedia posilniť Božím slovom aj Duchom. Aj spoločné mládežnícke konferencie, alebo menšie regionálne stretnutia, sú miestom, ktoré vyhľadávajú. Naši mládežníci sú aktívne zapojení v rôznych službách, kde využívajú svoje obdarovania a aj ich evanjelizačná aktivita je veľmi dobrá. Verím, že na viacerých z nich je Božie pomazanie a povolanie a že urobia ešte veľa dobrej práce pre Pána.

Nielen mladí, ale aj starší bratia a sestry sú dôležitou súčasťou nášho zboru. Mnohí z nich sú roky verní v rôznych potrebných službách a aktívni aj na evanjelizačnom poli. Zvláštnou službou v tomto smere je pravidelná návšteva zariadenia opatrovateľskej služby v Liptovskom Hrádku (Červený kríž), kde okrem Božieho slova prinášame starším a často aj chorým ľuďom aj osobné povzbudenia a modlitby. Veľmi nás teší, keď vidíme, ako srdcia, ktoré boli voči Bohu zatvrdené, mäknú. Za tých niekoľko rokov, čo tam chodíme, už viacerí starkí osobne prijali Pána Ježiša a zmierení s Bohom odišli do Jeho kráľovstva.

Veľmi pozitívnym integračným prvkom celého zboru boli a sú spoločné konferencie. Práve ony priniesli skutočné oživenie v rámci budovania diela a vy­tvorili aj dôležitý pocit spolupatričnosti s ostatnými bratmi a sestrami zborov na Slovensku aj v Čechách. Nemenej štvrtkové návštevy banskobystrického zboru – odkazy pastora Jarda, zahraničných služobníkov, rôzne semináre zamerané na zlepšenie služby v zboroch, iné akcie – napr. pre objasnenie otázok zameraných na Izrael, spoločné tábory pre mladých a deti, športové akcie. Účasť na tom všetkom zdynamizovala chod zboru a priniesla značné oživenie. Rovnako spoločné bohoslužby s bratmi a sestrami v zbore v Liptovskom Mikuláši niesli a nesú dobré podporné výsledky budovania viery. Okrem týchto duchovne zameraných akcií patria do života nášho zboru aj neformálne stretnutia a zvlášť letný „zborový guláš“, ktorý sa postupne modifikoval na „zborovú grilovačku“. Užívame si ten čas, keď môžeme byť celý deň spolu v príjemnej, rodinnej atmosfére.

V osobnom rozvoji, z ktorého má úžitok aj zbor, beriem inšpirácie aj na Szent Pál Akadémii v Budapešti, kde študujem druhý rok. K tomu, samozrejme, nemožno zabudnúť na spoločné modlitebné stretnutia pastorov, ktoré majú povzbudivý aj podporný rozmer. Jednoznačne môžem konštatovať, že pripojenie sa do siete zborov Kresťanských spoločenstiev pod pastiersku službu pastora Jaroslava Kříža prinieslo potrebné oživenie a celkové zlepšenie fungovania zboru v Liptovskom Hrádku.

Nové obdobie

V súčasnosti vstupujeme do ďalšieho nového obdobia. Zmenili sme priestory pre bohoslužby a pre celkový zborový život, čo je dôležitý krok dopredu. Od založenia zboru v Liptovskom Hrádku sme mali v trvalom prenájme menšie priestory v kultúrnom dome, ku ktorým sme si pre bohoslužby a iné aktivity prenajímali väčšiu sálu, kde sme museli vždy potrebné veci najskôr rozložiť a potom zbaliť. Neustále manipulovanie s aparatúrou zhoršovalo jej kvalitu a unavovalo služobníkov. Navyše, samotné naše miesto nevyhovovalo z hľadiska malého, nehostinného priestoru, kde sa už prakticky nedalo nič solídne robiť. Pre ďalší zdravý rast zboru bolo úplne nevyhnutné nájsť vhodné, pekné priestory podľa našich požiadaviek, a to najlepšie na dobre viditeľnom, atraktívnom mieste.

Modlili sme sa za to a približne rok sme aktívne hľadali prijateľné priestory pre stretávanie. Chcem podotknúť, že nájsť v Liptovskom Hrádku priestory podľa našich predstáv nie je ľahké. Veľká výzva, ako hovorí Písmo, byť mestom ležiacim hore na vrchu, ktoré sa nedá ukryť, nás motivovala k hľadaniu a hľadaniu ... Zažili sme pri tom situácie, keď sme sa tešili, že už niečo máme, ale zanedlho to na veľké sklamanie spľaslo ako veľká bublina. Samozrejme, modlitby bežali, viera – napnutá na prasknutie, tiež kulminovala ... Takéto situácie najviac testujú vieru, no vytrvali sme a konali podľa slova z Mt 7,7: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete.“ A našli sme. Je to budova na hlavnej ulici v meste, na jednom z najfrekventovanejších miest Liptovského Hrádku. Pekná budova (resp. jej polovica) je pre našu aktuálnu potrebu ako stvorená. Príslovie 1,20-21 hovorí:„Múdrosť volá hlasne vonku, vydáva svoj hlas na uliciach. Volá na hlavných miestach najrušnejších pri vchodoch do brán, v meste hovorí svoje reči.“ Presne takéto súradnice územia, kde stojí zborová budova, máme pre ďalší rozvoj Božieho diela v našom meste. Teraz už hotové, prerobené priestory na bohoslužby, sú pripravené na svoju prevádzku. Našou veľkou devízou bola ochota bratov a sestier (aj z Liptovského Mikuláša) finančne a prakticky pomôcť pri príprave miestností na užívanie. Tešíme sa z týchto priestorov a veríme, že budú miestom, kde ešte veľa ľudí spozná živého Boha a stane sa súčasťou Jeho tela – cirkvi. Táto výzva je pre nás prioritnou a teraz už s radosťou a očakávaním plánujme nové evanjelizačné aktivity.

Bardejov

Misijná skupina, v ktorej dodnes podporujeme Božie dielo a ktorá tiež patrí do našej zborovej rodiny, je na východe Slovenska, v meste Bardejov. Je tu dobrý základ ostrieľaných služobníkov a aj tu je Boží pohyb. Veľkou, ale dosiahnuteľnou výzvou pre prácu v tomto roku je zväčšenie počtu zachránených na dvojnásobok. Spoliehame na Božiu milosť, evanjelizujeme a veríme v prielom.

Dodatok

Som vďačný Bohu a je pre mňa privilégium slúžiť ako pastor v spomínanej službe. Verím, že trpezlivá práca má význam všade tam, kde miestna cirkev vie veriť Bohu a spolupracovať, napr. aj vo význame verša z 1Kor 15,58: „A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neklátiví, rozhojňujte sa stále v diele Pánovom, vediac, že vaša námaha nie je márna v Pánovi.“

Kamil Dzuriak