Kresťanské spoločenstvo Žilina

Žilinský zbor KS Milosť začal svoju prácu v roku 2000. Odvtedy zbor stabilne rastie, hlavne posledné tri roky, a stále zasahuje čoraz viac ľudí.

Rast sa prejavil priestorovými nárokmi, keď zhromažďovacie priestory začali byť pritesné najskôr v Kotve, potom v najväčšej prednáškovej miestnosti Domu odborov a napokon priestory Malej scény Domu odborov, ktorá má okolo 140 miest. Výzvou na zaplnenie zostáva ešte Estrádna sála, ale veríme, že zostane len výzvou, keďže v najbližšom čase je v pláne vytvorenie vlastného zborového zázemia.

Zbor v Žiline je lokalizovaný v kraji, ktorý nikdy nebol príliš ústretový voči tým, ktorí mali reprezentovať skutočné poznanie a nasledovanie Pána Ježiša Krista. Ak stručne prebehneme nedávnymi dejinami Žiliny a jej okolia a začneme stredovekým potlačením reformácie, následnou elimináciou protestantov a židov zo spoločenského, ekonomického a kultúrneho diania a dokončením tohto 200-ročného snaženia roku 1738 postavením Immaculaty (sochy nepoškvrnenej Márie na rovnomennom námestí), ďalej osobou Jozefa Tisa, prezidenta slovenského fašistického štátu, ktorý pochádzal z Bytče a jeho činy a výroky na všetko neslovenské (nekatolícke), neslávne známy žilinský židovský zberný tábor, odkiaľ bolo za pár mesiacov roku 1942 vyvezených 24 000 židov do koncentračných táborov, pričom podobné menšie fungovali aj v Čadci a Kysuckom Novom Meste, následná arizácia a pritom všetkom v súčasnosti kraj známy nacionalistickými verejnými činiteľmi, tak dostaneme nie príliš pozitívny obraz tohto „geoduchovného“ prostredia, do ktorého je zasadený žilinský zbor. Veľa kresťanov by toto dedičstvo označilo za ťažkú a kamenistú pôdu, kde je problematické siať a nieto ešte očakávať žatvu. Napriek všetkým týmto miestnym skutočnostiam žilinský pastor ich zobral nie ako prekážku, ale ako príležitosť, a ako vidno, Božej práci sa v Žiline výnimočne darí. Výsledok, ktorý tu je, nie je na uspokojenie, ale na povzbudenie do ďalšieho napredovania.

Za pokrokom v Žiline možno badať okrem iného aj pochopenie a praktizovanie duchovného boja. V poslednom období sme sa naučili, ako správne bojovať v duchovnej sfére a ako efektívne knokautovať nepriateľa. V prvom rade treba rozpoznať nepriateľa, ktorým nie sú ľudia, ale kniežatstvá, mocnosti a svetovládcovia tohto veku, duchovné moci zlosti v ponebeských oblastiach (Ef 6:12). Tu treba poznamenať, že bojovať netreba sporadicky, ale systematicky, pravidelne, s odhodlaním, trpezlivosťou a vierou, že naša práca nie márna v Pánovi. Ďalšia vec, ktorú nás Pán naučil, a ktorá úzko súvisí s minulosťou mesta, je zástupná modlitba za hriechy, ktorých sa dopustili obyvatelia v minulosti, podľa vzoru Daniela v babylonskom zajatí, keď sa modlil stotožniac sa s hriechmi Izraela, za ktoré boli odvlečení do Babylona, teda bol vykonaný na nich Boží súd. Že je to nutné, svedčí úvodné predstavenie histórie mesta, kde sa diali veľké krivdy na židovskom národe, vediac ako Pán odpovedá tým, ktorí sa dotýkajú jeho ľudu.

Rast zboru závisí vo veľkej miere od získavania nových ľudí. Toto sa deje formou evanjelizovania na osobnej ako aj masovej úrovni. Verejné evanjelizácie sú propagované dostupnými prostriedkami, hlavne plagátmi na verejných a súkromných plochách, autobusoch a trolejbusoch a mládežníckymi výjazdmi do centra mesta s pozvánkami. Za prvé tri mesiace roku 2009 sa konali tri veľké evanjelizácie s Tamásom Pajorom (január), Tonym Anthonym (február) a Jaroslavom Křížom st. (marec). Evanjelizácie boli úspešné, keď na každú prišlo približne 30-40 nových ľudí, z ktorých 10-20 reagovalo na výzvu a dali svoj život Pánovi. Sláva Bohu za to. Tu treba poznamenať, že v zabudovávaní novoobrátených je ešte čo zlepšovať, pretože je tragédiou, keď sú stiahnutí späť do područia nepriateľa. Vrcholom veľkých evanjelizácií sú raz - dva razy do roka evanjelizácie na námestí v centre mesta, kde sa okoloidúcim káže evanjelium s podporou chvál.

Ďalšia forma rozširovania evanjelia, na ktoré sa chystáme, je viac-menej netradičná pre naše končiny a do istej miery priekopnícka, a to evanjelizovanie cez letáky. Každá domácnosť v Žiline by mala dostať do schránky leták so stručným obsahom evanjelia s návodom, ako a kde získať spasenie. Táto akcia by sa mala začať v priebehu najbližších mesiacov, takže všetci čakáme, aké budú ohlasy a hlavne koľko ľudí zareaguje pozitívne. Očakáva sa, že touto formou sa zaseje Božie slovo a vzrast príde neskôr. Cieľom je dostať do povedomia širokej masy ľudí nedeformované evanjelium, ktoré má schopnosť vzbudiť záujem a ďalej rásť, keďže bežne sa ho nemajú kde dozvedieť. Táto forma evanjelizovania sa ujala napríklad v Nemecku, kde podobne ladené letáky distribuovala organizácia Reinharda Bonnkeho a po niekoľkých rokoch prišli výsledky. Zdá sa, že v Európe človek nepôjde za evanjeliom, ale evanjelium musí prísť za ním.

Modlitby

Na spoločných modlitbách sa stretávame pravidelne v Žiline každý pondelok a utorok, kde predkladáme Pánovi osobné a zborové potreby, modlíme sa za Slovensko, vládu, Izrael a ostatné veci, ktoré sú aktuálne. Okrem žilinských modlitieb fungujú aj pravidelné modlitby v misijných skupinách, na ktorých sa prihovárajú za región, kde pôsobia. Odkedy sa ťažisko kladie aj na spoločné modlitby, je potešujúce vidieť ako narastá počet ľudí, ktorí sa chodia modliť. Na modlitby chodí približne štvrtina až tretina počtu zboru. Myslím, že každý jednotlivec, ktorý chodí pravidelne na modlitby, môže potvrdiť, že zaznamenal významný posun vo svojom živote a modlitby neberie ako voľnočasovú aktivitu, ale ako službu, ktorá prinesie časom mnoho ovocia.

Chvály

V žilinskom zbore nechýbali chvály už od počiatku vďaka pastorovi, ktorý bol nielen povolaný kázať, ale vedel aj hrať na gitare a spievať. Hudobníci prichádzali a odchádzali a časom prišla potreba vybudovania stálych chvál, ktoré budú mať smer, povolanie od Pána a chuť na sebe pracovať.

Vďaka tomu, že sa pastor za chvály vytrvalo modlil a tomu, že svoj život odovzdalo Bohu niekoľko mladých hudobníkov, sa pred dvomi rokmi začala postupne formovať žilinská chváliaca skupina. Chýbal nám do skupiny ešte bubeník. Modlili sme sa za to na spoločných modlitbách a asi do mesiaca prišiel za mnou nový chalan, že by sa chcel začať učiť hrať na bicích. Haleluja! Je to teda rok, čo mohol pastor odložiť gitaru a dať priestor novej zostave. Týmto zlomom, keďže do chvál prišli aj úplne noví ľudia, sme začali pekne od nuly. Konali sa nácviky, cvičili sme „staré prebudenecké“, ale aj nové chvály, ktoré vždy vedeli priniesť na zhromaždení občerstvenie. Zbor nedávno investoval aj do nových nástrojov a technického vybavenia. Stále však musíme napredovať a cvičiť, aby boli chvály lepšie, a aby sme zbytočnými chybami nebránili v uvoľnenej atmosfére na zhromaždení. Potrebujeme aj nových hudobníkov. Verím tomu, že si Pán povolá ďalších do služby, aby dielo mohlo rásť.

Myslím si, že vybudovanie skupiny bolo veľkým prínosom pre žilinský zbor, veď chvály sú dôležitou súčasťou bohoslužby, kedy sa Pán dotýka nášho srdca, príde sila Ducha Svätého, ktorá nás obmäkčí a pripraví na počutie slova.

Markéta Chebeňová

Mládež

Zhromaždenie mládeže ako samostatné zhromaždenie, začalo vznikať cez leto - jeseň minulého roka na popud pastora Petra Kubu, ktorý to vnímal ako službu, ktorá v tom čase chýbala. Na vznik tejto služby bol dobrý predpoklad, pretože v zbore bolo veľa ľudí, ktorí mali od 13 do 26 rokov.

Mládež robíme rôznym spôsobom. Na úvod nesmú chýbať modlitby, potom nasleduje kázeň, zriedkavo diskusia a niekedy si niekto z mladých pripraví kázeň na pár minút. Učíme sa ako vydávať svedectvo, atď. Venujeme sa takým témam, ktoré sa na zhromaždeniach rozoberajú menej často. Kážeme jednoduchým spôsobom, aby to mládežníci pochopili.

Zatiaľ sme urobili jednu evanjelizačnú mládež. Vybehli sme do mesta, rozdali letáky s pozvánkou na gospelový rockový koncert a prišlo sedem nových ľudí, čo bolo pre nás veľmi povzbudzujúce. Niektorí vedia doviesť aj svojich spolužiakov, takže niekedy vidíme aj nové tváre. Samozrejme, chystáme sa robiť evanjelizácie častejšie, lebo o tom má celá mládež byť. Stretávame sa priemerne v počte 25, ale pri plnej účasti by nás mohlo byť aj viac ako 30.

Za čo by som chcel mládežníkov veľmi pochváliť, je to, že sú vždy ochotní rozdať letáky pred každou väčšou akciou, ktorú poriada zbor. Vedia rozdať aj dvetisíc letákov.

Dnes, po polroku stretávania sa, môžme vidieť, že to prináša dobré výsledky. Rodičia niektorých mládežníkov hovoria, že ich deti sa lepšie správajú, sú zbožnejšie a viac sa modlia vo svojom súkromí a takisto prichádzajú na spoločné zborové modlitby.

Ondrej Šlichtík

Misijné skupiny

Ako zbor rástol, vízia pastora Petra Kubu nezahŕňala len okres Žilina, ale podľa pokynov Pánových, ísť a ďalej rozširovať evanjelium po okolitých mestách a mestečkách v širšom regióne Žiliny ako sú Kysuce, Považie, Horná Nitra a nakoniec aj Ostravsko. Vo všetkých týchto regiónoch pôsobí Žilinský zbor KS Milosť úspešne. Región Hornej Nitry - Prievidza a okolie sa rozbehol veľmi sľubne, keď z malej misijnej skupiny pozostávajúcej z asi 10 ľudí pod vedením Jána Hudeca sa čochvíľa stane samostatný zbor. Toto nech je povzbudením pre všetkých, ktorí začínajú misijnú prácu s hŕstkou ľudí.

Misijní skupina Ostrava

Na jaře roku 2008 jsme začali práci v Ostravě. Za podpory bratrů a sester z žilinského sboru jsme začali evangelizovat. Promítali jsme křesťanské dokumenty a měli veřejná shromáždění. Během tohoto období se vykrystalizovala skupina pěti lidí. Jedna starší sestra nám otevřela svůj dům a tak jsme se u ní začali pravidelně scházet a budovat Božím slovem. I když to není vždy jednoduché, věřím, že tato práce přinese ovoce, stále více a více roste touha v mém srdci sdílet s lidmi živého Ježíše, který má moc zachránit člověka a proměnit lidský život. Bůh nám ve svém Slově zaslíbil, že naše práce v Pánu není zbytečná a když nepřestaneme zasévat, přijde i sklizeň. Prosím, modlete se za tuto práci, aby nám Pán otevřel cestu k srdcím lidí, kteří žijí na Ostravsku a pomohl nám vybudovat pevné a zdravé jádro pro založení nového křesťanského sboru. Křesťanské společenství Milost je pro mě velkým požehnáním a povzbuzením a jsem vděčný, že můžu být jeho součástí.

Petr Lakomý

Misijná skupina Čadca

Napriek tomu, že Čadca bola dlho považovaná za oblasť s neúrodnou pôdou, za posledný rok sa tu práca veľmi pohla. Po začiatočných ťažkostiach a ich postupnom odhaľovaní (napríklad kriticky dôležitá otázka mužov, mužnosti a ich autority) pribudli noví zapálení ľudia v krátkom časovom úseku. To, samozrejme, potešilo a povzbudilo do ďalšej práce. Navyše, ďalší ľudia stále pribúdajú a zbor má víziu minimálne 30 zaviazaných kresťanov do konca roka. (V súčasnosti sa počet pohybuje okolo 18 až 20 ľudí.) Zhromaždenia v Čadci sú veľmi prínosné a budujúce.

Čo sa týka budúcnosti, v každom prípade bude výborná, už teraz zbor nastálo prenajal novú miestnosť v Čadci (okolo 70m2) za požehnanú sumu, vďaka čomu sa vytvorí priestor pre ďalšie aktivity. Všetko, vrátane novej aparatúry, je už pripravené na to, aby Bože kráľovstvo začalo viditeľne rásť aj tu. Každý utorok sa jadro skupinky stretáva na modlitbách. Nech Pán ďalej žehná túto prácu.

Jaroslav Prašil

Misijná skupina Považská Bystrica

Vďaka veľkej Božej milosti a službe pastorovcov Kubovcov sa práca v Žilinskom zbore rozširuje, dielo rastie, do cirkvi pribúda čoraz viac ľudí. Evanjelium sa rozširuje do okolitých miest, a tak začala práca aj na Považí.

Pred dvomi rokmi sme sa začali schádzať na modlitbách v Považskej Bystrici. Potom sa spustila séria premietaní filmov a evanjelizácií, na čo ľudia reagovali a prichádzali na naše stretnutia, kde bolo kázané živé Božie slovo. Veľa z nich sa modlilo modlitbu spasenia. Vďaka Bohu, obrátilo sa aj niekoľko mladých ľudí, avšak kvôli štúdiu odišli do iných miest, kde navštevujú miestnu cirkev. Aj napriek evanjelizačnému úsiliu nárast misijnej skupiny nebol taký, ako sme na začiatku práce očakávali. Je zasiate a veríme Božiemu princípu sejby a žatvy. Nedávno sme misijnú prácu presunuli do Púchova, kde začíname.

Ďakujeme Pánovi za každého novoobráteného človeka, za Jeho milosť, ktorá je na každý deň nová. Sláva Bohu!

Ján Mandáček

•

Zbor v Žiline rastie a je celkovo v dobrej kondícii, za čo patrí vďaka aj rodine pastora Petra Kubu, ale nadovšetko nášmu Bohu a Pánu Ježišovi Kristovi.

Vlastimil Chebeň