A to svědectví je toto: Bůh nám dal věčný život a ten život je v jeho Synu. (1. Jan 5,11)

Márnotratný syn

logos-04-2015-marnotratny-syn-1.jpg

Príbeh márnotratného syna je jedným z najznámejších v Biblii a určite sa oplatí venovať mu pozornosť. Keďže väčšina z nás sa vie najviac stotožniť s mladším (márnotratným synom), myslíme si, že on je hrdinom príbehu. Skutočným hrdinom je však otec, ktorý miluje svojich synov a snaží sa ich presvedčiť o tom, že im je najlepšie v ochrane domova.

„Nejaký človek mal dvoch synov. A mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi pripadajúci diel imania! A on im rozdelil majetok. A po nie mnohých dňoch zhromaždil všetko ten mladší syn a odcestoval do ďalekej krajiny. A tam rozmrhal svoje imanie, žijúc prostopašne. Keď potom všetko strovil, nastal veľký hlad v tej krajine a on začal trpieť núdzou. A išiel a pripojil sa ku ktorémusi z občanov tej krajiny a ten ho poslal na svoje polia pásť svine. A žiadal si môcť naplniť svoje brucho mlátom, ktoré žrali svine, ale mu ho nikto nedával. No potom vstúpil do seba a povedal: Koľko nájomníkov môjho otca má hojnosť chleba, a ja tu hyniem hladom! Vstanem a pôjdem k svojmu Otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou, takže už viacej nie som hoden volať sa tvojím synom; učiň ma ako jedného zo svojich nájomníkov. A vstal a prišiel k svojmu otcovi. A ešte keď bol ďaleko, uvidel ho jeho otec a bol pohnutý milosrdenstvom. A bežal a padol mu okolo krku a bozkával ho. A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou a nie som viacej hoden volať sa tvojím synom. Vtedy povedal otec svojim sluhom: Vyneste rýchle to prvé rúcho a oblečte ho a dajte prsteň na jeho ruku a sandále na nohy a doveďte to kŕmne teľa a zabite, a jedzme a veseľme sa, lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil; bol stratený a našiel sa. A začali sa veseliť. A jeho starší syn bol na poli. A ako tak išiel a priblížil sa domu, počul hudbu a kolotanec. A zavolajúc si ktoréhosi zo sluhov vypytoval sa, čo je to. A on mu povedal: Tvoj brat prišiel a tvoj otec zabil to kŕmne teľa, že ho zdravého prijal. A on sa nahneval a nechcel vojsť. Vtedy vyšiel jeho otec a prosil ho. Ale on odpovedal a riekol svojmu otcovi: Hľa, tak mnoho rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho prikázania, a mne si nikdy nedal ani len kozľaťa, aby som sa poveselil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, ktorý so smilnicami prežral tvoj majetok, zabil si mu to kŕmne teľa. A on povedal: Dieťa, ty si vždycky so mnou a všetko moje je tvoje; ale veseliť a radovať sa patrilo, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa.“ (Lk 15,11-32)

Mladší syn odchádza

Mladší syn sa rozhodol odísť z domu a vypýtal si od Otca svoj diel dedičstva. Isteže, synovo rozhodnutie bolo pre otca bolestivé, ale peniaze mu dal a syn odišiel. Nie je ťažké domyslieť si, čo sa v mladšom synovi odohrávalo – ako zmýšľal o domove a o svete, o svojej budúcnosti. Samozrejme, že vedel o všetkých nástrahách, problémoch a hriechoch, ktoré vo svete sú. Vedel o nebezpečenstve alkoholu, drog, taktiež o prostitúcii, partii priateľov, ktorá ťa „dá dole“, vedel o rozvodoch, finančných podvodoch, ľuďoch na ulici atď. Prečo sa aj tak rozhodol odísť? Bol presvedčený, že on to na rozdiel od iných zvládne. Vôbec nerátal s tým, že vo svete pôsobia zlé rafinované sily temnoty a hlavne nevedel, že sú také mocné. Žiaľ, väčšina z nás takto uvažovala. Musíme si uvedomiť, že práve toto nebezpečenstvo ťahu sveta sa týka hlavne našej mládeže, ktorá vyrástla v besiedke. Mladí vidia príjemnú stránku sveta, počujú od svojich rovesníkov o úžasných žúroch a sú presvedčení, že aj oni majú právo trochu si užiť. Trochu ísť na výlet, trochu na diskotéku, prípadne akčná imidžová partia priateľov, ktorí vyzerajú tak úprimne, potom trochu alkoholu a prvá skúsenosť s drogami. Samozrejme, takýto životný štýl je drahý a finančné prostriedky sa získavajú čím ďalej ťažšie a nečestnejšie, no z vreciek za pomoci priateľov povyskakujú rýchlo. Potom prichádzajú prvé lásky, prvé smilstvo, nechcené tehotenstvo. Rodina je zdesená, ale radšej súhlasí s interrupciou než čeliť problémom, a už sme na šikmej ploche.

Myslíte si, že tu ide o mentorovanie a zbytočné vytváranie zlého scenára? Ani nie. Každodenná skúsenosť nám hovorí, že príbeh márnotratného syna sa opakuje znova a znova.

Pokánie

Musíme sa lepšie pozrieť na to, čo mladší syn urobil, aby ho otec opäť prijal. Kresťania chápu zmier veľmi pacifisticky a myslia si, že odpustenie a zmierenie je možné bez splnenia akýchkoľvek podmienok. Hovorí sa, napríklad, že Boh nás všetkých miluje. To je síce pravda, ale podiel na Božej láske máme iba vtedy, keď vierou prijmeme Božieho Syna za Spasiteľa a sme ochotní robiť pokánie. Taktiež zmier medzi ľuďmi aj veriacimi je možný len za splnenia určitých podmienok. Ak jeden kresťan druhému niečo ukradne a poškodí ho, bez náhrady škody je zmier len falošná požiadavka. Aj pre zmierenie medzi bratmi musíme rešpektovať Božie slovo, vec musí byť prešetrená a vinná strana dovedená k pokániu. Ak niekto tieto podmienky nechce rešpektovať, vystavuje sa tomu, že podľa Božieho slova bude ako hriešnik a publikán. Biblia nehovorí, že je možné vždy a všetko zmieriť, eventuálne uviesť do jednoty – nie je možné zmieriť tmu a svetlo. Niekedy konflikt skončí bez zmieru s tým, že treba určiť stranu, ktorá je vinná, a druhú spod viny oslobodiť.

Čo teda urobil mladší syn:

1) Vstúpil do seba – zhodnotil svoj život, uznal, že to s ním ide dolu kopcom a nevie si sám pomôcť. Priznal, že sa choval nerozumne.

2) Prichádza k otcovi – to, že si niekto povzdychne, že jeho život je zbabraný, ešte samo osebe nič nerieši. Treba ísť s týmto životom k Bohu.

3) Zhrešil som – márnotratný syn priznáva vinu, nevyhovára sa, že mal smolu, ani nevraví, že by druhý raz obišiel lepšie. Pokánie je to, že priznáme vinu a nehľadáme výhovorky.

4) Nie som hoden byť tvojím synom, budem ako sluha – syn si nekladie žiadne podmienky, je ochotný prijať osud, ktorý mu určí otec, dokonca sa neodvoláva ani na rodové právo.

Keď otec videl tieto postoje, ktoré zaiste vychádzali z hĺbky chlapcovho srdca, bol pohnutý milosrdenstvom. Odpúšťa, vracia synovi postavenie, aké mu prislúcha a vracia mu aj autoritu v dome.

Prichádza starší syn

Kto by čakal, že so starším synom budú také problémy. Uráža sa, s horkosťou pozerá na prebiehajúce oslavy a odmieta vojsť. Je zarážajúce, že sa s fenoménom staršieho brata stretávame tiež znovu a znovu. Po obrátení sú obyčajne ľudia voči Bohu vďační, milujú cirkev, zapájajú sa do získavania ďalších ľudí pre Pána. Medzitým sa ich život stabilizuje, človek zostarne, posilnia sa dedičné rysy povahy, veriaci sa prestane meniť a začnú s ním byť problémy.

Pozrime sa na príčiny, ktoré uviedli tohto muža do takého nepekného stavu.

1) Neraduje sa z návratu brata – do tohto postoja sa môžu dostať starí kresťania, ktorí sa odtrhnú od základnej úlohy cirkvi, a to je získavanie učeníkov. Je to zarážajúce, ale niektorí ľudia sa skutočne neradujú z toho, že sa obracajú ľudia. Nejdú za novoobrátenými, aby im pomohli zbudovať život v Pánovi, nevidno ich na evanjelizácii, potom ani na modlitbách a nakoniec všetko dianie v cirkvi hodnotia cez prizmu svojho ega, lebo v žatve sa necítia dobre.

2) Nenaplnené potreby – zo staršieho brata vykukli ďalšie zaujímavé postoje. Služba otcovi (Bohu) ho vlastne nebavila. Vyčítal otcovi, že mu nikdy nič nedal. Otec dáva námietky tohto chlapca na správnu mieru a hovorí mu, že všetko, čo má otec, patrí aj staršiemu synovi, čiže problém nie je v tom, že by otec nič nedával, ale v tom, že syn si nebral.

3) Neláska k otcovi – starší syn si prosto a jednoducho myslel, že Boh nie je dobrý. Toľké roky mu slúžim, a nie som uzdravený, som bez financií a pod. Bratia, chyba nie je u Boha, ale u nás. Musíme byť smelší vo viere pri naplnení našich potrieb, viac musíme milovať Boha ako osobu a radovať sa z márnotratných mladších bratov.

Záver

Všetkým radím, aby ste od svojho obrátenia až do konca pracovali na získavaní mladších bratov a na budovaní cirkvi. Ak toto robíme, Boh dáva do nášho srdca správne postoje a správne posúdenie jednotlivých situácií. Ak nie sme v týchto dôležitých procesoch, hrozí nám nebezpečenstvo nafúknutého ega, neužitočného mudráctva. Vtedy začnú pôsobiť deštruktívne sily, ktoré rozkladajú cirkev a zabraňujú obráteniu ďalších ľudí. Všetkých pozývam k získavaniu učeníkov.



Související články

Kristus v Starom zákone|Logos 10 / 2007 | Miroslav Riečičiar|Vyučování
Trojice|Logos 3 / 2007 | Daniel Šobr |Vyučování
Vysielané na TV Kids...|Logos 8 / 2017 | Martina Jasíková|Ze života církve
Pokračujeme|Logos 12 / 2015 | Jaroslav Kříž |Pokračujeme
Pokračujeme|Logos 4 / 2017 | Daniel Šobr |Pokračujeme