Muzikál Mojžiš

Štvrtok, 25.decembra 2008, sa v Banskej Bystrici konala premiéra muzikálu Mojžiš, na ktorú boli mnohí naozaj veľmi zvedaví. V živote banskobystrického zboru KS Milosť to bolo niečo celkom nové. Veď urobiť muzikál, v ktorom účinkujú deti takmer všetkých vekových kategórií, nie je vôbec jednoduché. Možno aj kvôli tomu zožalo predstavenie obrovský úspech.

Muzikál zobrazuje život veľkého Božieho muža Mojžiša, od jeho narodenia až po jeho smrť. Zachytáva všetky významné udalosti, ktoré sa odohrali nielen v jeho živote, ale aj v živote izraelského národa v priebehu jeho života. Tieto, pre mnohých z nás, známe biblické udalosti, nám zahrali deti z besiedky a mládež vo veku od 4 do 18 rokov. Medzi účinkujúcimi boli aj členovia hudobnej skupiny Olivky, ktorá prednedávnom vydala svoje prvé CD s názvom Ježiš - Môj hrdina. Celým príbehom nás sprevádzali dve rozprávačky - izraelské dievča (Saška Tomíková), ako predstaviteľka izraelského národa a slovenské dievča (Júlia Melicharová), ako predstaviteľka pohanských národov, ktorých úlohou bolo oboznámiť divákov s udalosťami, ktoré sa odohrávajú.

Muzikál otvára tanečné predstavenie hudobnej skupiny Olivky, ktorej hlavnou choreografkou je Barborka Sršňová. Po ňom už prichádza na scénu faraón (Marek Ukrop) a jeho manželka (Lucia Repiská) utláčať izraelský národ a strpčovať ich život tvrdou prácou. V tom prichádza Jochebeď (Danka Babicová) so svojím maličkým synom, ktorého sa ujme faraónova dcéra, a z ktorého vyrastie silný muž, hlavný hrdina Mojžiš (Michal Čierny). Mojžiš odchádza z Egypta do domu svojho svokra Jetra (Filip Reichel), kde sa mu pri pasení oviec zjaví anjel Hospodinov v plameni ohňa z prostriedku kra. Pošle ho k faraónovi, aby vyviedol izraelský národ z Egypta a na znamenie svojej moci premení jeho palicu na hada. Tak Mojžiš odchádza od Jetra a vracia sa späť do Egypta. Pred faraóna prichádza aj so svojím bratom Áronom (Andrej Čierny) a žiada ho, aby prepustil Izraelcov sláviť slávnosť na púšť. No faraón má tvrdé srdce a nechce prepustiť ľud od práce. Preto na Egypt prichádza 10 rán - voda obrátená na krv, žaby, vši, hmyz, mor dobytka, hnisajúce vredy, ľadovec, kobylky, tma a nakoniec smrť každého prvorodeného v egyptskej zemi. Po týchto udalostiach faraón nakoniec prepustí izraelský národ a vyženie ich zo svojej zeme. A tak Hospodin vyviedol izraelský národ z Egypta, aby ho voviedol do zasľúbenej zeme. Hospodin však zatvrdil srdce faraóna a začal naháňať Izraelcov. Faraón dostihol ľud na brehu Červeného mora. Hospodin však rozdelil vody mora a Izraelci mohli suchou nohou prejsť stredom mora na druhú stranu. Egypťania vošli za nimi doprostred mora, avšak Hospodin učinil, že sa vody mora navrátili a zaplavili faraóna aj s jeho početným vojskom. Ako ľud ďalej putuje po púšti prichádza k hore Sinai. Tu sa Mojžiš stretáva s Hospodinom, ktorý mu dáva kamenné dosky, na ktorých je vyrytých Desať Božích prikázaní. Izraelský ľud ďalej putuje púšťou, až prichádza k hraniciam zasľúbenej krajiny. Mojžiš ustanovuje 12 mužov, po jednom mužovi z každého pokolenia, ktorí majú za úlohu preskúmať zem. Tí idú, preskúmajú zem a donesú správu, že je to zem úrodná, oplývajúca mliekom a medom, ale žije v nej silný ľud, ktorý má veľké opevnené mestá. Izrael začal preto reptať proti Hospodinovi. Len Jozue (Matúš Čunderlík) a Kálef (Samuel Bravčok), dvaja z vyzvedačov, povzbudzovali ľud k tomu, aby sa nebáli ľudu tej zeme a milovali Hospodina, ale neposlúchli ich. Hospodin sa rozhneval na nich a riekol, že tí, ktorí reptali nevojdú do zasľúbenej zeme, ale zahynú na púšti. Ľud putuje 40 rokov po púšti. Po 40 rokoch Izraelci opäť prichádzajú k zasľúbenej krajine. Mojžiš je už starý a zomiera, a preto ustanovuje Jozuu za vodcu Izraela. Izraelský národ pod vedením Jozuu prekračuje rieku Jordán a vchádza do zasľúbenej krajiny. Dobývajú mesto Jericho a postupujú v dobývaní zasľúbenej krajiny. V závere slovenské dievča počuje evanjelium z úst izraelského dievčaťa a reaguje naň na znak toho, že aj pohanské národy môžu prijať Boha Abraháma, Izáka a Jákoba, Boha, ktorý zázračne vyviedol izraelský národ z Egypta, voviedol ho do zasľúbenej krajiny a stojí za ním až do dnešného dňa.

Autormi muzikálu sú manželia Popovičovci, ktorí sa už dlhší čas venujú práci s deťmi. Položila som im preto niekoľko otázok o tom, ako tento muzikál vznikal a aké majú dojmy z nedávnej premiéry.

Kedy sa u vás zrodila myšlienka urobiť detský muzikál a prečo práve Mojžiš?

Myšlienka muzikálu sa zrodila na poslednom detskom tábore, kde bol ústrednou témou Mojžiš a Desať Božích prikázaní. My dospelí sme hrali postavy z príbehu o Mojžišovi, nie presne tak ako to bolo v muzikáli, ale základ sa zrodil tam. A potom sme tie postavy, ktoré deti videli v tábore na nás, preniesli na nich, a tam sa vlastne zrodil celý muzikál, a preto práve Mojžiš.

S čím ste mali najväčšie problémy pri tvorbe a realizácii muzikálu?

Najväčšie problémy nám robil čas, pretože k tvorbe muzikálu sme sa dostali až niekedy na začiatku októbra. Začali sme písať scenár a pripravovať podklady pre hudbu. Niečo sme mali síce pripravené už z tábora, ale nie všetko. Na mnohých veciach sme museli ešte popracovať. No a potom čas aj na realizáciu muzikálu, pretože deti mali na nácvik tak maximálne šesť týždňov, čo cítili najmä hlavné postavy. Celá realizácia bola dosť náročná, pretože bolo veľa scén a deti mali problém zapamätať si, ako za sebou nasledujú jednotlivé scény.

Bolo to jediné predstavenie, ktoré sme mohli vidieť, alebo plánujete ísť s týmto muzikálom aj niekde inde?

Veríme, že nie, určite by sme ho chceli zahrať aj inde. Chceli by sme ho ešte zahrať v našich zborových priestoroch, no a chceli by sme ísť aj k dôchodcom, kde sme už mali niekoľko predstavení. Mali sme aj taký návrh, že by bolo dobré s týmto muzikálom chodiť aj po dedinách alebo menších mestečkách. Takže uvidíme, čo z toho bude. Ale boli by sme radi, keby sme ho mohli ešte zahrať, aby to nepadlo na tom, že sa zahralo len jedno predstavenie a dosť.

Aké máte dojmy z nedávnej premiéry?

Dobré. My sme sa báli toho, či sa niektoré scény nepopletú, pretože deti sú v mnohom nevypočítateľné, takže sme boli užasnutí, čo z toho nakoniec vzniklo. Pred predstavením sa nedala uskutočniť ani generálka, pretože nebola dokončená sála, takže sme išli prakticky naostro. Len sme si nachodili priestor, ukázali sme im jednotlivé scény a oni si to nakoniec všetko zapamätali a zahrali to úplne úžasne.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme ešte veľa úspechov pri tvorbe a realizácii ďalších predstavení.