Oral Roberts

Charizamtický Priekopník Priekopnícky Charizmatik

Žijeme v dobe, ktorá je poznačená médiami, instantnou kultúrou a morálnym relativizmom. Bolo by detinské si namýšľať, že tieto a mnohé iné faktory nemajú vplyv aj na každodenný život kresťana. Človek je denne vystavovaný omnoho väčšiemu tlaku na hodnoty ako kedykoľvek predtým. Aj z tohto dôvodu je dôležité obzrieť sa späť a učiť sa od Božích ľudí, ktorí neboli odchovaní na mlieku hollywoodskej produkcie, ale celé svoje životy radikálne zasvätili službe Bohu. Tento, ako aj iné činitele, robia generáciu evanjelistov zo štyridsiatych a päťdesiatych rokov minulého storočia neopakovateľnou. Nakoľko neubehol ani mesiac od smrti Orala Robertsa, jedného z najvýznamnejších uzdravujúcich evanjelistov dvadsiateho storočia, rozhodli sme sa čitateľom Logosu priblížiť jeho život, službu ako aj jeho vplyv na nasledovné dianie v letnično-charizmatickom hnutí.

Uzdravený a uzdravujúci

Granville Oral Roberts sa narodil v roku 1918 v Pontotoc County v štáte Oklahoma ako piate a najmladšie dieťa letničného pastora Ellisa Marvina Robertsa. Roberts sa nenarodil do ľahkých podmienok; letničné hnutie bolo „v plienkach“, pričom ho väčšina Američanov stále považovala za okrajovú sektu. Tiež hospodárska situácia nebola veľmi priaznivá. Rodina Robertsovcov bola vystavená bytostnej chudobe a každý deň bol pre nich zápasom o holú existenciu. Ako by to nestačilo, Oral vyrastal s poruchou reči – zajakával sa a jeho chatrné zdravie dostalo ranu v podobe tuberkulózy, keď mal Roberts sedemnásť rokov. Keďže medicínska starostlivosť v USA nebola ani zďaleka na takej úrovni ako dnes, mladému Robertsovi lekári nevedeli pomôcť a bol päť mesiacov pripútaný k lôžku. Jediná nádej pre Orala a jeho rodinu spočívala v tom, že boli letničnými kresťanmi, ktorí verili v uzdravujúcu Božiu moc. Tá nenechala na seba dlho čakať. V júli 1935, počas služby evanjelistu Georgea W. Monceyho, bol sedemnásťročný Oral Roberts úplne uzdravený z oboch neduhov – tuberkulózy aj zajakávania. Tento moment (okrem toho, že zachránil jeho život) sa navždy vryl do Robertsovho ducha a radikálne ovplyvnil jeho ďalší život aj službu. Počas nasledovných dvoch rokov sa mladý Oral stal otcovým učeníkom, nakoľko Ellis Roberts bol evanjelista. V roku 1936 bol vo svojej denominácii Pentecostal Holiness Church ordinovaný za pastora a zakrátko nato získal reputáciu vynikajúceho služobníka. V roku 1938 sa Roberts oženil s Evelyn Lutman Fahnestockovou. Potom ako získal vlastné rodinné zázemie, slúžil ako pastor v štyroch rôznych zboroch v rozmedzí rokov 1941-47.

Na sklonku štyridsiatych rokov sa Spojenými štátmi začala vylievať vlna uzdravujúcich evanjelistov. V roku 1947 sa Roberts do nej aktívne zapojil, keď pri čítaní Písma narazil na druhý verš z tretieho Jánovho listu: „Milovaný, prajem ti, žeby si sa mal vo všetkom dobre a že by si bol zdravý, tak ako sa má dobre tvoja duša.“ Dovtedy bol zamestnaný na polovičný úväzok ako pastor a finančne sa mu veľmi nedarilo. Pri čítaní týchto slov dostal Roberts revolučné zjavenie – Boh chce, aby sa jeho deti mali dobre a aby prosperovali v každej oblasti, vrátane financií a osobného zdravia. Na druhý deň si Roberts kúpil nové auto značky Buick a Boh mu hneď na to povedal, aby uzdravoval chorých. Tak Roberts ukončil svoju službu pastora a naštartoval vlastnú uzdravujúcu službu evanjelizačnou kampaňou v meste Enid, v Oklahome. Boh nielenže odpovedal na Robertsovu poslušnú vieru mnohými uzdraveniami a zázrakmi, ale aj veľmi dynamickým spôsobom rozšíril sféru Robertsovho vplyvu. V tom istom roku Oral Roberts vydal svoju prvú knihu Ak potrebuješ uzdravenie, rob toto! (angl. If you need healing – do these things!), priniesol posolstvo evanjelia na vlny rádia, začal vydávať vlastný mesačník Uzdravujúce vody (angl. Healing waters) a založil „hlavný stan“ svojej služby v oklahomskej Tulse. V nasledujúcom roku začal Roberts podnikať evanjelizačné kampane naprieč celými Spojenými štátmi s najväčším prenosným stanom v histórii. Počas najväčšieho rozmachu jeho služby v päťdesiatych rokoch Roberts používal stan s kapacitou viac ako 12.500 ľudí.

Uzdravujúce kampane Orala Robertsa boli svojou veľkosťou ako aj efektivitou jedinečné. Na svoje zhromaždenia evanjelista pozýval ľudí všetkých konfesií a teologických tradícií. Koniec koncov, pre Robertsa nebolo kázanie evanjelia vecou denominačnej politiky ani teologických dišpút; každý bol pozvaný vidieť a pocítiť, že Božie slovo je pravdivé a Boh sám ho potvrdzuje tak, ako to robil v prvej cirkvi. Robertsovo posolstvo o uzdravujúcej Božej moci bolo kľúčové pri oživení letničného ohňa po druhej svetovej vojne – bol hlavnou postavou uzdravujúceho prebudenia v USA, jeho vplyv bol kľúčový pri zrode organizácie Obchodníci plného evanjelia (angl. Full gospel business men´s fellowship) a patril medzi protagonistov pri zakladaní moderného charizmatického hnutia.

„Mesto na vrchu sa nemôže ukryť...“

Oral Roberts nebol len priekopníkom ohľadom veľkosti svojich uzdravujúcich zhromaždení – nestačilo to, že usporiadal stovky uzdravujúcich evanjelizačných zhromaždení v celej Amerike, lebo boli predsa aj takí, ktorí sa z rôznych dôvodov jeho zhromaždení fyzicky nezúčastnili (chtiac, či nechtiac). Jeden zo zlomových bodov v moderných dejinách kresťanstva bol bez pochýb rok 1955, keď Roberts získal vysielací čas v televízii a začal vysielať týždenný televízny program. Pri sledovaní tohto programu mohli milióny amerických rodín, ktoré sa možno nikdy nestretli s posolstvom o uzdravení, súčasne sledovať záznamy z Robertsových zhromaždení. Od tohto momentu sa americké letničné hnutie dostalo z tieňa svojej subkultúry (alebo po našom „z undergroundu“) k najväčšiemu obecenstvu v histórii kresťanstva. Podľa prieskumov, do roku 1980 poznalo meno „Oral Roberts“ rekordných osemdesiatštyri percent Američanov. Život a služba evanjelistu Orala Robertsa bola manifestom biblickej pravdy, že mesto na vrchu sa nemôže ukryť a svetlo sa nesmie stavať pod nádobu. Kresťania aj nekresťania, letniční aj tradiční, protestanti aj katolíci – všetci boli svedkami Božej pravdy dosvedčovanej Božou mocou počas služby Orala Robertsa.

Hoci dnes je v americkej spoločnosti úplne bežné zahliadnuť na televíznej obrazovke teleevanjelistu, prípadne záznamy z charizmatických zhromaždení, Oral Roberts bol v roku 1955 prvým evanjelistom, ktorý sa rozhodol priniesť do svojho stanu televízne kamery, a tak priblížiť plné evanjelium americkým rodinám. Robertsovo svedectvo je na povzbudenie aj nám v snahách zasiahnuť čo najširší okruh ľudí prostredníctvom médií.

Uzdravujúce kampane Orala Robertsa boli svojou veľkosťou ako aj efektivitou jedinečné

V rozmedzí rokov 1947 až 1968 Roberts usporiadal viac ako tristo veľkých evanjelizačných kampaní, počas ktorých sa osobne modlil za milióny ľudí. Do polovice päťdesiatych rokov bolo uzdravujúce posolstvo Orala Robertsa vysielané na viac ako 500 rozhlasových staniciach a jeho nedeľný ranný televízny program bol po dobu tridsiatich rokov najpopulárnejším náboženským programom v krajine! Robertsov mesačník, ktorý medzičasom premenoval na Život v hojnosti (angl. Abundant life), sa šíril v náklade viac ako milión kusov, pričom sa vytlačilo cez pätnásť miliónov exemplárov jeho osemdesiatich ôsmich kníh. Robertsov vplyv bol natoľko markantný a ovocie jeho služby natoľko zjavné, že aj tradičné denominácie ako napríklad severoamerická únia baptistov, začali rešpektovať jeho služobnosť. Svedectvom o tejto skutočnosti bolo aj pozvanie na Berlínsky kongres o svetovej evanjelizácii, ktorý organizoval evanjelista Billy Graham. Podľa moderných cirkevných historikov bol Billy Graham jediný evanjelista so širším celosvetovým vplyvom ako Oral Roberts. Na sklonku šesťdesiatych rokov sa Robertsovi podarilo dokonca preraziť do hlavného vysielacieho času v americkej televízii s náboženskými varieté show. Úspech jeho programov v hlavnom vysielacom čase bol nesporný – sledovalo ich až 64 miliónov amerických divákov. Roberts však nikdy nezľavil zo závažnosti svojho posolstva na úkor sledovanosti. Edward Fiske, editor náboženskej rubriky New York Times, verejne vyhlásil, že Oral Roberts prejavil v sedemdesiatych rokoch viac osobnej lojálnosti ako ktorýkoľvek iný služobník v Spojených štátoch. Roberts je excelentným príkladom biblického služobníka, ktorý sa učil evanjelizácii priamo zo Skutkov apoštolov a priniesol pravdu Písma do reality. Nesnažil sa byť populárny na úkor kvality posolstva, no na druhej strane, nesnažil sa zadržať kvalitné posolstvo iba pre pár vyvolených duší v undergrounde. Nezameriaval sa iba na potreby človeka vo viere, že dobrý Boh naplní potreby svojich detí, keď horlia pre Božie kráľovstvo a evanjelium.

„Vychovaj svojich študentov tak, aby počuli Môj hlas“

Na začiatku šesťdesiatych rokov Roberts oznámil, že ho Boh povolal veľmi konkrétnym spôsobom, aby založil kresťanskú univerzitu: „Vychovaj svojich študentov tak, aby počuli Môj hlas, aby šli tam, kde je Moje svetlo stlmené, kde je Môj hlas slabo počuť, a kde je Moja uzdravujúca moc nepoznaná, až na samotný koniec sveta. Ich práca prevýši tvoju a v tom som našiel zaľúbenie.“ Naplnenie vízie nenechalo na seba dlho čakať. V roku 1963 sa Robertsovi podarilo získať oprávnenie a akreditáciu na prvých šesť akademických rokov a o dva roky neskôr nastúpili do Univerzity Orala Roberts (angl. Oral Roberts University) prví študenti. Medzi rokmi 1975 a 1978 Roberts získal akreditáciu pre sedem postgraduálnych študijných programov v nasledovných oboroch: zdravotníctvo, medicína, zubárstvo (v Severnej Amerike sa zubárstvo a medicína študuje na oddelených fakultách; pozn. redaktora), právo, obchod, pedagogika a teológia. Najdôležitejšou fakultou pre samotného Robertsa bola práve lekárska fakulta, kde chcel vzdelávať ľudí, ktorí by mohli byť vysielaní na misijné cesty spojené s medicínskou starostlivosťou. Robertsova vízia pre lekársku fakultu (ako aj pre všetky ostatné fakulty) spočívala v spojení prirodzeného a nadprirodzeného. Roberts chcel tak veľmi vychovať Duchom pomazaných lekárov, že každý študent medicíny dostal plné štipendium, aby nezostal zadlžený po dokončení štúdia a mohol ihneď pracovať pre rôzne kresťanské organizácie ako misijný lekár. Vrcholným bodom tejto vízie bolo otvorenie dvestopäťdesiat miliónového výskumného lekárskeho centra Mesto viery v roku 1981. Základnou filozofiou tohto centra bolo spojiť medicínu s modlitbou, nadprirodzené s prirodzeným, aby bolo postarané o celú ľudskú bytosť – ducha, dušu, aj telo.

Ako Boží muž zažil porážky aj útoky, ale nevybočil z úzkej cesty evanjelia

Žiaľ, kvôli finančnej náročnosti postgraduálnych študijných programov (hlavne kvôli nespoplatnenému štúdiu medicíny), musel Roberts niektoré z nich zavrieť. Najprv bol nútený zavrieť zubársku fakultu, neskôr právnickú a nakoniec sa Robertsovi nepodarilo udržať v zdravom chode ani lekársku fakultu. Nakoľko Mesto viery nepritiahlo ani zďaleka toľko pacientov, ako Roberts čakal, aj toto centrum v roku 1990 ukončilo svoju prevádzku. Aj z týchto udalostí vidieť, že Roberts nebol človek, ktorému sa vyhýbali protivenstvá. Jeho najstarší syn po návrate z vojny vo Vietname padol do drogovej závislosti a v roku 1982 spáchal samovraždu. Pre Robertsa to bola veľká rana, ale neodtiahla ho od Pravdy. Ako Boží muž zažil Oral Roberts porážky aj útoky, ale pečaťou opravdivosti jeho služby je fakt, že ani jedno z týchto protivenstiev ho nezastavilo a neprinútilo ho vybočiť z úzkej cesty evanjelia. Roberts v roku 1993 vo veku 75 rokov prenechal vedenie univerzity aj evanjelizačnej asociácie mladšiemu synovi Richardovi, na čo sa on pobral do tzv. „polovičného dôchodku“. Robertsov dôchodok spočíval v prenechaní vodcovských zodpovedností mladšej generácii, avšak nezabránil evanjelistovi kázať a vyučovať, čo robil až do konca svojho života vo veku 91 rokov. Oral Roberts zomrel veľmi hladko – spadol vo svojom dome a s ľahkým zápalom pľúc a niekoľkými zlomeninami ho hospitalizovali, pričom lekári čakali, že choroba bude mať ľahký priebeh. Nestalo sa tak. Priebeh ochorenia sa náhle zmenil a v utorok 15. decembra 2009 Oral Roberts v pokoji dokonal.

Záver

Život a služba Orala Robertsa odrážajú srdce a víziu Božieho generála – priekopníka, ktorý sa nebál robiť to, čo nikto pred ním ani okolo neho nerobil. Medzi Robertsových učeníkov – priamych, či nepriamych – patria takí velikáni viery ako Kenneth Hagin, Kenneth Copeland, Yonggi Cho, ale aj Reinhard Bonnke. Jeho služba vypôsobila citeľnú zmenu duchovnej atmosféry v jeho meste – Tulse, v jeho krajine – USA, ako aj v jeho hnutí – medzi letničnými a charizmatikmi. Nech je čitateľom Logosu jeho životný príbeh motiváciou k úspešnému a víťaznému životu pre Pána Ježiša Krista.