Pohľad do histórie Banskej Bystrice

Archeológia je dôležitou vednou disciplínou, ktorá pomáha ľudstvu objasniť jeho vlastnú minulosť. Tento bádateľský odbor priniesol veľa svetla do porozumenia biblických udalostí. Archeológia Blízkeho východu potvrdila množstvo historických udalostí, ktoré boli doteraz známe iba prostredníctvom Biblie. Okrem biblickej histórie existuje tiež história jednotlivých národov a miest. V tomto čísle nášho časopisu uvádzame článok o dávnej histórii Banskej Bystrice vo svetle archeologických nálezov, ktoré nám vedia prezradiť veľa o živote pradávnych obyvateľov tohto miesta.

Banská Bystrica
Mesto Banská Bystrica má veľa prívlastkov. Medzi inými aj perla Pohronia, ale tiež medená, či povstalecká, ktorými historicky vošla do povedomia celej Európy. Každý rok ju navštívia desiatky tisíc turistov z celého Slovenska i zo sveta. Banská Bystrica má aj šťastnú polohu. Leží v srdci Slovenska, historické centrum vyrástlo na miernom návrší, brehy ktorého omýva rieka Hron. Bystrica sa pozerá na Kremnické vrchy, Nízke Tatry, Starohorské vrchy či Veporské vrchy, Bystrickú vrchovinu, Zvolenskú kotlinu ale i Poľanu. V dejinách stredoslovenských banských miest dostala Banská Bystrica popri zlatej Kremnici a striebornej Banskej Štiavnici historický prívlastok medená.

Osídlenie v najstarších dobách

Proces osídľovania horného Pohronia bol ovplyvnený najmä geomorfologickým prostredím s menej priaznivými klimatickými podmienkami. V dôsledku toho nebol taký intenzívny ako v nížinných oblastiach Slovenska. Na druhej strane bolo to najmä nerastné bohatstvo, ktoré podmieňovalo prenikanie ľudí do horských oblastí Pohronia. Vhodné podmienky pre vznik najstarších ľudských sídlisk umožňovala úrodná Zvolenská kotlina s riekou Hron a jej krátkymi prítokmi.

Najmä v posledných troch desaťročiach sa zintenzívnil výskum stredoslovenskej oblasti v súvislosti s riešením otázok pravekej ťažby medi. Intenzívny archeologický výskum severnej časti Zvolenskej kotliny priniesol nové poznatky o osídlení mikroregiónu Banská Bystrica. Z intravilánu mesta doposiaľ nie sú známe artefakty z najstarších období.

Viac dôkazov o osídlení z neskorej doby kamennej - eneolitu (2900-1900 pred n. 1.) máme na hornom Pohroní, keď sa zrejme zintenzívnil pohyb hľadačov vzácnych rúd, najmä v okolí Španej doliny. Nálezy eneolitickej keramiky pochádzajú aj z jaskyne Kaplnka v Sásovskej doline.

Toto obdobie charakterizovalo zavádzanie nových techník obrábania pôdy, ktoré umožnili vyššiu produktivitu práce, rozvoj výroby a vznik výmeny tovarov, špecializovanú ťažbu surovín a rozvoj metalurgie. Postup osídlenia do hornatých oblastí Pohronia v strednom eneolite dokumentujú sídliskové nálezy - hladená i štiepaná industria z terás Hrona a Slatiny. Početný a závažný materiál pre poznanie eneolitu oblasti priniesli prieskumy na výšinných hrádkoch s materiálnou kultúrou neskorej fázy bádenskej kultúry vo Zvolene-Borovej hore a v Lieskovci i na pohrebisku na Podborovej. Ojedinelé nálezy hladenej kamennej industrie zo starších zberov pochádzajú z Banskej Bystrice - časti Kremnička, Veľkého hrádku v Malachovskej doline a zo Slovenskej Ľupče - Priehradky. Z nových zberov škálu brúsenej kamennej industrie s prevŕtaným otvorom rozširujú dva sekeromlaty nájdené v okolí jaskyne Driekyňa v Slovenskej Ľupči.

Prvé výrobky z kovu sú zastúpené medenými nástrojmi z Banskej Bystrice a Zvolena -Borovej hory. Črepový materiál neskorej fázy bádenskej kultúry pochádza z Dolnej Mičinej. K najstarším a najdôležitejším nálezom z tohto obdobia sa radia fragmenty keramiky ludanickej skupiny, ktoré boli nájdené v sekundárnej polohe pri výskume háld v Španej Doline-Pieskoch. Kontinuitu ťažby na Pieskoch i s ďalším spracúvaním medi (drvenie a praženie) sa predpokladá od staršej doby bronzovej. Impulzom pre archeologický výskum na tejto lokalite boli početné nálezy kamenných mlatov používajúcich sa na drvenie rudy. Počas výskumu sa podarilo nájsť 150 mlatov, čo reprezentuje revír s najvyššou koncentráciou týchto nástrojov v Európe a zároveň jednou z preukázateľných ťažobných lokalít na Slovensku v praveku. Predpokladá sa, že horniny na výrobu mlatov z oblasti Nízkych Tatier sa transportovali potokmi Šturec a Bystrica. Nálezisko sa pokladá za surovinovú základňu doby bronzovej pre celú južnú oblasť stredného a východného Slovenska, čo ovplyvnilo celkový ráz osídľovacieho procesu regiónu. Eneolitický medený nástroj sa našiel v Banskej Bystrici na bližšie nelokalizovanom mieste.

Významnú úlohu zohralo územie stredného Slovenska v dobe bronzovej (1900 -700 pred n. 1.), keď bolo surovinovou základňou pre oblasť južnej časti stredného a východného Slovenska. Viacerí bádatelia ho označujú za jedno z civilizačných stredísk pravekej Európy. V archeologických nálezoch sa v hojnejšom počte začína objavovať nový kov - bronz, z ktoré sa začali vyrábať zbrane aj šperky.

Jedným z obchodných centier, cez ktoré prúdil tovar z južného územia pilinskej kultúry na sever, bol Zvolen. Na území mesta sa našli štyri hromadné poklady bronzov, pozostávajúce z hotových výrobkov i výrobkov určených na pretavenie a opätovné spracovanie. Príčinou ich uloženia do zeme boli zrejme nepokojné časy, počas ktorých obchodníci boli nútení prevážajúci tovar ukryť. Početné hromadné nálezy bronzov nám pomáhajú dokresliť spoločenské i hospodárske pomery na Slovensku v tomto období.

Banskú Bystricu a jej najbližšie okolie v mladšej a neskorej dobe bronzovej (1250-700 pred n. 1.) intenzívnejšie osídlil ľud lužickej kultúry. V tomto období nastáva prudký rozvoj výrobných síl, zdokonaľuje sa poľnohospodárske náradie a zintenzívňuje sa poľnohospodástvo, vzrastá význam chovu dobytka. V súvislosti so špecializáciou výroby vznikajú nové pracovné nástroje, zdokonaľuje sa výzbroj. Väčšia časť týchto výrobkov, ku ktorým sa radia aj luxusné výrobky a šperky, je určená pre vznikajúcu vládnúcu vrstvu spoločnosti. Hospodárska a sociálna organizácia a diferenciácia spoločnosti lužickej kultúry podmienila vznik opevnených sídiel - hradísk, ktoré sa neskôr stali výrobnými a správnymi strediskami. Podobne ako v iných častiach Slovenska aj na Horehroní vzniká sústava výšinných hradísk (Horné Pršany, Banská Bystrica, miestna časť Nemce, Selce, Horná Lehota, Moštenica), ktoré pravdepodobne slúžili ako útočisko v okolí rudných ložísk a zároveň boli obchodnými strediskami sprostredkujúcimi výmenu tovaru medzi Karpatskou kotlinou a severnými oblasťami. Komunikácie okrem údolnej cesty pozdÍž rieky Hron viedli pravdepodobne aj horskými priesmykmi Slovenského rudohoria a pozdĺž potokov, o čom svedčia bronzové depoty z Brezna, Ľubietovej, Balážov, Podkoníc a ojedinelé nálezy bronzov z Čierneho Balogu, Brezna, Podbrezovej a Banskej Bystrice. Ojedinelé žiarové lužické hroby sa našli v Banskej Bystrici - Sásovej, Moštenici a vo Valaskej. Najväčšie pohrebisko lužickej kultúry bolo preskúmané v roku 1954 vo Zvolene v polohe Balkán. Na základe zistených 143 žiarových hrobov plochých i pod kamennými mohylami bola vyčlenená samostatná zvolenská skupina lužickej kultúry, ktorú ovplyvnila pilinská kultúra. V Zvolenskej kotline boli prieskumom zistené aj viaceré nížinné sídliská, datované do neskorej doby bronzovej (Zvolen, Sliač, Kováčová, Badín). Revízny archeologický výskum doložil keramickým a bronzovým materiálom aj osídlenie jaskyne Netopierska v Banskej Bystrici, časti Nemce, v tom istom období (nález bronzovej sekerky a keramického črpáka lužickej kultúry).

Keramické i bronzové nálezy z nížinných sídlisk, výšinných ťažko prístupných hradísk, jaskýň aj depoty a ojedinelé nálezy sú dôkazom vyššej hustoty osídlenia v mladšej a neskorej dobe bronzovej na hornom Pohroní.

Z nasledujúceho obdobia - doby železnej (halštatskej) nie sú zachytené materiálne doklady. V tomto časovom úseku v horských oblastiach Pohronia pokračoval vývoj lužickej kultúry až do doby laténskej. V 2.-1. storočí pred n. l. sa začínajú budovať ochranné hradiská v neprístupných polohách a s prispením výdobytkov keltskej civilizácie sa na hrádkoch v Horných Pršanoch, Selciach, Hornej Lehote stretávame s púchovskou kultúrou. V neskorolaténskom období sa v horských oblastiach stredného Slovenska stretáme s existenciou veľkých opevnených sídlisk, ktoré boli strediskami výroby a obchodu. Stopy po keltskom osídlení sa našli aj na opevnenom sídlisku nad jazerom Mútnô na Suchom vrchu.

Vývoj keltskej spoločnosti znamenal vrchol hospodárskeho a sociálneho pokroku, zavádzanie nových technik v poľnohospodárstve i remeselnej výrobe (železné náradie, rotačný žarnov, hrnčiarsky kruh, kováčske vyhne). Vyvrcholením keltského hospodárskeho života bola razba mincí. Bližšie neurčené keltské mince sa podľa zápisu v obecnom registri našli v r. 1669 pri kopaní základov veže miestneho kostola v Banskej Bystrici - Radvani na Hôrke. Jedna minca tzv. veľkobystereckého typu, ktorý sa razil na severnom Slovensku, sa údajne našla v Pohorelej. V horských oblastiach stredného Slovenska naďalej pretrváva púchovská kultúra, ktorá sa kultúrne ešte aj na začiatku doby rímskej prejavuje ako substrát starousadlého obyvateľstva a keltsko-dáckych prisťahovalcov. Kontakty s rímskymi provinciami sú doložené úlomkami importovanej keramiky tzv. terry sigillaty, nájdenej vo Zvolene, a najmä viacerými nálezmi rímskych mincí. Najznámejší poklad z regiónu pochádza zo selčianskeho Hrádku. Bol nájdený v roku 1934 a tvorilo ho takmer 50 strieborných mincí z rokov 104 -193 n. l. Ďalšie mince pochádzajú z Banskej Bystrice-Radvane, Slovenskej Ľupče, Predajnej a z Jasenia. Neskororímske mince boli nájdené aj v r. 1990 pod Suchým vrchom. Okolo zlomu letopočtu je vývoj keltskej spoločnosti narušený rímskym impériem z Podunajska a zo severu germánskymi kmeňmi. Historické pramene doby rímskej lokalizujú do oblasti Horehronia kmeň keltských Kotínov a spájajú ho s prospektormi železnej rudy. Na konci 4. storočia bol dodatočne osídlený zvyškami svébskeho obyvateľstva aj Hrádok púchovskej kultúry v Horných Pršanoch.

Unikátne nálezy

V roku 1926 sa našiel unikátny poklad v Netopierskej Jaskyni v Sásovskom krase. Pozostával z keramického kalicha a striebornej oblúkovitej spony s predĺženou nôžkou. Revízny výskum v roku 1986 na tom istom mieste odkryl ďalšie unikátne nálezy, ktoré sú dokladmi osídlenia tohto územia. Našli sa ďalšie tri strieborné spony, ktoré boli súčasťou pokladu ukrytého v prvých dvoch desaťročiach 5. storočia n. l. v jaskyni. Šperky patrili pravdepodobne bohatému príslušníkovi svébskeho kmeňa Kvádov, ktorý hľadal útočište v nepokojných časoch na Horehroní. Osídlená bola aj jaskyňa Kaplnka, kde sa v ohnisku našli črepy z neskorej doby rímskej, strieborná a železná spona z toho istého obdobia. Významným nálezom je bronzové kovanie opaska zdobené rytým geometrickým ornamentom, ktoré sa priraďuje Sarmatom alebo do okruhu čerňachovskej kultúry. Svébi v horskej oblastí Horehronia prežívajú až do obdobia sťahovania národov (do roku 406).

Použitá literatúra:
BALAŠA, G.: Praveké osídlenie stredného Slovenska. Martin 1960.
BALAŠA, G.: Zvolen v období lužickej kultúry. Banská Bystrica 1954.
Dejiny Slovenska I.: Bratislava 1986, s. 57.
EISNER, J.: Slovensko v pravěku. Bratislava 1933.
FURMÁNEK, V.: Svedectvo bronzového veku. Bratislava 1979.
MÁCELOVÁ, M: Začiatky osídlenia. In: Z histórie a súčasnosti Banskobystrického okresu. Banská Bystrica 1989, s.23 - 30.
MÁCELOVÁ, M: Praveké a včasnohistorické osídlenie. In: Zvolen. Monografia k 750. výročiu obnovenia mestských práv 1993. Gradus, Martin, s. 31- 39.
MÁCELOVÁ, M: Banská Bystrica v praveku a vo včasnom stredoveku. In: Bystrický Permon - banskobystrická revue pre popularizovanie vedy, umenie a cestovného ruchu.
Roč. 3, č. mimoriadne/ júl 2005, s. 2.
MÁCELOVÁ, M.: Nález bronzovej sekerky v Netopierskej jaskyni v Banskej Bystrici - Sásovej. AVANS v roku 1980. Nitra 1981, s. 172-173.
NOVOTNÝ, B. a kol.: Encyklopédia archeológie. Bratislava 1986.
PIETA, K.: Die Puchov - Kultur. Nitra 1982.
VLADÁR, J.: Dávne kultúry a Slovensko. Bratislava 1983.

Slovník pojmov
Depot - hromadný nález, sklad, poklad
Kelti alebo Galovia alebo Gali boli príbuzné etnické skupiny indoeurópskeho pôvodu, ktoré od pol. 2. tis. pred Kr. začali pôsobiť v južných častiach strednej Európy a západnej Európy (od Čiech až po Francúzsko).
Kotíni - keltský kmeň, ktorý podľa rímskeho historika Tacita pracoval pre Sarmatov a Kvádov v baniach na železo. Sídlili pravdepodobne v rudonosnej oblasti stredného Slovenska, neskôr v údolí Hrona.
Kvádi - germánsky kmeň patriaci ku kmeňovému zväzu Svébov, blízky Markomanom. Začiatkom nášho letopočtu sídlili na území dnešnej Moravy, v časti Rakúska a juhozápadného Slovenska. Archeologické nálezy dokazujú, že juhozápadné Slovensko bolo v 1. stor. n. l. významným centrom Kvádov (pohrebisko v Kostolnej a.i.).
Terra sigillata - rímska a rímskoprovinciálna keramika homogénneho oranžovočerveného až hnedočerveného zafarbenia, ktorej povrch pokrýva červený aj hnedočervený film.