Preklad Biblie

V 13. kapitole Evanjelia podľa Matúša, ktorú vám prinášame v novom preklade Slovenskej tlačovej misie, Ježiš hovorí svoje podobenstvá o Božom kráľovstve. Jeho podobenstvá boli vynikajúcim nástrojom, ktorý Pán používal, keď chcel demonštrovať nejaký dôležitý duchovný princíp. Chcel, aby ľudia pochopili Božie kráľovstvo a videli ho novým spôsobom. Robil presne to isté, čo robili rabíni, ktorí žili a kázali v rovnakej dobe ako on a ktorí taktiež vo svojich príhovoroch používali rabínsku metódu, ktorá sa po hebrejsky volá mášál. Tento výraz môžeme preložiť ako príslovie alebo podobenstvo. Ide o akýkoľvek príhovor, ktorý nemá doslovný význam, ale chápeme ho alegoricky či symbolicky. Podla Kristových slov chápu jeho podobenstvá ľudia, ktorým je „dané poznať tajomstvá kráľovstva Nebies“. (v. 11) Evanjelista Matúš v 35. verši tejto kapitoly cituje proroctvo 78. žalmu, ktoré sa naplnilo prostredníctvom Ježišovej služby: „Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné odpradávna.“ (Ž 78,2; ROH)

Evanjelium podľa Matúša

13. KAPITOLA

1 V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. 2 Zhromaždilo sa k nemu také množstvo ľudí, že nastúpil do člna, sadol si a celý ten dav zostal stáť na brehu. 3 Hovoril im mnohé veci v podobenstvách: „Predstavte si, že rozsievač išiel siať. 4 Ako sial, niektoré zrná padli vedľa cesty. Potom prileteli vtáky a pozobali ich. 5 Iné padli na skalnaté miesta, kde nemali veľa zeme. Hneď vzišli, pretože neboli hlboko v zemi. 6 Keď vyšlo slnko, spálilo ich a keďže nemali koreň, vyschli. 7 Iné zase padli do tŕnia, tŕnie vyrástlo a udusilo ich. 8 A iné padli do dobrej zeme a vydali úrodu: niektoré stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie tridsaťnásobnú. 9 Kto má uši, aby počul, nech počuje!“

10 Učeníci k nemu pristúpili a spýtali sa: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ 11 On im odpovedal: „Pretože vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Nebies a im nie. 12 Lebo tomu, kto má, bude dané a bude mať hojnosť¹; tomu však, kto nemá, bude vzaté aj to, čo má. 13 V podobenstvách im hovorím preto, že hľadia, ale nevidia, počúvajú, ale nepočujú a ani nechápu. 14 Plní sa na nich Izaiášovo proroctvo: ‚Budete počúvať a počúvať, ale vôbec nepochopíte; budete hľadieť a hľadieť, ale vôbec neuvidíte! 15 Lebo tomuto ľudu stučnelo² srdce, ušami ťažko počujú a oči si zatvorili, aby očami nevideli a ušami nepočuli, srdcom nechápali a neobrátili sa, a neuzdravil som ich.‘ 16 Vaše oči sú však požehnané, že vidia, a vaše uši, že počujú. 17 Veru, hovorím vám, že mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť veci, ktoré vidíte, ale nevideli, a počuť veci, ktoré počujete, ale nepočuli.

18 Počujte teda podobenstvo o rozsievačovi. 19 Ku každému, kto počuje slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza ten zlý a vytrhne, čo mu bolo zasiate do srdca. To je ten, u koho bolo zasiate vedľa cesty. 20 U koho bolo zasiate na skalnaté miesta, je ten, čo počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma; 21 nemá však v sebe koreň a vydrží iba chvíľu³, a keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď odpadá. 22 U koho bolo zasiate do tŕnia, je ten, čo počúva slovo, ale ustarostenosť tohto veku a vábenie bohatstva udusia slovo a to sa stáva neplodným. 23 A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, je ten, čo počúva slovo a chápe ho. Ten potom prináša úrodu, niekto stonásobnú, iný šesťdesiatnásobnú a ďalší tridsaťnásobnú.“

24 Predložil im iné podobenstvo: „Kráľovstvo Nebies je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno. 25 Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. 26 Keď vyrástlo steblo a vyhnalo do klasu, objavil sa aj kúkoľ. 27 Prišli otroci toho hospodára. ‚Pane, nezasial si na svojom poli dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ?‘ pýtali sa ho. 28 ‚Nepriateľ človek to urobil,‘ odpovedal im. ‚Chceš, aby sme išli a pozbierali ho?‘ spýtali sa sluhovia. 29 On však povedal: ‚Nie! Aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhali spolu s ním aj pšenicu! 30 Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy! A v čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a zviažte ho do zväzkov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.‘“

31 Predložil im iné podobenstvo: „Kráľovstvo Nebies je podobné horčičnému zrnu, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli; 32 je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie ako záhradné byliny a stáva sa stromom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia v jeho konároch.“

33 Povedal im aj iné podobenstvo: „Kráľovstvo Nebies je podobné kvasu, ktorý žena vzala a zamiesila do troch satov⁴ pšeničnej múky, takže všetko nakyslo.“

34 Toto všetko hovoril Ježiš davom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, 35 aby sa naplnilo, čo bolo povedané cez proroka: „Otvorím ústa v podobenstvách, budem hovoriť veci skryté od založenia sveta.“

36 Vtedy Ježiš rozpustil davy a vošiel do domu. Pristúpili k nemu jeho učeníci. „Vysvetli nám to podobenstvo o poľnom kúkoli,“ povedali. 37 „Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človeka,“ odpovedal im, 38 „pole je svet a dobré semeno sú synovia kráľovstva; kúkoľ sú synovia toho zlého 39 a nepriateľ, ktorý ich zasial, je diabol. Žatva je koniec veku⁵ a ženci sú anjeli. 40 Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci tohto veku. 41 Syn človeka pošle svojich anjelov, ktorí pozbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i všetkých, čo robia neprávosť, 42 a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubami. 43 Vtedy sa spravodliví rozžiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, aby počul, nech počuje!

44 Kráľovstvo Nebies je podobné pokladu ukrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl. Od radosti išiel, predal všetko, čo mal, a kúpil to pole.

45 Kráľovstvo Nebies je tiež podobné kupcovi hľadajúcemu krásne perly, 46 ktorý keď našiel jednu veľmi vzácnu perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju.

47 Kráľovstvo Nebies je tiež podobné veľkej vlečnej sieti, ktorá bola spustená do mora a zachytila všetky druhy rýb. 48 Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, posadili sa a pozbierali dobré do nádob, no zlé⁶ vyhodili von. 49 Tak to bude na konci tohto veku: vyjdú anjeli a oddelia zlých spomedzi spravodlivých 50 a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubami.“

51 „Pochopili ste to všetko?“ spýtal sa ich Ježiš. „Áno, Pane,“ odpovedali mu. 52 A on im povedal: „Preto každý znalec Písma, ktorý sa stal učeníkom kráľovstva Nebies, je podobný hospodárovi, ktorý vynáša zo svojho pokladu nové i staré veci.“

53 Keď Ježiš dokončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. 54 Prišiel do svojej domoviny a učil v ich synagóge tak, že boli ohúrení a hovorili: „Odkiaľ má tento takú múdrosť a mocné skutky⁷? 55 Nie je to tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozes, Šimon a Júda 56 a nie sú všetky jeho sestry s nami? Odkiaľ teda má toto všetko?“ 57 A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im však povedal: „Nikde nie je prorok bez úcty, iba vo svojej domovine a vo svojom dome.“ 58 A pre ich neveru neurobil tam mnoho mocných skutkov.

Prečo Pán hovoril v podobenstvách

Podobenstvo je úžasný spôsob, ako niekomu odovzdať dôležité duchovné pravdy a pritom nezabŕdať do zložitých teologicko-filozofických úvah. Obrazy alebo alegórie, ktoré sú v podobenstvách obsiahnuté, pomáhajú ľuďom pochopiť, ako veci fungujú, a to aj bez toho, aby im do detailu porozumeli. Mnohé duchovné pravdy dokážeme najlepšie prijať a aplikovať v našich životoch práve prostredníctvom podobenstiev. Táto didaktická funkcia podobenstiev je zrejme hlavným dôvodom, prečo ich používali rabíni a rovnako aj Pán Ježiš, ktorý však vyzdvihuje aj iný dôvod svojej reči v podobenstvách. Podobenstvá totiž rozdeľovali Kristových poslucháčov na dve základné kategórie: na tých, ktorým „bolo dané poznať tajomstvá kráľovstva Nebies“ (verš 12), a na tých, ktorým nebolo. Tí prví nemali problém porozumieť tomu, čo Pán kázal, ale druhá skupina bola v takom zlom duchovnom stave, že o jej členoch platil výrok proroka Izaiáša, ktorý hovoril o tučnom srdci, neschopnom duchovného porozumenia, o zatvorených očiach a ušiach neschopných počuť. Takýto stav bránil ľuďom v pokání a prijatí Božieho odpustenia a uzdravenia. Podobenstvá teda slúžili pre lepšie porozumenie duchovných právd pre tých, ktorým bolo dané, a zároveň dokázali spomedzi Ježišových poslucháčov oddeliť tých, ktorých srdcia neboli schopné prijať Božie slovo a robiť pokánie. Všimnime si však, že Pánovi veľmi záležalo na tom, aby jeho reči ľudia správne porozumeli. Niektoré dôležité podobenstvá svojim učeníkom podrobne vysvetlil. (Mt 13,18-23.37-43)

Podobenstvo o rozsievačovi a štyroch typoch pôdy

Podobenstvo o rozsievačovi je asi najznámejším Ježišovým podobenstvom. Hovorí o človeku, ktorý seje svoje zrno do štyroch typov pôdy, a o tom, čo sa s tým zrnom v danej pôde deje a akú prinesie úrodu. Význam tohto podobenstva v sebe skrýva jednu z najdôležitejších biblických právd: Božie slovo je semeno, ktoré v sebe ukrýva obrovský potenciál. V Božom slove je obsiahnuté všetko a všetko, čo existuje, z Božieho slova pochádza. Z prvej knihy Biblie, Genesis, vieme, že Boh stvoril svet svojím slovom. Mesiášova služba tu na zemi bola okrem jeho vykupiteľského diela hlavne službou kázania slova. Ježiš v tomto podobenstve prirovnáva človeka, ktorý hovorí Božie slovo, k rozsievačovi, ktorý seje obilie, a štyri typy pôdy, ktoré obyvatelia starovekého Izraela poznali zo svojej každodennej skúsenosti, reprezentujú štyri základné spôsoby, akými ľudia prijímajú kázané Božie slovo a reagujú naň.

V prvom prípade Ježiš opisuje obilné zrná, ktoré dopadli na neoranú zem vedľa cesty, ktorá bola ušliapaná a taká tvrdá, že na nej zrná zostali len tak ležať, čo malo za následok, že boli rýchlo pozobané vtáctvom. Tieto zrná nedokázali ani len vyklíčiť a nepriniesli vôbec žiadny úžitok. Ľudia, ktorým je kázané Božie slovo, ale ktorí ho nechápu, sú podobní takejto zemi vedľa cesty. Slovo je pre nich iba „nábožnými táraninami“, ktorými nemá cenu sa zaoberať a nevyvinú ani len maličké úsilie, aby sa zamysleli nad tým, čo im bolo hovorené. Takéto slovo sa veľmi ľahko stáva korisťou Zlého a jeho démonických síl, ktoré ho odstránia z myslí a sŕdc ľudí, ktorí ho síce počuli, ale nepochopili a neprijali. Tí zabudnú, čo im bolo hovorené, a Božie slovo v ich životoch nedonesie žiadnu úrodu. Preto, keď hovoríme ľuďom evanjelium a kážeme slovo, je potrebné ho hovoriť tak, aby ho ľahko pochopili a prijali do srdca. Každé kázanie by tiež malo byť spojené s modlitebnou podporou, ktorá zaženie všetky démonické sily, snažiace sa vybrať slovo zo srdca človeka. Tiež veriaci, ktorí počúvajú kázané Božie slovo od svojich pastorov a kazateľov, by sa ho mali snažiť pochopiť, vziať ho vážne a prijať ho do srdca, aby mohlo priniesť úrodu.

Druhou kategóriou ľudí počúvajúcich Božie slovo sú povrchní ľudia, ktorí sa radi nadchnú pre čokoľvek nové, na všetko s nadšením prikyvujú a so všetkým súhlasia. Sú to ľudia, u ktorých bolo zasiate na skalnaté miesta. Semeno Božieho slova v ich srdci nie je dostatočne hlboko a nezakorení v nich. Podľa Pána je viera takýchto ľudí „dočasná“ a keď nastane súženie alebo prenasledovanie, veľmi ľahko odpadnú. Aj v tomto prípade je dôležité, aby sme vzali kázané slovo vážne a zodpovedne ho prijali do hĺbky svojich sŕdc.

Keď nastane žatva, ženci najskôr vyberú kúkoľ,
ktorý spália, a pšenicu zhromaždia do hospodárovej stodoly.

Tretia časť osiva padla na taký kus poľa, kde rástlo tŕnie. Zrnám, ktoré boli zasiate na toto miesto, sa nepodarilo vyrásť a doniesť úrodu. Mladé rastlinky boli celkom udusené tŕním. Tŕnie v tomto podobenstve symbolizuje dve veci, ktoré dokážu zničiť Božie slovo v životoch ľudí a zabrániť mu priniesť ovocie. Sú to na jednej strane ustarostenosť tohoto veku a na druhej strane vábenie bohatstva. Každá epocha ľudských dejín, vrátane tej našej, bola spojená s existenčnými starosťami, ktoré ľudia v danom období prežívali. Tieto starosti majú tendenciu človeka príliš upriamiť na materiálne problémy a úsilie o ich vyriešenie. Človek sa ľahko dostane do takého duševného rozpoloženia, v ktorom nemá chuť zaoberať sa duchovnými vecami a otázka večnosti mu pripadá v porovnaní so súčasnými problémami strašne vzdialená. Ak človek v tomto boji s ustarostenosťou nezvíťazí a neodstráni toto tŕnie zo svojho srdca, trvalé starosti a trápenia vedia Božie slovo v srdci človeka spoľahlivo udusiť. Stále je potrebné zdôrazňovať, že viera v Pána Ježiša Krista znamená schopnosť uvaliť svoje trápenia a starosti naňho, a to nech sú akokoľvek ťažké a znepokojujúce. Je to jediný spôsob, ako ich dokážeme poraziť. (Mt 11,28-30; Fp 4,6-7)

Vábenie bohatstva sa tiež dokáže stať tŕním dusiacim slovo. Ide ako keby o opak ustarostenosti. Keď sa niekomu začne dariť v materiálnej oblasti a objaví sa pred ním vidina stále lepších a lepších ziskov, môže sa ľahko dostať do pasce. Jeho práca a zárobok sa preňho stanú natoľko dôležité, že mu zoberú všetok čas a energiu, priority sa v jeho živote preorganizujú, Božie kráľovstvo sa dostane niekam do úzadia jeho života a slovo, ktoré bolo preňho kedysi živé a inšpirujúce, sa pomaly udusí. Preto nesmieme ani starostiam, ani zvodu bohatstva dovoliť, aby nás pripravili o živú vieru, vychádzajúcu z Božieho slova pevne zakoreneného v srdci. Okrem dobrej sejby existuje tiež sejba tŕnia. Nedovoľme, aby naše srdcia zarástli tŕním.

Zrno, ktoré padlo do dobrej pôdy, donieslo úrodu. Dobrou pôdou je srdce človeka, ktorý Božie slovo chápe. V otázkach viery je veľmi dôležité porozumenie. Kresťanstvo nie je nasledovaním prázdnych bezobsažných fráz, ale uvedomelým nasledovaním biblického odkazu, ktorý vyvrcholil v učení Pána Ježiša Krista a v jeho vykupiteľskom diele. Je serióznym rozhodnutím vziať Božie slovo vážne a zariadiť si podľa neho svoj život. Ten, kto dovolí Božiemu slovu vyrásť vo svojom srdci, zakúsi hojnú úrodu, priamo úmernú stavu svojho srdca a sejbe, ktorá bola vykonaná. Božie slovo v sebe nesie obrovský potenciál, a preto sa ho oplatí v hojnej miere siať.

Podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou

Za podobenstvom o rozsievačovi nasleduje ďalšie podobenstvo z poľnohospodárskej oblasti, ktoré na príklade poľa, na ktorom spolu so pšenicou rastie aj burina menom kúkoľ, ukazuje iný dôležitý duchovný princíp. Obe sú výsledkom sejby; pšenicu nasial hospodár, no kúkoľ na jeho pole nasial nepriateľ. Skutočnosť, že medzi kvalitným obilím rastie aj neužitočná burina, je známa, ale hospodár s odstránením kúkoľa čaká až na deň žatvy. Robí to s ohľadom na pšenicu, lebo sa chce vyhnúť tomu, že by spolu s kúkoľom vytrhal aj nejaké steblá pšenice. Keď nastane žatva, ženci najskôr vyberú kúkoľ, ktorý spália, a pšenicu zhromaždia do hospodárovej stodoly.

Pán týmto podobenstvom vysvetľuje, prečo Boh na svete nechá žiť spravodlivých a hriešnikov spolu a nezasiahne. Dobrým semenom pšenice sú tí, ktorí počuli Božie slovo a obrátili sa ku Kristovi (tzn. cirkev), zlým semenom sú ľudia priamo zasiati diablom na to, aby škodili a skazili úrodu, tí, ktorí dovolili diablovej sejbe hriechu, aby ovládla ich životy. K Božiemu zásahu dôjde až v „deň žatvy“ počas eschatologických udalostí posledného súdu. Vtedy bude odhalené aj to, čo je doposiaľ skryté, tí, ktorí neurobili pokánie z hriechov, budú hodení do ohnivého jazera, a spravodliví budú zhromaždení v prítomnosti svojho nebeského Otca. Z Božieho kráľovstva tak budú odstránené všetky pohoršenia a všetci, čo robia neprávosť. (Mt 13,41)

Podobenstvo o horčičnom zrne

Toto podobenstvo je tretím v poradí, ktoré sa dotýka princípu sejby a žatvy. Opäť sa tu stretávame s človekom, ktorý seje na svojom poli. Tentokrát zasadí zrnko horčice. Horčičné semiačko je samo osebe veľmi malé, keď však vzíde, vyrastie z neho veľká rastlina, dosahuje dokonca takého vzrastu, že v jej konároch hniezdia vtáky. Božie kráľovstvo je práve takýmto semenom. Na prvý pohľad možno neslávne a nenápadné, no majúce v sebe taký potenciál, ktorý vie radikálne zmeniť životy ľudí. Preto, keď kážeme evanjelium, netreba sa báť o výsledok, slová, ktoré hovoríme, sú veľmi mocné, dokážu zmeniť ťažké situácie a priniesť ľuďom večný život.

Aby sa moc Božieho kráľovstva mohla naplno prejaviť, je potrebná viera.

Podobenstvo o kvase

Podobenstvo o kvase iným spôsobom opisuje rovnaký princíp ako podobenstvo o horčičnom zrne: vplyv Božieho kráľovstva je nesmierny. Tie tri saty múky, do ktorých žena zamiesila kvas, predstavujú veľmi veľké množstvo. Ide približne o 39 litrov múky. Aj takéto veľké množstvo cesta vie nakysnúť z malého množstva kvasu. Prítomnosť Božieho kráľovstva v spoločnosti vie silno ovplyvňovať a meniť svoje okolie. Stačí zopár zázrakov, zopár zmenených ľudských životov a od úst k ústam sa šíri zvesť o tom, že Boh je a aj v dnešnej dobe vie konať v ľudských životoch.

Podobenstvo o poklade ukrytom na poli

V tomto podobenstve je Božie kráľovstvo pokladom ukrytým na poli, ktorý človek našiel, a aby tento poklad získal, s radosťou kúpil celé pole. Božie kráľovstvo predstavuje nesmiernu hodnotu. Každý človek, ktorý sa s ním stretne a uvedomí si jeho hodnotu, je ochotný mnohé obetovať, aby ho získal. Skutočné obrátenie sa ku Kristovi nie je povrchná ani lacná záležitosť. Nasledovanie Ježiša si vyžaduje celého človeka, ktorý musí obrazne „predať všetko, čo má“, aby mohol získať Božie kráľovstvo.

Podobenstvo o kupcovi a krásnej perle

V príbehu o kupcovi a krásnej perle sa nám úlohy obracajú. Božie kráľovstvo (Boh) je reprezentované kupcom a spasenie človeka krásnou perlou, ktorú tento kupec hľadá. Keď ju nájde, predá všetko, čo má, a kúpi ju. Naše spasenie nebolo zadarmo, nebeského Otca stálo jeho jediného Syna. Silu Božej lásky k hriešnemu ľudstvu vidíme práve na veľkosti tejto obeti.

Podobenstvo o veľkej vlečnej sieti

Podobenstvo o veľkej vlečnej sieti ukazuje na podobný princíp ako podobenstvo o kúkoli. Božie kráľovstvo v tomto svete pôsobí ako veľká vlečná sieť, ktorá zachytí obrovské množstvo rýb a rôznych morských živočíchov. Rozdelenie úlovku na dobré a zlé ryby prebehne až po vytiahnutí siete z mora na konci veku. Oceán tu predstavuje ľudstvo, sieť je Božie kráľovstvo pôsobiace v spoločnosti. Triedenie úlovku na dobré a zlé (prehnité a skazené) ryby prebehne na Božom súde, kde budú anjeli oddeľovať zlých spomedzi spravodlivých. Kým nenastane čas vybrať sieť z mora, platí to, čo aj v podobenstve o kúkoli: v Božom kráľovstve tu a tam nájdeme aj ľudí, ktorí tam nepatria, nezostanú tam však naveky, ale Boh ich v pravý čas oddelí od spravodlivých. Spravodliví skončia v Božej sláve a tí, ktorí robia neprávosť, v ohnivom jazere.

Týchto sedem podobenstiev o Božom kráľovstve v sebe obsahuje niekoľko veľmi dôležitých faktov:

1. Božie kráľovstvo pôsobí na základe sejby semena Božieho slova.
2. Je nesmierne dôležité, aby človek Božiemu slovu porozumel, prijal ho hlboko do srdca a nedovolil starostiam ani vábeniu bohatstva toto semeno zahubiť.
3. Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, Božie kráľovstvo v sebe skrýva obrovský potenciál a má nesmierny vplyv.
4. Božie kráľovstvo predstavuje obrovskú hodnotu a získať ho niečo stojí.
5. Boh dal všetko, čo mal, aby nám mohol dať svoje kráľovstvo.
6. V Božom kráľovstve môžeme nájsť aj to, čo zasial nepriateľ.
7. Pán odstráni zlých spomedzi spravodlivých na konci vekov.

Na konci 13. kapitoly Matúša vidíme Pána, ako narazí na odpor a spochybňovanie zo strany svojich susedov z rodného mesta a na vlastnej koži zažije, že „nikde nie je prorok bez úcty, iba vo svojej domovine a vo svojom dome“. Na skutočnosti, že v Nazarete nemohol vykonať žiadny mocný skutok kvôli nevere svojich spoluobčanov, vidíme, že na to, aby sa moc Božieho kráľovstva mohla plne prejaviť, je potrebná viera.

Ak vám záleží na vzniku tohoto nového slovenského prekladu Písma,
prosíme, podporte ho svojimi modlitbami a finančnými darmi na špeciálnom účte Slovenskej tlačovej misie:
2921826148/1100