Boží království totiž není v řeči, ale v moci. (1. Korintským 4,20)
Nejčtenější
Témata

Preklad Biblie

27. kapitola

1 Keď už bolo rozhodnuté, že sa máme odplaviť do Itálie, vydali Pavla aj niektorých iných väzňov stotníkovi menom Július, z kohorty Jeho Veličenstva. 2 Nastúpili sme na loď z Adramyttia, ktorá sa mala plaviť popri pobreží Ázie a vyplávali sme. Bol s nami Macedónčan Aristarchos z Tesaloniky. 3 Na druhý deň sme pristáli v Sidone. Július zaobchádzal s Pavlom láskavo a dovolil mu ísť k priateľom a prijať ich starostlivosť. 4 Keď sme odtiaľ vyplávali, plavili sme sa v závetrí popri Cypre, lebo vietor fúkal proti nám. 5 Preplavili sme sa morom popri Cilícii a Pamfýlii a priplávali sme do Myry v Lýcii. 6 Tam našiel stotník alexandrijskú loď, ktorá sa plavila do Itálie, a nalodil nás na ňu. 7 Mnoho dní sme sa plavili pomaly a ledva sme sa dostali naproti Knidu. Pretože nám vietor bránil pokračovať daným smerom, plavili sme sa v závetrí Kréty popri Salmóne. 8 A keď sme sa s ťažkosťami preplavili popri nej, prišli sme na isté miesto zvané Dobré prístavy, blízko ktorého bolo mesto Lasaja.

9 Keďže uplynulo veľa času a plavba už bola nebezpečná, pretože sa už skončil aj Pôst, Pavol ich varoval: 10 Muži, vidím, že plavba bude spojená s nebezpečenstvom a veľkou stratou nielen pre náklad a loď, ale aj pre naše životy. 11 Stotník však dôveroval viac kormidelníkovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavol. 12 A keďže prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina z nich sa rozhodla odtiaľ vyplávať a skúsiť, či by sa mohli dostať do Fénixu, a tam prezimovať. Je to prístav na Kréte, otvorený na juhozápad a severozápad. 13 Keď začal viať južný vietor, domnievali sa, že uskutočnia svoj zámer, a tak vytiahli kotvy a plavili sa tesne popri Kréte. 14 Ale onedlho na ňu udrel búrlivý vietor zvaný Euroklydon. 15 Vietor sa zmocnil lode, a  mu nemohla čeliť. Nechali sme sa teda unášať. 16 Dostali sme sa do závetria istého ostrovčeka, zvaného Klauda, a ledva sme dokázali zabezpečiť záchranný čln. 17 Keď ho vytiahli na palubu, použili podporné laná, aby podpásali loď. A keďže sa báli, aby nenarazili na plytčinu Syrtis, spustili plachtu, a tak sa nechali unášať. 18 A keď nami veľmi zmietala búrka, začali na druhý deň vyhadzovať náklad 19 a na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali lodný výstroj. 20 A keď sa viac dní neukázalo ani slnko, ani hviezdy a stále na nás doliehala nemalá búrka, strácala sa všetka nádej na našu záchranu. 21 Keď dlho nič nejedli, postavil sa Pavol medzi nich a povedal: Muži, mali ste ma poslúchnuť a nevyplávať z Kréty. Boli by sme ušetrení tohto nebezpečenstva a straty. 22 No teraz vás vyzývam, aby ste boli dobrej mysle, lebo nikto z vás nepríde o život, iba loď bude zničená. 23 Lebo tejto noci sa vedľa mňa postavil anjel Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim, 24 a povedal: Neboj sa, Pavol! Ty sa musíš postaviť pred cisára, a hľa, Boh ti daroval všetkých tých, ktorí sa plavia s tebou. 25 Preto, muži, buďte dobrej mysle, lebo verím Bohu, že bude tak, ako mi bolo povedané. 26 Musíme však naraziť na nejaký ostrov.

27 Keď nastala štrnásta noc a my sme boli sem i tam zmietaní po Adriatickom mori, okolo polnoci sa námorníci domnievali, že sa k nim blíži akási zem. 28 Spustili olovnicu a namerali hĺbku dvadsať siah. Keď sa odplavili kúsok ďalej, opäť spustili olovnicu a namerali pätnásť siah. 29 Pretože sa báli, aby sme nenarazili na nejaké skalnaté miesta, spustili zo zad­nej časti lode štyri kotvy a priali si, aby bol deň. 30 Keď sa námorníci pokúšali utiecť z lode a spustili záchranný čln na more pod zámienkou, že spredu lode spustia kotvy, 31 Pavol povedal stotníkovi a vojakom: Ak títo nezostanú na lodi, ani vy nemôžete byť zachránení! 32 Vtedy vojaci poodtínali povrazy člna a nechali ho odplávať. 33 Kým začalo svitať, Pavol povzbudzoval všetkých, aby si zajedli a povedal: Dnes je to už štrnásty deň, čo vyčkávate hladní a nič nejete. 34 Preto vás prosím, aby ste si zajedli, lebo je to na vašu záchranu. Nikomu z vás sa totiž ani vlas z hlavy nestratí. 35 A keď to povedal, vzal chlieb, poďakoval Bohu pred všetkými, rozlomil ho a začal jesť. 36 Všetci boli opäť dobrej mysle a zajedli si aj oni. 37 Na lodi nás bolo celkom dvestoosemdesiatšesť osôb. 38 Keď sa najedli, odľahčili loď tak, že vyhádzali obilie do mora. 39 Keď nastal deň, nepoznali, čo je to za zem, ale všimli si akúsi zátoku, ktorá mala pláž, a dohodli sa, že ak to bude možné, naženú na ňu loď. 40 Poodsekávali teda kotvy a nechali ich v mori a zároveň uvoľnili aj laná kormidiel. Potom napli prednú plachtu po vetre a zamierili k pláži. 41 Narazili však na piesočný nános a uviazli s loďou. Predok lode sa zaboril a nemohol sa pohnúť, jej zadná časť sa však rozpadala pod náporom vĺn. 42 Vojaci sa rozhodli, že zabijú väzňov, aby niektorý neodplával a neutiekol. 43 Ale stotník, keďže chcel zachrániť Pavla, prekazil im ich úmysel a prikázal, aby tí, ktorí vedia plávať, vyskočili ako prví a vyšli na breh 44 a ostatní sa mali zachrániť buď na doskách, alebo na troskách lode. A tak sa stalo, že sa všetci bezpečne dostali na breh.

28. kapitola

1 Keď sa zachránili, zistili, že ostrov sa volá Malta. 2 Domorodci nám preukazovali mimoriadnu láskavosť, lebo rozložili oheň, a všetkých nás prijali, pretože začalo pršať a bolo chladno. 3 Keď Pavol nazbieral hŕbu raždia a priložil na oheň, zahryzla sa mu do ruky vretenica, ktorá unikala pred horúčavou. 4 A keď domorodci videli, ako mu to zviera visí z ruky, hovorili si medzi sebou: Tento človek je isto vrah, ktorému, hoci sa zachránil z mora, Spravodlivosť nedovolila žiť. 5 Ale on striasol zviera do ohňa a nestalo sa mu nič zlé. 6 Oni očakávali, že opuchne alebo že zrazu padne mŕtvy, no keď už čakali dlho a videli, že sa mu nič zlé nedeje, zmenili názor a hovorili, že je boh.

7 V okolí toho miesta mal pozemky najpoprednejší muž ostro­va menom Publius, ktorý nás prijal a tri dni priateľsky hostil. 8 Publiov otec práve ležal a trápila ho horúčka a úplavica. Pavol k nemu vošiel, pomodlil sa, položil naňho ruky a uzdravil ho. 9 Keď sa to stalo, prichádzali aj ostatní ľudia z ostrova, ktorí boli chorí, a boli uzdravovaní.10 Tí nás zahrnuli mnohými prejavmi úcty, a keď sme mali vyplávať, dali nám, čo sme potrebovali.

11 Po troch mesiacoch sme vyplávali na alexandrijskej lodi, ktorá prezimovala na ostrove a mala v znaku Blížencov. 12 Pristáli sme v Syrakúzach a zostali sme tam tri dni. 13 Odtiaľ sme sa plavili pozdĺž pobrežia a prišli sme do Regia. O deň neskôr začal viať južný vietor, a tak sme na druhý deň prišli do Puteol, 14 kde sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme zostali u nich sedem dní. Takto sme prišli do Ríma. 15 A tamojší bratia, keď sa o nás dopočuli, prišli nám naproti až po Apiovo fórum a k Trom krčmám. Keď ich Pavol uvidel, ďakoval Bohu a nadobudol odvahu!

16 Keď sme prišli do Ríma, stotník vydal väzňov veliteľovi posádky, ale Pavlovi bolo dovolené bývať v súkromí s vojakom, ktorý ho strážil.

17 A stalo sa, že po troch dňoch si Pavol zvolal popredných Židov, a keď sa zišli, hovoril im: Muži, bratia, hoci som neurobil nič proti nášmu ľudu ani proti zvykom otcov, vydali ma z Jeruzalema ako väzňa do rúk Rimanom, 18 ktorí, keď ma vypočuli, chceli ma prepustiť, pretože v mojom prípade nebol žiadny dôvod na trest smrti. 19 Ale keď sa Židia proti tomu postavili, bol som nútený odvolať sa k cisárovi, no nie preto, že by som mal nejakú žalobu na svoj národ. 20 Preto som vás teda pozval, aby som sa s vami stretol a porozprávali sme sa. Lebo pre nádej Izraela som spútaný touto reťazou. 21 Oni mu povedali: My sme o tebe z Judska nedostali ani listy, ani neprišiel niekto z bratov, ktorý by nám oznámil alebo hovoril o tebe niečo zlé. 22 Chceme si však vypočuť, ako zmýšľaš. Lebo o tejto sekte je nám známe, že sa proti nej všade hovorí.

23 A keď mu určili deň, prišli k nemu do bytu ešte vo väčšom počte a on im od rána až do večera svedčil o Božom kráľovstve, vysvetľoval to a presviedčal ich o Ježišovi z Mojžišovho zákona aj z Prorokov. 24 Niektorí sa dali presvedčiť tým, čo hovoril, iní však neverili. 25 Keďže však neboli jednomyseľní, začali sa rozchádzať vtedy, keď Pavol povedal jednu vec: Dobre hovoril Duch Svätý skrze proroka Izaiáša našim otcom, 26 keď povedal: Choď k tomuto ľudu a povedz: Budete počúvať a počúvať, ale nepochopíte a budete hľadieť a hľadieť, ale neuvidíte! 27 Lebo stučnelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zatvorili, aby očami nevideli a ušami nepočuli, srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich neuzdravil. 28 Nech vám je teda známe, že táto Božia záchrana je poslaná pohanom a oni budú počúvať. 29 Keď to povedal, Židia odišli a veľmi sa medzi sebou dohadovali.

30 A Pavol zostal celé dva roky v byte, ktorý si prenajal, prijímal všetkých, ktorí k nemu prichádzali, 31 kázal Božie kráľovstvo a učil o Pánovi Ježišovi Kristovi so všetkou smelosťou a bez prekážky.



Související články

Preklad Biblie|Logos 1 / 2010 | Redakce |Překlad Bible
Preklad Biblie|Logos 12 / 2009 | Redakce |Překlad Bible
Preklad Biblie|Logos 8 / 2009 | Redakce |Překlad Bible
Preklad Biblie|Logos 9 / 2009 | Redakce |Překlad Bible
Preklad Biblie|Logos 10 / 2009 | Redakce |Překlad Bible