Hospodin je můj pastýř, nebudu mít nedostatku. (Žalm 23,1)

Prežije rodina?

Je veľký tlak na inštitúciu rodiny, rozvodovosť je vysoká, polovica detí vyrastá v neúplnej rodine...

rodina.jpg

Nepovieme nič nové, keď konštatujeme, že je veľký tlak na inštitúciu rodiny, rozvodovosť je vysoká, polovica detí vyrastá v neúplnej rodine a tam, kde rodina ešte drží pokope, sú vzťahy medzi jednotlivými členmi napäté, vytráca sa súdržnosť a „teplo rodinného krbu“. Dokonca sa ozývajú hlasy, že rodina v klasickom chápaní t. j. manželia (muž a žena), ktorí sa vzájomne vydali jeden druhému a snažia sa v živote dosiahnuť ušľachtilé ciele, ako sú výchova a ochrana detí, zabezpečenie vzdelania, je prežitkom. Treba tu nahlas povedať, že nie je. Všetky životaschopné národy fungujú vďaka rodinám. Už Jeremiáš dal Židom inštrukcie, ako prežiť v cudzom nepriateľskom zriadení Babylonskej ríše. Božia rada znie: „Berte si ženy a ploďte synov a dcéry a berte i pre svojich synov ženy a svoje dcéry dávajte za mužov, aby rodili synov a dcéry, a množte sa tam, a nech vás neubúda!“ (Jer 29,6) Jedným z najväčších úspechov Kresťanských spoločenstiev je práve to, že sme pochopili nezastupiteľnú úlohu početnej, úspešnej rodiny. Vďaka Bohu, že vidíme, ako sa uzatvárajú manželstvá – mladí muži odmietajú „mama hotel“ a „tata banku“, ale hľadajú spôsob, ako sa osamostatniť a nájsť si vhodnú životnú partnerku, s ktorou by vedeli naplniť ciele v dnešnej náročnej dobe. Počet detí v týchto manželstvách isto presahuje celoštátny priemer. Z mnohých dôvodov je rastúca rodina, ktorá zachováva konzervatívne hodnoty a jej členovia sú k sebe viazaní putami lásky, milá v Božích očiach. Preto je jednou z dôležitých úloh cirkvi Ježiša Krista v dnešnej dobe dať inštitúcii rodiny znova miesto, ktoré jej náleží.

Výber manželského partnera

Táto otázka je pre mladého človeka jednou z najdôležitejších. Na túto tému sa usporiadavajú semináre a píšu sa knihy, ktoré nie vždy dávajú dobré odpovede. Prvou chybou je, že ľudia do manželstva vstúpiť nechcú. Odvolávajú sa na apoštola Pavla, hovoria, že chcú naplno slúžiť Bohu a rodina by pre nich bola príťažou. Väčšinou sa za týmito prehláseniami skrývajú obavy zo zodpovednosti, v rôznom pomere zmiešané s lenivosťou. Ak je niekto skutočne povolaný ako apoštol Pavel, aby slúžil iba Bohu, v tom prípade okolo takého človeka musí byť vidno mimoriadne sa rozvíjajúcu Božiu prácu, keďže jej venuje energiu, ktorú bežný človek venuje výchove detí, budovaniu rodiny, zaisťovaniu finančných prostriedkov, či stavaniu domu.

Druhým vážnym nebezpečenstvom pri hľadaní manželského partnera sú neprimerané očakávania a nároky. Niektoré vyučovania hovoria o tom, že niekde na svete je ten jeden jediný, úplne ideálny partner a zobrať si niekoho iného ako alternatívu by bola úplná tragédia. Biblia to však nehovorí. Dáva iba niekoľko obmedzení, koho si vziať nie je možné. Vylúčení sú tí, ktorí už sú v manželstve, a Pavol radí, aby znovuzrodení kresťania nevstupovali do manželstva s neveriacimi. Biblia ďalej nedáva obmedzenia, ktoré sa týkajú veku, vzhľadu, vzdelania alebo rasy. K pohlaviu manželského partnera dodáme snáď len to, že musí byť iné, lebo ak tomu tak nie je, pri všetkej snahe nedôjde k splodeniu detí. Spektrum výberu sa nám teda zúžilo, no ešte stále zostáva veľa možností. Niekoľko rád pre dobrý výber: Ako sme už spomenuli, manželstvo je prostriedok k naplneniu životných cieľov, ktoré by človek nikdy sám nemohol uskutočniť – a práve tu je ten dôležitý bod. Treba nájsť človeka, ktorý má rovnaké alebo podobné ciele. Niekto možno chce byť vynikajúcim vedcom, hudobníkom, niekto zasa Božím služobníkom, niekto si vie predstaviť život iba v rodinnom dome, atď. Druhým kritériom je, či má dotyčná osoba v sebe naozaj zabudované konzervatívne hodnoty, či má zodpovedajúce kvality charakteru. Vidno to na správaní, reči, pri riešení stresových situácií, atď. Ďalšou dobrou pomôckou je pozrieť sa na to, z akej rodiny pochádza človek, s ktorým chceme stráviť celý život – ako bol vychovávaný, aké vplyvy ho formovali. Často počuť argument: „Veď si neberiem jeho/jej rodinu, ale jeho/ju.” Nie je to pravda. Hodnoty, priority života, spôsob akým bude riešiť veci, sa človek naučil doma a podľa toho bude konať aj v budúcnosti.

Najdôležitejším vodítkom pre výber partnera je pokoj. Rómeo a Júlia môžu pokojne zostať na divadelných doskách. Ak je výber dobrý, vtedy sú pokojní nielen potenciálni manželia, ale Boh upokojí aj všetkých zainteresovaných rodinných príslušníkov.

Medzi otázky, ktoré v súvislosti s výberom partnera zaznievajú, patrí aj nasledovná otázka: Môže byť aktívne aj dievča, alebo je aktivita výhradne na strane mužov? Je dobré, keď sú muži aktívni, ale ani žena by nemala byť uzavretá a pôsobiť ako nedobytná veža, chránená vodnou priekopou. Napríklad Rút aktívna bola. Je dobré, keď je dievča milé, pekne upravené a komunikatívne. Ďalšia otázka sa týka zamilovanosti a fyzickej príťažlivosti. Musí byť aj určitá fyzická príťažlivosť, veď nemôžeme chcieť, aby si niekto vzal človeka, ku ktorému cíti antipatiu. Manželstvo sa však na fyzickej kráse stavať nedá. Naopak, ak sú silné emócie jediným faktorom, ktorý buduje vzťah, môže to skončiť zle. Amnonova veľká lásky, z ktorej bol až chorý, sa veľmi rýchlo zmenila v nenávisť.

Chodenie

Aj na túto tému už odznelo nespočetné množstvo vyučovaní. Rady, ako budovať vzťah, zvyčajne nezohľadňujú momentálnu realitu, v ktorej sa nachádzame. Musíme rozlišovať medzi situáciou ideálnou a aktuálnou. Tá ideálna vychádza z toho, že začínajú budovať vzťah dvaja mladí ľudia, ktorí boli vyučovaní kresťanskej morálke, ich rodiny slúžia Bohu a  nikdy nemali žiadne skúsenosti so sexom. Žiaľ, takáto situácia je zatiaľ ešte stále výnimočná. Preto aj slovo „chodenie“, ktoré som použil, sa niektorým môže zdať nevhodné, svetské. Popritom každý normálny človek vie, že toto slovo sa vzťahuje na obdobie, kedy sa dvaja ľudia spoznávajú pred tým, ako uzavrú manželstvo.

Prvá vec, na ktorej sa všetci poctiví vykladači Biblie musia zhodnúť je, že z tohto obdobia spoznávania sa musí vylúčiť sex a také správanie, ktoré k nemu povzbudzuje. Už aj z toho hľadiska, že sme svetlom pre okolitý svet, nie je správne, keď napríklad muž zostáva do rána v byte so slobodnou ženou, nakoľko nikto zo susedov (nakoniec ani z veriacich) nebude veriť, že trávili celú noc modlitbou a čítaním Božieho slova. Pri chodení je treba veľa komunikovať, spoznávať, ako sa partner správa v rôznych životných situáciách, akú má výchovu, návyky a podobne. Doba pred a po uzavretí sobáša, okrem iného, je rozdielna v tom, že ešte nefungujú princípy, ktoré sú určené pre budovanie rodiny, ako sú podriadenosť ženy a vodcovská úloha muža. Spoznávanie nesmie trvať príliš dlho, lebo sa vytratí dynamika a je vysoko pravdepodobné, že sa vzťah rozpadne. To treba mať na mysli hlavne v tých prípadoch, keď nadväzujú vzťah ľudia, ktorí majú pred sebou viacročné štúdium. Podľa môjho názoru dostatočná doba je okolo jedného roka. Ak ide o mladých ľudí, môžeme túto hranicu posunúť na dva roky. Dlhšia doba je nebezpečná, lebo vzťah začína byť „o ničom“ a rozpadá sa. Naopak, ak ide o zrelých ľudí, zvlášť ak sa poznajú z cirkvi, môže byť manželstvo uzavreté v priebehu niekoľkých mesiacov.

K tejto téme je dôležité poznamenať ešte jedno. Ide o vážny krok, preto nie je možné, aby niekto do takýchto vzťahov vstupoval ľahkovážne a potom z nich zase vystupoval. Ak sa vzťah rozpadne, vždy to so sebou nesie následky – či už v oblasti emócií, alebo v oblasti medziľudských vzťahov.

Sobáš

Ak sme vyššie spomenuli, že je rozdiel medzi ideálnou a aktuálnou situáciou, v plnej miere to platí pre uzavretie sobáša. Bolo by krásne, keby nielen ženích a nevesta, ale aj všetci účastníci sobášneho obradu a hostiny boli znovuzrodenými kresťanmi. Vtedy by bola hlavným tónom celého dňa oslava Boha a znelo by iba žehnanie, modlitby a kresťanské chválospevy. Realita je však úplne iná. Zídu sa rodinní príslušníci, ktorí majú jasný obraz o tom, ako má sobáš prebiehať (t. j. „jedzme, pime, veseľme sa“). Nezabúdajme, že ak počuli o tom, že boli pozvaní na sobáš ľudí, u ktorých došlo k obráteniu, majú určité predsudky. Celý sobáš by mal prebehnúť tak, aby bolo čo najmenej pohoršenia. Nemôžeme zneužiť túto udalosť k násilnej evanjelizácii. Nemôžeme však ani dopustiť, aby zábava prekročila medze slušnosti. Nech každému zostane na tento deň pekná spomienka.

Podľa Biblie je manželstvo zmluva, ktorá je spečatená sľubom pred svedkami. Manželstvo platí už od raja, a preto zdôrazňujeme, že nejde o náboženskú inštitúciu, ale občiansku. Manželstvo je platné, či už bolo uzavreté v kostole alebo na mestskom úrade. Potvrdzuje to napríklad príbeh o Samaritánke, keď Ježiš uznal päť manželstiev tejto ženy. Tieto manželstvá boli platné, aj keď neboli uzavreté v chráme, keďže Samaritáni mali vlastné náboženstvo. Rovnako tak sú platné aj všetky manželstvá uzavreté mimo kostola a spochybňovať tento fakt znamená nie budovanie, ale posilňovanie rozpadu.

Budovanie manželského vzťahu

Málokto si uvedomuje, že dôvod, prečo sa manželstvá a rodinný život vôbec ľahko dostanú do krízy je, že nestoja na biblických základoch. Podľa Biblie je hlavou rodiny muž: „Ženy, podriaďujte sa vlastným mužom ako Pánovi; lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi, a On je Spasiteľom tela. Ale ako sa cirkev podriaďuje Kristovi, tak aj ženy vlastným mužom vo všetkom.“ (Ef 5,22-24) Muž má rodinu láskyplne viesť, chrániť ju, snažiť sa o jej materiálne zabezpečenie, má byť dobrým príkladom pre deti a preukazovať žene náklonnosť, aby bola šťastná. V praxi to tak však nie je. Samozrejme, nikto otvorene nepovie, že chod rodiny riadi žena, stále sa verbálne deklaruje, že hlavou je muž, ale v celej našej spoločnosti je badať, že ženy sú v oblasti rodiny silnejšie. Z dlhodobého hľadiska si žena nakoniec vydobyje svoje miesto pod slnkom. Ako príklad môžeme uviesť Šalamúna. Boli to práve ženy, ktoré ho ku koncu života unavili natoľko, že sa im podvolil a začal uctievať cudzích bohov. Všade na svete je symbol matky s dieťaťom a nutne nám vyvstane otázka, kde sa stratil otec. Preto je dobré, aby okamžite po vstupe do manželstva si muž začal plniť svoje povinnosti a budoval rodinu na správnych základoch. Sú tri oblasti, kde sa vzťah buduje. Prvou oblasťou je spoločná pobožnosť, druhou je obecenstvo pri rodinnom stole – pri jedle a treťou je manželská posteľ. Ak tieto tri oblasti začnú byť zanedbávané, na obzore sú problémy a rodina nebude stáť na biblických základoch. Ak však manželstvo ešte pred narodením dieťaťa bude fungovať vo vyššie uvedených oblastiach, má dobrý základ pre budúcnosť.

Keď príde dieťa (vlastne už v priebehu tehotenstva), žena veľmi zosilnie. Treba dať veľký pozor, aby muž nedostal pocit, že je v rodine dobrý iba na to, aby zarábal peniaze. Spojenie žena, dieťa a svokra býva také silné, že muž sa začne dobre cítiť na futbale alebo v reštauračnom zariadení medzi priateľmi s podobným boľavým osudom. Muž sa pri narodení a výchove dieťaťa nesmie stratiť – naopak. Väčšina z nás, keď rozmýšľa o svojom detstve, si uvedomí, že sme boli vychovávaní ženami. Mama, stará mama, tety, „súdružky“ v škôlke a v škole. Čas trávený s otcom, starým otcom, strýkom, trénerom, aj keď ho bolo menej ako so ženami, formoval naše osobnosti. Manželstvo teda treba budovať ešte pred narodením detí, potom ho ďalej udržovať a byť jednotní vo výchove a ak sa to podarí, znamená to veľké požehnanie. Nezabúdajme, že deti „vyletia z hniezda“, ale manželský partner zostáva ešte dlhé roky po celý zvyšok života.

Generačné požehnanie

Veľkou úlohou je odovzdať biblické hodnoty ďalším generáciám. Deti, ktoré sa narodia veriacim rodičom, môžu buď nadviazať na požehnanie a postúpiť v požehnaní ešte ďalej, alebo všetko stratiť. Niektorí rodičia vychádzajú z mylného predpokladu, že keď ich Boh našiel vo svete, vie osloviť aj ich deti. Iste, Boh môže všetko, ale očakáva, že sa deti naučia pobožnosti od svojich rodičov. S ďalšou generáciou Boh nejedná tak ako s tou prvou (prielomovou), podobne ako Boh nejednal s Izákom rovnako ako s Abrahámom. Preto je taký dôležitý príbeh Izákových detí Jákoba a Ezaua – Jákob nadviazal na požehnanie, Ezau všetko stratil. Keď Izákova žena Rebeka videla, že Ezau priviedol domov dve pohanky z toho najhoršieho prostredia (kananejky), dostala depresiu, lebo videla už dopredu, že všetko, čo Boh začal budovať v ich rodine, je stratené. Nech Boh chráni všetkých veriacich rodičov, aby nikto nevidel, ako deti odchádzajú do sveta a prepadajú alkoholu, drogám, dávajúc sa dokopy s partnermi, ktorých našli na diskotéke alebo na žúre, či drogovej párty.

Nech deti vidia dobrý príklad rodičov, ktorí slúžia Pánovi, nech je v rodine prítomná modlitba, čítanie Božieho slova a vôbec duchovný život. Účasť v cirkvi je samozrejmosťou. Niektorí kresťania si neuvedomujú vplyv cirkvi na ich deti.

Končím prianím a modlitbou, aby nám Boh dal milosť pri budovaní rodín, nech Boh vypočuje všetkých mužov a ženy, ktorí hľadajú manželského partnera, alebo čakajú na vytúžené dieťa. Nech vidíme deti a deti našich detí, ako slúžia Pánovi a to ešte lepšie ako my.



Související články

Rodina Taxovcov v našich zboroch|Logos 7 / 2011 | Alena Filipková|Ze života církve
Najvýznamnejšie trendy desaťročia|Logos 1 / 2010 | Redakce |Skutečný příběh
Duchovné upratovanie|Logos 2 / 2012 | Kimberly Daniels|Vyučování
Žilinský karneval|Logos 3 / 2009 | Martina Jedličková|Ze života církve
Postrehy zo života ortodoxných Židov|Logos 8 / 2010 | Jaroslava Marcienková |Aktuálně