A to svědectví je toto: Bůh nám dal věčný život a ten život je v jeho Synu. (1. Jan 5,11)

Sila Božích sľubov

logos-04-2015-sluby.jpgJeho božská moc nám darovala všetko potrebné pre život a nábožnosť, keď sme poznali toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a konajúcou mocou. Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste prostredníctvom nich mali účasť na Božej prirodzenosti a unikli záhube, ktorú vo svete spôsobuje žiadostivosť. (2Pt 1,3-4, SEP)

Keď rozmýšľame nad tým, čo je podstatou kresťanskej, resp. biblickej viery, nevyhnutne dôjdeme k zisteniu, že ide o vieru v Božie sľuby. V tejto súvislosti sa v biblických prekladoch objavujú pojmy ako zasľúbenia, prísľuby, no podstatou tohto fenoménu je celkom obyčajné „civilné“ slovo sľub. Áno, Boh je Bohom sľubov, a na rozdiel od ľudí, On svoje sľuby stále naplní a nikdy ich nevezme späť.

Dejiny spásy sú dejinami Božích sľubov. Podstatou pádu prvých ľudí do hriechu bolo narušenie ich dôvery voči Stvoriteľovi, ktorého pred nimi Pokušiteľ obvinil, že im chce brániť v poznaní a zabrániť tomu, aby boli ako Boh (Gn 3,4-5). Pretože ľudia stratili dôveru voči Bohu, prestali poslúchať jeho slová, zhrešili, a zapríčinili tak utrpenie všetkých svojich potomkov a ich oddelenie od Boha. Ako dôsledok ich pádu prišli na ľudí odsudzujúce výroky. Ich súčasťou je veľmi prekvapivo aj prvý biblický prísľub Mesiáša, ktorý teológovia zvyčajne označujú ako protoevanjelium. Boh hovorí hadovi Pokušiteľovi: „A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu.“ (Gn 3,15; ROH) Raz sa teda narodí potomok ženy, ktorý za cenu vlastného utrpenia definitívne porazí diab­la. Celá Stará zmluva je plná mnohých ďalších biblických predpovedí a prísľubov o Mesiášovi, ktoré sa naplnili príchodom Božieho Syna na svet v osobe Ježiša Nazaretského.

Keď sa dôkladne pozrieme na život „praotca viery“ Abraháma, zistíme, že jeho život bol celý položený na dôvere v Božie sľuby. Abrahám, vtedy sa ešte volal Abram, vyrastal v pohanskom prostredí v Chaldejskom Úre. Jedného dňa sa stala udalosť, ktorá celkom zmenila jeho život. Boh sa mu prihovoril a kázal mu, aby opustil svoj domov, svoje príbuzenstvo a vybral sa na cestu do krajiny, ktorú mu ešte len ukáže. V dejinách sa teda objavil pojem „zasľúbená zem“. Abrahámova viera sa prejavila v tom, že uveril hlasu neviditeľného Boha Stvoriteľa a s dôverou sa vybral na cestu do neznáma (Gn ١٢). Abrahám je podľa Písma prvým človekom, ktorý bol ospravedlnený z viery, keď „uveril Bohu a bolo mu to počítané za spravodlivosť“ (Gn ١٥,٦; Ga 3,6; R 4,3). Predmetom Abrahámovej viery nie je iba nejaký konkrétny výrok, ale samotná osoba, ktorá výrok vyslovila: Boh. Abrahámovská viera znamená absolútnu dôveru voči Bohu, ktorý k nám hovorí. Biblia je bez akejkoľvek pochybnosti kniha plná nesmiernej múdrosti, my jej však neveríme iba kvôli jej úžasnému obsahu, ale predovšetkým kvôli dobrému a milujúcemu Bohu Otcovi, ktorý za ňou stojí. Hodnota sľubu nie je v jeho obsahu, ale v osobe, ktorá ho vysloví. Niekto nám môže sľubovať aj modré z neba, ale my vieme, že jeho slová nemajú žiadnu váhu. Na Božích výrokoch však stojí celý svet; veď ich prostredníctvom začal existovať! Nebo aj zem sa pominú, ale Božie výroky sa nikdy nepominú! (Mt 24,35)

Mnohí ľudia dnes otvorene hovoria o tom, že „veria v Boha“, no abrahámovská viera nie je presvedčením o existencii Boha, ale vierou (dôverou) Bohu. Je spoľahnutím sa na Božie výroky s vedomím, že Boh neklame a všetko, čo nám sľúbil, sa naplní. Veriť Bohu teda znamená viac ako veriť v Boha.

Abrahámovou najväčšou výzvou bola jeho bezdetnosť. Boh mu sľúbil početné potomstvo, no Abrahám bol vo svojom pokročilom veku 100 rokov stále bezdetný a z prirodzeného hľadiska sa už nedalo očakávať, že jeho 90-ročná manželka Sára mu porodí prisľúbeného syna. Apoštol Pavol nám opisuje a vysvetľuje, ako túto situáciu Abrahám zvládal: „... ktorý tam, kde nebolo nádeje, uveril v nádeji, aby bol otcom mnohých národov podľa povedaného: Tak bude tvoje semä; a neoslabnúc vo viere nehľadel na svoje už umŕtvené telo majúc okolo sto rokov ani na umŕtvenie života Sáry a nepochyboval o zasľúbení Božom v nevere, ale bol posilnený vo viere dajúc slávu Bohu a súc cele istý toho, že to, čo zasľúbil, je mocný aj učiniť, preto mu to aj bolo počítané za spravodlivosť.“ (Rim 4,18-21; ROH) Vidíme tu, že napriek zložitej situácii a nepriaznivým okolnostiam Abrahám nepochybuje o Božom sľube, ba čo viac, vzdáva Bohu chválu, a tým je posilnený vo svojej viere. Na jeho príbehu vidíme, ako veľmi naša viera súvisí s naším vzťahom s Bohom. V spoločenstve s Bohom, ktoré pravidelne pestujeme, sa naše srdcia stretávajú s Jeho dobrotou a to posilňuje našu schopnosť veriť Mu v každej situácii.

Ako novozmluvní veriaci v Krista sme v podobnej situácii ako Abrahám. Naše spasenie nie je založené na dodržiavaní prikázaní Mojžišovho zákona, ale na Božom sľube, že ho získame, ak uveríme v Krista a vyznáme Ho ako svojho Pána (Rim 10,9-10). S Kristovým vykupiteľským dielom je spojených veľa prísľubov, týkajúcich sa nášho uzdravenia, vyslobodenia od zlého a naplnenia všetkých našich potrieb. Aj čo sa týka mnohých Božích sľubov, ktoré čítame v Starej zmluve a o ktorých by sme sa mohli po práve domnievať, že boli pôvodne určené iba pre izraelský národ, platí, že: Totiž Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme vám hlásali my – ja, Silván a Timotej – nebol „áno“ aj „nie“, ale v ňom sa uskutočnilo „áno“. Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľkokoľvek ich je, v ňom sú „áno“; a preto prostredníctvom neho znie aj „amen“, Bohu na slávu skrze nás.“ (2Kor 1,19-20; SEP) Vidíme teda, že v Kristovi bolo povedané jednoznačné „áno“ všetkým Božím sľubom a naplno sa prejavila Božia láska a milosrdenstvo vo vzťahu k hriešnikom, ktorí by na mnohé zasľúbenia Starej zmluvy, podmienené prísnym zachovávaním Zákona, jednoducho nemali nárok.

Božie sľuby ľuďom sú základom, na ktorom stojí naša viera. Ich prostredníctvom sme mohli prijať novú prirodzenosť v znovuzrodenie skrze pôsobenie Božieho Slova a Ducha Svätého tak, ako o tom píše apoštol Peter, ktorého sme citovali na začiatku tohto zamyslenia. Božie sľuby sú skutočne základom. Spájajú nás s večnosťou a neporušiteľnosťou a zároveň nás vedú k tomu, že môžeme zažívať Božie zaopatrenie a pomoc v našom každodennom praktickom živote. V Božích sľuboch je ukrytá nadprirodzená sila. Práve v takých situá­ciách, ktoré sa nám javia ako prirodzene neriešiteľné a kde si silno uvedomujeme svoju slabosť, nás moc Božích prísľubov podopiera a nesie smerom k riešeniam, ktoré pre nás Pán pripravil.

Ľudia, ktorí majú živý vzťah s Bohom, hľadajú Jeho prítomnosť a veria Jeho slovám, majú možnosť prežiť dobrý život. Podľa slov apoštola Petra o nich platí, že unikli záhube, ktorá je prítomná v žiadostivosti tohto sveta. Žiadostivosti často márnej a nenaplnenej, ktorá sa opiera iba o hriešnu prirodzenosť človeka, nestojí na Božích sľuboch a často vedie k sklamaniu a nenaplneným očakávaniam, lebo jej podstatou je porušiteľnosť hriešneho ľudstva. Vďaka Bohu, že s jeho sľubmi je tomu ináč. Vskutku sú „vzácne a veľmi veľké“! Preto sa spoliehajme na Božie sľuby a usilujme sa o dôverné spoločenstvo s Ním. Vtedy budeme v konkrétnych situáciách zažívať, ako veľmi je pravdivý výrok, že Boh je verný.

Použité preklady Biblie:
SEP – Slovenský ekumenický preklad
ROH – Preklad prof. Roháčka



Související články

Moc a sila|Logos 5 / 2008 | Jaroslav Kříž |Téma
Sila hriechu|Logos 9 / 2008 | Gabriel Minárik |Vyučování
Jednota|Logos 9 / 2017 | Jaroslav Kříž |Téma
Februárové turné Dr. Petra Gammonsa v Čechách a na Slovensku|Logos 3 / 2012 | Redakce |Ze života církve
Misijná skupina Praha|Logos 12 / 2007 | Martin Mazúch |Představujeme