Sila hriechu

Už prvotná cirkev Ježiša Krista Nazaretského viedla boj za čisté a pravdivé biblické učenie. Podobne aj dnešná cirkev zápasí o čistotu Slova, lebo ojedinele vystupujú aj jednotlivci s malým dôrazom na Bibliu, ktorí majú zbor, ale nie sú napojení na služobný dar v cirkvi. V tomto článku sa chcem dotknúť niekoľkých falošných vyučovaní: na sekularizáciu - zosvetšťovanie cirkvi; znovuzrodený kresťan už nie je pod kliatbou, nemôže byť chorý, nemôže mať démonov; zľahčovanie vážnosti hriechu a jeho dôsledku.

Veľmi závažnou vecou je každé vyučovanie pastora zboru a jeho spôsob života. Jeho vyučovanie ovplyvňuje jednotlivých členov zboru, aj ich spôsob života. Biblia hovorí, že čo Otec činí, to podobne činí aj Syn (Jn 5:19). Člen zboru prirodzene napodobňuje a robí to, čo robí jeho autorita - pastor, vedúci. Ak sa stane, že z príslušného člena zboru bude vedúci skupinky alebo zboru, celkom pochopiteľne bude vyučovať to, čo sa naučil od svojej autority a bude sa snažiť žiť tak, ako žil on, viesť zbor tým istým spôsobom, ako ho viedol on. Smrť vedúceho zbor nezmení.

Ak napríklad autorita vyhlasuje, že pri znovuzrodení odišli všetky kliatby a choroby, tak členovia to s radosťou prijali. Samozrejme, na začiatok im „nadštandardné“ vyučovanie vyhovuje, že kresťan nemôže mať kliatby, choroby ani démonov, ale časom zistia, že to nie je pravda. Avšak, ak sú pod psychickým útlakom, alebo pod vplyvom ducha Jezábel, nemôžu - nevedia sa vzoprieť. Jedným zo zjavných znakov takého zboru je mnohonásobne vyššia rozvodovosť členov zboru ako v iných zboroch. Dá sa to tiež vidieť z trvalého chovania sa pastora k jeho manželke bez lásky. Niektorí radia: utekaj z takého zboru. Ja pridávam: rýchlo!

Nebiblické vyučovanie o slobode kresťanov od kliatob môže mať negatívne následky pre členov zboru, ktorí v takom prípade bývajú zaslepení a zatvrdilí. Taký zbor je ovládaný strachom. Člen zboru sa bojí povedať vedúcemu to, čo vidí, čo je nebiblické v kázaní a konaní. Ak člen opakuje svoju snahu o biblickú nápravu, dostáva sa do nemilosti a na okraj zboru. Takéto vyučovanie bolo prinesené na Slovensko na videokazetách. Toto môže ohroziť i niektorý zbor na Slovensku, ktorý je odtrhnutý od tela Kristovho. Vďaka Bohu, že tieto veci sú veľmi ojedinelé a pastori majú vnútorné pomazanie k rozpoznaniu falošného, nebiblického učenia. Preto sa pozrime do Biblie, ona nám ukáže pravdu.

Tvrdenie, že pri znovuzrodení je príslušný jednotlivec uzdravený a zbavený kliatby, alebo tvrdenie, že kresťan nemôže mať démona ani chorobu, je smiešne. Tvrdenie, že kto je chorý, nie je kresťan, je absurdné. Vo svojom okolí vidíme, že to nie je pravda. Je neuveriteľné, že sa nájdu takí, ktorí tomu veria, a pritom vidia choroby svojho obľúbenca, ktorý to vyučuje. Minulosť nám ukazuje, že aj tí najväčší Boží služobníci boli chorí. Zovšeobecnením skúsenosti, keď sú ľudia pri znovuzrodení skutočne uzdravení a zbavení démonov, nemôžeme tvrdiť, že je to pravidlo. Aby nedošlo k nedorozumeniu, v Biblii vidíme aj dobrých kresťanov, Pavlových spolupracovníkov, ktorí boli chorí (Timotej, Trofim, Epafrodit). A naviac, veľa kresťanov zápasí so svojimi chorobami, často veľmi úspešne aj v dnes. Apoštol Jakub akoby dodával: „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť,“ (Jak 4:6) a kresťanom radí: „Je niekto chorý medzi vami? Nech si zavolá starších zboru a nech sa modlia nad ním, keď ho v Pánovom mene pomazali olejom. A modlitba z viery zachráni chorého a Pán ho pozdvihne. A ak sa dopustil hriechov, odpustí sa mu. Preto vyznávajte si navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili. Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého.“ (Jak 5:14-16)

Tvrdiť, že kresťan nemôže byť pod kliatbou, je neznalosť Písma alebo zaslepenosť. Sväté písmo v 5. knihe Mojžišovej, v 28. kapitole, vo veršoch 16 až 68, jasne a podrobne popisuje, čo je kliatba. Choroba je uvedená vo veršoch 21, 22, 27, 59. Nová zmluva uvádza znovuzrodených kresťanov a aj služobníkov, ktorí boli chorí:

• „Nepi už viac vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby požívaj trochu vína.“ (1Tim 5:23)
• „... Trofima som však nechal chorého v Miléte.“ (2Tim 4:20)
• „Preto je medzi vami mnoho slabých a nemocných, a mnohí odumierajú.“ (1Kor 11:30)
• „Je niekto chorý medzi vami? Nech si zavolá starších zboru a nech sa modlia nad ním, keď ho v Pánovom mene pomazali olejom. A modlitba z viery zachráni chorého a Pán ho pozdvihne. A ak sa dopustil hriechov, odpustí sa mu.“ (Jak 5:14-15)
• „Uznali sme však za potrebné poslať k vám Epafrodita, svojho brata, spolupracovníka a spolubojovníka, ktorého ste poslali, aby mi poslúžil v núdzi; lebo už túžil po vás všetkých a trápil sa, keďže ste sa dopočuli, že bol chorý.“ (Fil 2:25-26)

Pozrime, čo hovorí Nová zmluva o kresťanoch v súvislosti s démonmi:

• „On sa však obrátil a riekol Petrovi: Choď za mňa, satan, na pohoršenie si mi, pretože nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské.“ (Mt 16:23)
• „Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral; vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že takéto isté utrpenia sú údelom vášho bratstva po celom svete!“ (1Pt 5:8-9)
• „Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi - a utečie od vás.“ (Jak 4:7)

Apoštol Pavol píše kresťanom:

• „Nedávajte miesto diablovi.“ (Ef 4:27)
• „Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval.“ (2Kor 12:7)

Démon, zlomyseľný duch nemôže obsadiť kresťana, lebo v jeho duchu je ten silnejší - Svätý Duch, ale môže útočiť na myseľ, city, vôľu, telo. Môže vystreľovať svoje ohnivé šípy (Ef 6:16), vnucuje myšlienky (Jn 13,2), môže vstúpiť (Jn 13,27, Mk 9,25).

Vedúci a hriech

Pre mladých nevyučených kresťanov je tragickou vecou, ak nerozumejú tomu, že Boh neberie dary ani povolania, ktoré On dal. „Lebo Boh neľutuje dary milosti a povolanie.“ (Rim 11:29) Boh nie je chudobný, aby musel vziať späť to, čo dal. Neberie späť pomazanie a povolanie z pastora, hoci by bol aj v hlbokých hriechoch. Keď Všemohúci vyhodil Satana z neba, ponechal mu silu, ktorú mu dal. Čo Boh povedal, to platí, neodvoláva. Toto sa môže stať pascou pre samotnú obdarovanú osobu, ako aj pre mnohých členov zboru. Na svojej autorite vidí pomazanie a domnieva sa, že má oprávnenie byť v službe a pôjde do neba. Dokonca, ak ešte aj vyhlasuje, že vedie modlitebný, pôstny a svätý život. To, že je na ňom viditeľné pomazanie, nie je dôkazom jeho spravodlivosti. Ježiš pre hriešnych služobníkov hovorí: „Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!“ (Mt 7:22-23)

Treba sa pozerať nielen na pomazanie, ale hlavne na to, či má dotyčná osoba biblickú „kvalifikáciu“ byť napríklad pastorom. Apoštol Pavol uvádza: „Ak sa niekto snaží o biskupstvo, túži po znamenitom diele. Biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, striezlivý, rozumný, slušný, pohostinný, spôsobný vyučovať, nie pijan, nie bitkár ani nie žiadostivý nečistého zisku, ale mierny, nehašterivý a nie lakomý. Má si dobre spravovať dom a deti udržiavať v poddanosti so všetkou dôstojnosťou. Veď ak niekto svoj dom nevie spravovať, ako sa bude starať o cirkev Božiu? Nech to nie je nováčik vo viere, aby sa nenadúval a neprepadol diablovmu súdu. A musí mať aj dobré svedectvo od tých, čo sú mimo (cirkvi), aby sa nedostal do rečí a neprepadol osídlu diablovmu.“ (1Tim 3:1-7) Podobné inštrukcie dáva i Títovi (Tit 1:5-9).

Ak taký služobník sám neodstúpi zo služby, je v nebezpečenstve Božieho súdu. Zvlášť vtedy, keď sa snaží dokazovať oprávnenie k službe svojím pomazaním a prehlasuje, že je Boží služobník, namiesto pokánia. „Nie je teda veľkou vecou, keď sa aj jeho (diablovi) služobníci predstavujú ako služobníci spravodlivosti. Ale ich koniec bude podľa ich skutkov.“ (2Kor 11:15) Kazateľ hovorí: „Pretože rozsudok nad zlým skutkom sa nevykonáva ihneď, preto rastie ľuďom odvaha páchať zlo.“ (Kaz 8:11) Ak taký služobník dokonca útočí na spravodlivých služobníkov, zvlášť ak ich preklína, urýchľuje na seba Boží súd.

Nemožno sa spoliehať na predchádzajúce dobré skutky, ktoré nemôžu hriech vyvážiť ani anulovať. Prorok Ezechiel hovorí: „Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti, spácha neprávosť podobnú ohavnostiam, ktoré páchal bezbožný; ak to robí, má žiť? Nijaká jeho spravodlivosť, ktorú uskutočnil, sa nebude pripomínať pre jeho nevernosť, ktorej sa dopustil, ale zomrie pre svoj hriech, ktorý spáchal.“ (Ez 18:24) „Veď ešte pred stvorením sveta vyvolil si nás v Ňom, aby sme boli svätí a bez úhony pred Ním.“ (Ef 1:4) Apoštol Peter uvádza: „... buďte vzorom stádu.“ (1Pt 5:3) Apoštol Pavol zasa: „Lebo to je vôľa Božia: vaše posvätenie.“ (1Tes 4:3)

Boh dáva prostredníctvom vnútorného pomazania zrelým kresťanom duchovný vhľad do situácií a rozpoznať odklony od Biblie. Boh v záujme cirkvi - zboru - i jednotlivcov uvaľuje na vedúceho súd, ale predtým niekoľkokrát varuje a varovania stupňuje. Apoštol Peter uvádza: „Boží súd začína od domu Božieho“ (1Pt 4:17), teda od tých vedúcich, ktorí sú neposlušní evanjeliu. Ak je zbor v hriechu, schvaľoval - schvaľuje hriešne konanie pastora, podporoval ho v tom, zakrýval jeho viny, vedenie zboru je potrebné upozorniť na hriech, ale zaiste je nutné od hriechu utekať.

Je tragickou udalosťou, keď kresťania schvaľujú hriech, najmä, keď počujú falošné slová - iné evanjelium a vidia aj hriešne skutky. „Poznali síce právny poriadok Boží, že tí, čo pášu takéto veci, zasluhujú si smrť, a predsa nielen sami ich robia, ale aj schvaľujú, keď ich pášu iní.“ (Rim 1:32)

SILA HRIECHU

Poučme sa zo života kráľa Dávida. „Preto sa teraz meč nikdy nevzdiali od tvojho domu, lebo si mnou (Hospodinom) opovrhol a vzal si si manželku Uriáša Chetejského, aby ti bola ženou. Takto hovorí Hospodin: Hľa, dopustím pohromu na teba z tvojho vlastného domu (...) Vtedy Dávid povedal Nátanovi: Zhrešil som proti Hospodinovi! Nátan odpovedal Dávidovi: Hospodin tiež sňal tvoj hriech, nezomrieš. Ale keďže si týmto zavdal Hospodinovým nepriateľom príčinu rúhať sa, syn, ktorý sa ti narodil, musí zomrieť.“ (2Sam 12:10-14)

Po spáchaní hriechu sa život Dávida podstatne zhoršil, prichádzala pohroma za pohromou. Zomrel mu syn, vzbúril sa proti nemu Absolón, ktorý sa dal vyhlásiť za kráľa, podobne aj Adoniáš, znásilnenie v rodine (Amnón - Támar), Šébova vzbura, mŕtvoly v rodine... Hriech má následky. Dávid rozumel tomu, čo je hriech, a že má následky, preto sa modlil: „Očisti ma od hriechu yzopom, a budem čistý; umy ma, a budem belší ako sneh. Daj mi počuť veselosť a radosť, aby plesali moje kosti, ktoré si zdrtil. Skry svoju tvár pred mojimi hriechami a zahlaď všetky moje neprávosti. Stvor mi čisté srdce, ó, Bože, a obnov priameho ducha v mojom vnútri. Nezavrhni ma spred svojej tvári a nevezmi odo mňa svojho Svätého Ducha. Navráť mi radosť svojho spasenia a podopri ma dobrovoľným duchom!“ (Žalm 51:9-14)

Dávid vedel, že ešte má Svätého Ducha, lebo ešte vedel robiť pokánie. Hospodin odpustil Dávidovi jeho hriech, ale dôsledky hriechu zostali: vzbury, vojny, pohromy, smrť synov. Boh mu neodňal Svätého Ducha, lebo o to prosil.

Je strašné, ak niekoho opustí Svätý Duch, lebo ten nerozpozná svoj hriech, nie je usvedčený z hriechu, nevie činiť pokánie. Ježiš hovorí: „... ak neodídem, Tešiteľ nepríde k vám; ale ak odídem, pošlem ho k vám. A keď on príde, bude usvedčovať svet o hriechu, o spravodlivosti a o súde...“ (Jn 16:7-8)

Ak niekto žije v neprávosti, a tak prekáža pravde, zvlášť keby to bol kazateľ, ktorý pozná Bibliu, priťahuje si hnev Boží. Schvaľovanie páchania hriechu je jasná neprávosť, na ktorú taktiež prichádza hnev Boží, možno ešte väčší ako na hriešnika. Keby napríklad členovia zboru schvaľovali neprávosť svojho vedúceho, platí to na celý zbor, celý zbor je pod neprávosťou. Taký zbor, aj keby pastor odišiel, bude pokračovať vo všetkom, aj v tom zlom, čo ho predchádzajúci pastor naučil. Treba „nové víno“.

„Veď hnev Boží z neba zjavuje sa proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde ... (…) Poznali síce právny poriadok Boží, že tí, čo pášu takéto veci, zasluhujú si smrť, a predsa nielen sami ich robia, ale aj schvaľujú, keď ich pášu iní.“ (Rim 1:18,32) Platia aj Kristove slová, ktoré zaznamenal Lukáš: „Ale sluha, ktorý poznal vôľu svojho pána, a nebol pripravený a nekonal po jeho vôli, bude veľmi bitý: ten však, čo nepoznal a spáchal, čo je trestuhodné, bude menej bitý. Lebo od každého, komu bolo mnoho dané, bude sa mnoho pohľadávať; a komu mnoho zverili, od toho budú viac žiadať.“ (Lk 12:47-48) Teda hriech a trest u jednotlivých osôb je rozdielny, ale osobitný trest môže zasiahnuť celý zbor tak, ako to často vidíme v Starej zmluve. Dvojtvárnym ľuďom - farizejom, Ježiš povedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech, vy však hovoríte: Vidíme. A tak váš hriech zostáva.“ (Jn 9:41) V takom zbore večera Pánova nemusí byť na požehnanie, ale naopak. „Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb, alebo pil z kalicha Pánovho, previní sa proti telu a krvi Pánovej. Skúmaj sa teda, človeče, a tak jedz z chleba a pi z kalicha; lebo kto nehodne je a pije, odsúdenie si je a pije, lebo nerozoznáva telo Pánovo. Preto je medzi vami mnoho slabých a chorých, a mnohí odumierajú.“ (1Kor 11:27-30)

AJ DNES PLATÍ: „Hľaďte, bratia, aby nikto z vás nemal zlé a neveriace srdce a neodpadol od živého Boha! Ale napomínajte sa navzájom deň čo deň, dokiaľ sa hovorí: dnes, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. Lebo sme sa stali Kristovými účastníkmi, ak podstatu, ktorú sme mali na počiatku, zachovávame pevnú až do konca.“ (Žid 3:12) „Lebo nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého a okúsili utešenú reč Božiu i silu budúceho veku, a potom predsa odpadli - aby tí boli znova privedení k pokániu, keď na svoju škodu znova križujú Syna Božieho a vystavujú Ho posmechu.“ (Žid 6:4-6) „Lebo ak úmyselne hrešíme, keď sme už prijali znalosť pravdy, niet už viac obete za hriechy, len očakávanie súdu plné hrôzy a žeravý oheň, čo bude zožierať protivníkov. (…) Je hrozné upadnúť do rúk živého Boha.“ (Žid 10:26-27, 31)

Záver

Ježiš povedal farizejom: „Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium!“ (Mk 1:15) „Vtedy som Ti vyznal svoj hriech a nezastrel som svoju vinu. Riekol som: Vyznám Hospodinovi svoje priestupky! A Ty si odpustil vinu môjho hriechu.“ (Ž 32:5) „Potom ma zaviedol späť ku chrámovému vchodu, a tu, hľa, voda vyvierala na východ spod prahu chrámu, lebo priečelie chrámu bolo obrátené na východ. Voda vytekala spod pravej strany chrámu, južne od oltára. (...) Každá živá bytosť, ktorá sa hýbe tam, kam príde rieka, bude žiť. Potom bude mnoho rýb, lebo kamkoľvek tieto vody dôjdu, iné vody sa uzdravia, a bude žiť všetko, k čomu rieka príde. (…) Jeho močiare a mláky však nebudú uzdravené; budú ponechané na soľ.“ (Ez 47:1,9,11)

Kde sa čerstvé Božie slovo prostredníctvom služobného daru dostane do zboru, taký zbor bude žiť. Kde nie, bude soľou bez slane. (Močiar = dlhšie žijúci zbor, aj desiatky rokov bez prítoku; kaluž = rýchlo vyrastený zbor, ktorý vysychá bez prítoku.)