Boží království totiž není v řeči, ale v moci. (1. Korintským 4,20) |
V cirkvi je často vyvyšovaná slabosť a neschopnosť. Často sa na podopretie tohto postoja používa výrok apoštola Pavla: „...a povedal mi: Dosť ti je moja milosť. Lebo moja moc sa dokonáva v slabosti.“ (2Kor 12:9) No práve tento výrok hovorí o potrebe Božej moci. Je zaujímavé, aký odpor je proti vyučovaniu o moci a sile. Vždy sa ozvú protirečivé hlasy, ktoré obviňujú z nedostatku pokory. No práve pochopenie moci a sily je kľúčom k trvalému napredovaniu cirkvi. Medzi mocou a silou je rozdiel. Biblia používa výrazy exúsia (autorita, moc) a dynamis (sila), ktoré sa nie vždy správne prekladajú. Moc je spojená s oprávnením a autoritou, sila je vyjadrená činnosťou, akciou, skutkom. Keď nie je sila, chýbajú skutky.
Mieru slobody určuje práve miera moci. Boh je šťastnou a slobodou bytosťou práve preto, že je prameňom každej moci, je úplne neobmedzený, nikto mu nemôže zabrániť v tom, čo chce urobiť. Keby bol Boh vo svojej moci čo i len trochu obmedzený, znamenalo by to, že je tu niekto, kto má moc väčšiu, Boh by už nebol úplne slobodný, nebol by Bohom. Biblia hovorí: Kým je kto premožený, tomu je rabom, čo znamená, že ten, kto disponuje menšou mocou, dostane sa do úlohy služobníka - otroka. K oslobodeniu otroka môže dôjsť iba vtedy, keď mu príde pomoc zvonka, pomoc od toho, kto má ešte väčšiu moc a silu, ako ten, ktorý utláča. Čiže miera slobody nášho konania je priamo úmerná tomu, koľko je v našom živote moci a sily.
Konštatovali sme, že zdrojom každej sily je Boh. No Boh sa o svoju moc podelil so stvorením. Každému zo stvorení dal úlohy, ktoré majú napĺňať, a spolu s nimi im odovzdal aj právomoci. Aj človek dostal široké právomoci, mal panovať nad zemou, nad všetkým stvorením, ktoré sa nachádza na zemi. Keďže Adam s Evou počúvli satana, právomoci na spravovanie zeme uchopil diabol. Preto diabol, keď pokúšal Ježiša, tvrdil, že mu patria kráľovstvá zeme. Je nutné zdôrazniť, že diablova právomoc sa viaže iba k zemi, a nie k večnému osudu človeka. Ježiš hovorí, aby sme sa nebáli toho, ktorý má moc zahubiť telo a už viac nemôže, ale toho, kto má moc uvrhnúť do večného ohňa. Rozhodnúť o večnom osude stvorených bytostí je výsadné právo Všemohúceho Boha, nikto mu nemôže v tom zabrániť. Ak je niekto uvrhnutý do pekla, neexistuje žiadna sila, ľudská alebo diabolská, ktorá by to zmenila. Rovnako tak, ak Boh niekoho pozve do svojej prítomnosti, diabol mu v tom nemôže zabrániť. „Ale vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo a ktorí potom nemajú viacej čo urobiť. Ale ukážem vám, koho sa máte báť: bojte sa toho, ktorý, keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla. Áno, hovorím vám, toho sa bojte!“ (Lk 12:4-5)
„A žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako taký, ktorý má právo a moc, a nie ako zákonníci.“ (Mk 1:22) Všetci, ktorí pozorovali a počúvali Ježiša Krista, si okamžite všimli rozdiel od všetkých predchádzajúcich učiteľov. Jeho učenie bolo iné práve v tom, že učil ako taký, ktorý má moc. Aj farizeji boli udivení skutočnosťou, že Ježiš má autoritu nad démonmi, no chceli spochybniť prameň, z ktorého prichádzala jeho sila. Ak by pripustili, že prameň jeho autority je od Boha, museli by Ježiša rešpektovať a stať sa jeho nasledovníkmi, čo by znamenalo priznať, že dlhodobo klamú sami seba aj národ. Preto radšej povedali, že prameňom Ježišovej moci je diabol. „A zákonníci, ktorí boli prišli dolu od Jeruzalema, hovorili, že má Belzebúba a že kniežaťom nad démonmi vyháňa démonov.“ (Mk 3:22) Aj dnes mnohí náboženskí predstavitelia spochybňujú prameň moci, ktorá sa nachádza pri predstaviteľoch charizmaticko-letničného hnutia, Božích mužoch a ženách. Tento postoj je veľmi nebezpečný, lebo Ježiš povedal: „Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré povedia ľudia, vydajú počet v deň súdu.“ (Mt 12:36) Ježiš od samého začiatku svojej služby dokazoval, že Jeho moc je väčšia ako ľudská a dokonca aj ako satanská. Ešte pred svojím oslávením vyháňal démonov a uzdravoval, a túto právomoc odovzdal dokonca aj svojim učeníkom. Najviac však farizejov šokovalo, že Ježiš tvrdil, že má právomoc odpúšťať hriechy. I farizeji jasne rozumeli tomu, že odpustenie hriechov znamená pre človeka záchranu od pekla. Ako sme už vyššie spomenuli, tieto rozhodnutia patria výhradne do Božej právomoci, a preto s odpustením hriechov mali farizeji oveľa väčší problém ako s vyháňaním démonov a s uzdravovaním. Na ich pochybnosti Ježiš povedal nasledovné: „Lebo čože je ľahšie povedať: Odpustené sú ti hriechy, a či povedať: Vstaň a choď? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc na zemi odpúšťať hriechy - vtedy povedal porazenému: Vstaň, vezmi svoje ležisko a iď domov! (…) A keď to videli zástupy, divili sa a oslavovali Boha, ktorý dal ľuďom takú moc.“ (Mt 9:5-6,8)
Bez sily nie je svedecký život,
nie je kázanie evanjelia,
nie je oslobodenie,
nie je napredovanie
Ďalším dôkazom o zvrchovanej autorite Ježiša Krista Nazaretského je to, že sa úplne vydal do rúk temnoty. Keď ho prišli zatknúť, povedal svojim mučiteľom, že vyučoval verejne v chráme a nepoložili na Neho ruky, no teraz prišla chvíľa, kedy sa úplne vydáva do ich rúk a do rúk temnoty. Človek obyčajne hľadá takého súpera, ktorého vie poraziť. Mesiáš vošiel do toho najhoršieho. Nechal sa zlapať, zbičovať, potupiť, podstúpil smrť a zostúpil do podsvetia. „... a vidiac to vopred hovoril o zmŕtvychvstaní Kristovom, že ani nebola zanechaná jeho duša v ríši smrti, ani jeho telo že nevidelo porušenia.“ (Sk 2:31) Tým, že sa Ježiš vydal úplne do rúk najsilnejších satanských síl, dokázal, že Jeho moc je väčšia a zvrchovaná. Šeol (podsvetie) nevedelo udržať Ježiša vo svojich útrobách, vyšiel odtiaľ, mŕtve telo vstalo a žiadna sila nemohla zabrániť tomu, aby Ježiš vystúpal hore k Otcovi. „... a odzbrojac kniežatstvá a vrchnosti vystavil ich verejne na odiv, víťazosláviac nad nimi v ňom.“ (Kol 2:15) Definitívne sa tak stal Pánom pánov a Kráľom kráľov a sám o sebe prehlásil, že mu je daná každá moc.
„Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno.“ (Jn 1:12) Človek môže mať podiel na Ježišovej zvrchovanej moci skrze vieru. Na základe viery a osobného odovzdania sa Ježišovi ako Pánovi a Spasiteľovi dôjde k tomu, že moc vzkriesenia, ktorá vyniesla Ježiša z hrobu, je umiestnená do srdca veriaceho. Ďalším krokom k prevzatiu moci je prijatie Svätého Ducha. Po svojom zmŕtvychvstaní dal Ježiš inštrukcie učeníkom, aby očakávali na Ducha Svätého a prijali Jeho moc. Rád by som položil dôraz na slovko prijať. Ťažko je možné prijať moc, keď v cirkvi vládne teológia, ktorá moc Svätého Ducha považuje za nepotrebnú. Treba zboriť tieto výšiny, ktoré vyvolávajú pochybnosti, upodozrievania a odstup od Svätého Ducha a sily. Bez sily nie je akcia. Bez sily nie je svedecký život, nie je kázanie evanjelia, nie je oslobodenie, nie je napredovanie. Skutky apoštolské by neboli, keby učeníci neprijali zmocnenie Svätého Ducha.
Ježiš povedal niečo veľmi zvláštne a to: „Daná mi je každá moc.“ Veľa veriacich si myslí, že ide iba o moc spirituálnu. No Ježiš neobmedzil svoj výrok iba na spirituálnu moc, ale povedal každú, t. z. politickú aj hospodársku. Často počuť námietky voči prosperite, ale prevzatie moci musí vypôsobiť prosperitu, lebo Nebeské kráľovstvo je v plnej miere prosperujúce. Nie je tam ani na chvíľu nedostatok ničoho potrebného. Ak by sa stalo, že by niekedy v nebi niečo chýbalo, už by to nebolo nebo, znamenalo by to, že v oblasti hospodárskej tam nie je úplná moc. Ježišovi je odovzdaná tiež politická moc, lebo je najvyšším Kráľom. Napríklad Jeho druhý príchod bude znamenať skoncovanie s antikristom, ktorý bude najvyšším politickým vodcom. Kráľovstvá a politické štruktúry však budú úplne zrušené až na konci tisícročného Kráľovstva. „... potom koniec, keď oddá kráľovstvo Bohu a Otcovi, keď zruší každé kniežatstvo a každú vrchnosť a moc. Lebo on musí kraľovať, dokiaľ mu nepoloží všetkých nepriateľov pod jeho nohy.“ (1Kor 15:24-25) To je dôvodom, prečo obdobie cirkvi bolo vždy poznačené prenasledovaním a útlakom veriacich zo strany politických predstaviteľov a kráľov. Aj v súčasnej dobe trpia státisíce veriacich pod útlakom režimov v Číne alebo v Sudáne. Na príklade politických režimov je vidno, že okrem spirituálnej moci je treba aj sila, ktorá je vyjadrená množstvom veriacich. Iba väčšie percento veriacich vie vypôsobiť zmenu režimu smerom k náboženskej slobode.
Spirituálna moc, ktorú sme prijali od Ježiša, sa v prvom rade musí prejaviť v tom, že človek vie zvíťaziť nad hriechom a nad starou prirodzenosťou. Človek, ktorému svedčíme, si často nevie predstaviť, že je možné vyslobodiť sa z otroctva určitých hriechov ako je cudzoložstvo alebo drogy, lebo nemá predstavu o tom, akú silu, posvätenie vie sprostredkovať v živote veriacich Svätý Duch. Taktiež ukrižovanie starého človeka, s jeho negatívnymi náladami a reakciami, nie je záležitosťou sily psychiky, ale sily Svätého Ducha. Posvätenie je dôsledkom práce Božieho slova, ktoré je v podobe semienok zasiate do srdca človeka a sily Svätého Ducha.
Najštandardnejším spôsobom sú slová. Kázanie, modlitba, vyznávanie, prikazovanie, zväzovanie a rozväzovanie. Čiže najprv veriaci musia prijať moc, a potom ju skrze slová uvoľňujú.
1.) Kázanie evanjelia
Biblia hovorí, že evanjelium je Božou mocou na spasenie t. z., že pri kázaní slova nejde iba o myšlienky, ale aj o sprostredkovanie sily, moci, ktorá vie spasiť človeka. Keď Filip prišiel do Samárie zmenil mesto skrze kázanie. Postavil sa na verejnosť a oznamoval slávne evanjelium Ježiša Krista, výsledok bol ohromujúci. Ľudia boli uzdravovaní, vychádzali démoni a miestny šaman Šimon zostal nezamestnaný. Dal by Boh, aby sme s rovnakou mocou a výsledkami oznamovali evanjelium my vo svojich mestách. Je to možné.
2.) Prikazovanie
Vyháňanie démonov sa deje taktiež verbálne, keď je démon prinútený opustiť človeka silou, ktorá bola uvoľnená cez slovný príkaz v mene Ježiš. „A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov...“ (Mk 16:17)
3.) Zväzovanie a rozväzovanie
„Alebo ako môže niekto vojsť do domu silného a zlúpiť jeho náradie, keby prv nepoviazal toho silného? Len potom olúpi jeho dom.“ (Mt 12:29) Aj z uvedeného textu jasne vyplýva, že dosiahnutie výsledkov nie je možné bez oslobodenia prinucujúcou silou, nie je možné oslobodiť ľudí, ktorí sú držaní v putách siláka bez toho, aby bol silák spútaný väčšou mocou. Tu je reč o padlých anjeloch, ktorí sú nad jednotlivými regiónmi a národmi. Týchto nevieme vyhnať, ale vieme ich Božou silou spútať, paralyzovať a zbaviť ich akcieschopnosti. Do tejto oblasti patrí celá oblasť duchovného boja.
Je jasné, že bez prijatia moci sa ľudský život nemôže zmeniť, a ak, tak iba k horšiemu. Preto vás povzbudzujem, aby ste sa napĺňali Svätým Duchom, veľa sa modlite v jazykoch a veľa uplatňujte autoritu mena Ježiš, za ktorou je všetka moc.
Moc slova | | | Logos 12 / 2006 | | | Gabriel Minárik | | | Vyučování |
Sila hriechu | | | Logos 9 / 2008 | | | Gabriel Minárik | | | Vyučování |
Moc nového stvorenia | | | Logos 10 / 2010 | | | Jaroslav Kříž | | | Vyučování |
Sila Božích sľubov | | | Logos 4 / 2015 | | | Daniel Šobr | | | Zamyšlení |
Božia moc zasiahla Slovensko | | | Logos 7 / 2011 | | | Peter Kuba | | | Aktuálně |