Vesmír mal počiatok

Bez ohľadu na mnohé konkurenčné kozmologické teórie, všetky majú jedno spoločné: Vesmír mal počiatok. V tomto jednom sa takmer všetky zhodujú. Prečo je ich však tak veľa? Ich značný počet svedčí o tom, že ani jedna z nich nie je pravdivá, a tak pôvodná otázka človeka: „Odkiaľ sa toto všetko vzalo?“ zostáva z ich pohľadu nezodpovedaná.

Vesmír nutne musel mať počiatok

Poznamenávame, že najznámejšia a najpopulárnejšia kozmologická predstava o vzniku vesmíru, Big-Bang, čiže Veľký tresk, je len jedna z nich, jedna z množstva.

Dávno pred vznikom modernej vedy a všetkých týchto kozmologických učení, izraelský ľud na túto otázku poznal odpoveď. Vedeli a verili, že: „Na počiatku Boh stvoril nebo a zem.“ Vedeli a verili, že všetko čo je, uviedol do existencie Boh tak, že povedal a stalo. Boh prikázal aj svetlu a svetlo začalo existovať.

Pozrime sa však na otázku vzniku vesmíru z inej strany a položme si otázku: „O čom svedčia súčasné vedecké poznatky ohľadom vzniku vesmíru?“ Aké svedectvo vydáva vesmír sám o sebe pre človeka presiaknutého „vedeckým myslením a poznaním“ a spoliehajúceho sa iba na „vedecké dôkazy“? Realita nášho bytia je taká, že svet, v ktorom žijeme, je len jeden, a tak aj na otázku o vzniku vesmíru môže existovať len jediná pravdivá odpoveď. Jeden svet a jedna pravda o ňom. Nemôže existovať mnoho právd o vzniku vesmíru. Preto sme aj napísali, že to množstvo „vedeckých teórií“ o vzniku vesmíru svedčí o tom, že ani jedna z nich nie je pravdivá.

Súčasné vedecké predstavy o vesmíre sú také, že začal existovať náhle, vo veľmi krátkej dobe. Pritom látka (hmota), tvoriaca vesmír, pozostávala zo základných kladne a záporne nabitých častíc (protóny, elektróny) a z neutrálnych častíc (neutróny). Uznáva sa, že okrem nich existovali aj fotóny - častice svetla. Má sa za to, že vesmír bol vyprodukovaný v priebehu krátkej doby, približne za tri minúty. Toto je z hľadiska vedy súčasne aj znepokojujúcou otázkou: „Čo spôsobilo, že vesmír tak náhle vznikol, a tak náhle začal existovať?“ Pripúšťa sa fakt, že kedysi vesmír tu nebol a teraz tu je.

Predkladajú sa rôzne špekulatívne vysvetlenia, ktoré sa snažia o prirodzené, viac-menej fyzikálne, vysvetlenia s vylúčením Božej existencie a nadprirodzenej príčiny. Všetky tieto „teórie“ však nemôžu ani byť nič iné, len špekulatívne, nemôžu byť vedecké, lebo odpovedať na otázku o počiatku je mimo kompetencie vedy aj napriek tomu, že takýchto „vedeckých teórií“ a vysvetlení je ako maku.

V tomto článku predkladáme čitateľom argument o tom, že vesmír mal počiatok aj z pohľadu logických úvah a vedeckého poznania. Budeme sledovať vysvetlenie a argumentáciu, ktorú vo svojich prácach predložil Bill Craig.

Bill Craig je kresťanskej verejnosti známy svojím evanjelizačným traktátom „Poznáš štyri duchovné zákony?“. V diskusiách o existencii Boha sa Bill Craig stal známym ako zástanca argumentu, ktorý sa medzi kozmológmi nazýva kalam. Je to argument založený na dôkaze, že vesmír nie je večný, ale mal svoj počiatok. Billa Craiga tento argument a otázka počiatku vesmíru tak zaujala, že sa táto téma stala predmetom jeho dizertačnej práce a jeho celoživotným bádaním v oblasti kozmológie. V tejto oblasti publikoval niekoľko kníh ako Kozmologický argument Kalam, Existencia Boha a vznik vesmíru a ďalšie. Stručne a voľne vysvetlíme tento argument v zhode s tým, ako ho prezentuje Bill Craig v knihe Lee Strobela Kauza Stvoriteľ.

Čo spôsobilo, že vesmír tak náhle vznikol, a tak náhle začal existovať?

Pôvod a stručná história tohto argumentu je nasledovná. Grécky filozof Aristoteles veril, že Boh nie je stvoriteľom vesmíru, ale že do neho iba vniesol poriadok. Jeho názor bol taký, že hmota je večná (a tým aj vesmír je večný). Podľa Aristotela boh (nejaký boh; Aristotelov boh nie je Boh Abraháma, Izáka, Jakoba; nie je to Boh Biblie) hmotu nestvoril, iba do existujúcej hmoty vniesol nejaký poriadok (usporiadanie). To je pravdaže v rozpore s biblickou výpoveďou, že Boh stvoril svet z ničoho, a preto sa kresťania snažili Aristotelove názory vyvrátiť. Jedným z významných kresťanských filozofov, ktorý sa venoval tejto téme, bol Ján Filoponus z Alexandrie v Egypte, ktorý žil v štvrtom storočí nášho letopočtu. Logickými dôvodmi poukazoval na to, že vesmír mal počiatok.

je nevyhnutné, že každý začiatok existencie musí mať svoju príčinu

Keď severnú Afriku ovládol islam, moslimskí teológovia prebrali tieto jeho argumenty, lebo aj oni verili, že vesmír bol stvorený a mal teda počiatok. Jeden z najslávnejších moslimských zástancov argumentácie v prospech počiatku vesmíru bol al-Ghazali (1058-1111). Na čas sa táto tradícia z kresťanstva vytratila, ale neskôr sa tieto argumenty do kresťanstva znova vrátili. V 13. storočí zastával tieto argumenty taliansky filozof Bonaventura; v 17. storočí britský filozof John Locke a nakoniec si v 18. storočí našli cestu k Imanuelovi Kantovi, nemeckému filozofovi.

Slovo kalam má islamské korene. Je to arabské slovo, ktoré znamená „kázanie“ alebo „doktrína“. „Aké tvrdenia sa uvádzali, keď hovorili, že vesmír mal počiatok?“ Vychádzali z filozofie a matematiky. Al-Ghazali formuloval tento argument v troch jednoduchých bodoch:

Čokoľvek čo začalo existovať, má príčinu.

Vesmír začal existovať.

Preto má aj vesmír príčinu.

Keď sa urobí rozbor toho, čo to znamená byť príčinou vesmíru dostaneme sa k množstvu božských atribútov tejto príčiny. Bill Craig sa postupne prepracoval všetkými troma krokmi takmer tisícročného al-Ghazaliho argumentu.

Dalo by sa očakávať, že prvý predpoklad tohto argumentu - že čokoľvek začína existovať má príčinu - bude akceptovať prakticky každý. Zdalo by sa, že kontroverznejším bude druhý predpoklad - že vesmír začal existovať. No postupne sa nahromadilo toľko vedeckých dôkazov, že ateisti mohli len ťažko popierať, že vesmír mal počiatok. A tak namiesto druhého predpokladu, museli začať útočiť na prvý. A to aj urobili.

Zdá sa mi, hovorí Bill Craig, že z hľadiska metafyziky[1] je nevyhnutné, že každý začiatok existencie musí mať svoju príčinu. Veci predsa nevznikajú bez príčiny, z ničoho nič. Ale podľa ateistického ponímania, vesmír vznikol bez akejkoľvek príčiny. Ak ľudia pochopia koncepciu absolútnej ničoty, potom je každému úplne jasné, že ak niečo má počiatok, potom sa to nemohlo len tak jednoducho samo od seba z ničoho nič vynoriť uprostred sveta, ale muselo to mať príčinu, ktorá spôsobila jeho existenciu. Toto je princíp, ktorý je neustále potvrdzovaný skúsenosťou a nikdy nebol vyvrátený. Napríklad, keď manželka nájde na svojom stolíku kyticu kvetov, tak nevznikne v nej myšlienka, že kytica aj s vázou na jej stolíku vznikla sama od seba a z ničoho nič (bez príčiny), ale uvažuje, kto z jej domácich jej ju tam dal; bol to manžel, syn, dcéra, alebo počas jej neprítomnosti niekto bol u nich doma na návšteve a priniesol jej túto pozornosť? A naviac, kytica na jej stolíku má svoju príčinu. Aká je príčina, že dostala kyticu? Predsa niekto ju má rád a prejavil jej to takýmto spôsobom! Ani kytica sa nedáva bez príčiny. Mnoho ďalších podobných príkladov je možné uviesť z rôznych oblastí každodenného života. Veci materiálneho sveta nevznikajú len tak a z ničoho nič, bez príčiny - to je naša skúsenosť.

Do 20. storočia sa netvrdilo nič proti prvému predpokladu. Až keď sa vo vede objavili fakty ukazujúce, že vesmír mal počiatok, začalo sa hovoriť, že vesmír síce mal počiatok, ale povstal len tak z ničoho nič. Takéto vyhlásenia sú akoby ateistický únik pred tým, že keď vesmír mal počiatok, musí mať aj príčinu. Otázka počiatku vesmíru je veľmi dôležitá, lebo nás vedie k úvahám o príčine, ktorá stojí za jeho vznikom.

medzi kozmologickými špekuláciami o vzniku vesmíru a biblickou výpoveďou o stvorení je diametrálny rozdiel

Od čias starovekého Grécka sa myslelo, že vesmír, ako materiálny svet, je večný. Veriaci, Židia a kresťania, odmietli toto tvrdenie. Treba dodať, že aj v niektorých náboženstvách sa verí, že vesmír bol stvorený, mal počiatok a teda nebol večný. Úvahy a vedecké koncepcie 20. storočia, že vesmír nie je nemenný a večný, boli pre sekulárne vedecké myslenie (pre vedu) prekvapením. V tomto článku, ako sme už povedali, predkladáme úvahy, ktoré vedú k záveru, že vesmír neexistuje večne (ani čo do svojej materiálnej podstaty), ale mal svoj počiatok (vo všetkých atribútoch).

Aký je teda dôkaz pre tvrdenie, že vesmír mal počiatok? K objasneniu a podopreniu tohto tvrdenia existujú dva prístupy. Jeden sa dá nazvať matematicko - filozofický a druhý pochádza z oblasti vedy. Teraz sa budeme venovať prvému prístupu.

Raní kresťania, ale aj iní myslitelia, ako sme už spomenuli, predkladali matematické dôkazy o nemožnosti nekonečnej existencie vesmíru. Tvrdili, že vesmír musí byť konečný čo do svojej existencie, teda vesmír musel mať začiatok. V tomto dôkaze sa vychádza z toho, že ak by vesmír existoval večne, muselo by sa v ňom odohrať nekonečne veľa udalostí a v skutočnosti by sme v ňom mohli nájsť nekonečne veľa vecí, čo, ako ukazujú matematické úvahy, nie je možné. Lebo keď pripustíme nekonečnú minulosť vesmíru, vedie to z hľadiska matematických úvah do protirečení. Tieto úvahy sú nasledovné:

Predstavte si, že máte nekonečné množstvo kociek a že by ste ich niekomu chceli dať. Môžete to urobiť niekoľkými spôsobmi:

Jeden je taký, že dáte tomu druhému všetky kocky, ktoré máte. V tomto prípade vám už nezostanú žiadne kocky (budete mať nula kociek). Výsledok bude: nekonečno mínus nekonečno rovná sa nule.

Ďalší spôsob je, že tomu druhému dáte všetky nepárne kocky. Vám by zostal nekonečný počet párnych kociek a ten druhý by mal nekonečný počet nepárnych kociek. Výsledok by bol, že od nekonečného počtu (nekonečna) ste odpočítali nekonečný počet (nekonečno) a zostal vám nekonečný počet (nekonečno). Stručne: nekonečno mínus nekonečno rovná sa nekonečno.

Ďalší spôsob by bol ten, že tomu druhému dáte všetky kocky od štvrtej hore, teda dáte mu nekonečný počet kociek. Vám zostanú tri kocky a ten druhý bude mať nekonečný počet kociek. Výsledok: nekonečno mínus nekonečno rovná sa trom.

Vo všetkých týchto uvedených prípadoch sme odpočítavali identické množstvo vecí (alebo číslo) od identického[2] množstva (čísla) a dostali sme rozdielne výsledky. Vidíme, že predstava nekonečného počtu vecí, nekonečného množstva udalostí (ak by vesmír existoval nekonečne dlho), vedie k protirečivým výsledkom. Z toho vidíme, že myšlienka „reálnej nekonečnosti“ je len fikciou[3], je to nereálna predstava, je to myšlienka neodpovedajúca realite. „Reálne nekonečno nie je realitou, nie je reálne“. V matematike sa môže, pri zachovaní určitých pravidiel, pracovať s nekonečnými hodnotami (nekonečnými množstvami) alebo s nekonečnými číslami. Ale - a toto je kľúčový bod - nie je to reálny (skutočný) svet.

Keď si teraz namiesto kociek predstavíme udalosti, ktorých by v nekonečne dlho existujúcom vesmíre malo byť tiež nekonečne veľa, vidíme, že sa dostávame do protirečení. V minulosti reálneho vesmíru, a vesmír, v ktorom žijeme, je reálny, nemôže existovať nekonečne veľa udalostí. Vesmír teda nemôže existovať nekonečne dlho. Záver z týchto úvah by sme mohli vyjadriť vetou: „Pretože vesmír (reálny) nemôže byť nekonečný, musel mať počiatok.“

Uvažujme ešte trochu ďalej, hovorí Bill Craig. Reálne nekonečno sa nedá ani vytvoriť. Lebo nezáleží na tom koľko vecí máme a koľko vecí pridávame, ešte stále to nebude nekonečne veľa vecí, lebo ešte stále (a ešte vždy) môžeme pridať ďalšiu vec. Tomuto sa hovorí: „Nemožnosť prekročiť nekonečno.“

Ak by však minulosť vesmíru bola nekonečná, potom sa nám, ktorí žijeme dnes, podarilo prekročiť nekonečnú minulosť a dostať sa do prítomnosti. Teda akoby sme nekonečno mali za sebou a spočítané. To je logický nezmysel, a aj pre toto sa dostávame k záveru, že musí existovať počiatok vesmíru.

Úvahy, ktoré sme urobili o vesmíre, sa týkajú len materiálneho sveta, ktorý bol stvorený. Netýkajú sa Stvoriteľa, netýkajú sa Boha. Boh stvoril vesmír v priestore a čase a stvoril ho spolu s priestorom a časom. Boh existuje večne a vo svojom bytí je bezčasový. My, stvorené bytosti, existujeme v čase a v priestore. Boh má však iný spôsob existencie. Ten iný spôsob existencie je: „Boh je večný a prebýva vo večnosti.“

Vesmír mal počiatok - historický náčrt vývoja týchto úvah

Keď tu hovoríme o kozmologických teóriách, tak máme na mysli teórie, či modely vzniku vesmíru postavené na základe vedeckých alebo filozofických úvah. Tieto úvahy by sme presnejšie mali označiť za špekulatívne (špekulácie).

Kozmologické teórie síce hovoria, že vesmír mal počiatok, ale pritom mlčky vychádzajú z predpokladu, že hmota existovala večne a existovala buď vo forme látky ako nesmierne koncentrovaná v tvare „guľôčky“ veľmi malých, bližšie neurčených rozmerov. Tak je tomu v prípade najpopulárnejšej kozmologickej teórie známej pod názvom Big-Bang (Veľký tresk), podľa ktorej vesmír vznikol tak, že táto superhustá guľôčka „vybuchla“ a vznikli látkové elementárne častice, z ktorých sa neskôr sformovali atómy a iné dnes známe látkové útvary a častice svetla - fotóny. Od tohto okamihu začal existovať priestor a čas.

Alebo sa predpokladá, že hmota existovala vo forme „energie“ ako vákuum, v ktorom vznikla nestabilita a „vykreovali“[4] sa z neho látkové častice vo forme elementárnych častíc a fotónov.

Sú aj iné špekulatívne modely vesmíru, podľa ktorých samotný vesmír existuje večne, ale prechádza etapami zmršťovania a rozpínania (expanzie)[5]. Logickými úvahami však dospejeme k záveru, že aj v týchto modeloch vesmír musel mať počiatok. Napr. ak by mal oscilovať, zmršťovanie sa nutne musí zastaviť a začať rozpínanie a naopak. Tieto body zvratu zmršťovania možno považovať za „počiatok“. V tomto, ako aj vo všetkých takýchto iných špekulatívnych modeloch vzniku vesmíru, je veľký počet nezodpovedaných otázok aj vzhľadom na pozorované fakty.

Na prvý pohľad tvrdenia kozmologických teórií o počiatku vzniku vesmíru vzbudzujú dojem zhody s biblickou výpoveďou o stvorení. Kniha Genezis hovorí o počiatku vesmíru a počiatku všetkých vecí. Boh stvoril, uviedol všetko do existencie. Stvoril všetko z ničoho, latinsky: creatio ex nihilo! Nepoužil pri tom žiadny východiskový materiál. Pred stvorením nebolo nič a jeho rozhodnutím vzniklo všetko, čo existuje - vrátane hmoty (energie), priestoru a času. Všetko stvoril v šiestich dňoch. Žiadne miliardy rokov, žiadna evolúcia. Teda medzi kozmologickými špekuláciami o vzniku vesmíru a biblickou výpoveďou o stvorení je diametrálny rozdiel.

V predchádzajúcej časti sme uviedli matematicko-filozofický argument o tom, že vesmír nutne musel mať počiatok. V tejto časti uvedieme vedecké fakty a úvahy, ktoré vedú k záveru, že vesmír mal počiatok. Znovu však podčiarkujeme a upozorňujeme čitateľa, že keď sa v kozmologických teóriách hovorí o „počiatku vesmíru“, tak nehovoria o počiatku v zmysle, ako o ňom hovorí kniha Genezis.

Dostávame sa teda k otázke: „Ktoré objavy začali smerovať myslenie vedcov k predstave počiatku vesmíru?“ Začalo sa to vlastne Albertom Eisteinom a jeho všeobecnou teóriou gravitácie, ktorú publikoval v roku 1915. Keď ju aplikoval na vesmír ako celok, ukázalo sa, že vesmír by sa mal rozpínať alebo zmršťovať. Eisteinova predstava bola, že vesmír je statický a ak Eistein chcel udržať statický model vesmíru, musel do rovníc dodatočne vložiť člen, ktorý by ho udržal statickým. Eistein neskôr túto predstavu statického vesmíru považoval za svoj omyl a zmenil názor.

V roku 1920 ruský matematik Alexander Friedman a belgický astronóm George Lemaitre, predložili modely založené na teórii Alberta Eisteina a predpovedali, že vesmír sa rozpína. Model rozpínajúceho sa vesmíru, ako sme už poznamenali, v sebe zahrňuje aj fakt, že keď budeme postupovať v čase späť do minulosti prídeme do okamžiku, pred ktorým vesmír neexitoval (v zmysle týchto kozmologických úvah: neexistoval v podobe, v akej ho poznáme dnes; viď predchádzajúci text)[6]. To bola myšlienka, ktorá priviedla vedcov k záveru, že vesmír mal počiatok.

Od 20. rokov minulého storočia sa začali hľadať experimentálne dôkazy podporujúce tieto, zatiaľ čisto matematické, modely rozpínajúceho sa vesmíru s počiatkom v čase a aj interpretácia (výklad) pozorovaných faktov sa začala diať z pohľadu tejto paradigmy[7].

V roku 1929 americký astronóm Edwin Hubble pozorovaním zistil, že svetlo, ktoré k nám prichádza zo vzdialených galaxií, vykazuje frekvenčný posun k červenej časti spektra - svetlo sa javí „červenšie“, než aké by v skutočnosti malo byť. Hubble vysvetlil tento frekvenčný posun svetla na základe Dopplerovho javu ako rozpínanie vesmíru. Hubble dospel k záveru, že vesmír sa obrovskou rýchlosťou rozpína (rozširuje na všetky strany)[8]. Hubbleho pozorovania boli prvou podporou Friedmanových a Leitmanových matematických modelov.

Grigorij Gamov tento model doplnil predstavou, že teplota vesmíru by mala byť len niekoľko stupňov nad absolútnou nulou. V roku 1965 bolo náhodou objavené žiarenie, prichádzajúce z vesmíru, ktoré odpovedá teplote pozadia vesmíru asi 3,7 K (stupňov Kelvina)[9]. Toto je druhý fakt v tomto modeli, podporujúci predstavu, že vesmír mal počiatok.

Tretí fakt, poukazujúci na počiatok vesmíru z vedeckého pohľadu, je pôvod ľahkých prvkov, vo vesmíre. K tomuto stručne: Predpokladá sa, že ťažké častice, ako uhlík, železo, sa syntetizujú (vznikajú) vo vnútri hviezd, a potom sú vyvrhované do vesmírneho priestoru. Ale ľahké prvky, ako vodík, deutérium, hélium, vznikali z elementárnych častíc pri teplotách okolo miliardy stupňov. Predpokladá sa, že takáto teplota bola v okamihu „výbuchu“ na počiatku vzniku vesmíru a ľahké prvky vznikli v tomto okamihu.

Ku všetkým kozmologickým teóriám treba poznamenať nasledovné: Každá z nich sa opiera o niekoľko experimentálnych faktov, ale ďalšie, ktoré sú rovnako dobre známe a overené, neberie do úvahy. Príslušná kozmologická teória niektoré fakty do seba zahŕňa, niečo vysvetľuje, ostatné však ignoruje a nevie si s nimi rady, lebo do nej nezapadajú. V každej z nich vzniká veľa nezodpovedaných otázok a nevysvetlených faktov. Tieto teórie či učenia, sa nedajú vedeckým spôsobom ani vyvrátiť ani potvrdiť[10]. Prečo je to tak?

Je to z dôvodu, že sa dotýkajú počiatku (vzniku) existencie vecí a tento je mimo kompetenciu vedy. Veda sa zaoberá existujúcimi vecami, zaujíma sa o to, ako veci fungujú a popisuje ich. Nie je možné vedeckými prostriedkami a postupmi povedať, ako sa udalosti odohrali na počiatku. Nevie dať presnú odpoveď na otázku vzniku a počiatku. V odpovediach na tieto otázky veda môže vyslovovať iba domnienky a pravdepodobnostné súdy, ale nie kategorické tvrdenia, teda nie: bolo to tak a tak. Teda, čo sa týka samotného počiatku vesmíru, „vedecké odpovede“ sú len dohadmi a špekuláciami, pretože vedecké výpovede sú založené na existencii a nemennosti prírodných zákonov. A ak hovoríme o počiatku, tak si musíme uvedomiť, že prírodné zákony teraz sú, ale boli aj pred počiatkom vzniku vesmíru? Odpoveď je: Nie, neboli. Môžeme pripustiť, že pozorovaním a úvahami sa môžeme dostať tesne k počiatku, ale nemôžeme sa dostať do samotného počiatku a ani pred počiatok. A aj preto, myslí si autor tohto článku, je pre všetky kozmologické modely preveľmi potrebný a nutný predpoklad, že hmota (energia) a prírodné zákony existujú večne. Ale to je len a len predpoklad! Nie je to dokázaný fakt! Ak odstránime tento predpoklad, tak buď budeme čestní a povieme, že na základe úvah vieme akosi prísť tesne k počiatku existencii vesmíru, ale o samotnom okamihu vzniku a tým, čo bolo pred vznikom vesmíru, nevieme povedať nič. Odborne sa tomu hovorí, že sa môžeme dostať po bod singularity, ale do tohto bodu a ani pred tento bod sa veda nemôže dostať. Alebo priznáme, že z hľadiska vedy, čo sa týka počiatku (bodu singularity) niet o čom hovoriť, že sa veda k počiatku nemôže vyjadriť a prijmeme ako fakt, že vesmír bol stvorený. Veda je obmedzená na dobu, keď vesmír a všetky veci v ňom už existovali.

Teda ak aj vo vede prijmeme biblickú výpoveď o stvorení a zaoberáme sa tým, ako veci fungujú, potom pátrame po veciach, ako ich stvoril a uviedol do existencie múdry Stvoriteľ, Boh. Boh dáva ľuďom múdrosť k pochopeniu jeho diela. Pátrať po Božom diele, pýtať sa ako sú veci učinené od počiatku, je milosť Božia a výsada daná Bohom ľudskému pokoleniu. Tak tomu bolo približne až do polovice 19. storočia, kedy sa od mužov vedy požadovalo, aby vysvetlili pozorované fakty, a nie aby predkladali svoje fantázie o vzniku sveta a pôvode života - odpovede na ne predsa už máme a sú uvedené v Biblii. Svet bol navrhnutý a stvorený, hovorili, a vedci majú skúmať a vysvetľovať ako veci fungujú, zaoberať sa zákonmi, ktorými sa tento svet riadi, a ktoré sú do neho vložené Stvoriteľom - nemajú strácať čas hľadaním odpovedí na otázky, ktoré sú už známe a sú uvedené v Biblii.

To, že sa aj z vedeckého hľadiska pripúšťa, že vesmír mal (akýsi) počiatok, má ešte ďalšiu stránku. Toto priviedlo ateistov do defenzívy a zatlačilo ich do kúta. Prečo? Lebo ak mal vesmír počiatok, musel mať aj príčinu. Kým, hlavne v druhej polovici 19. a v prvej polovici 20. storočia, to boli kresťania, ktorí boli umlčovaní „vedeckými teóriami“ (Darwinova „teória“, Oparinova „teória“ a pod.) dnes sú to práve ateisti, ktorí sú v obrane pred vedeckými faktami poukazujúcimi na počiatok všetkých vecí, za existenciou ktorých stojí príčina. Musia sa brániť tlaku vedeckých faktov a vymýšľať si rôzne modely vzniku vesmíru a života, ak si chcú udržať svoje ateistické presvedčenie. V tejto súvislosti si dovoľujem upozorniť čitateľa na brožúrku „Veda verzus Darwin“ (vydavateľstvo MSEJK, Bratislava, 2006).

Veda by mala hľadať pravdu o svete. Vo vede by malo ísť o vysvetlenie pozorovaných faktov. Nemali by sme mať predsudky o tom, čo by pravdou malo byť a čo by pravdou nemalo byť a odsúvať vysvetlenie, ktoré sa nám nepáči, lebo nezapadá do našich predstáv o svete. Pravda o vesmíre a živote v ňom je len jedna. Veda a viera poukazujú na tú istú pravdu a obe nás k nej vedú, každá však svojimi vlastnými prostriedkami.

Ďalšia stránka tejto veci je tá, že práve mnoho ateistických vedcov po preskúmaní vedeckých faktov opúšťa svoje ateistické stanovisko a obracia sa vo viere v Ježiša Krista k Bohu. Autor tohto článku je jeden z nich. V prítomnej dobe je dostatok vedeckých faktov, ktoré podporujú vieru v Stvoriteľa. Už aj samotná veda veľmi dôrazne poukazuje na fakt, že vesmír a život v ňom nevznikli samovoľne, sami od seba a na fakt, že za existenciou všetkých vecí stojí príčina. Ak niečo vzniklo, má počiatok a všetko, čo má počiatok má aj príčinu svojho vzniku.

Vie logika niečo povedať o tejto príčine? Dá sa na základe poznania a úvah dospieť k záveru, že za vznikom vesmíru stojí osobný Boh tak, ako to zjavuje Biblia a učí kresťanstvo?

Vesmír mal počiatok, a preto má aj príčinu - logické úvahy vedúce k poznaniu príčiny vzniku vesmíru

V predchádzajúcich dvoch častiach sme sa zaoberali argumentami, ktoré poukazujú na počiatok vesmíru. Je však zrejmé, že ak vesmír mal počiatok, „niečo“ muselo spôsobiť jeho existenciu. Ak vesmír niekedy v minulosti vznikol, musela tu byť aj príčina, ktorá ho uviedla do existencie. Je možné logickými úvahami prísť k poznaniu tejto príčiny? Je to nejaká neosobná sila alebo osobný Boh ako učí kresťanstvo a zjavuje Biblia? V tejto časti budeme uvažovať o existencii a charaktere tejto príčiny. Vysvetlenie sa opäť opiera o argumentáciu, ktorú vo svojich prácach predložil Bill Craig[11].

Zo skúsenosti vieme, že pre vysvetlenie vecí, javov a to ako ich vzniku, tak aj ich zotrvávania v existencii, sú možné dve vysvetlenia - vedecké a osobné vysvetlenie. Vedecké vysvetlenie je založené na prírodných zákonoch s uvedením počiatočných a okrajových podmienok. Osobné vysvetlenie vychádza z pohľadu pôvodcu deja a oznámenia jeho rozhodnutia, či vôle. Oba spôsoby si objasníme na troch udalostiach. Prvé vysvetlenie pochádza od Billa Craiga, druhé od Johna Lexnnoxa[12] a tretie od autora tohto článku.

Veda a viera poukazujú na tú istú pravdu a obe nás k nej vedú, každá však svojimi vlastnými prostriedkami

Prvá udalosť. Predstavte si, že vojdete do kuchyne a na šporáku vidíte kanvicu, v ktorej práve vrie voda. Opýtate sa: „Prečo táto voda vrie?“ Vaša manželka by mohla povedať: „Je to preto, lebo teplo, ktoré sa vytvára spaľovaním plynu, prechádza cez dno kanvice do vody a spôsobuje, že molekuly vody kmitajú čoraz rýchlejšie. Tým teplota vody v kanvici stúpa až dosiahne teplotu varu a voda vrie.“ To by bolo vedecké vysvetlenie. Alebo by mohla povedať: „Chcela som si uvariť čaj.“ To by bolo osobné vysvetlenie. Obe vysvetlenia sú pravdivé, ale vysvetľujú ten istý jav (var vody v kanvici) rozličným spôsobom.

Druhá udalosť. V jeden pekný deň sa v mojej izbe na stole objaví už na prvý pohľad vynikajúca torta. Opýtam sa mojich priateľov, ktorí ma práve prišli navštíviť, ako sa sem táto torta dostala. Moji priatelia, z ktorých jeden je chemik, ďalší fyzik, iný biológ, matematik atď. a každý je vynikajúcim odborníkom v svojom odbore, urobia príslušnú vedeckú analýzu torty a presne mi povedia jej chemické zloženie, jej hmotnosť a odhalia aj technologický postup výroby torty a chemické procesy, ktoré pri výrobe prebehli. To by bolo vedecké vysvetlenie, ale nebolo by úplné. Prečo sa torta práve dnes objavila na mojom stole, vie iba teta Berta. Ona vie, že mám dnes narodeniny, má ma rada, a preto mi ju upiekla a priniesla. To je osobný dôvod a motív a osobné vysvetlenie. Obe vysvetlenia sú opäť správne, ale vysvetľujú túto udalosť z rozličného uhla pohľadu.

Tretia udalosť. Idete na prechádzku so svojím synom a zrazu sa pred vami na oblohe objaví dúha. Váš syn sa vás pýta: „Prečo je na oblohe dúha?“ Môžete mu tento jav vysvetliť pomocou zákonov fyziky o šírení svetla a jeho rozptyle na kvapôčkach vody. Môžete mu podať vysvetlenie o primárnej a sekundárnej dúhe, o uhloch pod ktorými ich vidíte a zdôvodniť to odkazom na závislosť indexu lomu na vlnovej dĺžke svetla atď. To by bolo vedecké vysvetlenie. A bolo by správne. Alebo môžete otvoriť Bibliu a prečítať mu miesto z knihy Genesis 9,12-15, kde je o dúhe uvedené nasledovné: „A Boh povedal: Toto bude znamením zmluvy, ktorú ja dávam medzi sebou a medzi vami a medzi každou živou dušou, ktorá je s vami, na večné pokolenia: svoju dúhu dávam na oblaku, a bude znamením zmluvy medzi mnou a medzi zemou, a bude, keď zaoblačím oblakom nad zemou, že sa ukáže dúha na oblaku, a vtedy sa rozpamätám na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami ako i medzi každou živou dušou v každom tele, a nebude viacej vôd na potopu, aby skazila každé telo.“ Toto by bolo uvedenie Božieho osobného dôvodu, prečo je dúha na oblohe.

Počiatok vesmíru, toto prvé štádium, nie je možné vysvetliť prírodnými zákonmi a počiatočnými podmienkami, pretože počiatočné podmienky sa vzťahujú na čas a priestor, a tie ešte pred vznikom vesmíru neboli. Tým je vedecká príčina (rozumej: materiálna príčina) vylúčená a zostáva len osobná príčina pre vznik vesmíru.

Druhý dôvod je nasledovný. Pretože príčina vzniku vesmíru predchádza čas a priestor, nemôže to byť nejaká fyzikálna (materiálna) udalosť. Fyzikálne udalosti totižto existujú len v priestore a čase - spájajú sa s ich existenciou. A ani čas, ani priestor, ako sme už povedali, pred počiatkom neboli[13]. Preto príčina musí byť nemateriálna. Existujú iba dva typy vecí, ktoré môžu byť bezčasové a nemateriálne, teda nie sú viazané ani na čas ani na priestor.

Jednou sú abstraktné objekty, akými sú čísla, či matematické entity. Avšak abstraktné objekty nemôžu spôsobiť, aby sa niečo stalo, aby niečo vzniklo. Druhý typ nemateriálnej reality je vedomie.

Pretože príčina nemôže byť materiálna a ani abstraktnou vecou, zostáva len jedna možnosť a tou je vedomie. Dospeli sme k záveru, že vesmír je produktom netelesného (nemateriálneho) vedomia, ktoré spôsobilo jeho existenciu.

Je ešte jeden dôvod, prečo príčina vzniku vesmíru vo forme, v akej ho poznáme dnes, nemôže byť materiálna. Aby sme si to vysvetlili, pripusťme, že vesmír v nejakej forme ako hmota (hoci ako superhustá guľôčka) alebo vákuum (virtuálne energetické častice v ňom) existoval večne. Keby vesmír mal príčinu vo fyzikálnej udalosti, ktorá nastane kedykoľvek, keď nastanú vhodné podmienky pre jeho vznik, tieto podmienky by už museli vopred existovať a musela by existovať možnosť, aby tieto vhodné podmienky nastali. V úvahe tohto odstavca hypoteticky (rečnícky) pripúšťame, že hmota by existovala večne. Vhodné podmienky by boli tou príčinou - a bola by to materiálna príčina. Večná existencia hmoty (energie) pripúšťa, že aj vhodné podmienky existujú večne. Inak by sme museli zvážiť ďalšiu príčinu, ktorá by vhodné podmienky vytvorila (generovala). Pretože vo vedeckom vysvetlení sa nepripúšťa akákoľvek osobná (nehmotná) príčina, ale len materiálna príčina, aj tieto podmienky by museli existovať večne spolu s hmotou (energiou). Potom by jednak vesmír musel existovať večne - a v prvej časti článku sme si ukázali, že to nie je možné - a jednak by to znamenalo, že vesmír by existoval spolu so svojou príčinou. To je nelogické, lebo tak by sme dostali, že príčina a dôsledok existujú súčasne. To nie je možné, lebo príčina predchádza dôsledok - to je naša skúsenosť a nepoznáme z tohto žiadnu výnimku. Ak by vesmír a jeho príčina (vhodné podmienky) existovali spolu a večne, nie je možné odlíšiť materiálny vesmír od jeho prípadnej materiálnej príčiny.

Urobme stručnú rekapituláciu našich úvah. Vesmír je konečný, mal počiatok. Príčina jeho vzniku je bezčasová (existovala pred jeho vznikom) a musí byť nemateriálna. Dostávame sa tak k jedinému vysvetleniu: Príčinou vzniku vesmíru je osobný pôvodca deja, ktorý má slobodnú vôľu a dokáže stvoriť novú skutočnosť (novú realitu) bez potreby predchádzajúcich vhodných podmienok a bez východiskového materiálu. On sa rozhodol a vesmír jednoducho začal existovať. Pre biblického veriaceho je to Boh Abraháma, Izáka a Jakoba, Boh Biblie.

„Hoden si, Pane a náš Bože, vziať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci, a pre tvoju vôľu sú a boli stvorené.“ (Zjavenie Jána 4,11)