Evanjelizácie so Slavom Drlíkom

Slavo Drlík patrí medzi osobnosti slovenského a českého horolezectva.

Tento vynikajúci horolezec, ktorému sa za tých 40 rokov, čo sa venuje horolezectvu, podarilo vystúpiť na sedem vrcholov, ktoré sú vyššie ako 7000 metrov nad morom, sa už od roku 1993 venuje kázaniu evanjelia.

Odkedy sa Slavo obrátil a odovzdal svoj život Ježišovi Kristovi, nevie si predstaviť, že by nekázal evanjelium. Kadiaľ chodí, tam káže evanjelium a hovorí o tom, ako Ježiš vstúpil do jeho života. Po prvýkrát to bolo v Poprade, no a neskôr aj v ďalších mestách Slovenska a Čiech. So svojím svedectvom sa dostal dokonca aj na Sibír.

Prednedávnom vystúpil aj na evanjelizačnom stretnutí v Banskej Bystrici, kde mu po skončení večera časopis LOGOS položil niekoľko otázok.

Patríte medzi horolezcov, ktorí pôsobia na horolezeckej scéne už niekoľko desiatok rokov. Odkedy sa vlastne venujete tomuto športu?

Liezť som začal v roku 1962 v Moravskom Krase. Potom moje kroky smerovali na Slovensko do Vysokých Tatier, kde som začal výstupom na Kolový štít v roku 1968. Ako československý reprezentant som sa v roku 1972 dostal aj do zahraničia. No a tu vlastne začala moja vášeň k horolezectvu.

Počas svojho života ste sa zúčastnili niekoľkých expedícií na najvyššie vrchy sveta. Ktorá vo vás zanechala najväčší dojem?

Bol som účastníkom expedícií na Lhotse Shar, Everest, Dhalaugiri a Anapurnu. Boli to vždy prvovýstupy ťažkými stenami a každý bol dramatický. Anapurna ma však najmenej dvakrát takmer pripravila o život. Takže odpoveď na vašu otázku je jasná - Anapurna.

Počas evanjelizačných stretnutí rozprávate príbeh o tom, ako ste sa stali kresťanom. Mohli by ste našim čitateľom v krátkosti opísať ako sa to stalo?

Prvú zvesť evanjelia som počul už v roku 1981 od mojej manželky. Stále mi rozprávala o Ježišovi a o spasení, no pre mňa to boli iba bláznivé reči. Moje srdce nevedelo prijať pravdu evanjelia Ježiša Krista. Dramatické udalosti na himalájskej hore Anapurna však spôsobili zmenu môjho srdca. Počas tejto expedície zahynul môj priateľ Jirka Pelikán a ešte k tomu sa počas výstupu odtrhla veľká lavína a padla priamo na mojich troch priateľov. V tej chvíli som začal volať o pomoc k Bohu, v ktorého som ani neveril. Po rozplynutí ľadového prachu však moje oči uvideli niečo, čo z pohľadu skúseného horolezca nie je možné - moji priatelia žili. Bol som šťastný, plakal som a moje srdce sa začalo meniť. Trvalo to ale ďalších päť rokov, kým som definitívne dal svoj život Ježišovi Kristovi. Začal som intenzívne čítať a študovať Bibliu, ktorá úplne zmenila môj svetonázor a dnes je to už 16 rokov, čo som kresťanom. Sú to najlepšie roky môjho života, plné radosti a pokoja, ktorý som nikdy predtým nemal.

V súčasnosti pôsobíte ako vedúci misijnej skupiny v Spišskej Novej Vsi. Ako sa vám tam darí? Čo máte nové? Aké máte ciele na najbližšie obdobie?

V zbore sa nám skutočne darí. Prednedávnom sme sa presťahovali do nových väčších priestorov a tie momentálne prerábame, takže naša pozornosť je upriamená sem. No a čo sa týka cieľov, naším najdôležitejším cieľom je samozrejme rast. Snažím sa do evanjelizácie zapojiť čo najviac ľudí zo zboru, pretože každý má čo povedať. Každý má svedectvo o svojom obrátení, o tom, ako sa ho Boh dotkol, aj keď možno nie také dramatické ako moje. Ale možno práve to jeho svedectvo zasiahne človeka, ktorý by možno mňa ani nepočúval. Každý má ísť a kázať evanjelium a k tomu chcem povzbudiť všetkých.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme ešte veľa úspešných evanjelizácií.