Mexico para Christo!

Latinská Amerika mnohým imponuje svojou atmosférou bezstarostnosti a temperamentu

Napriek silnejúcim nacionalistickým trendom v strednej Európe je stále zjavné, že inteligentný a rozhľadený človek si nemôže zakrývať zrak pred dianím v okolitom svete. Či už v hospodárstve, politike, ale najmä v otázkach viery, je kľúčové všímať si situáciu v iných kútoch sveta a poučiť sa z nej. Viera nie je vecou jedného národa, regiónu ani kontinentu. Boh sa v žiadnom prípade vo svojom pôsobení neobmedzil na Slovensko, prípadne na strednú Európu (vďaka Mu za to), ale má svoj vyvolený ľud vo všetkých končinách sveta. Keď Ježiš dal svojim učeníkom veľké poverenie evanjelia (Mt 28,19-20), prikázal im, aby robili ďalších učeníkov zo všetkých národov. Nenadarmo je zasľúbené, že deň Pánovho príchodu nenastane, pokiaľ evanjelium nezasiahne každý národ zeme. Boh nie je Bohom lokálpatriotizmu a slobodne koná prostredníctvom svojich pomazaných služobníkov v rámci celého sveta. Keďže ani my ako cirkev nie sme ani náhodou jedinou prebudeneckou komunitou, je dôležité, aby sme sa neustále povzbudzovali svedectvami z iných kútov sveta, kde Boh pôsobí. Vskutku, sme súčasťou veľkého kresťanského hnutia, ktoré v súčasnosti presahuje počet 600 miliónov veriacich. Každý desiaty obyvateľ zeme je letnično-charizmatický veriaci, a preto je samozrejmé, že v každom národe pod slnkom sú veriaci z tohto hnutia. Preto sme sa rozhodli, že vo viacerých článkoch priblížime čitateľom Logosu rôzne krajiny, v ktorých Boh vzbudil prebudenie. Aj touto cestou chceme každého čitateľa utvrdiť v tom, že prebudenie je reálnou a normálnou skúsenosťou každej živej cirkvi po celom svete, a preto ho musíme aktívne očakávať.

Vitajte v Mexiku!

Je smutné, že mnohí Slováci vedia o Mexiku len to, že je jedným z najväčších producentov telenoviel. V skutočnosti ide o krajinu s bohatým kultúrnym dedičstvom a hlavne pre znovuzrodeného človeka je to krajina, kde v posledných desaťročiach Boh neuveriteľným spôsobom vzbudzuje prebudenie. Latinská Amerika mnohým imponuje svojou atmosférou bezstarostnosti a temperamentu. Hoci stredná vrstva v týchto zemepisných šírkach nedosahuje životnú úroveň Európanov, ľudia sa tu dožívajú pomerne vysokého veku, žijú s ľahkosťou a existenciálne otázky im neprinášajú žalúdočné vredy ani husiu kožu. Španielsky kolonializmus spojený s domorodou vynaliezavosťou a túžbou po slobode tvoria kombináciu, ktorú si Boh vo svojom hnutí na tomto kontinente mocne používa. Mexiko je najväčšou krajinou tzv. Strednej Ameriky. Táto krajina má bohatú históriu, plnú rôznorodých kultúrnych tradícií. Na jej území sa odohráva bytostný stret európskej a juhoamerickej civilizácie. Napriek tomu, že Mexiko nemá oficiálny štátny jazyk, 97% obyvateľov tvoria hispánci – španielsky hovoriaci. Mexiko je svojimi 105 miliónmi obyvateľov najľudnatejšou hispánskou krajinou sveta. Práve španielsky aspekt Mexika poukazuje na mnohé zauzlenia v jeho histórii.

Kolonizácia a tí, čo prežili „obrátenie”

Ak chceme bližšie porozumieť duchovnej a kultúrnej klíme tejto krajiny, nemôžeme vynechať jeden z kľúčových bodov dejinného vývoja Mexika – španielsku kolonizáciu. Pred kolonizáciou dominovali Mexiku dve významné pôvodné juhoamerické civilizácie – Aztékovia a Mayovia. Hoci tieto mali odlišné obyčaje, kulty a zriadenie, môžeme pozorovať isté podobné črty. Napríklad, Mayovia aj Aztékovia vykonávali ľudské obete pri slávení viacerých kultických sviatkov. Obe civilizácie mali rozvinutú modloslužbu, boli pre nich bežné povery, astrológia a taktiež mnohé iné okultné praktiky. Vskutku, rôznorodosť a kreativita, ktoré sú týmto kmeňom tak vlastné, sa plne prejavili aj v ich náboženskom zmýšľaní a živote. Mayovia a Aztékovia boli na pomery nekolonizovanej Ameriky veľmi vyspelé civilizácie. Okrem týchto dvoch významných skupín sa na území Mexika nachádzali aj rôzne neindiánske domorodé kmene, ktoré vo viacerých formách pretrvávajú až po súčasnosť. Keď vezmeme do úvahy všetky tieto faktory, dostaneme obraz o veľmi unikátnej a špecifickej duchovnej a kultúrnej klíme, ktorú nie je možné pripodobniť k ničomu, na čo sme zvyknutí v kontinentálnej Európe.

História tohto kúta zeme by sa písala úplne inak, keby v roku 1519 nevtrhol do Južnej Ameriky Hernando Cortés s poverením španielskej koruny a pápežskej stolice. V mene rímskej cirkvi a španielskej kráľovskej koruny tento dobyvateľ spustil svojím príchodom obrovskú mašinériu násilných konverzií, plienenia, rabovania a poroby. Cortésov príchod vyvolal v pôvodnom (hlavne v aztéckom) obyvateľstve obrovský zmätok. Tento španielsky dobyvateľ prišiel na koňoch so strelnými zbraňami – pre Aztékov, ktorí nepoznali ani pušný prach, ani domestifikáciu koní, boli tieto výjavy priam apokalyptické. Mylne si mysleli, že k nim zavítali ich vlastní bohovia. O opaku ich presvedčil sám Cortés, ktorý zvodom sľúbil aztéckemu kráľovi, že ak naplní istú miestnosť až po strop zlatom, odtiahne a ušetrí aztécky ľud. Domáci kráľ sľub splnil, no druhá strana od zmluvy odskočila a ako odmenu za zlato vystavila pôvodné obyvateľstvo násilnému konvertovaniu na katolícku vieru, masovému plieneniu a rabovaniu. Po týchto juhoamerických „križiackych” výpravách z aztéckej a mayskej pôvodnej kultúry zostali iba ruiny. Časť obyvateľstva, ktorá prežila, sa etnicky aj nábožensky zmiešala so španielskymi osadníkmi. Rímsko-katolícka cirkev sa stala na dlhé roky jedinou denomináciou, ktorá sa pokúšala reprezentovať kresťanstvo v oblasti Mexika (sami posúďte, ako úspešne). Okrem podrobenej aztéckej a mayskej civilizácie, mnohé domorodé kmene, ktoré boli omnoho menej vyspelé ako Aztékovia alebo Mayovia, tiež vo väčšine prijali (resp. boli nútení prijať) katolícku vieru, hoci niektoré kmene zostali pri svojich pôvodných animistických kultických obyčajoch. Avšak u týchto pôvodných obyvateľov bol katolicizmus ešte viac modifikovaný domorodými náboženskými zvyklosťami a rituálmi. Počas nasledujúcich stáročí sa v Mexiku vyvíjala religiózna zmes, kde bolo 
tradičné rímsko-katolícke vierovyznanie sústavne pretkávané ľudovým náboženstvom pôvodných mexických obyvateľov.

Súčasná duchovná klíma

V súčasnosti je Mexiko modernou krajinou, ktorá je značne urbanizovaná. Až 75% obyvateľstva žije v mestách. Napriek tomu, že okolo 25% Mexičanov má podpriemernú mesačnú mzdu (vzhľadom na mexický štandard), iba necelé 4% obyvateľov sú nezamestnaní. Posledné štyri desaťročia zaznamenali dynamický rozvoj tejto krajiny vo všetkých oblastiach. Najmä od roku 1994, keď Mexiko, USA a Kanada uzavreli dohodu NAFTA (North American Free Trade Agreement, prekl. Dohoda o severo-americkom voľnom obchode), prišiel do Mexika veľký príliv zahraničných investícií a ekonomika krajiny začala naberať pozitívnejšie obrátky.

Dynamický vývin nebadať iba v hospodárstve a rastúcej životnej úrovni, ale aj v rastúcej náboženskej diverzite. Zatiaľ čo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa k rímskemu katolicizmu hlásilo 96,2% obyvateľov Mexika, v deväťdesiatych rokoch sa ich počet znížil na 89% – hladina, na ktorej sa príslušnosť k rímsko-katolíckej cirkvi drží dodnes. Naopak, protestantské kresťanské denominácie zaznamenali od sedemdesiatych rokov niekoľkonásobný nárast. Na začiatku sedemdesiatych rokov sa k protestantskému hnutiu hlásilo 1,8% mexického obyvateľstva, avšak dnes hovoríme o siedmich percentách. Najväčšou protestantskou skupinou sú veriaci z letnično-charizmatického hnutia, ktoré v Mexiku v dnešných dňoch dosahuje takmer trojmiliónovú hranicu. Čitateľ si musí uvedomiť, že nejde o zanedbateľných pár percent, keďže počet obyvateľov Mexika presahuje 105 miliónov a s každým percentom hovoríme o viac ako milióne ľudí.

V krajine sa darí najmä zborom Assemblies of God, ale aj mnohým iným nezávislým letnično-charizmatickým zborom. Mexickí veriaci sú veľmi horliví a emotívni, čo je vidieť na štýle ich zhromaždení a služby. Kázanie mexických pastorov zdôrazňuje urgenciu evanjelia a nadprirodzené Božie konanie. V Mexiku slúži mnoho severo-amerických misionárov, ktorí v celosvetovej cirkvi nie sú veľmi známi, ale nemožno hovoriť o tom, že by ich služba bola bezvýznamná. Vyslanci amerických cirkví spolupracujú s hispánskymi zbormi, kážu po anglicky (s tlmočením, samozrejme) aj po španielsky, nadväzujú vzťahy, učia angličtinu, a pod. Je však dôležité si uvedomiť, že mexická cirkev nie je závislá iba od amerických misionárov. Letnično-charizmatickí veriaci v Mexiku majú veľké množstvo čisto hispánskych zborov, ktoré vedú mexickí pastori. Služba v týchto cirkvách prebieha veľmi podobným spôsobom, ako vo všetkých prebudeneckých zboroch po celom svete. Samozrejme, mexická cirkev má svoje špecifiká, ktoré pramenia hlavne z temperamentu latinsko-amerických veriacich, ako aj z okolitej kultúry, ktorá im je vlastná. Avšak v základných aspektoch prebudeneckej cirkvi, ako sú dynamické, úprimné chvály, viera v Bibliu ako jedinú a najvyššiu normu pre život veriaceho a dôraz na kázanie evanjelia, ktoré je doprevádzané divmi, znameniami a zázrakmi, je mexická cirkev v úplnej zhode s prebudeneckými cirkvami po celom svete. Treba dodať, že autor tohto článku doposiaľ nezaregistroval, že by spomedzi mexických veriacich vystúpili také charizmatické osobnosti ako argentínski evanjelisti Claudio Freidzon alebo Carlos Annacondia, ktorých služba by bola medzinárodne známa a uznávaná, no napriek tomu mexickú cirkev netreba vôbec podceňovať. V ťažkej duchovnej atmosfére náboženského synkretizmu prinášajú mexickí Boží služobníci naozaj veľké ovocie. Sme presvedčení, že o mexickej cirkvi budeme ešte neraz počuť.

David Hogan: apoštol Indiánov

Zrejme najznámejší služobník na pôde Mexika je americký misionár David Hogan. Službu brata Hogana sme už čitateľom Logosu priblížili prostredníctvom prekladov jeho kázní, v ktorých hovoril predovšetkým svedectvá o radikálnych uzdraveniach, vzkrieseniach z mŕtvych a iných zázrakoch, ktoré Boh vykonal počas jeho pobytu v Mexiku. David Hogan má naozaj pozoruhodný životný príbeh. David sa narodil a vyrástol v americkom štáte Louisiana. Hogan bol kresťanom tretej generácie, keďže dve generácie pred ním boli generácie kazateľov. Jeho mladosť však nebola ideálna, začal sa búriť proti pokrytectvu v cirkvi, ako aj proti samotnému Bohu a začal sa oddávať svetskému životu v gangoch a alkoholických radovánkach. Medzičasom sa Hogan oženil a kým pracoval na ropnom vrte, jeho manželka Debbie sa obrátila a začala sa spolu s Davidovými rodičmi modliť za jeho spásu. Počas letu do práce na ropných vrtoch sa Boh Hogana priamo dotkol a prehovoril k jeho srdcu, aby bol mužom, ktorý nebude náboženským pokrytcom, ale aby hľadal Pána a kráčal v Jeho moci. Okamžite prijal Ježiša Krista ako svojho Pána a Spasiteľa a ďalším letom sa vrátil domov. Po jeho návrate sa všetko zmenilo a zakrátko nato začali David a Debbie viesť malý zbor v severnej Lousiane, kde sa na ich službu každý týždeň mnohí obracali k Pánovi.

Prostredníctvom Hogana a jeho spolupracovníkov bolo vzkriesených viac než 400 ľudí.

V roku 1977 bol David Hogan na krátkej misijnej ceste v Mexiku, kde k nemu Boh prehovoril, že toto je miesto, kde spolu s rodinou strávia svoj život kázaním evanjelia. Keď sa Hogan vrátil domov z misijne cesty, zistil, že jeho manželka Debbie dostala od Boha presne tú istú víziu. Keď sa prisťahovali do Mexika, Boh dal Hoganovcom, ktorí v tom čase už mali dve deti, pokyny, kde presne majú začať. Bolo to miesto, kde predtým nikto evanjelium nekázal – Hoganovci mali slúžiť pôvodnému domorodému obyvateľstvu. Mexickí domorodci boli počas celej histórie kontinentu na okraji. Aztékovia a Mayovia ich chodili loviť pre svoje ľudské obete a bojové hry, kde ich proti sebe štvali na spôsob rímskych gladiátorských zápasov. Neskôr sa im ušlo násilia zo strany kolonizátorov a v moderných mexických dejinách sú považovaní za zaostalých domorodcov. Práve takýchto ľudí dal Boh Hoganovcom na srdce a poslal ich, aby v moci Svätého Ducha bojovali proti čarodejníctvu, modloslužbe, uctievaniu mŕtvych a démonov.

David si uvedomoval, že slúžiť týmto spôsobom na tomto konkrétnom mieste nemôže ako vlažný kresťan, ale potrebuje nadprirodzenú Božiu moc, ktorá sa prejaví divmi, znameniami a zázrakmi. Obzvlášť sa Hogan začal modliť za zázrak vzkriesenia z mŕtvych. Po štyroch rokoch intenzívnych modlitieb a pôstov bol vzkriesený prvý človek. Odvtedy bolo prostredníctvom Hoganových prímluvných modlitieb vzkriesených minimálne dvadsaťosem ľudí. Hogan je typ služobníka, ktorý nechce byť stredobodom diania a pozornosti, ale radšej vychováva učeníkov, aby kráčali v ešte väčšom pomazaní ako on sám. Prostredníctvom Hoganovej služby spolu s jeho spolupracovníkmi bolo podľa jeho vyjadrení vzkriesených viac než 400 ľudí. Niekto by mohol povedať, že ide iba o charizmatickú blamáž – vzkriesenia, na ktoré nie sú žiadne dôkazy. Možno nie práve priamym dôkazom o vzkrieseniach, avšak dôkazom o pravdivosti Hoganovej služby je viac ako 600 rastúcich zborov, ktoré boli založené počas jeho pôsobenia v Mexiku. Ľudia, ktorí osobne spoznali Ježiša Krista a boli vyslobodení z démonických pút, modlárstva a čarodejníctva, sú živým svedectvom toho, že Boh žehná službu manželov Hoganovcov. Otázkou je, prečo by sa Boh rozhodol niekoľko desaťročí žehnať niekoho, kto by klamal celému svetu, že kriesil ľudí z mŕtvych. Je preto pravdepodobnejšie, že ide o reálne zázraky a štyristo ľudí bolo skutočne vzkriesených z mŕtvych. Mnoho ľudí si radšej vyberie cestu skepticizmu pred cestou viery. Možno aj preto si Boh ľahšie použije k zázraku domorodého Mexičana ako civilizovaného Európana. Prvý má tendenciu uprednostniť zázrak, druhý dôstojnosť. Túto, ako aj mnohé iné pravdy, nás učí Boh cez svedectvo Božieho ľudu v Mexiku.