Pandémia novej chrípky?

Chrípka (influenza) je infekčné ochorenie spôsobené RNA vírusom z rodu Orthomyxovirdae

Vírus je živý mikroorganizmus, ktorý sa správa ako intracelulárny parazit. Môže sa reprodukovať len vo vnútri živej bunky. Každý vírus sa skladá z nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA) a bielkovinového obalu (kapsida). Niektoré vírusy majú aj vonkajšiu lipidovú vrstvu s glykoproteínmi. V nukleovej kyseline je obsiahnutá genetická informácia dôležitá pri rozmnožovaní vírusu v napadnutej hostiteľskej bunke. Kľúčovým okamihom je začlenenie vírusu do genómu bunky. Pri DNA vírusoch sa genetická informácia včlení priamo do genómu, pri RNA vírusoch sa pomocou enzýmu reverznej transkriptázy prepíše RNA vírusu do DNA, ktorá sa následne začlení do nukleovej kyseliny napadnutej bunky. V infikovaných bunkách prednostne prebieha replikácia vírusu. Proces končí lýzou (zánikom) samotnej bunky a uvoľnením nových vírusových častíc (viriónov) do okolitého prostredia, kde infikujú ďalšie bunky a proces sa opakuje.

Poznáme tri základné typy vírusov chrípky – A, B a C. Typ C má malý význam u ľudí. Vírus chrípky typu B spôsobuje skôr lokálne epidémie, hlavne u detí. Najvýznamnejšie sú chrípkové vírusy typu A, ktoré sú zodpovedné za epidémie a pandémie. Je to spôsobené tým, že podliehajú výraznej antigénnej zmene a svojou genetickou zmenou môžu úplne znehodnotiť predchádzajúcu imunizáciu organizmu prekonanými infekciami. Populácia je väčšinou odolnejšia proti chrípkovým vírusom typu B a C práve preto, že tieto typy nemajú až takú schopnosť mutácie a rekombinácie a ich prípadný antigénový posun je často len nepatrný. Chrípkou typu B alebo C ochorie človek s normálnou imunitou väčšinou len raz za život.

Chrípkové vírusy typu A sa klasifikujú podľa kapsidových proteínov na viaceré podtypy. Dôležitý význam majú polypeptidy hemaglutinín (H) a neuroaminidáza (N). Pre ochorenie ľudí sú podstatné hlavne H 1,2,3 a N 1,2. Pri chrípkových vírusoch typu A sa okrem vysokej mutagénnosti vyskytuje aj možnosť rekombinácie. Ak dva rôzne podtypy vírusu napadnú tú istú bunku, môžu si vymeniť časť RNA a vytvoria tak úplne odlišný vírus s novými vlastnosťami a schopnosťami. Z tohto dôvodu vznikajú obavy z epidémií. Pretože je tu riziko vzniku nových vírusov, ktoré môžu byť nebezpečné aj pre človeka. Napr. vtáčia chrípka postihuje hlavne vtáctvo, cicavce len obmedzene, respektíve vôbec. Vždy je tu však riziko mutácie vírusu, ktorá vytvorí z vtáčej chrípky takú, ktorá môže infikovať aj cicavce, vrátane človeka.

V 20. storočí bolo zaznamenaných niekoľko väčších epidémií chrípky. Najznámejšia bola pandémia Španielskej chrípky (chrípka typu A, kmeň H1N1), ktorá trvala od roku 1918 do 1919 a podľahlo jej pravdepodobne viac ľudí, ako ich padlo v prvej svetovej vojne. Veľké chrípkové epidémie boli ešte v roku 1957 (Ázijská chrípka, typ A, kmeň H2,N2) a v roku 1968 (Hongkonská chrípka, typ A, kmeň H3,N2). V súčasnosti zomiera na následky chrípkového ochorenia okolo 500 000 ľudí ročne. V roku 1976 bol v USA izolovaný nový vírus typ A H1N1 driftová varianta vírusu z roku 1918, ktorý cirkuloval vo zvieracích rezervoároch (hlavne u ošípaných). Americké zdravotnícke autority promptne zariadili výrobu 40 miliónov očkovacích dávok a k epidémii nedošlo. V roku 1977 sa objavila ruská chrípka. V roku 1997 zaznamenali v Hongkongu a iných krajinách Ázie výskyt vtáčej chrípky. V apríli 2009 sa v Mexiku začala šíriť chrípka nového typu A (H1N1) (nesprávny názov je „prasacia chrípka“).

Patogenéza chrípky

Vstupnou bránou infekcie je dýchací systém. Vírus sa prenáša predovšetkým kvapôčkovou cestou. Po preniknutí do tela vírus napadá jednotlivé bunky, kde sa množí. Prechodne sa objavuje v krvi (štádium virémie). Organizmus reaguje na prítomnosť vírusu tvorbou protilátok. Vznikajú špecifické protilátky proti hemaglutinínu, ich prítomnosť v sekrétoch účinne bráni reinfekcii.

Klinické príznaky (symptómy) chrípky sú: horúčka, bolesti hlavy, svalov celého tela, extrémna únava, bolesť hrdla, suchý dráždivý kašel, zimnica, triaška. Inkubačná doba je 2–3 dni. V prípade, že priebeh chrípky nie je komplikovaný, zvýšená telesná teplota ustúpi za tri dni, ochorenie trvá asi týždeň. Priebeh závisí od stavu imunitného systému ľudského organizmu. Chrípka môže byť komplikovaná bakteriálnou infekciou. Časté sú bronchitídy, zápaly pľúc, prínosových dutín, stredného ucha. U starších ľudí sa môže zhoršiť funkcia kardiovaskulárneho aparátu. Rizikovou skupinou sú predovšetkým starší ľudia, osoby s oslabenou imunitou alebo s chronickými chorobami. Komplikácie môžu nastať aj u zdravých ľudí a v každom veku.

Chrípka sa každoročne vyskytuje predovšetkým v zimnom období, a pretože južná a severná polguľa majú zimu v rôznom čase, vznikajú každoročne dve chrípkové sezóny. Preto Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) podporuje každý rok výrobu 2 vakcín – pre južnú aj severnú polguľu. V našich podmienkach zvykne chrípka dosahovať vrchol okolo januára a februára. Tohto roku sa predpokladá vrchol výskytu chrípky do konca decembra. Podľa epidemiológov bežná chrípka tohto roku vypukla skôr, má ťažší priebeh a trvá dlhšie v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Diagnóza chrípky sa väčšinou stanoví na základe príznakov. Je tiež možné izolovať vírus zo sekrétov nosohltanu v prvých dňoch infekcie (24–72 hod.) alebo stanovením protilátok v krvi.

Liečba nekomplikovanej chrípky je symptomatická. V prípade bakteriálnych komplikácií sa nasadzujú antibiotiká. K dispozícii sú aj antivirotiká (lieky, ktoré bránia replikácii vírusu). Účinné látky sú oseltamivir (liek Tamiflu) a zanamivir (liek Relenza).

Súčasťou prevencie proti chrípke je očkovanie. Svetová zdravotnícka organizácia určuje zloženie vakcíny každý rok tak, aby obsahovala najpravdepodobnejšie kmene vírusu. Pre vysokú schopnosť zmeny genetickej informácie vírusu sú jednotlivé vakcíny účinné len jeden rok. Vakcína proti chrípke je odporúčaná hlavne ľuďom z rizikových skupín, ktorí by mohli mať komplikácie. Kto by mal byť zaočkovaný proti sezónnej chrípke? Vo všeobecnosti zaočkovaný môže byť každý, kto chce zamedziť vzniku a šíreniu chrípky. Rizikovou skupinou sú ľudia vo veku nad 60 rokov, osoby, ktoré majú chronické srdcovo-cievne ochorenia a choroby dýchacej sústavy (vrátane astmy), metabolické ochorenia. Ďalej sú to ľudia, ktorí žijú v domovoch opatrovateľskej starostlivosti a v liečebňach pre dlhodobo chorých. Očkovanie proti chrípke nie je možné zrealizovať vtedy, ak už sú prítomné príznaky ochorenia (respektíve prebieha iné horúčkové ochorenie). Očkovať je možné po vymiznutí príznakov ochorenia. Očkovanie nie je vhodné pre ľudí, ktorí mali v minulosti ťažkú reakciu na očkovanie proti chrípke, alebo majú alergiu na slepačie vajcia. Neočkujú sa deti do 6 mesiacov života. Vakcíny proti bežnej chrípke sú na Slovensku dostupné pre každého, kto chce byť očkovaný. Vakcína je plne hradená zdravotnou poisťovňou, viaže sa na recept. Očkovanie prebieha v období október – február. Podstata očkovania spočíva v tom, že človek si vytvorí protilátky proti vírusu včas (skôr ako s ním príde do kontaktu). Problém antigénneho posunu (driftu) však zostáva, vakcinačné vírusy môžu ďalej cirkulovať v populácii. To znamená, že človek sa môže nakaziť vírusom s inou – pozmenenou – antigénnou výbavou. Očkovanie je jednou z foriem prevencie infikovania svojich blízkych, rodinných príslušníkov, vrátane malých detí.

Ako sa pred chrípkou chrániť?

Je vhodné dodržiavať základné hygienické návyky a odporúčania platné v prevencii chrípky, dodržiavať zásady osobnej hygieny (najmä časté umývanie rúk vodou a mydlom), vyhýbať sa priestorom s vysokou koncentráciou ľudí, vyhýbať sa kontaktu s chorými osobami. Odporúča sa jesť veľa ovocia a zeleniny (hlavne čerstvé – bez tepelnej úpravy) bohaté na vitamíny A a C. Odporučená denná dávka vitamínu C pri viróze je 1000 mg. Prospešné je časté vetranie miestností – hlavne uzatvorených kancelárií a verejných miest, kde je veľké množstvo ľudí. Súčasťou správnej životosprávy je aj aktívny pohyb (pravidelné cvičenie) a otužovanie. Pol hodiny rýchlej chôdze denne vedie k zlepšeniu zásobovania organizmu kyslíkom a posilňuje imunitný systém. Vhodné je piť dostatok tekutín (nealkoholických!) a neprejedať sa.

„Novel flu virus“ A (H1N1) je pôvodca chrípkovej pandémie v tomto roku a zatiaľ si vyžiadal celosvetovo takmer 8000 ľudských životov. Epidémia vypukla v apríli v roku 2009 v Mexiku (preto sa nazýva aj mexická chrípka), postupne sa šírila do USA a do ďalších krajín. 28. mája 2009 sa ochorenie prvýkrát vyskytlo aj na Slovensku, pričom počet infikovaných stále stúpa a zaznamenali sme aj smrteľné prípady. Symptómy sú rovnaké ako pri bežnej chrípke. Prenos sa deje kvapkami z nosa a úst vzdušnou cestou (pri kýchaní, kašlaní, rozprávaní) alebo priamym dotykom (napr. pri podávaní rúk). Inkubačná doba je 1-8 dní. Choroba je vysoko nákazlivá. Vakcína proti „prasacej chrípke“ na Slovensku zatiaľ stále legálne nie je dostupná, v ČR už prebieha očkovanie, podobne i v Rakúsku, Maďarsku a ostatných krajinách. Chrípka typu A (H1N1) sa dá liečiť antivirotikami oseltamivirom a zanamivirom. V tejto fáze sa na Slovensku doporučuje očkovanie proti bežnej chrípke, pretože sa predpokladá miernejší priebeh pri eventuálnom infikovaní chrípkovým vírusom nového typu A (H1N1). Po zaočkovaní proti obyčajnej sezónnej chrípke sa protilátky vytvárajú v priebehu 10-14 dní. V minulom roku sa proti bežnej chrípke zaočkovalo len 12,8 % obyvateľov Slovenska, čím sa Slovensko ocitlo na 3. mieste od konca medzi európskymi krajinami.

Vírus A (H1N1) je kombináciou génových segmentov vírusov chrípky ošípaných, vtáčej a ľudskej chrípky. Je sporné, či chrípka skutočne pôvodne pochádza z ošípaných a až potom prešla na ľudí. Obavy z konzumácie bravčového mäsa sú úplne neopodstatnené. Nesprávny, ale v médiách bežne používaný názov „prasacia chrípka“, prevzatý z češtiny, je úplne nevhodný (aj vzhľadom na pôvod vírusu). Jedná sa o „novú chrípku“. Podľa údajov poskytnutých WHO v súčasnosti je vírus chrípky typu A (H1N1) prevládajúcim vírusom v celosvetovom meradle. Väčšina ľudí sa však z chrípky vylieči bez toho, aby potrebovali lekársku starostlivosť. Zvláštnosťou chrípky nového typu je skutočnosť, že prípady s ťažkým priebehom sa vyskytujú u ľudí mladších ako 65 rokov, ktorí zvyčajne nie sú v chrípkovej sezóne rizikovou skupinou. Expert WHO na pandemickú chrípku Keidži Fukuda uviedol, že vírus je dosť stabilný. Očkovacie programy proti novej chrípke teraz prebiehajú vo vyše 20 krajinách, pričom sa nezaznamenali žiadne nezvyčajné závažné vedľajšie účinky. WHO je presvedčená o vysokej bezpečnosti vakcín proti vírusu typu A (H1N1).

Biblický postoj ku chrípke

Vo vzťahu k epidémii chrípky sú dve extrémne polohy, v ktorých sa ľudia pohybujú. Sú takí, ktorí sa boja všetkého a príznaky chrípky majú ešte skôr ako prídu do kontaktu s vírusom. Na druhej strane sú ľudia, ktorí sa neboja ničoho, sú úplne ľahostajní. Tí prví chrípku preceňujú, tí druhí zase situáciu podceňujú, sú pasívni a nezodpovední nielen voči sebe, ale aj svojmu okoliu. V spoločnosti sa veľa diskutuje o potrebe očkovania proti chrípke, o možných rizikách a naopak o benefite. Byť či nebyť (zaočkovaný)? Veriť či neveriť? Niektorí extrémisti (z rôznych náboženských skupín) tvrdia, že očkovanie je v rozpore s biblickou vierou, dokonca očkovanie pokladajú za hriech, užívanie liekov za heréziu. Takíto „kresťania“ (náboženskí, obmedzení ľudia) robia antireklamu kresťanstvu v dnešnej modernej dobe. Biblia nezakazuje užívanie liekov, ani veda nie je v rozpore s biblickou vierou. Zdravie je jednou z konzervatívnych klasických hodnôt, ktoré treba chrániť. Očkovanie je jedným z prostriedkov ochrany, je založené na slobodnej voľbe jednotlivca. Každý, kto chce, sa môže dať zaočkovať. Letnično-charizmatické kresťanské hnutie nezakazuje očkovanie, ani užívanie lekárom doporučených liekov. Prevencia a liečba chorôb je v súlade s biblickým učením. Pán Ježiš Kristus uzdravoval všetky choroby na každom mieste, kde prišiel. „On vzal na seba naše nemoci a niesol naše bolesti...Jeho ranami sme uzdravení“. (Izaiáš 53,4-5) Biblická viera sa opiera o skutočnosť, že zdravie je súčasťou spasenia, ktoré nám vydobyl Mesiáš na kríži. Zdravie znovuzrodenému kresťanovi patrí, je jeho legálnym vlastníctvom. Okrem prirodzených možností (očkovanie ako prevencia, farmakologická liečba) kresťan má aj nadprirodzenú podporu. „Hospodin uzdravuje všetky tvoje nemoci, vyslobodzuje tvoj život od záhuby...“ (Žalm 103,3-4) Boh zasľúbil vo svojom Slove, že nás vytrhne zo zhubnej nákazy morovej (z každej epidémie či pandémie). „Nebudeš sa báť nočného strachu, ani strely, ktorá letí vo dne, nebudeš sa báť moru, ktorý sa vlečie v mrákote, ani nákazy, ktorá pustoší o poludní. Padne ich po tvojom boku tisíc a desať tisíc po tvojej pravici, ale k tebe sa to nepriblíži. Len svojimi očami sa pozrieš na to, a uvidíš odplatu bezbožných. Pretože hovoríš: Ty si, Hospodine, moje útočište, a že si Najvyššieho učinil svojím príbytkom, neprihodí sa ti nič zlého, ani sa nijaký úder nepriblíži tvojmu stanu. Lebo prikázal svojim anjelom, aby ťa ostríhali na všetkých tvojich cestách. Pretože sa láskou vinie ku mne, vyslobodím ho, vyvýšim ho, lebo zná moje meno, hovorí Boh. Bude volať na mňa a ohlásim sa mu. Ja budem s ním v jeho súžení, vytrhnem ho a oslávim ho. Nasýtim ho dlhokosťou dní a dám mu vidieť svoje spasenie.“ (Žalm 91,5-11, 14-16) Boh nás povzbudzuje v Biblii, že sa nebudeme (nemusíme) báť, že On je s nami vo všetkom a všade, On nás chráni a uzdravuje všetky (!) naše choroby. Biblická viera však nenabáda k nezodpovednému konaniu, k hazardovaniu s vlastným zdravím. Rozumný človek využíva všetky dostupné možnosti, aby zostal v dobrej kondícii, v plnom psychickom i fyzickom zdraví. Všetko, čo kresťan robí, musí robiť s vierou. Vieme, že to, čo človek očakáva (čoho sa obáva), to skutočne príde na neho. Ak niekto verí, že po očkovaní nedostane chrípku, nech sa dá zaočkovať. Ak niekto verí, že po očkovaní bude mať všetky vedľajšie nežiadúce účinky vakcíny, nech sa neočkuje. Každý nech robí podľa miery svojej viery. Lebo podľa jeho viery a očakávania sa mu nakoniec aj stane. Každý nech sa však modlí k Bohu (zaočkovaný i nezaočkovaný). „Preto sa ti bude modliť každý svätý v príhodnom čase. Len k tomu sa nedostanú a nedotknú sa ho veľké vody v čas povodne (ťažký priebeh chrípky v čase epidémie).“ (Žalm 32,6) Človek, ktorý sa veľmi bojí, že dostane „prasaciu chrípku“, ju dostane, aj keby zostal doma sám a zaočkovaný registrovanou vakcínou s medzinárodným certifikátom. Ak sa však niekto nechce zaočkovať, je to jeho individuálne rozhodnutie. CKSS modernú medicínsku diagnostiku a terapiu chorôb, vrátane ich prevencie, doporučuje. Boh zasľúbil plné zdravie, silu a produktivitu aj vo vysokom veku. Človek, ktorý nie je zdravý, nemôže byť ani produktívny. „Tí, ktorí sú zasadení v dome Hospodinovom, budú kvitnúť vo dvoroch nášho Boha. Ešte aj v šedinách ponesú ovocie (nezomrú na chrípku), budú svieži a zelení, aby zvestovali, že je Hospodin priamy, moja skala, a že niet pri Ňom nijakej neprávosti.“ (Žalm 92,14-16) „Milovaný, prajem Ti, aby si sa mal vo všetkom dobre a aby si bol zdravý, tak ako sa má dobre tvoja duša.“ (3. epištola sv. Jána 2.verš)

Nech Vás Boh požehná plným zdravím a nech sú vzdialené od Vás všetky choroby Egypta.