Pán je Duch, a kde je Pánův Duch, tam je svoboda. (2. Korintským 3,17)

Tajomstvo sejby

Princíp sejby a žatvy je jedným z najdôležitejších princípov Božieho kráľovstva, na základe ktorého prebieha rozvoj. Pri zmluve s Noachom Boh povedal: „Odteraz, dokiaľ bude trvať zem, po všetky jej dni, sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc neprestanú.“ (1Moj 8:22)

Pán Ježiš o sejbe a žatve vyučuje v podobenstve o rozsievačovi. Jeho dôležitosť podčiarkuje slovami - ak niekto nechápe podobenstvo o rozsievačovi, ťažko môže pochopiť ďalšie podobenstvá. Toto podobenstvo sa zdá byť na prvý pohľad veľmi jednoduché, no ak by sme skutočne do hĺbky chápali a hlavne praktizovali zákon sejby a žatvy, životy všetkých nás by boli v oveľa lepšom stave. Určite sa oplatí nad princípom sejby a žatvy rozmýšľať.

Zožneš to, čo seješ

Epištola Galaťanom hovorí základné pravidlo: „Nemýľte sa, Bohu sa nebude nikto posmievať. Lebo čokoľvek seje človek, to bude i žať. Lebo ten, kto seje v svoje telo, z tela bude žať porušenie; a ten, kto seje v Ducha, z Ducha bude žať večný život.“ (Gal 6:7-8) Aj tu sa objavuje upozornenie nemýľte sa a evidentne je to preto, lebo človek má veľký talent mýliť sa. Človek by chcel žať dobré veci - úspech, šťastie, lásku, dobré zdravie, rodinu, chce, aby bol rešpektovaný, čiže so žatvou problém nie je, všetci by sme chceli žať dobré veci. Naopak, nikto nechce mať zlý život, zažívať tragédie, nikto sa nechce pozerať na problémy, ktoré zažívajú jeho blízki. Na to, aby sme žali dobré, musíme aj dobré zasadiť a zase naopak, musíme si dať pozor, aby naša sejba nebola zlá, lebo každý skutok, každé slovo je sejbou, ktorá isto donesie úrodu. Človek zožne to, čo zaseje, nie iné - ak zasejeme pšenicu, vyrastie pšenica, ak kúkoľ, vyrastie kúkoľ. V samotnom semene už je aj budúci výsledok, je to železné pravidlo. Vôbec, semeno ako také, je obrovskou záhadou, lebo nielenže sú v ňom všetky informácie o tom, ako bude vyzerať budúca úroda (napríklad rastlina alebo aj živá bytosť), ale v semene je aj život. Teoreticky by sme mohli všetky informácie dostať na nejaký čip, ale ak by sme ho zasadili, nevyrastie nič.

Žatva je vždy väčšia ako sejba

„Preto, že siali vietor, budú žať víchricu...“ (Hoz 8:7) Dokonca by sme mohli povedať, že v každom zrne, ktoré sa uchytí, je takmer nekonečné množstvo ďalších zŕn, čiže 30, 60 alebo 100-násobná úroda, ktorá nám je známa z podobenstva Pána Ježiša, nie je nijako nadsadená. Môžeme použiť negatívny príklad, ako vzniká drogová závislosť alebo alkoholizmus. Vzniká z prvej dávky. Či si človek dá prvú dávku drogy alebo nie, obyčajne zváži, a potom sa rozhodne, po rozhodnutí nasleduje skutok a je zasadené. Tento skutok má v sebe potenciál ďalších skutkov. Preto je princíp prvého veľmi dôležitý. Ako keby existovala určitá obrana, ktorú človek v sebe má oproti tomu, aby sa spustil reťazec negatívnej sejby a žatvy. Rovnako tomu bolo u Samsona, s Dalilou sa zaplietol až potom, keď jeho život dostal osudovú ranu jeho skutkom v Gaze, kde vošiel ku smilnici. Skutočnosť, že žatva je väčšia ako sejba, by nás mala primäť k zváženiu každého nášho činu. Niekoľko príkladov: Ak človek chce byť obľúbený, milovaný, musí rozdávať lásku, čiže čokoľvek chce dostať, to musí najprv začať dávať. Veď toto je „zlaté pravidlo“ kresťanstva: „Všetko tedy, čokoľvek by ste chceli, aby vám ľudia činili, to aj vy im čiňte. Lebo to je zákon aj proroci.“ (Mt 7:12) Problém je, že ľudské ego je naprogramované tak, že si nárokuje, pýta, vyžaduje a očakáva. Kresťan musí tento prirodzený reflex v sebe ukrižovať a naučiť sa žiť opačne, t. j. najprv dávať. Každý, kto to skúsil, môže potvrdiť, že to funguje. Ak niekomu dáš dar, s prekvapením zistíš, že aj ty začneš dostávať dary, obyčajne aj rovnaké. Preto je dôležité občas si tieto dobré princípy pripomenúť a posilniť sa v nich. Uveďme aj negatívne príklady. Ak niekto v skrytosti udrie slabšieho (napríklad manželku), pokojne sa mu môže stať, že dostane bitku od neznámych ľudí.

Prečo ľudia nechcú siať

Jedným z dôvodov, ako som už povedal, je ľudské ego, ktoré sa dožaduje žatvy, bez ohľadu na to, či sejba bola, alebo nie. Druhým dôvodom je časový sklz. Človek potrebuje veci hneď a teraz. Každý poľnohospodár by sa však takémuto postoju vysmial, lebo ak teraz zaseješ, nemôžeš na druhý deň ísť kosiť na pole. Tretí dôvod, prečo ľudia nechcú siať je, že sejba prebieha so slzami: „Tí, ktorí sejú so slzami, budú žať s plesaním.“ (Ž 126:5) Čiže sejba má svoju námahu, investíciu. Skutočná sejba znamená, že sa niečoho vzdávaš v prospech budúcnosti, preto si vyžaduje vieru. Ďalšou prekážkou sú obavy z možného neúspechu. Proces sejby a žatvy má samozrejme svoj odpor, nie každé zrno vzíde, nie každý rok je úrodný, niekedy je sucho, prichádzajú straty, hlodavce, hmyz a podobne. No stále platí to, že napriek stratám je žatva vždy väčšia ako sejba.

Rozsievač - sejba Božieho slova

„Rozsievač seje slovo. A toto sú tí vedľa cesty, kde sa seje slovo, ktorí, keď počujú, hneď ide satan a vyníma slovo, vsiate v ich srdciach. A podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí, keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú, lež nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní; a potom, keď nastane súženie, alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa horšia. A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo, ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo a býva bez užitku. A zase tamtí, ktorí sťa na dobrej zemi sú posiati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú úžitok: niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto. A vravel im: Či azda ide svieca na to, aby ju postavili pod nádobu, alebo pod posteľ a či nie na to, aby ju postavili na svietnik? Lebo nič nie je tak skryté, čo by nemalo byť zjavené, ani nebolo ukryté, ale tiež iba na to, aby vyšlo najavo. Ak má niekto uši na to, aby počul, nech počuje! A vravel im: Vidzte, čo čujete! Akou mierou meriate, takou vám bude odmerané a pridané bude vám počúvajúcim. Lebo kto má, tomu bude dané, a kto nemá, od toho sa vezme i to, čo nemá. A vravel: S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem a spával by a vstával vo dne i v noci, a semä by vzchádzalo a rástlo, že sám nevie ako; lebo zem donáša úrodu sama od seba, najprv bylinu, potom klas a potom plné ovocie v klase.“ (Mk 4:14-28) Ježiš hovorí, že rozsievač seje slovo. Všetko začalo slovom - prvé rastliny vyrástli zo slova, ale ďalej už sa rozmnožovali vďaka svojim semenám. Aj odpoveď na otázku, či bola skôr sliepka alebo vajce, je jednoduchá. Najprv bolo Slovo, potom sliepka, ktorá mala v sebe vajce atď. Preto jedno z najväčších tajomstiev života je vedieť prijať Božie slovo do svojho srdca, ktoré je pripodobnené k pôde. Slovo Božie na rozdiel od prirodzenej sejby má stopercentnú klíčivosť, je bezchybné, je v ňom informácia, aj stopercentná schopnosť túto informáciu zrealizovať. „Lebo ako prší dážď a padá sneh z neba a viacej sa ta nevracia, ale napája zem a činí ju plodnou a úrodnou, takže vydáva semeno sejúcemu a chlieb jediacemu, tak bude moje slovo, ktoré vyjde z mojich úst; nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná to, čo sa mi ľúbi, a podarí sa mu to, na čo ho pošlem.“ (Iz 55:10-11) Božie slovo vie zmeniť dokonca aj srdce. Keď sa podarí v kvetináči zasadiť rastliny, po určitej dobe, tak ako vyrastajú, ubúda hliny z kvetináča, až je úplne strovená. Hlina skutočne pripomína ľudskú prirodzenosť a Božím cieľom je, aby naše srdcia boli takto prerastené Božou žatvou. Upozorňujem, že pôda nemá moc zmeniť charakter rastliny, ten je v semene, pôda môže iba poslúžiť ku tomu, aby bola úroda. Pôda, ktorá nevydáva úrodu, je bezcenná, podobne ako je bezcenný ľudský život, do ktorého nebolo zasiate večné Božie slovo.

Človek zožne to, čo zaseje, nie iné

Ako prijať Slovo

„Môj synu, pozoruj na moje slová; nakloň svoje ucho k mojim rečiam. Nech neodídu od tvojich očí; ostríhaj ich prostred svojho srdca. Lebo sú životom tým, ktorí ich nájdu, a celému ich telu lekárstvom.“ (Pr 4:20-22) V tejto známej biblickej pasáži je úžasný návod ako pracovať s Božím slovom. Po prvé, treba Slovo nájsť. Biblia obsahuje kvalitné zrno, je plná nebeského života, sú v nej odpovede na všetky oblasti ľudského života. Keď sa človek zaoberá Božím slovom, musí mu venovať pozornosť. Tu narážame na jeden veľký problém, lebo schopnosť sústredenia dnešnej generácie je vážne poškodená pozeraním sa. Naše oči sú bombardované tokom obrazov, pozeraním na televíziu alebo na monitor internetu, kde prebiehajú scény s veľkou akčnosťou a upútavajú ľudskú pozornosť. Človek sa potom vie ťažko sústrediť na čítanie, jeho obrazotvornosť slabne. Predchádzajúce generácie viacej čítali, ľudia sa vedeli sústrediť na slová v písanej forme, slová vyvolávali obrazy a v mysli čitateľa prebiehal dej. Vrátiť sa k čítaniu Božieho slova nie je luxus, je to otázka prežitia. Veriaci si jednoducho musí nájsť čas na to, aby sa upokojil, vypol všetky akčné kanály a sústredil sa na odkaz Božieho slova. Špeciálne do oblastí, kde nie je víťazstvo, je treba zasadiť Božie slovo, opakovane ho čítať, vyslovovať - meditovať. Takto vchádza slovo do srdca a ďalej je treba slovo zachovávať.

Semeno vedľa cesty

Málokto si uvedomuje, že nepriateľské, zlé duchovné sily pôsobia práve tam, kde začala sejba. Je to podobné ako v prírode. Akonáhle začne padať zrno na zem, hneď sa objavia vtáci a začnú ho vyzobávať. Diabol urobí všetko preto, aby sa slovo nezakorenilo v srdci, chce človeka odradiť. Akonáhle zatúži po dobrej žatve a začne rozsievanie, hneď prichádzajú opozičné duchovné sily. Niekedy sa situácia aj zhorší, podobne ako keď bol Izrael v Egypte a priblížil sa čas jeho vykúpenia. Povzbudzujem vás, aby ste boli vytrvalí a nedali sa odradiť.

Na skale

Druhým typom pôdy je skalnatá pôda, kde semeno rýchlo vzrastie, rýchlo vidno efekt, no chýba hĺbka. Musíme si dať veľký pozor na to, aby skutočný duchovný život nebol zakrytý formou viditeľnou na povrchu. Nestačí mať iba formu pobožnosti, vedieť sa správne pomodliť alebo správať sa v zhromaždení. Vzťah so Slovom musí ísť do hĺbky. Božie slovo treba tráviť podobne ako ovca, ktorá po dobrej paši na pokojnom mieste prežúva potravu.

Tŕnie a bodľač

V Mojžišovom zákone bolo zakázané zasievať semená dvojakého druhu na jedno pole. Hovorí nám to o tom, že iba jednoznačná sejba dobrého Božieho slova donesie výsledok. Žiaľ, kontinuálne od pádu prvých ľudí prebieha sejba tŕnia a bodľačia. Čo vyrastie na poli, na ktoré nezasejeme nič? Ak ste odpovedali, že nič, je to zle, lebo bez ohľadu na to, že ty si nezasial nič, diabol zasial do tvojho života bodľač a tŕnie. „Predložil im aj iné podobenstvo povediac: Nebeské kráľovstvo je podobné človekovi, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ a nasial kúkoľa medzi pšenicu vonkoncom po poli a odišiel. Keď potom vzrástla bylina a doniesla plod, vtedy sa ukázal i kúkoľ. A pristúpili sluhovia hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nenasial dobrého semena na svojom poli? Skadiaľže má tedy kúkoľ? A on im povedal: Človek nepriateľ to urobil. A sluhovia mu riekli: Či chceš tedy, aby sme išli a zozbierali ho? A on povedal: Nie, aby ste snáď zbierajúc kúkoľ nejako spolu s ním nevytrhali aj pšenice. Nechajte oboje spolu rásť až do žatvy, a v čas žatvy poviem žencom: Zoberte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu pozvážajte do mojej stodoly.“ (Mt 13:24-30) Aj v srdci rastie kúkoľ a tŕnie bez toho, aby ho človek cieľavedome zasieval. Človek je pod vplyvom rôznych pokúšaní, zvodov, odťahovaní, obklopujú ho rôzne obrazy. Pri bežnom kresťanskom živote Boží oheň vie spáliť tieto plevy, na bohoslužbe sa ľudské srdce obnoví, Boh posvätí človeka skrze Slovo a Svätého Ducha, krv Kristova nás obmýva. Horšie je to, keď človek vedome seje plevy do svojho srdca. Tu máme na mysli také správanie, ktoré nie je dôsledkom toho, že chodíme po hriešnom svete a zašpiníme si nohy, ale o hriešnom konaní, o ktorom človek vie, že bude mať negatívne dôsledky pre stav jeho vnútra. Vtedy sa ľudské srdce dostane do takého stavu, že síce chce nasledovať Ježiša, chce zachovávať Božie slovo a zažívať dobré veci budúceho veku, ale zároveň paralelne prebieha proces, ktorý túžby po Bohu v človeku zadusí. Je to priam samovražda.

30, 60, 100-násobná úroda

Prajem všetkým čitateľom, aby ste mali vynikajúcu žatvu. Boh po nás nechce nemožné. Chce, aby sme si oddelili čas, venovali sa Jeho Slovu, venovali sa mu seriózne a zároveň dávali pozor na svoje srdce a neprijímali do neho semienka bodľače, tŕnia, hriechu, cynizmu, materializmu a pod. Treba dať pozor, aby v ňom nevzbĺkli nelegálne túžby, ktoré potom život človeka úplne vykoľaja a znehodnotia.

Záver

Zakončím jedným podobenstvom, ktoré je tiež fantastické. Hovorí o tom, čo sa deje, ak sa podarí Božie slovo udržať v srdci. Niečo sa s človekom deje, aj keď o tom nevie. Dokonca ešte aj v spánku. Slovo Božie má moc, je to dokonalé zrno, ktorým potrebujeme naplniť svoje srdce.



Související články

Tajomstvo cirkvi|Logos 1 / 2008 | Jaroslav Kříž |Téma
Kálebovo tajomstvo|Logos 4 / 2019 | Daniel Šobr |Vyučování
Staroveké tajomstvo Pergamonu a osud Európy|Logos 12 / 2019 | Árpád Kulcsár|Historie
Misijná skupina Banská Štiavnica|Logos 10 / 2007 | Jozef Janek |Představujeme
Svet versus Božie kráľovstvo|Logos 4 / 2008 | Jaroslav Kříž |Téma